Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/22/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla

Tomana a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 21. júla 2010 v trestnej veci odsúdeného Mgr. G. H., pre prečin

neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 ods. 1 Tr. zák. o jeho dovolaní, ktoré podal

prostredníctvom zvoleného obhajcu proti uzneseniu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne,

sp. zn. , zo dňa 24. februára 2009, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie Mgr. G. H. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Prešove, sp. zn. , zo dňa

27. augusta 2008, bol bývalý npor. Mgr. G. H. uznaný za vinného z prečinu neuposlúchnutia

rozkazu podľa § 393 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

dňa 31. októbra 2006 v čase o 07.00 hod. v P. ako vyšetrovateľ Úradu

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. nenastúpil

do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine Okresného riaditeľstva Policajného

zboru P., ktorú mal vykonávať do 19.00 hod. toho istého dňa, a do ktorej bol

určený na základe rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru

2

v P. č. 50 č. p. : ORP-444/VO-2006 zo dňa 21. septembra 2006 a plánu služieb

č. p. : ORP-72-30/JKP-2006 zo dňa 2. októbra 2006, s ktorými bol riadne a včas oboznámený.

Za to mu bol podľa § 393 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

uložený peňažný trest vo výške 6 000 Sk (šesťtisíc korún).

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, vojenský obvodový

súd mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného

mesiaca.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie Mgr. G. H.

Vyšší vojenský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. zo dňa

24. februára 2009, odvolanie menovaného zamietol podľa

Okresný súd v Prešove (ako nástupnícky súd zrušeného Vojenského obvodového súdu

v Prešove) dňa 7. júna 2010 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie

Mgr. G. H., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. B. B. proti uzneseniu

Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, sp. zn. , zo dňa 24. februára 2009.

Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa dňa 3. mája 2010.

V jeho písomných dôvodoch dovolateľ uviedol, že dovolanie podáva proti citovanému

uzneseniu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne z dôvodu, že toto je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku pri súčasnom nesprávnom použití hmotnoprávneho

ustanovenia – konkrétne ustanovenia ako to predpokladá

ustanovenie

3

Nepopiera skutočnosť, že dňa 31. októbra 2006 ako vyšetrovateľ ÚJKP Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v P. nenastúpil do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine

Okresného riaditeľstva Policajného zboru P., popiera však, že by úmyselne nevykonal rozkaz,

nakoľko takýto rozkaz od nikoho zo svojich nadriadených neobdržal.

Na zhromaždení vyšetrovateľov konanom dňa 20. októbra 2006 verejne a nahlas

sa vyjadril, že ako vyšetrovateľ nebol školený na službu v zásahovej jednotke a preto

do takejto služby nastúpiť nemôže. Bol pritom len oboznámený s tým, že je určený do takejto

služby, avšak nebolo to formou rozkazu. Ten mu nebol vydaný ani len ústne. Jeho priamy

nadriadený mu mal vydať rozkaz a postupovať v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 zákona

č. Mal mu vydať rozkaz v písomnej forme, čo sa však nestalo.

Prvostupňový ani druhostupňový súd sa nevysporiadali s jeho argumentáciou a síce,

ak mu bol vydaný rozkaz, kto, kedy a za akých okolností mu tento rozkaz vydal. Počas celého

konania nebolo preukázané, že by od niekoho dostal rozkaz, ktorý nesplnil.

V uvedený deň riadne nastúpil do práce, vykonával si povinnosti vyšetrovateľa.

Pri telefonickom rozhovore s operačným dôstojníkom tomuto uviedol, že ak mu bude vydaný

rozkaz, do služby nastúpi. Záznam z tohoto rozhovoru navrhol pripojiť ako dôkaz,

čo vykonané nebolo.

Rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. zo dňa

21. septembra 2006 č. 50 č. p. : ORP-444/VO-2006 nikde nespomína meno, ani jeho hodnosť,

je rozkazom vydaným niekomu inému, aby ten zabezpečil služby. Pritom všetkom plán

služieb zo dňa 2. októbra 2006 nikde neuvádza meno npor. G. H., ale kpt. H., čiže inú osobu.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí považuje za preukázané skutočnosti, ktoré však

preukázanými nie sú. Svoje rozhodnutie opiera o detaily vytrhnuté z kontextu, ignorujúc

závažné skutočnosti svedčiace v jeho prospech. V napádanom rozhodnutí uvádza,

že pplk. Č. mu vydal rozkaz nastúpiť do zásahovej skupiny, čo však pri jeho výsluchu nebolo

4

potvrdené. Taktiež sa konštatuje, že rozpis služieb je uvedený ako príloha č. 1 k plánu služieb

č. p. : ORP-72-30/OVK-2006 a obsahuje podpisovú doložku, čo je vyslovená nepravda,

pretože na dokumente sa nijaká podpisová doložka nenachádza. Predmetný rozpis služieb

pritom sám o sebe nie je žiadnym rozkazom, pretože nemá potrebné náležitosti, lebo v ňom

de facto ide o prevelenie k inej zložke polície.

Zásahová skupina ako taká má úplne inú náplň práce ako vyšetrovateľ, ktorý má

vykonávať vyšetrovacie úkony. Ako to vyplýva z jej názvu, má zasahovať proti páchateľom

trestnej činnosti. Na takúto činnosť a zásahy nebol nikdy vyškolený. Na používanie

zásahových rozbušiek a brokovníc, ktoré sú súčasťou vybavenia zásahových skupín je

potrebné špeciálne školenie a výcvik, ktoré on neabsolvoval.

Rozporuplnou sa javí i skutočnosť, že v jednej časti rozhodnutia odvolací súd uvádza,

že rozpis služieb bol vydaný mjr. D. a následne, že tento reprezentuje vôľu pplk. Č., ktorý

však vo svojej výpovedi v celosti popiera. Mjr. D. pritom ako svedok vypočutý nebol.

Pplk. Č. je svojprávnou osobou a rozkaz, ktorý je prejavom vôle, by dokázal prejaviť sám,

resp. nemal by dôvod vydanie rozkazu vo svojej svedeckej výpovedi popierať. Z tejto logickej

konštrukcie vyplýva, že keď pplk. Č. popiera vydanie rozkazu dovolateľovi, tak takýto rozkaz

vydaný nebol a nemôže byť uznaný za vinného z neuposlúchnutia nevydaného rozkazu.

Definícia rozkazu, ktorú vykonštruoval odvolací súd je právny nezmysel. Tento súd

tiež bezprecedentne zmenil predmet dokazovania a nerešpektoval preukázaný skutkový stav.

Okrem toho dovolateľ namieta aj vady konania, ktoré namietal počas konania a ktoré

súd bez odôvodnenia ignoroval. Konkrétne namieta zákonnosť výsluchu svedka orgánmi

Inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 6. februára 2007, nakoľko v tomto

štádiu už bol podozrivý, totožnosť skutku, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené

obvinenie, namietal aj obsah uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,

pretože skutok uvedený v uzneseniach nie je totožný s obsahom a významom rozkazu

č. 50/2006, z ktorého neuposlúchnutia bol obvinený.

5

Celá vec sa javí tak, že odvolací súd, ktorý zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok

Obvodového vojenského súdu v Prešove a vec mu vrátil na nové konanie závažným

spôsobom ignoroval skutkové okolnosti, nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie,

nevykonal dokazovanie, ktoré navrhoval a dospel k nesprávnemu záveru, že skutku kladeného

mu za vinu obžalobou sa dopustil.

Dovolateľ navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 386

zrušil napádané uznesenie a vec vrátil na doplnenie dokazovania a ďalšie rozhodnutie

podľa s tým, aby vec bola prikázaná inému sudcovi.

Okresný súd Prešov takto podané dovolanie v zmysle doručil

na vyjadrenie Vojenskému obvodnému prokurátorovi v Prešove. Ten vo svojom vyjadrení

navrhol dovolanie odmietnuť v zmysle Podľa názoru prokurátora

v dovolaní sa len opakujú dôvody odvolania podaného proti rozsudku Vojenského

obvodového súdu v Prešove zo dňa 27. augusta 2008, s ktorými sa Vyšší vojenský súd

v Trenčíne v uznesení zo dňa 24. februára 2009 zákonným spôsobom vysporiadal.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho v prvom rade

preskúmal, či dovolanie spĺňa všetky procesnoprávne podmienky, ako ich stanovuje Trestný

poriadok. Zistil, že podané dovolanie je prípustné ( ), bolo podané

oprávnenou osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno

tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ). Splnené boli aj ďalšie

náležitosti uvedené v §, 373, 374

Zároveň však dovolací súd zistil, že podané dovolanie treba odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa , pretože nie sú splnené dôvody dovolania podľa

ods. 1

Dovolateľ ako jediný dovolací dôvod uvádza ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/

, pretože podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom

6

právnom posúdení skutku pri súčasnom nesprávnom použití hmotnoprávneho

predpisu – konkrétne

Tento dovolací dôvod potom v podrobnostiach opiera v argumentačnej časti dovolania

vzájomne sa prelínajúcimi námietkami, v ktorých napáda :

a/ nedostatočne zistený skutkový stav, v rámci toho nevykonanie úkonov, ktoré

navrhoval a ktoré boli súdmi zamietnuté (napr. zabezpečiť záznam z jeho rozhovoru

s operačným dôstojníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru P.; vypočuť svedka

mjr. Mgr. M. M.)

b/ procesné pochybenia v postupe povereného príslušníka Policajného zboru, ktorý

vykonával vyšetrovanie, ktoré mali súdy ignorovať (vady v uznesení o začatí trestného

stíhania a vznesení obvinenia z hľadiska skutkového znenia, ktoré podľa neho nezodpovedá

povahe rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. č. 50

č. p. : ORP-444/VO-2006; nezákonnosti pri jeho výsluchoch v procesnom postavení svedka

a potom obvineného)

c/ nesprávny spôsob hodnotenia dôkazov odvolacím súdom a to tak listinných

dôkazov ako aj svedeckých výpovedí

d/ nesprávny právny záver ustálený súdmi v tej podobe, že písomné dokumenty

uvedené v skutku (rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. a plán

služieb) považovali za rozkaz v zmysle skutkovej podstaty prečinu podľa § 393 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky ako sú vyššie konkretizované v bodoch a/ až c/,

týmito sa dovolací súd z vecného hľadiska nemôže zaoberať, nakoľko presahujú rámec

dovolacieho dôvodu uvedeného v

Tento dovolací dôvod zákonodarca podľa jeho znenia určil výlučne za účelom nápravy

prípadných právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia spočívajú v právnom

7

posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Neumožňuje však

preskúmavať skutkové zistenia, procesné postupy ani spôsob hodnotenia dôkazov súdmi.

Z týchto dôvodov dovolací súd sa námietkami tejto povahy v ďalšom nemôže

zaoberať.

Má však povinnosť z vecného hľadiska zaoberať sa námietkou dovolateľa, že súdy

prijali nesprávny právny záver, keď ustálili, že sa dopustil prečinu neuposlúchnutia rozkazu

podľa § 393 ods. 1 Tr. zák. a odsúdili ho na peňažný trest vo výške 6 000 Sk, hoci on žiadny

rozkaz, ktorý by sa týkal jeho osoby nedostal.

Zhodným spôsobom sa dovolateľ obhajoval v priebehu celého trestného konania.

Zdôrazňoval, že dokumenty uvedené v skutkovej vete v odcudzujúcich rozhodnutiach neboli

určené jeho osobe, jemu samotnému nikto žiadny rozkaz nevydal a to v písomnej ani ústnej

forme. Tieto dokumenty vzhľadom na ich povahu nemožno považovať za rozkaz,

ako to chápe skutková podstata tohto trestného činu.

Po vykonanom dokazovaní Vojenský obvodový súd v Prešove akceptoval tieto

argumenty Mgr. G. H. a rozsudkom sp. zn. , zo dňa 20. februára 2008,

ho spod obžaloby obvodného prokurátora oslobodil podľa

Na základe odvolania obvodného prokurátora Vyšší vojenský súd v Trenčíne

uznesením sp. zn. , zo dňa 14. mája 2008, podľa

predmetný rozsudok zrušil a podľa vec vrátil prvostupňovému súdu,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vyslovil opačný názor na výklad

pojmu „rozkaz“, ktorý podrobne odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Vyplýva z neho, že rozkaz

riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. č. 50 č. p. : ORP-444/VO-2006

zo dňa 21. septembra 2006 a plán služieb č. p. : ORP-72-30/JKP-2006 zo dňa

2. októbra 2006, vyšší vojenský súd považuje za relevantný prejav vôle nadriadeného

8

adresovaný Mgr. G. H., ktorého nesplnenie zakladá trestnú zodpovednosť menovaného

za prečin neuposlúchnutia rozkazu podľa § 393 ods. 1 Tr. zák.

Na základe takto vysloveného právneho názoru vyšším vojenským súdom Vojenský

obvodový súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27. augusta 2008 uznal Mgr. G. H.

za vinného z predmetného prečinu a odsúdil ho na peňažný trest vo výške 6 000 Sk.

Súčasne mu pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu zmarený podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.

uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie Mgr. G. H. s rovnakou argumentáciou,

akú použil v dovolaní.

Vyšší vojenský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. zo dňa

24. februára 2009, odvolanie Mgr. G. H. zamietol podľa

Vo svojom rozhodnutí na str. 7 – 8 odmietol argumentáciu dovolateľa ako nesprávnu

a nezodpovedajúcu skutočnému stavu veci. Správne a v súlade so zistenými skutočnosťami

poukázal na to, že plán služieb policajtov ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného

zboru P. v zásahovej skupine Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. na mesiac

október 2006 zo dňa 2. októbra 2006, č. p. : ORP-72/30/JKP-2006, spracoval mjr. J. D.

a odsúhlasil ho pplk. Ing. S. Č. – riaditeľ ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného

zboru P., tento obsahuje aj prílohu, v ktorej sú všetky relevantné skutočnosti a údaje

špecifikované. Tento plán s podrobným rozpisom služieb jednotlivých vyšetrovateľov

pritom je len konkretizáciou rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru P.

č. 50 č. p. : ORP- 444/VO-2006.

Dovolací súd sa s takto vysloveným právnym názorom Vyššieho vojenského súdu

v Trenčíne, vrátane ďalších právnych úvah a argumentov obsiahnutých v jeho rozhodnutí

v plnom rozsahu stotožňuje a osvojuje si ho.

9

Námietky dovolateľa, v ktorých hodnotí právny názor vyslovený Vyšším vojenským

súdom v Trenčíne ako nezmysel, považuje dovolací súd za neadekvátne.

Rozkaz v ozbrojených zložkách je prejav vôle oprávňujúci nadriadených zaväzovať

podriadených určitým spôsobom konať alebo sa určitého konania zdržať, ako na to správne

poukázal vyšší vojenský súd.

Celá chronológia právnych skutočností spojených so zabezpečovaním účasti

vyšetrovateľov ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. v zásahových skupinách

v októbri 2006 dokazuje, že Mgr. G. H. bola priamo a bez akéhokoľvek sprostredkovania

prejavená vôľa jeho nadriadeného – riaditeľa ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v P. (v ktorej organizačnej súčasti bol služobne zaradený) pplk. Ing. S. Č.,

aby dňa 31. októbra 2006 vykonal službu v takejto skupine a to minimálne na porade dňa

20. októbra 2006.

