Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9d2/364533.2b848a.pdf
PDF · 105.31 KB
No categories available
2Obo/36/2010
Najvyšší súd 2 Obo 36/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci úpadcu S. Z. a.s. S. IČO: X.,
s ustanoveným správcom konkurznej podstaty JUDr. R. M., P., o konečnej správe,
na odvolanie doterajšieho správcu konkurznej podstaty JUDr. I. G., B. proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 8K 221/01-703 zo dňa 19. januára 2010, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8K 221/01-703 zo dňa 19. januára 2010
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením schválil konečnú správu o speňažení
majetku z konkurznej podstaty a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu zo dňa 30. 10. 2008
v znení doplnku zo dňa 30. 09. 2009, predloženú správcom konkurznej podstaty
JUDr. R. M.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konečná správa bola vyvesená na úradnej tabuli
súdu dňa 29. 10. 2009, kedy boli úpadca a veritelia upovedomení o jej vyvesení
prostredníctvom Obchodného vestníka č. 209B/2009. Proti konečnej správe podal námietky
veriteľ S. K. a. s., B., IČO: X., ktorý namietal, že uspokojenie pohľadávky, na ktorú mal
zriadené záložné právo, je neprimerane nízke, že pohľadávky proti podstate (DPH) neboli
v konečnej správe uvedené a tiež výpočet odmeny správcu konkurznej podstaty. Námietky
podal aj doterajší správca konkurznej podstaty JUDr. I. G., ktorý namietal, že súčasný
správca konkurznej podstaty pri hodnotení podielu oboch správcov a odmeny z toho
vyplývajúcej dostatočne nezohľadnil podiel práce pri začatí konkurzu a finančný podiel
získaný do konkurznej podstaty doterajším správcom konkurznej podstaty.
Námietky veriteľa S. K. a. s., B. a doterajšieho správcu konkurznej podstaty súd
prvého stupňa nepovažoval za dôvodné. Vo vzťahu k námietke veriteľa týkajúcej sa nízkeho
uspokojenia jeho pohľadávky konštatoval, že veriteľ vôbec nešpecifikoval dôvod, resp.
príčinu nízkeho uspokojenia, námietku ohľadne vyplatenia pohľadávok proti podstate správca
podrobne vysvetlil v podaní zo dňa 30. 11. 2009 a výpočet odmeny je v súlade s § 7 vyhlášky
č. 493/1991 Zb. K námietke JUDr. G. uviedol, že sa stotožnil s dôvodmi správcu konkurznej
podstaty (uvedené na pojednávaní konanom dňa 19. 01. 2010), ktoré určil pri rozdelení
výpočtu odmeny pre správcov a zároveň akceptoval aj výšku odmeny pre oboch správcov.
S poukazom na vyššie uvedené námietky ako nedôvodné zamietol a podľa § 29 ods. 3
a 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov schválil
konečnú správu tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie doterajší správca konkurznej
podstaty JUDr. I. G.. Namietal, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, pretože v jeho
odôvodnení súd neuviedol, z akých dôvodov jeho námietky zamietol. Súd sa len stotožnil
s dôvodmi správcu konkurznej podstaty, ktoré mali byť uvedené na pojednávaní konanom dňa
19. 01. 2010 bez toho, aby tieto dôvody v odôvodnení svojho uznesenia aj uviedol. Ďalej
namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal
s námietkami, že správca konkurznej podstaty vychádzal z matematického vyčíslenia odmeny
tak, že v zmysle zákona primerane prihliadol na finančný prospech, získaný správcom
konkurznej podstaty pre podstatu a na dĺžku obdobia výkonu funkcie správcu. Uviedol, že
napáda najmä druhú časť vyčíslenia odmeny správcu konkurznej podstaty, a to vyčíslenie
odmeny podľa dĺžky obdobia. Poukázal na to, že činnosti vyznačujúce sa veľkou časovou,
organizačnou a odbornou náročnosťou boli vykonané najmä ním ako prvým
správcom konkurznej podstaty, pričom súčasný správca dokončil len niekoľko súdnych
sporov (asi 2), uzavrel súdny zmier a predal jednu malú nehnuteľnosť za nepatrnú cenu.
Následne po speňažení konkurznej podstaty a skončení sporov už žiadnu činnosť nevykonával
a čakal, ako mu za uvedené obdobie narastie odmena. Z porovnania činnosti, týkajúcej sa
práce a súdnej zaangažovanosti, u oboch správcov mal za to, že doterajší správca urobil asi
90% práce a súčasný správca vykonal asi 10% práce. S poukazom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie o odmene správcov konkurznej podstaty zmenil a priznal
im odmenu v podiele 80:20 v prospech správcu konkurznej podstaty JUDr. I. G..
Súčasný správca konkurznej podstaty JUDr. R. M. vo vyjadrení k odvolaniu uviedol,
že napadnuté uznesenie je vecne správne a náležite odôvodnené. Hodnotenie podielov oboch
správcov bolo vykonané v zmysle ust. § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb., na základe ktorej bol
vypočítaný rozsah doby činnosti u doterajšieho správcu JUDr. I. G. vo výške 62,40 %
(za obdobie od 31. 01. 2002 do 26. 05. 2006) a rozsah činnosti vo výške 80 %. Rozsah doby
činnosti u súčasného správcu bol vypočítaný vo výške 37,60% (za obdobie od 27. 05. 2006
do 31. 12. 2008) a rozsah činnosti vo výške 20%. Následne bola odmena pre správcov určená
ako aritmetický priemer vecného hľadiska a časového hľadiska, čo u doterajšieho správcu
predstavuje 71,20% ako priemer hodnôt 62,40% a 80% a u súčasného správcu predstavuje
aritmetický priemer 28,80% ako priemer hodnôt 37,60% a 20%. Poukázal na to, že podanie
námietok sa spravuje koncentračnou zásadou a po uplynutí lehoty na podanie námietok voči
konečnej správe namietateľ nemôže meniť obsah námietok a rozširovať ich dôvody. Keďže
JUDr. G. podal veľmi vágne a neurčité námietky, súd prvého stupňa ich vyhodnotil ako
nedôvodné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O. s. p.)
prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na jeho zrušenie.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa ust. § 29 ods. 3 a 4 zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
328/1991 Zb.“) schválil konečnú správu o speňažení majetku z konkurznej podstaty
a vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu, predloženú súdu správcom konkurznej podstaty
dňa 30. októbra 2008. Jej opravená verzia bola súdu doručená dňa 20. novembra 2008
a doplnok ku konečnej správe bol doručený dňa 21. októbra 2009.
Keďže uznesenie o schválení konečnej správy je právnym základom pre rozvrhové
uznesenie, musí byť z neho zrejmá suma, ktorá je určená na rozdelenie veriteľom, výška
nákladov správy a výška odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty. Napadnuté
uznesenie uvedené údaje neobsahuje.
Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol, z akých dôvodov zamietol jeho námietky. Uviedol len, že sa stotožnil
s dôvodmi správcu konkurznej podstaty, ktoré mali byť uvedené na pojednávaní dňa
19. 01. 2010. Poukázal na absenciu dôvodov napadnutého rozhodnutia, čo má za následok
jeho nepreskúmateľnosť.
Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. súd preskúma konečnú správu o speňažení
majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené
chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných
veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli
vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky.
Námietku odvolateľa, aby odvolací súd rozhodnutie o odmene správcov konkurznej
podstaty zmenil a priznal odmenu v podiele 80:20 v prospech doterajšieho správcu
konkurznej podstaty JUDr. I. G. vo vzťahu k súčasnému správcovi JUDr R. M., Najvyšší súd
Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú v zmysle ust. § 29 ods. 3 zákona č. 328/1991
Zb. V predmetnej konkurznej veci bol ku konečnej správe predložený a následne dňa
29. 10. 2009 vyvesený na úradnej tabuli súdu jej doplnok. Dňa 13. 11. 2009 boli proti nemu
JUDr. G. podané námietky, v ktorých uviedol, že niektoré položky sú nesprávne/nepresne
uvedené a pri hodnotení podielov oboch správcov a odmeny z toho vyplývajúcej súčasný
správca dostatočne nezohĺadnil podiel prác pri začatí konkurzu, finančný podiel získaný
doterajším správcom konkurznej podstaty a rozsah jeho činnosti. JUDr. G. však vo svojich
všeobecných námietkach konkrétne neuviedol, v akom smere sú odmeny správcov
nesprávne/nepresné, pričom tak učinil až v podaní zo dňa 19. 01. 2010, t. j. po uplynutí
zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie námietok, z dôvodu ktorého nebolo možné prihliadnuť
na doplnenie dôvodov námietok v podaní zo dňa 19. 01. 2010, na ktoré sa
JUDr. G. odvolával vo svojom odvolaní proti napadnutému uzneseniu.
Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR
a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s uplatneným nárokom. Iba takéto rozhodnutie umožňuje účastníkom
posúdiť postup súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol, a zároveň je preskúmateľné odvolacím
súdom.
Súd prvého stupňa sa pri vyhotovení napadnutého uznesenia neriadil vyššie
citovanými ustanoveniami, ani ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 169
ods. 1 O. s. p., keďže napadnuté uznesenie dostatočne neodôvodnil a takéto rozhodnutie je
nepreskúmateľné odvolacím súdom. Takýmto postupom súd prvého stupňa obmedzil
odvolateľa v jeho práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu
k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať
pred súdom.
Vzhľadom na uvedené zistenie odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu
vec vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 21. júla 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová