Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/73/2008

Najvyšší súd 1ObdoV/73/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Juraja

Semana a člnov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Aleny

Priecelovej a JUDr. Petra Dukesa, v právnej veci ţalobcov: I. J. K., bytom L. č. X., II. M.

K., rod. H., bytom L. č. X., obaja zastúpení: JUDr. D. D., advokátkou v N., H. č. X., proti

ţalovaným: I. Ing. J. C., sídlisko L. X., V., SKP úpadcu E., spol. s r. o. v likvidácii, A.,

IČO: X.X., zastúpený JUDr. M. M., advokátkou v B., Š. 20, II. S. P. F., B. X., B., III. F. N.

M. S. R., D. X., B., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného v I. rade proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -250 zo dňa 24. júla 2008,

právoplatného dňa 9. septembra 2008,takto

rozhodol:

Dovolací súd dovolanie z a m i e t a .

Trovy dovolacieho konania ţalobcom v I. a II. rade nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. -213

zo dňa 16. mája 2007, zamietol ţalobu ţalobcov v I. a II. rade voči ţalovaným v I., II. a III.

rade dôvodiac zisteným skutkovým stavom, z ktorého usúdil, ţe ţalovaný v I. rade nadobudol

podľa , na základe rozhodnutia Prezídia FNM SR č. X. o privatizácii P. Š.

M. A., Š. P. A. a rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o zrušení Š. P. bez

likvidácie, vlastnícke práva k M. P. Š. M. A., Š. P. A.. Vlastnícke právo nadobudol na základe

2

Zmluvy o predaji P. č. X. zo dňa 30. 1. 1997, čo nebolo sporým medzi účastníkmi konania.

Spornou však zostala otázka, či v zmysle tejto zmluvy prešli na ţalovaného v I. rade i

vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným v súčasnosti na LV č. X. ako parc. č. X. -

2

zastavaná plocha s bytovkou s. č. X. o výmere 79 ma parc. č. X. - zast. plocha o výmere 507

2

m. Podľa čl. II. bodu 1. predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k veciam a

finančným prostriedkom, prevod práv a iných majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré slúţili,

alebo, vzhľadom na svoju povahu, mali slúţiť k prevádzkovaniu P. Š. A., a to podľa stavu,

ktorý je zachytený v evidencii uvedeného podniku ku dňu účinnosti tejto zmluvy. Na základe

výzvy prvostupňového súdu predloţil ţalovaný v III. rade špecifikáciu privatizovaného

majetku pre E., spol. s r. o., A., ktorá tvorila prílohu Zmluvy o predaji podniku č. X. zo dňa

30. 01. 1997, kde je evidovaná aj predmetná nehnuteľnosť ako byty L. X., i. č. X.,

nadobúdacia cena 163 805 Sk. Predmetné nehnuteľnosti boli evidované v Pk. vl. č. 1 k. ú. L. a

išlo o domy a pozemky vo vlastníctve ČSR - Š. M. v H.. Tento P. zanikol a práva a záväzky

prešli na právneho predchodcu úpadcu Š. A., pričom bol zaradený do evidencie v roku 1949.

Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na ţalovaného v I. rade v zmysle čl.

II. bodu 1. Zmluvy o predaji podniku č. X.. Prvostupňový súd mal za to, ţe na tejto

skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe FNM SR v zmysle čl. VII. bodu 4. Zmluvy o predaji

podniku na tieto nehnuteľnosti nepodal vklad do katastra nehnuteľností, a tieto nehnuteľnosti

sa nedostali na list vlastníctva ţalovaného v I. rade. Z toho vyvodil, ţe ţalovaný v II. rade

nebol oprávnený s týmto majetkom nakladať, podať návrh na zápis na LV č. X., ani uzatvoriť

so ţalobcami Zmluvu č. o prevode vlastníctva bytu a priľahlých zastavaných

pozemkov zo dňa 06. 11. 2000. Zdôraznil, ţe k predaju bytu nebol oprávnený ani z dôvodu,

ţe podľa na prevod vlastníctva bytu v rodinnom dome sa

vzťahuje povinnosť previesť vlastníctvo takéhoto bytu podľa doterajšieho predpisu, ak

nájomca písomne poţiadal o jeho prevod do 1. 8. 1995, pričom nájomcovia - ţalobcovia

poţiadali o predaj bytu aţ dňa 6. 4. 1999. Okrem toho dodal, ţe S. P. F. odpredal byt v

rodinnom dome ako bytovku, hoci išlo o byt v rodinnom dome, ktorá skutočnosť vyplýva z §

43b ods. 2 a 3 , ako i zo samotného znaleckého posudku č. 32/2004, ktorý

predloţili ţalobcovia. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil zmluvu uzatvorenú ţalobcami za

neplatnú, čo bolo dôvodom zamietnutia ţaloby. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden z

účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretoţe si trovy konania neuplatnili.

Na odvolanie ţalobcov v I. a II. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací, rozsudkom č. k. -250 zo dňa 24. júla 2008, právoplatným dňa

3

9. septembra 2008, zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -213 zo

dňa 16. 05. 2007, tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v časti voči ţalovanému v I. rade

zmenil tak, ţe zaviazal ţalovaného v I. rade vylúčiť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz.

2

L., zapísané na LV č. X., ako parc. č. X. – zast. plocha s bytovkou s. č. X. o výmere 79 m

2

a parc. č. X. – zast. plocha o výmere 507 m, zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu E., spol.

s r. o. v likvidácii, so sídlom A.. Zamietajúci výrok voči ţalovaným v II. a III. rade potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa a tak, ţe zaviazal

neúspešného ţalovaného v I. rade zaplatiť úspešným ţalobcom v I. a II. rade trovy

prvostupňového a odvolacieho konania v sume 19 124 Sk. Ţalovaným v II. a III. rade trovy

odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich náhradu neuplatnili.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom odvolateľov, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nemá oporu v skutkovom zistení. Pre

posúdenie dôvodnosti odvolania a správnosti napadnutého prvostupňového rozsudku

povaţoval za určujúce zistenie, či vec, vylúčenia ktorej sa ţalobcovia domáhajú, bola do

konkurznej podstaty zaradená dôvodne. V tejto súvislosti ozrejmil, ţe vec v konkurznej

podstate je zadrţaná správcom podľa predpisov procesného práva, nie podľa predpisov

hmotného práva a cieľom návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty je zrušenie

obmedzenia vysloveného týmito procesnými predpismi. Náleţitá procesná ochrana je pritom

vylučovateľovi poskytovaná tým, ţe v prípade vyhovenia návrhu bude vec výrokom rozsudku

súdu vylúčená z podstaty a vrátená vylučovateľovi in natura, resp. pokiaľ bola speňaţená,

bude vylúčená takto získaná odplata. Z uvedeného odvolaciemu súdu vyplynulo, ţe ide

o ţalobu na plnenie, nie o ţalobu určovaciu, čo znamená, ţe predmetom konania o vylúčenie

veci nie je, a nemôţe byť, určenie vlastníckeho alebo iného práva k vylučovanej veci. Označil

za nesporné, ţe ţalobcovia svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,

zapísaným do konkurznej podstaty, osvedčujú LV č. X., a sú preto i osobami konkurzom

dotknutými a k podaniu ţaloby oprávnenými. Naproti tomu konštatoval neosvedčenie

vlastníctva úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam, a tým aj právneho dôvodu zápisu

nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

Napriek tomu, ţe predmetom konania o vylúčenie veci nie je určenie vlastníckeho

alebo iného práva k vylučovanej veci, zaoberal sa odvolací súd i otázkou prechodu majetku

podľa zmluvy o predaji podniku, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa pri formulovaní

svojho záveru. Poukázal na znenie čl. VII. bodu 4 zmluvy o predaji podniku č. X., podľa

4

ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho vkladom do katastra

nehnuteľností. Označil ho za súladné s , ktorým sa zmluva

o predaji podniku spravuje. Keďţe ku vkladu do katastra nehnuteľností v prospech úpadcu v

zmysle tejto zmluvy nedošlo, vyhodnotil ako mylný názor, ţe uvedenou zmluvou úpadca

nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, a preto tieto boli do konkurznej

podstaty úpadcu zapísané legitímne. Uviedol, ţe v tejto súvislosti neobstojí ani záver

prvostupňového súdu o tom, ţe zmluva o prevode vlastníctva bytu, uzavretá S. P. F., bola pre

tento dôvod uzavretá neplatne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, skutkovú oporu postráda aj záver súdu prvého stupňa

o tom, ţe predmetom prevodu privatizovaného majetku právneho predchodcu úpadcu - š. p.

Š. M. A., boli i sporné nehnuteľnosti. Dôvodil obsahom čl. II. bodu 1 zmluvy o predaji

podniku, podľa ktorého bol predmetom zmluvy prevod vlastníckeho práva k veciam a

finančným prostriedkom, prevod práv a iných majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré slúţili,

alebo vzhľadom na svoju podstatu, mali slúţiť k prevádzkovaniu podniku Š. M. A., Š. P. A.,

a to podľa stavu, ktorý je zachytený v evidencii tohto P. ku dňu účinnosti tejto zmluvy, t. j. ku

dňu 01.02. 1997. Zistil, ţe v inventárnom zozname investičného majetku tohto štátneho

podniku k 31. 01. 1997 je pod inv. č. X. uvedený majetok s názvom 369 X.-byt L. v

zostatkovej cene 56 141,44 Sk. Pritom zo znaleckého posudku (č. l. 84), ktorého predmetom

ocenenia bol obytný dom v kat. ú. Lukačovce, vyplýva, ţe ide o dvojbytovku so s. č. 369 a

370. Keďţe s. č. 369, ktoré bolo uvedené v názve majetku podľa inventárneho zoznamu

právneho predchodcu úpadcu pod inv. č. X., čo dokladuje ďalší znalecký posudok zaloţený v

spise na č. l. 173, sa nevzťahuje k vylučovanej nehnuteľnosti ţalobcov (týmto prislúchalo s.

č. X.), ale prislúcha k inému bytu, skonštatoval, ţe sporná nehnuteľnosť nebola predmetom

privatizácie, a teda ani zmluvy o predaji podniku. Z tohto dôvodu nemohol úpadca

nadobudnúť predmetný majetok, a tento preto nemohol byť zapísaný do konkurznej podstaty.

Záverom odvolací súd konštatoval, ţe oporu v právnom predpise nemá ani záver súdu

prvého stupňa o tom, ţe zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi ţalobcami a S. P. F. bola

uzavretá bez oprávnenia prevádzateľa k prevodu bytu v zmysle ,

keďţe ţalobcovia o prevod bytu nepoţiadali v zákonnej lehote. Argumentoval, ţe

vyvodzovanie prípadnej neplatnosti tohto právneho úkonu z uvedeného dôvodu neobstojí,

pretoţe citované ustanovenie upravuje výlučne povinnosť prevádzateľa, za splnenia zákonom

stanovených podmienok, na poţiadanie nájomcov, previesť byt do vlastníctva nájomcov.

5

Táto povinnosť je voči prevádzateľovi i súdne vynútiteľná. Nesplnenie zákonných

podmienok zo strany nájomcov sa však nedotýka práva prevádzateľa postupovať tak podľa

vlastnej vôle, i na poţiadanie nájomcov po zmeškaní zákonnej lehoty.

So zreteľom na uvedené skutkové a právne zistenia, po doplnenom dokazovaní,

odvolací súd dospel k záveru, ţe nárok ţalobcov voči ţalovanému v I. rade je dôvodný, preto

rozsudok prvostupňového súdu zmenil.

Zamietajúci výrok prvostupňového rozsudku voči ţalovaným v II. a III. rade

povaţoval odvolací súd za správny argumentujúc nedostatkom pasívnej legitimácie

u ţalovaného v II. a III. rade v tomto konaní, zdôrazniac pritom, ţe účastníkom konania

a pasívne legitimovaným v spore o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je výlučne správca

konkurznej podstaty, ktorý vec do tejto poňal. Preto tento výrok ako vecne správny potvrdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie ţalovaný v I. rade.

Dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu. Dôvodnosť dovolania

vzhliadol v ustanoveniach § 238 ods. 1 (dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej) a ods. 2

(dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci). Dovolanie

odôvodnil ustanoveniami , a . Na margo odôvodnenia

dovolania ustanovením /v konaní došlo k vadám uvedeným v

/, mal za to, ţe v konaní došlo k vadám podľa /v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie/, písm. e) /nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný/ a písm. f) /účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom/, kde dôvodil tým, ţe pri hodnotení dôkazov odvolací súd neprihliadal na všetko, čo

v konaní vyšlo najavo včítane uvedených skutočností a vyţiadaných dôkazov. Dovolacím

petitom sa domáhal zrušenia napadnutého právoplatného rozsudku odvolacieho súdu

a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

K dovolaniu ţalovaného v I. rade sa vyjadril ţalovaný v II. rade (S. P. F.) podaním zo

dňa 16. 10. 2008. Odprezentoval súhlas so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutom rozsudku. Poukázal na nedôvodnosť podania dovolania podľa § 237

6

písm. d) /v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie/ vzhľadom na to, ţe v konaní sp. zn.

nie je totoţný ţalobca a ani predmet sporu. Navrhol dovolanie zamietnuť.

Vyjadrenie k dovolaniu ţalovaného v I. rade predloţili aj ţalobcovia v I. a II. rade

podaním zo dňa 16. 10. 2008. Povaţujúc napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za správny,

navrhli dovolanie zamietnuť.

Ţalovaný v III. rade (F. N. M. SR) sa k dovolaniu ţalovaného v I. rade nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), a ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného v I. rade nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( )

alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok odvolacieho

súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ). Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného v I. rade moţno vyvodiť

z ustanovenia .

Dovolací súd poznamenáva, ţe dovolateľ nesprávne vzhliadol prípustnosť dovolania

podľa (dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

7

veci). V predmetnej veci nebolo nikdy predtým rozhodované dovolacím súdom, preto sa

odvolací súd nemohol odchýliť od právneho názoru dovolacieho súdu.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené.

Hoci dovolateľ tvrdil, ţe rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý vadami konania

uvedenými v ustanoveniach (v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie),

písm. e/ (nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný) a písm.

f/ (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), dovolací súd

nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania pojatej v tomto zákonnom

ustanovení, či uţ namietanej, alebo nenamietanej dovolateľom. Pre posúdenie existencie

procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka

o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Dovolateľom namietaná vada konania v zmysle , t. j., ţe v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, nie je dôvodnou. Dovolateľ má na mysli konania vedené na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , kde je, ako sám v dovolaní uvádza,

ţalobcom Slovenská republika - SPF a ţalovaným správca, predmetom sporu je vylúčenie

majetku - aj nehnuteľností v k. ú. L., a konanie pod sp. zn. , kde ţalobcom je

správca a ţalovaným FNM S. R., predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva úpadcu

k nehnuteľnostiam. V prípade druhého konania () by ani nemohlo ísť

o litispendenciu, pretoţe, ako sám dovolateľ uvádza, toto konanie je právoplatne skončené,

a súd v ňom rozhodol, ţe správca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva

8

úpadcu. Avšak ani v prípade prvého konania (), ktoré, ako udáva, nie je

právoplatne ukončené, nejde o litispendeciu, pretoţe sa nejdená o rovnakých účastníkov, ako

v prípade tohto konania, nejedná sa o rovnaký predmet konania a ani rovnaké skutkové

okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Aj ţalobcovia v I. a II. rade vo svojom vyjadrení

k dovolaniu zdôrazňujú, ţe predmetom konania vedeného pod sp. zn. nie sú

nehnuteľnosti, o ktorých vylúčenie z konkurznej podstaty ţiadajú v tomto konaní. Prekáţka

prv začatého konania – litispendencia upravená v ustanovení by bola v predmetnej

veci daná vtedy, ak by v tomto konaní, ktoré začalo neskôr (26. 3. 2003), išlo o tú istú vec,

teda o to isté, o čo ide v skôr začatých konaniach (, ). Samotná

skutočnosť, ţe v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo ţe jeho účastníkmi sú

tí istí účastníci, ešte neznamená, ţe ide o tú istú vec. Totoţnosť veci charakterizujú určité

znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totoţnosť osôb a totoţnosť predmetu konania,

t. j. nároku zaloţeného na rovnakých skutkových okolnostiach a na rovnakom právnom

dôvode. Pokiaľ z uvedených znakov chýba čo i len jeden, nejde o tú istú vec, takţe

prebiehajúce iné konanie nemôţe zakladať prekáţku prv začatého konania. O litispendenciu

nejde v tom prípade, ak ide síce v novom konaní o právny vzťah medzi tými istými

účastníkmi, avšak uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase

pôvodného konania a ku ktorým došlo neskôr.

Ani ďalšia dovolateľom namietaná vada konania v zmysle , t. j., ţe

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, nie jej opodstatnená.

Odôvodnením tejto vady konania sa dovolateľ vo svojom dovolaní nezaoberal. Vzhľadom na

obsah dovolania sa moţno iba domnievať, ţe odôvodnenie uvedenej vady konania zhrnul

v odseku 7 na č. l. 261, kde uvádza, ţe on ako správca, nemá naliehavý právny záujem na

určení vlastníctva úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam, nemá dôvod podať ţalobu podľa

o vypratanie nehnuteľnosti, pretoţe je toho názoru, ţe ţalobcovia majú

k týmto nehnuteľnostiam nájomný vzťah, nie vzťah vlastnícky. Toto konanie však nie je

konaním o určenie vlastníckeho práva, ani o vypratanie nehnuteľností, ale o vylúčení veci

z konkurznej podstaty, ktoré začalo správne v súlade so zákonom na návrh ţalobcov, nie je

beznávrhovým konaním, ktoré môţe súd začať bez návrhu v zmysle a .

Dovolaciemu súdu preto nie je zrejmé, čím dovolateľ vysvetľuje namietnutie tejto vady

konania.

9

Na margo tvrdenia dovolateľa v poslednom odseku jeho dovolania (č. l. 264), kde

uvádza, ţe: „...nielen, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, ale žalobca

nemohol ani získať vlastníctvo majetku štátu podľa v spise preukázaných a predložených

dôkazov.“, je potrebné poznamenať, ţe táto ţaloba nie je ţalobou určovacou podľa § 80 písm.

c) , preto v tomto konaní nebolo povinnosťou ţalobcov preukazovať naliehavý právny

záujem.

V súvislosti s poslednou z triády vytknutých vád, ktorými podľa dovolateľa trpí

konanie pred odvolacím súdom, a to vadou v zmysle /účastníkovi sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom/ dovolací súd udáva, ţe odvolací súd

správne oprel svoje rozhodnutie, okrem iného, aj o skutočnosť, ţe vlastníkmi sporných

nehnuteľností sú ţalobcovia v I. a II. rade, ktorú vyvodil z výpisu z LV č. X.. Dovolateľ počas

celého konania, a aj v dovolaní, poukazuje na nezákonné a svojvoľné rozhodnutie a zapísanie

nehnuteľností do evidencie nehnuteľností Správou katastra v N., ktorá, podľa neho, nemôţe

mať za následok vznik vlastníctva. V tejto súvislosti je ţiaduce poznamenať, ţe zápisy

v katastri nehnuteľností sú ovládané, popri iných zásadách, tieţ zásadou hodnovernosti

(materiálnej publicity), vyjadrenej v ustanovení o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého údaje katastra obsiahnuté v § 7 katastrálneho

zákona sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak. To znamená, ţe sa chráni dôvera

kaţdého v správnosť údajov v katastri, uvedených v § 7. Inými slovami, čo je zapísané, platí.

Význam a dosah tejto zásady sa prejaví vtedy, keď sa zápis v katastri odchyľuje od

skutočného právneho vzťahu. Vtedy sa uplatní domnienka, ţe údaje evidované v katastri sú

v súlade so skutočným právnym stavom. Hodnovernosť, a tým aj záväznosť údajov katastra je

však zaloţená na vyvrátiteľnej domnienke, ktorá platí len dovtedy, kým sa nedokáţe opak. Ak

sa tak stane, údaje katastra prestanú byť hodnoverné a aj záväzné. Hodnovernosť zápisu

ţalobcov v I. a II. rade, ako vlastníkov nehnuteľností evidovaných na LV č. X., nenamieta

nikto z účastníkov konania okrem ţalovaného v I. rade (správcu). Namietnuť ich vlastníctvo

sa však s úspechom nedá v tomto prebiehajúcom konaní, iba samostatnou ţalobou o určenie

vlastníckeho práva podľa . V jestvujúcom konaní, ktorého predmetom je

vylúčenie nehnuteľností zapísaných na LV č. X. z konkurznej podstaty, si súd nemôţe

vyriešiť otázku vlastníctva k nim ani ako otázku predbeţnú. Ak teda správca namieta ich

vlastníctvo, mal podať ţalobu o určenie vlastníckeho práva, v ktorom by figuroval na strane

ţalobcu on a ţalovanými by boli ţalobcovia v I. a II. rade, čo ale neučinil. Ţalovaný v I. rade

10

sa neustále odvoláva len na konanie, ktoré sa viedlo na Krajskom súde v Bratislave pod sp.

zn. (právoplatne skončené), kde bol na strane ţalobcu správca a ţalovaným

bol FNM SR, pričom predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva úpadcu

k nehnuteľnostiam. V prípade podania ţaloby o určenie vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam, ktorú by inicioval správca proti ţalobcom v I. a II. rade z tohto konania, by

nešlo o res iudicata v zmysle (prekáţku právoplatne rozhodnutej veci),

pretoţe v porovnaní s konaním sp. zn. by sa nejednalo o identických

účastníkov konania. Neobstojí preto dovolateľom namietaná vada konania podľa § 237 písm.

f) z dôvodu, ţe pri hodnotení dôkazov odvolací súd neprihliadal na všetko, čo v konaní

vyšlo najavo.

Z uvedeného je zjavné, ţe nie je daná existencia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241

ods. 2 písm. a) vo vzťahu k namietaným vadám konania podľa , a

.

Ţalovaný v I. rade v dovolaní poukazuje aj na existenciu ďalších dovolacích dôvodov

podľa a , t. j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací súd však po dôkladnom preskúmaní nevzhliadol existenciu oboch

dovolacích dôvodov v zmysle a .

Za vadu konania v zmysle ustanovenia moţno povaţovať

skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplne alebo nesprávne zisteného

skutkového stavu. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu sa jedná najmä vtedy, ak

pri dokazovaní súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku. Dovolací dôvod podľa ustanovenia je daný aj v prípade,

ak odvolací súd vychádzal pri hodnotení skutkového stavu z iného skutkového základu ako

súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa a zopakoval dôkazy, na

ktorých zaloţil svoje zistenia súd prvého stupňa, prípadne aby dokazovanie doplnil.

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je bez pochybení, ktoré by bolo

moţné subsumovať pod ustanovenia . Odvolací súd vychádzal pri

11

formulovaní záverov svojho rozhodnutia zo správne zisteného skutkového stavu a vydal

rozhodnutie spočívajúce na správnom právnom posúdení veci. Dovolací súd konštatuje

dostatočné vysporiadanie sa odvolacieho súdu s vykonanými dôkazmi, čoho následkom bolo

náleţité právne posúdenie veci.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle sa

rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak

súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť

spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia

odvolacieho súdu.

V danom prípade došlo zo strany odvolacieho súdu, vzhľadom na ním dostatočne

zistený skutkový stav, k správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení na tento prípad,

ako aj k ich adekvátnemu výkladu.

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh na vylúčenie veci z konkurznej podstaty

s odôvodnením, ţe úpadca sporné nehnuteľnosti nadobudol zmluvou o predaji podniku pri

privatizácii š. p. Š. M. A., ktorou prešlo na úpadcu vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam, na ktorej skutočnosti nič nemení ani fakt, ţe toto nebolo zapísané do

katastra nehnuteľností. Vychádzal pritom zo špecifikácie privatizovaného majetku, kde je

predmetná nehnuteľnosť evidovaná pod i. č. X.. Na základe toho konštatoval, ţe zmluva o

prevode vlastníctva bytu, uzavretá medzi ţalobcami a S. P. F., je neplatná, keďţe tento nebol

oprávnený zmluvu uzavrieť. Jej neplatnosť vyvodil aj z toho, ţe neboli splnené predpoklady k

prevodu bytu v rodinnom dome v zmysle ust. .

Námietky ţalobcov proti prvostupňovému rozsudku o tom, ţe sú legitímnymi

vlastníkmi nehnuteľností, a ţe ich nadobudli na základe platných právnych úkonov, boli

opodstatnené. Primerane preto rozporovali záver súdu prvého stupňa o tom, ţe na úpadcu

prešlo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.

Odvolací súd správne vychádzal zo zistenia, ţe predmetom sporu je právo ţalobcov

na vylúčenie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. L., zapísaných na LV č. X., ako

2

parc. č. X. - zast. plocha s bytovkou s. č. X. o výmere 79 ma parc. č. X. - zast. plocha o

12

2

výmere 507 mzo súpisu konkurznej podstaty úpadcu E., spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom

A..

Náleţite skonštatoval i to, ţe vylúčenie veci, ktorá nemala byť zaradená do zoznamu

konkurznej podstaty, upravuje ust. , v zmysle ktorého v spojení

s § 14 tohto zákona je zrejmé, ţe účastníkmi takto vedeného konania je tzv. vylučovateľ -

tretia osoba, do práv ktorej sa konkurzom zasiahlo, a ktorá je odlišná od okruhu účastníkov

vlastného konkurzného konania na strane osoby v konaní oprávnenej a správca konkurznej

podstaty na strane osoby povinnej. Predmetom nároku na vylúčenie veci z konkurznej

podstaty sa môţu stať iba veci individuálne určité. Právny dôvod nároku na vylúčenie veci

musí existovať v čase, kedy je nárok uplatňovaný. Môţe pritom vzniknúť ako pred

vyhlásením konkurzu, tak i po jeho vyhlásení. Právnym dôvodom nároku na vylúčenie veci

podľa o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) môţe byť na

strane navrhovateľa vlastníctvo (nielen z kúpnej zmluvy alebo inej dohody, smerujúcej

k prevedeniu vlastníctva), spoluvlastníctvo podielové i bezpodielové, ako i drţba veci.

Dovolateľ v dovolaní poukazuje na to, ţe predmetné konanie malo byť prerušené

podľa § 14 ods. 1 písm. d) ZKV, pretoţe ide o konanie začaté po vyhlásení konkurzu, ktorý

bol vyhlásený dňa 30. 10. 1998. Dovolateľ pritom citoval aj ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d)

ZKV, z ktorého jasne vyplýva, ţe účinkom vyhlásenia konkurzu je prerušenie súdnych

konaní, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty

alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Nemoţno akceptovať

uvedený názor dovolateľa, pretoţe z listinných dôkazov zaloţených v spise je zrejmé, ţe

predmetné konanie bolo začaté dňa 26. 3. 2003, t. j. po vyhlásení konkurzu, ktorý bol

vyhlásený na majetok spoločnosti E., spol. s r. o., uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp.

zn. Z – 2 – dňa 30. 10. 1998. Neprichádza preto do úvahy aplikácia § 14 ods. 1

písm. d) ZKV, pretoţe nejde o konanie začaté pred vyhlásením konkurzu. V tomto smere

preto tvrdenie dovolateľa postráda opodstatnenie.

Z uvedeného je evidentné, ţe v danom prípade nie je daná existencia ţiadneho

z dovolateľom uvádzaných dovolacích dôvodov, t. j. , ani c) .

Z úradnej povinnosti nebola zistená ani ţiadna, či uţ z namietaných, alebo aj nenamietaných,

vád konania v zmysle .

13

Konštatujúc nedôvodnosť dovolania ţalovaného v I. rade, argumentujúc pritom

správnosťou a zákonnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie ţalovaného v I. rade podľa zamietol.

V dovolacom konaní vznikli úspešným ţalobcom v I. a II. rade trovy dovolacieho

konania podľa v spojení s a veta prvá

za vyjadrenie sa k dovolaniu. Keďţe si trovy dovolacieho konania neuplatnili v súlade s § 151

ods. 1 veta prvá , nemohla im byť ich náhrada priznaná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2010

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.