Z listinných i svedeckých dôkazov síce vyplýva, že Mgr. G. H. bol s aktualizovaným

plánom služieb v zásahovej skupine č. p. : ORP-72-30/OVK-2006 oboznámený už skôr

(je aj ním podpísaný ako ostatnými vyšetrovateľmi, avšak nie je uvedený dátum podpisu),

preukázateľne však na mesačnom vyhodnotení dňa 20. októbra 2006, ktoré viedol sám

riaditeľ ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. pplk. Ing. S. Č. tento prítomným

vyšetrovateľom jednak oboznámil rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v P. č. 50/2006 o bezpečnostných opatreniach na zabezpečenie posilnenia výkonu služby

na Obvodnom oddelení Policajného zboru podľa obsahu zápisnice z tejto porady bol

prerokovaný aj plán služieb č. p. : ORP-72-30/OVK-2006 (diskutovali o ňom mjr. G., kpt. Š.,

mjr. L.). Z prítomných jedine Mgr. G. H. prehlásil, že dňa 31. októbra 2006 do služby

nenastúpi. Podľa svedeckej výpovede pplk. Ing. S. Č. to menovaný viacej nekomentoval,

na čo ho sám svedok upozornil, že je povinný splniť rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru P. a je povinný do služby v zásahovej skupine nastúpiť.

Prejav vôle riaditeľa ÚJKP Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P.

pplk. Ing. S. Č. daný dovolateľovi teda bol jasný a adresný.

10

Všetky úvahy obsiahnuté v dovolaní na túto tému sú nepresné a nerešpektujúce

skutočný stav veci.

Ak Mgr. G. H. bol oboznámený rovnako ako ostatní vyšetrovatelia s týmito

dokumentami, ak priamo na porade dňa 20. októbra 2006 prehlásil, že do služby nenastúpi,

a na toto prehlásenie ho jeho nadriadený upozornil, že je povinný splniť rozkaz riaditeľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. a tiež povinný do služby nastúpiť, napriek tomu

do služby nenastúpil, niet žiadnych pochybností, že sa týmto konaním dopustil prečinu

neuposlúchnutia rozkazu podľa , ako to správne ustálil Vyšší vojenský

súd v Trenčíne v napadnutom rozhodnutí.

Neprijateľná pre dovolací súd je aj argumentácia dovolateľa, že odvolací súd porušil

o štátnej službe príslušníka Policajného zboru, ktorý

vlastne s posudzovaným prípadom nemá žiadnu súvislosť.

Toto ustanovenie upravuje postup nadriadeného, ak vydal rozkaz, príkaz, nariadenie,

alebo pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväzným predpisom a policajt ho na to

upozorní.

V danom prípade nebol rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v P. č. 50 č. p. : ORP-444/VO-2006 z 21. septembra 2006 ani plán služieb

č. p. : ORP-72-30/JKP-2006 v rozpore so všeobecne záväzným predpisom a preto použitie

tohoto ustanovenia nie je na predmetnú trestnú vec aplikovateľné.

Na takéto pochybenie neupozorňoval ani dovolateľ, svoje rozhodnutie nenastúpiť

do služby podľa výpovedí svedkov pplk. Ing. S. Č. a pplk. Ing. A. M. iba v stručnosti

oznámil, nekomentoval to a preto nadriadený ani nemal prečo postupovať podľa § 48 ods. 4

, keďže žiadny podnet od dovolateľa k takémuto postupu v rozhodnom

čase neobdržal.

11

Z vyššie uvedeného vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky dovolania

podľa

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením

bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí

bez preskúmania veci dovolanie Mgr. G. H. odmietol podľa

Poučenie : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. júla 2010

JUDr. Pavol T o m a n, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Marián Jarábek

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová