Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cf5/363392.b11dd3.pdf
PDF · 179.8 KB
No categories available
1Tdo/22/2010
Najvyšší súd 1 Tdo 22/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla
Tomana a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 21. júla 2010 v trestnej veci odsúdeného Mgr. G. H., pre prečin
neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 ods. 1 Tr. zák. o jeho dovolaní, ktoré podal
prostredníctvom zvoleného obhajcu proti uzneseniu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne,
sp. zn. 5 To 30/2008, zo dňa 24. februára 2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie Mgr. G. H. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Prešove, sp. zn. 1 T 24/2007, zo dňa
27. augusta 2008, bol bývalý npor. Mgr. G. H. uznaný za vinného z prečinu neuposlúchnutia
rozkazu podľa § 393 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
dňa 31. októbra 2006 v čase o 07.00 hod. v P. ako vyšetrovateľ Úradu
justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. nenastúpil
do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine Okresného riaditeľstva Policajného
zboru P., ktorú mal vykonávať do 19.00 hod. toho istého dňa, a do ktorej bol
určený na základe rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v P. č. 50 č. p. : ORP-444/VO-2006 zo dňa 21. septembra 2006 a plánu služieb
č. p. : ORP-72-30/JKP-2006 zo dňa 2. októbra 2006, s ktorými bol riadne a včas oboznámený.
Za to mu bol podľa § 393 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
uložený peňažný trest vo výške 6 000 Sk (šesťtisíc korún).
Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, vojenský obvodový
súd mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného
mesiaca.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie Mgr. G. H.
Vyšší vojenský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 5 To 30/2008 zo dňa
24. februára 2009, odvolanie menovaného zamietol podľa § 319 Tr. por.
Okresný súd v Prešove (ako nástupnícky súd zrušeného Vojenského obvodového súdu
v Prešove) dňa 7. júna 2010 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie
Mgr. G. H., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. B. B. proti uzneseniu
Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5 To 30/2008, zo dňa 24. februára 2009.
Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa dňa 3. mája 2010.
V jeho písomných dôvodoch dovolateľ uviedol, že dovolanie podáva proti citovanému
uzneseniu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne z dôvodu, že toto je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku pri súčasnom nesprávnom použití hmotnoprávneho
ustanovenia – konkrétne ustanovenia § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. ako to predpokladá
ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Nepopiera skutočnosť, že dňa 31. októbra 2006 ako vyšetrovateľ ÚJKP Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v P. nenastúpil do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine
Okresného riaditeľstva Policajného zboru P., popiera však, že by úmyselne nevykonal rozkaz,
nakoľko takýto rozkaz od nikoho zo svojich nadriadených neobdržal.
Na zhromaždení vyšetrovateľov konanom dňa 20. októbra 2006 verejne a nahlas
sa vyjadril, že ako vyšetrovateľ nebol školený na službu v zásahovej jednotke a preto
do takejto služby nastúpiť nemôže. Bol pritom len oboznámený s tým, že je určený do takejto
služby, avšak nebolo to formou rozkazu. Ten mu nebol vydaný ani len ústne. Jeho priamy
nadriadený mu mal vydať rozkaz a postupovať v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 zákona
č. 73/1998 Z. z. Mal mu vydať rozkaz v písomnej forme, čo sa však nestalo.
Prvostupňový ani druhostupňový súd sa nevysporiadali s jeho argumentáciou a síce,
ak mu bol vydaný rozkaz, kto, kedy a za akých okolností mu tento rozkaz vydal. Počas celého
konania nebolo preukázané, že by od niekoho dostal rozkaz, ktorý nesplnil.
V uvedený deň riadne nastúpil do práce, vykonával si povinnosti vyšetrovateľa.
Pri telefonickom rozhovore s operačným dôstojníkom tomuto uviedol, že ak mu bude vydaný
rozkaz, do služby nastúpi. Záznam z tohoto rozhovoru navrhol pripojiť ako dôkaz,
čo vykonané nebolo.
Rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. zo dňa
21. septembra 2006 č. 50 č. p. : ORP-444/VO-2006 nikde nespomína meno, ani jeho hodnosť,
je rozkazom vydaným niekomu inému, aby ten zabezpečil služby. Pritom všetkom plán
služieb zo dňa 2. októbra 2006 nikde neuvádza meno npor. G. H., ale kpt. H., čiže inú osobu.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí považuje za preukázané skutočnosti, ktoré však
preukázanými nie sú. Svoje rozhodnutie opiera o detaily vytrhnuté z kontextu, ignorujúc
závažné skutočnosti svedčiace v jeho prospech. V napádanom rozhodnutí uvádza,
že pplk. Č. mu vydal rozkaz nastúpiť do zásahovej skupiny, čo však pri jeho výsluchu nebolo
potvrdené. Taktiež sa konštatuje, že rozpis služieb je uvedený ako príloha č. 1 k plánu služieb
č. p. : ORP-72-30/OVK-2006 a obsahuje podpisovú doložku, čo je vyslovená nepravda,
pretože na dokumente sa nijaká podpisová doložka nenachádza. Predmetný rozpis služieb
pritom sám o sebe nie je žiadnym rozkazom, pretože nemá potrebné náležitosti, lebo v ňom
de facto ide o prevelenie k inej zložke polície.
Zásahová skupina ako taká má úplne inú náplň práce ako vyšetrovateľ, ktorý má
vykonávať vyšetrovacie úkony. Ako to vyplýva z jej názvu, má zasahovať proti páchateľom
trestnej činnosti. Na takúto činnosť a zásahy nebol nikdy vyškolený. Na používanie
zásahových rozbušiek a brokovníc, ktoré sú súčasťou vybavenia zásahových skupín je
potrebné špeciálne školenie a výcvik, ktoré on neabsolvoval.
Rozporuplnou sa javí i skutočnosť, že v jednej časti rozhodnutia odvolací súd uvádza,
že rozpis služieb bol vydaný mjr. D. a následne, že tento reprezentuje vôľu pplk. Č., ktorý
však vo svojej výpovedi v celosti popiera. Mjr. D. pritom ako svedok vypočutý nebol.
Pplk. Č. je svojprávnou osobou a rozkaz, ktorý je prejavom vôle, by dokázal prejaviť sám,
resp. nemal by dôvod vydanie rozkazu vo svojej svedeckej výpovedi popierať. Z tejto logickej
konštrukcie vyplýva, že keď pplk. Č. popiera vydanie rozkazu dovolateľovi, tak takýto rozkaz
vydaný nebol a nemôže byť uznaný za vinného z neuposlúchnutia nevydaného rozkazu.
Definícia rozkazu, ktorú vykonštruoval odvolací súd je právny nezmysel. Tento súd
tiež bezprecedentne zmenil predmet dokazovania a nerešpektoval preukázaný skutkový stav.
Okrem toho dovolateľ namieta aj vady konania, ktoré namietal počas konania a ktoré
súd bez odôvodnenia ignoroval. Konkrétne namieta zákonnosť výsluchu svedka orgánmi
Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 6. februára 2007, nakoľko v tomto
štádiu už bol podozrivý, totožnosť skutku, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené
obvinenie, namietal aj obsah uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
pretože skutok uvedený v uzneseniach nie je totožný s obsahom a významom rozkazu
č. 50/2006, z ktorého neuposlúchnutia bol obvinený.
Celá vec sa javí tak, že odvolací súd, ktorý zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok
Obvodového vojenského súdu v Prešove a vec mu vrátil na nové konanie závažným
spôsobom ignoroval skutkové okolnosti, nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie,
nevykonal dokazovanie, ktoré navrhoval a dospel k nesprávnemu záveru, že skutku kladeného
mu za vinu obžalobou sa dopustil.
Dovolateľ navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 386
Tr. por. zrušil napádané uznesenie a vec vrátil na doplnenie dokazovania a ďalšie rozhodnutie
podľa § 388 Tr. por. s tým, aby vec bola prikázaná inému sudcovi.
Okresný súd Prešov takto podané dovolanie v zmysle § 376 Tr. por. doručil
na vyjadrenie Vojenskému obvodnému prokurátorovi v Prešove. Ten vo svojom vyjadrení
navrhol dovolanie odmietnuť v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. Podľa názoru prokurátora
v dovolaní sa len opakujú dôvody odvolania podaného proti rozsudku Vojenského
obvodového súdu v Prešove zo dňa 27. augusta 2008, s ktorými sa Vyšší vojenský súd
v Trenčíne v uznesení zo dňa 24. februára 2009 zákonným spôsobom vysporiadal.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho v prvom rade
preskúmal, či dovolanie spĺňa všetky procesnoprávne podmienky, ako ich stanovuje Trestný
poriadok. Zistil, že podané dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno
tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 Tr. por.). Splnené boli aj ďalšie
náležitosti uvedené v §§ 372, 373, 374 Tr. por.
Zároveň však dovolací súd zistil, že podané dovolanie treba odmietnuť na neverejnom
zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.
Dovolateľ ako jediný dovolací dôvod uvádza ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., pretože podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom
právnom posúdení skutku pri súčasnom nesprávnom použití hmotnoprávneho
predpisu – konkrétne § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.
Tento dovolací dôvod potom v podrobnostiach opiera v argumentačnej časti dovolania
vzájomne sa prelínajúcimi námietkami, v ktorých napáda :
a/ nedostatočne zistený skutkový stav, v rámci toho nevykonanie úkonov, ktoré
navrhoval a ktoré boli súdmi zamietnuté (napr. zabezpečiť záznam z jeho rozhovoru
s operačným dôstojníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru P.; vypočuť svedka
mjr. Mgr. M. M.)
b/ procesné pochybenia v postupe povereného príslušníka Policajného zboru, ktorý
vykonával vyšetrovanie, ktoré mali súdy ignorovať (vady v uznesení o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia z hľadiska skutkového znenia, ktoré podľa neho nezodpovedá
povahe rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. č. 50
č. p. : ORP-444/VO-2006; nezákonnosti pri jeho výsluchoch v procesnom postavení svedka
a potom obvineného)
c/ nesprávny spôsob hodnotenia dôkazov odvolacím súdom a to tak listinných
dôkazov ako aj svedeckých výpovedí
d/ nesprávny právny záver ustálený súdmi v tej podobe, že písomné dokumenty
uvedené v skutku (rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. a plán
služieb) považovali za rozkaz v zmysle skutkovej podstaty prečinu podľa § 393 ods. 1 Tr. zák.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky ako sú vyššie konkretizované v bodoch a/ až c/,
týmito sa dovolací súd z vecného hľadiska nemôže zaoberať, nakoľko presahujú rámec
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Tento dovolací dôvod zákonodarca podľa jeho znenia určil výlučne za účelom nápravy
prípadných právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia spočívajú v právnom
posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Neumožňuje však
preskúmavať skutkové zistenia, procesné postupy ani spôsob hodnotenia dôkazov súdmi.
Z týchto dôvodov dovolací súd sa námietkami tejto povahy v ďalšom nemôže
zaoberať.
Má však povinnosť z vecného hľadiska zaoberať sa námietkou dovolateľa, že súdy
prijali nesprávny právny záver, keď ustálili, že sa dopustil prečinu neuposlúchnutia rozkazu
podľa § 393 ods. 1 Tr. zák. a odsúdili ho na peňažný trest vo výške 6 000 Sk, hoci on žiadny
rozkaz, ktorý by sa týkal jeho osoby nedostal.
Zhodným spôsobom sa dovolateľ obhajoval v priebehu celého trestného konania.
Zdôrazňoval, že dokumenty uvedené v skutkovej vete v odcudzujúcich rozhodnutiach neboli
určené jeho osobe, jemu samotnému nikto žiadny rozkaz nevydal a to v písomnej ani ústnej
forme. Tieto dokumenty vzhľadom na ich povahu nemožno považovať za rozkaz,
ako to chápe skutková podstata tohto trestného činu.
Po vykonanom dokazovaní Vojenský obvodový súd v Prešove akceptoval tieto
argumenty Mgr. G. H. a rozsudkom sp. zn. 1 T 24/2007, zo dňa 20. februára 2008,
ho spod obžaloby obvodného prokurátora oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
Na základe odvolania obvodného prokurátora Vyšší vojenský súd v Trenčíne
uznesením sp. zn. 5 To 10/2008, zo dňa 14. mája 2008, podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
predmetný rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vyslovil opačný názor na výklad
pojmu „rozkaz“, ktorý podrobne odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Vyplýva z neho, že rozkaz
riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. č. 50 č. p. : ORP-444/VO-2006
zo dňa 21. septembra 2006 a plán služieb č. p. : ORP-72-30/JKP-2006 zo dňa
2. októbra 2006, vyšší vojenský súd považuje za relevantný prejav vôle nadriadeného
adresovaný Mgr. G. H., ktorého nesplnenie zakladá trestnú zodpovednosť menovaného
za prečin neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 ods. 1 Tr. zák.
Na základe takto vysloveného právneho názoru vyšším vojenským súdom Vojenský
obvodový súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27. augusta 2008 uznal Mgr. G. H.
za vinného z predmetného prečinu a odsúdil ho na peňažný trest vo výške 6 000 Sk.
Súčasne mu pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu zmarený podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.
uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie Mgr. G. H. s rovnakou argumentáciou,
akú použil v dovolaní.
Vyšší vojenský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 5 To 30/2008 zo dňa
24. februára 2009, odvolanie Mgr. G. H. zamietol podľa § 319 Tr. por.
Vo svojom rozhodnutí na str. 7 – 8 odmietol argumentáciu dovolateľa ako nesprávnu
a nezodpovedajúcu skutočnému stavu veci. Správne a v súlade so zistenými skutočnosťami
poukázal na to, že plán služieb policajtov ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného
zboru P. v zásahovej skupine Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. na mesiac
október 2006 zo dňa 2. októbra 2006, č. p. : ORP-72/30/JKP-2006, spracoval mjr. J. D.
a odsúhlasil ho pplk. Ing. S. Č. – riaditeľ ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného
zboru P., tento obsahuje aj prílohu, v ktorej sú všetky relevantné skutočnosti a údaje
špecifikované. Tento plán s podrobným rozpisom služieb jednotlivých vyšetrovateľov
pritom je len konkretizáciou rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru P.
č. 50 č. p. : ORP- 444/VO-2006.
Dovolací súd sa s takto vysloveným právnym názorom Vyššieho vojenského súdu
v Trenčíne, vrátane ďalších právnych úvah a argumentov obsiahnutých v jeho rozhodnutí
v plnom rozsahu stotožňuje a osvojuje si ho.
Námietky dovolateľa, v ktorých hodnotí právny názor vyslovený Vyšším vojenským
súdom v Trenčíne ako nezmysel, považuje dovolací súd za neadekvátne.
Rozkaz v ozbrojených zložkách je prejav vôle oprávňujúci nadriadených zaväzovať
podriadených určitým spôsobom konať alebo sa určitého konania zdržať, ako na to správne
poukázal vyšší vojenský súd.
Celá chronológia právnych skutočností spojených so zabezpečovaním účasti
vyšetrovateľov ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. v zásahových skupinách
v októbri 2006 dokazuje, že Mgr. G. H. bola priamo a bez akéhokoľvek sprostredkovania
prejavená vôľa jeho nadriadeného – riaditeľa ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v P. (v ktorej organizačnej súčasti bol služobne zaradený) pplk. Ing. S. Č.,
aby dňa 31. októbra 2006 vykonal službu v takejto skupine a to minimálne na porade dňa
20. októbra 2006.
Z listinných i svedeckých dôkazov síce vyplýva, že Mgr. G. H. bol s aktualizovaným
plánom služieb v zásahovej skupine č. p. : ORP-72-30/OVK-2006 oboznámený už skôr
(je aj ním podpísaný ako ostatnými vyšetrovateľmi, avšak nie je uvedený dátum podpisu),
preukázateľne však na mesačnom vyhodnotení dňa 20. októbra 2006, ktoré viedol sám
riaditeľ ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. pplk. Ing. S. Č. tento prítomným
vyšetrovateľom jednak oboznámil rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v P. č. 50/2006 o bezpečnostných opatreniach na zabezpečenie posilnenia výkonu služby
na Obvodnom oddelení Policajného zboru podľa obsahu zápisnice z tejto porady bol
prerokovaný aj plán služieb č. p. : ORP-72-30/OVK-2006 (diskutovali o ňom mjr. G., kpt. Š.,
mjr. L.). Z prítomných jedine Mgr. G. H. prehlásil, že dňa 31. októbra 2006 do služby
nenastúpi. Podľa svedeckej výpovede pplk. Ing. S. Č. to menovaný viacej nekomentoval,
na čo ho sám svedok upozornil, že je povinný splniť rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva
Policajného zboru P. a je povinný do služby v zásahovej skupine nastúpiť.
Prejav vôle riaditeľa ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P.
pplk. Ing. S. Č. daný dovolateľovi teda bol jasný a adresný.
Všetky úvahy obsiahnuté v dovolaní na túto tému sú nepresné a nerešpektujúce
skutočný stav veci.
Ak Mgr. G. H. bol oboznámený rovnako ako ostatní vyšetrovatelia s týmito
dokumentami, ak priamo na porade dňa 20. októbra 2006 prehlásil, že do služby nenastúpi,
a na toto prehlásenie ho jeho nadriadený upozornil, že je povinný splniť rozkaz riaditeľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. a tiež povinný do služby nastúpiť, napriek tomu
do služby nenastúpil, niet žiadnych pochybností, že sa týmto konaním dopustil prečinu
neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 ods. 1 Tr. por., ako to správne ustálil Vyšší vojenský
súd v Trenčíne v napadnutom rozhodnutí.
Neprijateľná pre dovolací súd je aj argumentácia dovolateľa, že odvolací súd porušil
§ 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníka Policajného zboru, ktorý
vlastne s posudzovaným prípadom nemá žiadnu súvislosť.
Toto ustanovenie upravuje postup nadriadeného, ak vydal rozkaz, príkaz, nariadenie,
alebo pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväzným predpisom a policajt ho na to
upozorní.
V danom prípade nebol rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v P. č. 50 č. p. : ORP-444/VO-2006 z 21. septembra 2006 ani plán služieb
č. p. : ORP-72-30/JKP-2006 v rozpore so všeobecne záväzným predpisom a preto použitie
tohoto ustanovenia nie je na predmetnú trestnú vec aplikovateľné.
Na takéto pochybenie neupozorňoval ani dovolateľ, svoje rozhodnutie nenastúpiť
do služby podľa výpovedí svedkov pplk. Ing. S. Č. a pplk. Ing. A. M. iba v stručnosti
oznámil, nekomentoval to a preto nadriadený ani nemal prečo postupovať podľa § 48 ods. 4
zákona č. 73/1998 Z. z., keďže žiadny podnet od dovolateľa k takémuto postupu v rozhodnom
čase neobdržal.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením
bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
bez preskúmania veci dovolanie Mgr. G. H. odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Poučenie : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. júla 2010
JUDr. Pavol T o m a n, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Marián Jarábek
Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová