Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e46/383057.8b6fa0.pdf
PDF · 126.93 KB
No categories available
1MObdoV/10/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1MObdoV/10/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej
a členov senátu JUDr. Juraja Semana , JUDr. Jany Zemaníkovej , JUDr. Ľubomíry Kúdelovej
a JUDr. Petra Dukesa v právnej veci ţalobcu : Š., s. r. o., Š., N. X., IČO: X., zast. JUDr. E.
Ľ., K. 6, B., proti ţalovanému: Mgr. Ing. P. K., správca konkurznej podstaty úpadcu R.
D. v Š., Š., IČO: X., zast. a JUDr. Ing. Ľ. R., advokátkou, V. X., N. o určenie pravosti
a poradia pohľadávky v sume 110 353,96 eur (3 324 523,33 Sk ),ktorá sa viedla na
Krajskom súde v Bratislave pod. sp. zn. 10Cbi 10/04, o mimoriadnom dovolaní Generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4.
septembra 2008 č. k. 6 Obo 20/2008 – 288 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy
dovolacieho konania v sume 149,40 eur.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3.decembra 2007, č. k. 10Cbi 10/04-246 určil,
ţe pohľadávka ţalobcu vo výške 3 000 785,33 Sk, v konkurznom konaní vedenom na
Krajskom súde v Bratislave, č. k. 1K 283/00, vo veci úpadcu R. D. v Š., Š. je po práve a patri
do 1. triedy. V časti 323 738 Sk ţalobu zamietol.
V odôvodnení sa konštatuje, ţe ţalobca si v konkurznom konaní č. k. 1K 238/00
uplatnil konkurznou prihláškou svoju pohľadávku vo výške 3 324 523,33 Sk. Správcom
konkurznej podstaty úpadcu – R. D. v Š. bola popretá v celom rozsahu. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, ţe ţalobca na základe ústnej zmluvy o pôţičke poskytol
dlţníkovi - R. D. v Š. finančné prostriedky tým, uhrádzal v prospech dlţníka jednotlivé platby
, časť poskytol priamo na účet dlţníka, a časť v hotovosti podľa priloţených dokladov.
Keďţe medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o čase plnenia a veriteľ nevyzval dlţníka
na plnenie , prvostupňový súd vychádzal z ust. § 14 ods. 1 písm. g/ ZKV, podľa ktorého
nesplatené pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými vyhlásením
konkurzu. Pohľadávka ţalobcu sa stala splatnou vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka t. j.
30.10. 2003. Preto ţalobcom uplatnené právo vo výške 3 000 785,33 Sk, nie je premlčané. Vo
zvyšnej časti ţalobu v dôsledku opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania zamietol.
Odvolaním napadnutý rozsudok odvolací súd ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 O. s. p.). Stotoţnil sa s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa ohľadne
poskytnutia pôţičky a mal nesporne za preukázané aj svedeckými výpoveďami, ţe ţalovaný
nemal dostatok finančných prostriedkov a zaviazal sa dlh veriteľovi splácať postupne, ako to
bude moţné. Teda čas vrátenia dlhu bol ponechaný na vôli dlţníka. V takomto prípade veriteľ
– ţalobca bol povinný prijať plnenie, len čo mu ho dlţník ponúkol, čo sa nestalo. Sám
ţalobca nemohol určiť čas plnenia, lebo čas splnenia dlhu bol ponechaný na vôli dlţníka,
mohol len navrhnúť, aby ho určil súd . V takomto prípade premlčacia doba začne plynúť iba
ak by veriteľ – ţalobca navrhol, aby čas splnenia určil súd a rozhodnutím súdu by bola určená
lehota splatnosti. Právo veriteľa, aby súd určil čas splnenia dlhu v zmysle § 564 OZ,
nepodlieha premlčaniu. V spornom prípade ţalobca nepoţiadal súd o určenie času splnenia,
preto dlh sa stal splatný vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka v zmysle ustanovenia § 14
ods. 1 písm. g / ZKV. Z uvedeného dôvodu je námietka odvolateľa, týkajúca sa premlčania
práva na splnenie dlhu neopodstatnená a odvolací súd jej nevyhovel. O trovách konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. , podľa úspešnosti v spore.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 1. 10. 2008.
Na podnet ţalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol , ţe uvedeným rozhodnutím bol porušený zákon,
nakoľko súd svojim postupom odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O. s p. v spojení § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd,
zároveň vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy tak, ţe ţalobca a R. D. v Š. (dlţník)
nedohodli ţiadny čas plnenia povinnosti vrátiť pôţičku. Odvolací súd sa v tejto časti od
skutkového záveru súdu prvého stupňa odchýlil, keď mal za to, ţe zmluvné strany sa dohodli,
ţe čas plnenia je oprávnený určiť dlţník. Odvolací súd sa odchýlil od skutkového stavu
zisteného súdom prvého stupňa bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v § 213 O. s.
p., teda bez zopakovania dokazovania. V odvolacom konaní sa uskutočnilo jedno
pojednávanie v deň vynesenia rozsudku, na ktorom nedošlo k vykonávaniu ţiadnych dôkazov.
Bol prednesený iba odvolací návrh a vyjadrenia účastníkov konania.
Odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa.
V rámci zásady dvojinštančnosti konania má účastník konania právo, aby správnosť zistenia
skutkového stavu preskúmal odvolací súd. Výnimkou zo zásady dvojinštančnosti konania je
moţnosť odvolacieho súdu zmeniť hodnotenie dôkazov s poukazom na ust. § 213 O. s. p.
Účastník konania najmä nesmie byť postavený pred prekvapivý skutkový záver, ktorý sa
dozvie aţ z odôvodnenia odvolacieho rozsudku. Musí byť ďalej dodrţaná zásada ústnosti
vykonávania dôkazov . Odvolací súd má povinnosť vţdy zopakovať tie dôkazy, ktoré hodnotí
inak, ako súd prvého stupňa. Účelom tejto procesnej povinnosti súdu je dosiahnuť rovnakú
moţnosť pôsobenia dôkazu na sudcu odvolacieho súdu, akú mal súd prvého stupňa, ktorý
dôkaz osobne vykonal a odlišne vyhodnotil.
V danom prípade odvolací súd zmenil skutkové hodnotenie súdu prvého stupňa bez
vykonania dôkazov na pojednávaní a bez moţnosti účastníka vyjadriť sa k zopakovaným
dôkazom, a týmto postupom odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom ( 237 písm. f /
O. s. p.).
Súd prvého stupňa, ako aj dovolací súd, nesprávne posúdili právne otázky týkajúce sa
začiatku plynutia premlčacej doby pri záväzkoch, ktorých splatnosť nastane aţ určitým
hmotnoprávnym úkonom veriteľa (výzva na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka)
alebo na základe určitého procesnoprávneho úkonu veriteľa (ţaloba na určenie času plnenia
podľa § 564 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec,
ak mal za to, ţe pri pohľadávke, ktorej splatnosť nie je dohodnutá alebo určená plynie lehota
aţ odo dňa splatnosti pohľadávky, ktorá nastane na základe výzvy veriteľa na plnenie.
Správny právny výklad je, ţe premlčacia doba začína pri pohľadávkach splatných podľa § 563
Občianskeho zákonníka plynúť uţ od vzniku pohľadávky.
Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa zostalo v odvolacom konaní
bez významu, nakoľko odvolací súd vychádzal z iného skutkového stavu. Odvolací súd
vyjadril nesprávny právny názor, ak mal za to, ţe pri pohľadávke veriteľa, ktorej splatnosť je
ponechaná na vôli dlţníka (§ 564 Občianskeho zákonníka) začína plynúť premlčacia doba aţ
odo dňa splatnosti pohľadávky (t. j. odo dňa určeného súdom) s tým, ţe právo veriteľa
domáhať sa určenia splatnosti pohľadávky na súde nepodlieha premlčaniu . Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka je potrebné správne vyloţiť tak, ţe „právo sa mohlo vykonať
prvý raz“ vtedy, keď veriteľ mohol podať ţalobu na určenie splatnosti pohľadávky súdom.
Občiansky zákonník vyjadruje zásadu, ţe sa premlčuje kaţdé majetkové právo. Z tejto zásady
uvádza výnimky výslovne v ust. § 100 OZ. Z uvedeného vyplýva , ţe všetky práva, okrem
v zákone výslovne uvedenej výnimky, sa premlčujú. Premlčuje sa preto aj právo, aby súd
určil splatnoť pohľadávky. Pohľadávka podľa § 564 OZ môţe byť premlčaná napriek tomu,
ţe nie je splatná. V oboch prípadoch splatnosť pohľadávky či podľa ust. § 563 alebo § 564
OZ nastáva na základe aktivity veriteľa. Touto aktivitou je hmotnoprávny úkon (výzva
veriteľa na plnenie) alebo hmotnoprávny úkon v spojení s procesnoprávnym úkonom
(podanie ţaloby). Je nedôvodné prijať záver, ţe pri pohľadávke, ktorej splatnosť je určená
podľa § 563 OZ plynie premlčacia lehota odo dňa jej vzniku a pri pohľadávke, ktorej
splatnosť je určená podľa § 564 OZ aţ odo dňa jej splatnosti. Veriteľ pohľadávky, ktorej
splatnosť je ponechaná na vôli dlţníka, má moţnosť vykonať právo odo dňa, kedy môţe
podať ţalobu na určenie času plnenia. Od tohto dňa totiţ mohol vykonávať úkony smerujúce
k vymáhaniu pohľadávky. Veriteľ má totiţ od počiatku existencie pohľadávky moţnosť
realizovať ju (vykonať právo) vlastnými procesnými úkonmi (podaním ţaloby).
Ďalej dovolateľ poukazuje na dovolací dôvod v zmysle ust. § 243 f ods. 1 písm. c/
O .s. p. Konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili (nesprávne aplikovali § 657 OZ), ak
mali za to, ţe ţalobca a dlţník uzavreli jednu zmluvu o pôţičke a ak otázku času plnenia
povinnosti dlţníka vrátiť pôţičku posúdili podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ďalšie
skutkové zistenia sú potrebné za účelom posúdenia, či medzi ţalobcom a dlţníkom došlo
k uzavretiu viacerých zmlúv o pôţičke, alebo či ţalobca poskytoval dlţníkovi plnenia na
základe inominátnej zmluvy. Pokiaľ ţalobca a dlţník uzavreli inominátnu zmluvu, na základe
ktorej poskytoval ţalobca dlţníkovi jednotlivé plnenia v priebehu niekoľkých rokov, nedošlo
medzi stranami k uzavretiu zmluvy o pôţičke a teda právny vzťah podlieha reţimu
Obchodného zákonníka, čo má vplyv na posúdenie otázky premlčania záväzkov ako aj na
otázky určenia času plnenia dlţníka s poukazom na ust. § 340 a § 341 OBZ.
Na základe uvedených skutočností má dovolateľ za to, ţe sú splnené podmienky na
podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.
a) a c) a s § 237 písm. f/ O. s. p.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe sa s ním nestotoţňuje. Dôvody
dovolateľa povaţuje za vykonštruované , ktoré nemajú oporu v doterajšej právnej úprave. Zo
ţiadneho ústavného a podústavného predpisu nemoţno vyvodiť zásadu dvojinštatnosti
občianskeho súdneho konania. Záver odvolacieho súdu nebol zaloţený na inom skutkovom
základe , ale na inom právnom posúdení skutku, a to nie podľa§ 563 OZ ale na aplikácií
§ 564 OZ, čo bolo nepochybne preukázané výsluchom svedkov. Sám ţalobca minimálne
dvakrát upozornil konajúci prvostupňový súd na skutočnosť, ţe vrátenie pôţičky bol
ponechané na vôli dlţníka, viď podanie zo dňa 28. 09. 2007,a preto neobstojí tvrdenie
dovolateľa, ţe ţalovaný bol postavený pred prekvapivý skutkový záver odvolacieho súdu.
Absolútne nedôvodná je námietka dovolateľa ohľadne posúdenia plynutia premlčacej doby
a splatnosti pohľadávky v zmysle aplikácii ust. § 564 OZ. Taktieţ podmienky odovzdania
predmetu pôţitky dlţníkovi v zmysle § 657 OZ boli nepochybne splnené. Bez povšimnutia
zostala nepochybná skutočnosť a to uznanie záväzku, ktorá vţdy prerušuje plynutie
premlčacej doby a spôsobuje začiatok plynutia novej doby.
Navrhuje preto dovolanie zamietnúť ako nedôvodné a zaviazať ţalovaného na náhradu
trov dovolacieho konania v sume 1 490,60 eur, za dva úkony právnej pomoci po 619,09 eur +
paušálna náhrada výdavkov v sume 7,21 eur + 19 DPH t. j. 238 eur na účet právneho zástupcu
ţalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.), po zistení,
ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p., vec
preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p., § 243i ods. 2
O. s. p.) v napadnutom rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.
a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je opodstatnené.
Dovolateľ v dovolaní v prvom rade namieta, ţe odvolací súd vychádzal pri rozhodnutí
veci z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v súlade
Podľa § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 (platného v aktuálnom
znení). Za správne zistený skutkový stav je potrebné povaţovať ten skutkový stav, z ktorého
vychádzal súd prvého stupňa a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku. Ak odvolací súd sa
s takýmto skutkovým stavom nestotoţňuje, potom je potrebné dokazovanie doplniť, resp.
vykoná ho sám ( § 213 ods. 3 O. s. p. ) a len tak môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na
zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd pouţil iný právny
predpis, neţ ktorý mal pouţiť, alebo ak pouţil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyloţil.
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil .Vychádzal z toho istého skutkového základu a ako aj z vykonaného
dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd. Obidva súdy zhodne konštatovali, ţe medzi
sporovými stranami bola uzavretá ústna zmluva o pôţičke v zmysle § 657 OZ. Pre jej
platnosť sa nevyţaduje osobitná - písomná forma a odovzdanie peňaţnej sumy môţe byť
realizované aj bezhotovostným platobným stykom, prevodom z účtu veriteľa na účet
dlţníka, alebo tretej osobe menom dlţníka. Ţalobca ako veriteľ poskytol dlţníkovi –R. D. v Š.
, Š. predmet pôţičky, finančné prostriedky v rozsahu uplatnenej pohľadávky . Ďalej zo
svedeckých výpovedí (č. l. 164) je nesporné, ţe ţalobca peňaţné prostriedky priamo
neposkytol ţalovanému, ale v preváţnej miere uhrádzal nimi jeho záväzky, keďţe nemal
dostatok finančných prostriedkov a časť pôţičky odovzdal aj bezhotovostným prevodom na
účet dlţníka s tým, ţe ţalovaný mu tieto peňaţné prostriedky vráti postupne, ako to bude
moţné. Taktieţ súdy zhodne skonštatovali, ţe doba splatnosti vrátenia pôţičky nebola
dohodnutá medzi zmluvnými stranami.
Ak však splnenie dlhu nie je dohodnuté , dlţník je povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho veriteľ o plnenie poţiadal (§ 563 OZ). Odo dňa, keď veriteľ mohol toto svoje
právo vykonať po prvýkrát, začne plynúť trojročná premlčacia doba na jeho súdne
vymáhanie. Pokiaľ by účastníci zmluvy ponechali dobu plnenia na vôli dlţníka, a ten by so
splnením dlhu otáľal, určí ju na návrh veriteľa súd (§ 564 OZ). Premlčacia doba na uplatnenie
práva veriteľom v takomto prípade začne plynúť od určenia splatnosti súdom.
Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru,
ţe splatnosť pohľadávky nastala v spornom prípade vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka
dňa 30. 03. 2003 (§ 14 ods. 1 písm. g/ ZKV), keďţe veriteľ o plnenie nepoţiadal, kedy by
splatnosť nastala aţ po výzve ţalobcu na splnenie záväzku. Trojročná premlčacia lehota by
začala plynúť nasledujúcim dňom po výzve (§ 101 OZ). Preto nárok ţalobcu nie je
premlčaný v rozsahu 3 000 785,33 Sk vzhľadom na to, ţe ţaloba bola podaná dňa
19. 02. 2004.
Odvolací súd z vykonaného dokazovania – svedeckých výpovedí mal bezpochybne za
preukázané, ţe ţalovaný (úpadca) sa zaviazal dlh veriteľovi splácať postupne, ako to bude
z jeho strany moţné t. j. vrátenie dlhu bol ponechaný jednoznačne na vôli dlţníka. Ak
dlţníkovi bolo ponechané na vôli, aby splnil dlh keď bude chcieť alebo môcť, dáva
ustanovenie § 564 OZ veriteľovi právo poţiadať súd o určenie plnenia. Súd podľa okolností
prípadu určí čas plnenia tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Odvolací súd vyslovil
správny právny názor v súlade so zákonom existujúcou právnou teóriou a súdnou praxou,
ţe právo na určenie zročnosti záväzku súdom samo osebe premlčaniu nepodlieha a veriteľ
nemohol určiť čas plnenia , pretoţe bol ponechaný na vôli dlţníka (R 68/ 1969, R 28/1984,
R 11/1988). Keďţe ţalobca nepoţiadal súd o určenie času plnenia v zmysle ust. § 564 OZ ,
preto dlh sa stal splatný v zmysle ust. § 14 ods. l písm. g/ zákona o konkurze a vyrovnaní
(č. 328/1991 Zb.) t. j. vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nesporné, ţe právny záver odvolacieho súdu ,
ţe námietka odvolateľa týkajúca sa premlčania nie je dôvodná s poukazom na ust. §564 OZ
a § 14 ods. 1 písm. g ZKV nie je zaloţený na inom skutkovom základe zisteného súdom
prvého stupňa, ale na inom právnom posúdení veci. Prvostupňový súd správne zistil
skutkový stav veci, ale nesprávne aplikoval ust. § 563 OZ.
Preto neobstojí tvrdenie dovolateľa, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na
inom skutkovom základe a je v rozpore s ust. § 213 ods. 1 O. s. p. Nejedná sa ani
o prekvapivý skutkový záver. Ţalobca vo svojich písomných podaniach z 28. 09. 2007
(č. l. 224) a z 25. 01. 2008 (č. l. 270 vyjadrenie k odvolaniu) poukazoval tak pred súdom
prvého stupňa ako aj odvolacím súdom na to, ţe čas plnenia bol ponechaný na vôli
samotného dlţníka. Ţalobca ani nemohol napadnúť odvolaním rozhodnutie súdu prvého
stupňa , pretoţe podľa výroku rozsudku je v spore úspešný a voči dôvodom nie je opravný
prostriedok prípustný (§ 202 ods. 4 O. s. p.).
Dôvody dovolateľa s poukazom na ustanovenie v spojení s § 243f ods. 1 písm. a) a c)
a s § 237 písm. f/ O. s. p. nemajú právnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Správny je názor
odvolacieho súdu , ţe vznesená námietka ţalovaného týkajúca sa premlčania uplatneného
práva v zmysle 23 ods. 2 ZKV nie je dôvodná. Postupom odvolacieho súdu nebola
ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom do takej miery , aby boli naplnené podmienky
prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O s. p. Za odňatie moţnosti konať a znemoţnenie
uplatnenia procesných práv ţalovaného, nemoţno povaţovať skutočnosť, ţe odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorom sa stotoţnil s vykonaním dokazovaním
a zisteným skutkovým stavom, ale neosvojil si nesprávne právne posúdenie veci resp.
aplikáciu ust. § 563 OZ na zistené skutkové zistenia .
Dovolací súd preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. mimoriadne
dovolanie zamietol.
Ţalobca mal v dovolacom konaní plný úspech, patrí mu preto náhrada trov
dovolacieho konania. Podľa § 148a ods. 2 O. s. p. povinnosť nahradiť trovy dovolacieho
konania má ţalovaný, na koho podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie.
Ţalobca bol v dovolacom konaní zastúpený advokátkou , ktorá má právo na odmenu za dva
úkony právnej pomoci (porada s klientom a písomné vyjadrenie k dovolaniu) po 55,49 eur,
paušálna náhrada výdavkov v sume 7,21 eur + DPH v sume 24 eur spolu 149,40 eur zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (§ 11 ods. 1, § 16 ods. 3)
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júla 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.