Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/10/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej

a členov senátu JUDr. Juraja Semana , JUDr. Jany Zemaníkovej , JUDr. Ľubomíry Kúdelovej

a JUDr. Petra Dukesa v právnej veci ţalobcu : Š., s. r. o., Š., N. X., IČO: X., zast. JUDr. E.

Ľ., K. 6, B., proti ţalovanému: Mgr. Ing. P. K., správca konkurznej podstaty úpadcu R.

D. v Š., Š., IČO: X., zast. a JUDr. Ing. Ľ. R., advokátkou, V. X., N. o určenie pravosti

a poradia pohľadávky v sume 110 353,96 eur (3 324 523,33 Sk ),ktorá sa viedla na

Krajskom súde v Bratislave pod. sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4.

septembra 2008 č. k. – 288 takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

dovolacieho konania v sume 149,40 eur.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3.decembra 2007, č. k. -246 určil,

ţe pohľadávka ţalobcu vo výške 3 000 785,33 Sk, v konkurznom konaní vedenom na

Krajskom súde v Bratislave, č. k. , vo veci úpadcu R. D. v Š., Š. je po práve a patri

do 1. triedy. V časti 323 738 Sk ţalobu zamietol.

2

V odôvodnení sa konštatuje, ţe ţalobca si v konkurznom konaní č. k.

uplatnil konkurznou prihláškou svoju pohľadávku vo výške 3 324 523,33 Sk. Správcom

konkurznej podstaty úpadcu – R. D. v Š. bola popretá v celom rozsahu. Z vykonaného

dokazovania mal súd za preukázané, ţe ţalobca na základe ústnej zmluvy o pôţičke poskytol

dlţníkovi - R. D. v Š. finančné prostriedky tým, uhrádzal v prospech dlţníka jednotlivé platby

, časť poskytol priamo na účet dlţníka, a časť v hotovosti podľa priloţených dokladov.

Keďţe medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o čase plnenia a veriteľ nevyzval dlţníka

na plnenie , prvostupňový súd vychádzal z ust. § 14 ods. 1 písm. g/ ZKV, podľa ktorého

nesplatené pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými vyhlásením

konkurzu. Pohľadávka ţalobcu sa stala splatnou vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka t. j.

30.10. 2003. Preto ţalobcom uplatnené právo vo výške 3 000 785,33 Sk, nie je premlčané. Vo

zvyšnej časti ţalobu v dôsledku opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania zamietol.

Odvolaním napadnutý rozsudok odvolací súd ako vecne správny potvrdil (§ 219

ods. 1 ). Stotoţnil sa s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa ohľadne

poskytnutia pôţičky a mal nesporne za preukázané aj svedeckými výpoveďami, ţe ţalovaný

nemal dostatok finančných prostriedkov a zaviazal sa dlh veriteľovi splácať postupne, ako to

bude moţné. Teda čas vrátenia dlhu bol ponechaný na vôli dlţníka. V takomto prípade veriteľ

– ţalobca bol povinný prijať plnenie, len čo mu ho dlţník ponúkol, čo sa nestalo. Sám

ţalobca nemohol určiť čas plnenia, lebo čas splnenia dlhu bol ponechaný na vôli dlţníka,

mohol len navrhnúť, aby ho určil súd . V takomto prípade premlčacia doba začne plynúť iba

ak by veriteľ – ţalobca navrhol, aby čas splnenia určil súd a rozhodnutím súdu by bola určená

lehota splatnosti. Právo veriteľa, aby súd určil čas splnenia dlhu v zmysle ,

nepodlieha premlčaniu. V spornom prípade ţalobca nepoţiadal súd o určenie času splnenia,

preto dlh sa stal splatný vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka v zmysle ustanovenia § 14

ods. 1 písm. g / ZKV. Z uvedeného dôvodu je námietka odvolateľa, týkajúca sa premlčania

práva na splnenie dlhu neopodstatnená a odvolací súd jej nevyhovel. O trovách konania

rozhodol podľa v spojení s , podľa úspešnosti v spore.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 1. 10. 2008.

Na podnet ţalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť

3

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol , ţe uvedeným rozhodnutím bol porušený zákon,

nakoľko súd svojim postupom odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

O. s p. v spojení ). Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd,

zároveň vec nesprávne právne posúdili ( ).

Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy tak, ţe ţalobca a R. D. v Š. (dlţník)

nedohodli ţiadny čas plnenia povinnosti vrátiť pôţičku. Odvolací súd sa v tejto časti od

skutkového záveru súdu prvého stupňa odchýlil, keď mal za to, ţe zmluvné strany sa dohodli,

ţe čas plnenia je oprávnený určiť dlţník. Odvolací súd sa odchýlil od skutkového stavu

zisteného súdom prvého stupňa bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v § 213 O. s.

p., teda bez zopakovania dokazovania. V odvolacom konaní sa uskutočnilo jedno

pojednávanie v deň vynesenia rozsudku, na ktorom nedošlo k vykonávaniu ţiadnych dôkazov.

Bol prednesený iba odvolací návrh a vyjadrenia účastníkov konania.

Odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa.

V rámci zásady dvojinštančnosti konania má účastník konania právo, aby správnosť zistenia

skutkového stavu preskúmal odvolací súd. Výnimkou zo zásady dvojinštančnosti konania je

moţnosť odvolacieho súdu zmeniť hodnotenie dôkazov s poukazom na ust.

Účastník konania najmä nesmie byť postavený pred prekvapivý skutkový záver, ktorý sa

dozvie aţ z odôvodnenia odvolacieho rozsudku. Musí byť ďalej dodrţaná zásada ústnosti

vykonávania dôkazov . Odvolací súd má povinnosť vţdy zopakovať tie dôkazy, ktoré hodnotí

inak, ako súd prvého stupňa. Účelom tejto procesnej povinnosti súdu je dosiahnuť rovnakú

moţnosť pôsobenia dôkazu na sudcu odvolacieho súdu, akú mal súd prvého stupňa, ktorý

dôkaz osobne vykonal a odlišne vyhodnotil.

V danom prípade odvolací súd zmenil skutkové hodnotenie súdu prvého stupňa bez

vykonania dôkazov na pojednávaní a bez moţnosti účastníka vyjadriť sa k zopakovaným

dôkazom, a týmto postupom odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom ( 237 písm. f /

).

Súd prvého stupňa, ako aj dovolací súd, nesprávne posúdili právne otázky týkajúce sa

začiatku plynutia premlčacej doby pri záväzkoch, ktorých splatnosť nastane aţ určitým

hmotnoprávnym úkonom veriteľa (výzva na plnenie podľa )

alebo na základe určitého procesnoprávneho úkonu veriteľa (ţaloba na určenie času plnenia

4

podľa ). Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec,

ak mal za to, ţe pri pohľadávke, ktorej splatnosť nie je dohodnutá alebo určená plynie lehota

aţ odo dňa splatnosti pohľadávky, ktorá nastane na základe výzvy veriteľa na plnenie.

Správny právny výklad je, ţe premlčacia doba začína pri pohľadávkach splatných podľa § 563

plynúť uţ od vzniku pohľadávky.

Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa zostalo v odvolacom konaní

bez významu, nakoľko odvolací súd vychádzal z iného skutkového stavu. Odvolací súd

vyjadril nesprávny právny názor, ak mal za to, ţe pri pohľadávke veriteľa, ktorej splatnosť je

ponechaná na vôli dlţníka ( ) začína plynúť premlčacia doba aţ

odo dňa splatnosti pohľadávky (t. j. odo dňa určeného súdom) s tým, ţe právo veriteľa

domáhať sa určenia splatnosti pohľadávky na súde nepodlieha premlčaniu . Ustanovenie

je potrebné správne vyloţiť tak, ţe „právo sa mohlo vykonať

prvý raz“ vtedy, keď veriteľ mohol podať ţalobu na určenie splatnosti pohľadávky súdom.

vyjadruje zásadu, ţe sa premlčuje kaţdé majetkové právo. Z tejto zásady

uvádza výnimky výslovne v ust. . Z uvedeného vyplýva , ţe všetky práva, okrem

v zákone výslovne uvedenej výnimky, sa premlčujú. Premlčuje sa preto aj právo, aby súd

určil splatnoť pohľadávky. Pohľadávka podľa môţe byť premlčaná napriek tomu,

ţe nie je splatná. V oboch prípadoch splatnosť pohľadávky či podľa ust. § 563 alebo § 564

nastáva na základe aktivity veriteľa. Touto aktivitou je hmotnoprávny úkon (výzva

veriteľa na plnenie) alebo hmotnoprávny úkon v spojení s procesnoprávnym úkonom

(podanie ţaloby). Je nedôvodné prijať záver, ţe pri pohľadávke, ktorej splatnosť je určená

podľa plynie premlčacia lehota odo dňa jej vzniku a pri pohľadávke, ktorej

splatnosť je určená podľa aţ odo dňa jej splatnosti. Veriteľ pohľadávky, ktorej

splatnosť je ponechaná na vôli dlţníka, má moţnosť vykonať právo odo dňa, kedy môţe

podať ţalobu na určenie času plnenia. Od tohto dňa totiţ mohol vykonávať úkony smerujúce

k vymáhaniu pohľadávky. Veriteľ má totiţ od počiatku existencie pohľadávky moţnosť

realizovať ju (vykonať právo) vlastnými procesnými úkonmi (podaním ţaloby).

Ďalej dovolateľ poukazuje na dovolací dôvod v zmysle ust. § 243 f ods. 1 písm. c/

O .s. p. Konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili (nesprávne aplikovali ), ak

mali za to, ţe ţalobca a dlţník uzavreli jednu zmluvu o pôţičke a ak otázku času plnenia

povinnosti dlţníka vrátiť pôţičku posúdili podľa ustanovení . Ďalšie

skutkové zistenia sú potrebné za účelom posúdenia, či medzi ţalobcom a dlţníkom došlo

5

k uzavretiu viacerých zmlúv o pôţičke, alebo či ţalobca poskytoval dlţníkovi plnenia na

základe inominátnej zmluvy. Pokiaľ ţalobca a dlţník uzavreli inominátnu zmluvu, na základe

ktorej poskytoval ţalobca dlţníkovi jednotlivé plnenia v priebehu niekoľkých rokov, nedošlo

medzi stranami k uzavretiu zmluvy o pôţičke a teda právny vzťah podlieha reţimu

, čo má vplyv na posúdenie otázky premlčania záväzkov ako aj na

otázky určenia času plnenia dlţníka s poukazom na ust. a .

Na základe uvedených skutočností má dovolateľ za to, ţe sú splnené podmienky na

podanie mimoriadneho dovolania podľa v spojení s písm.

a) a c) a s

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe sa s ním nestotoţňuje. Dôvody

dovolateľa povaţuje za vykonštruované , ktoré nemajú oporu v doterajšej právnej úprave. Zo

ţiadneho ústavného a podústavného predpisu nemoţno vyvodiť zásadu dvojinštatnosti

občianskeho súdneho konania. Záver odvolacieho súdu nebol zaloţený na inom skutkovom

základe , ale na inom právnom posúdení skutku, a to nie podľa ale na aplikácií

, čo bolo nepochybne preukázané výsluchom svedkov. Sám ţalobca minimálne

dvakrát upozornil konajúci prvostupňový súd na skutočnosť, ţe vrátenie pôţičky bol

ponechané na vôli dlţníka, viď podanie zo dňa 28. 09. 2007,a preto neobstojí tvrdenie

dovolateľa, ţe ţalovaný bol postavený pred prekvapivý skutkový záver odvolacieho súdu.

Absolútne nedôvodná je námietka dovolateľa ohľadne posúdenia plynutia premlčacej doby

a splatnosti pohľadávky v zmysle aplikácii ust. . Taktieţ podmienky odovzdania

predmetu pôţitky dlţníkovi v zmysle boli nepochybne splnené. Bez povšimnutia

zostala nepochybná skutočnosť a to uznanie záväzku, ktorá vţdy prerušuje plynutie

premlčacej doby a spôsobuje začiatok plynutia novej doby.

Navrhuje preto dovolanie zamietnúť ako nedôvodné a zaviazať ţalovaného na náhradu

trov dovolacieho konania v sume 1 490,60 eur, za dva úkony právnej pomoci po 619,09 eur +

paušálna náhrada výdavkov v sume 7,21 eur + 19 DPH t. j. 238 eur na účet právneho zástupcu

ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa , vec

preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ,

6

) v napadnutom rozsahu podľa v spojení s

a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je opodstatnené.

Dovolateľ v dovolaní v prvom rade namieta, ţe odvolací súd vychádzal pri rozhodnutí

veci z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v súlade

s ust.

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 (platného v aktuálnom

znení). Za správne zistený skutkový stav je potrebné povaţovať ten skutkový stav, z ktorého

vychádzal súd prvého stupňa a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku. Ak odvolací súd sa

s takýmto skutkovým stavom nestotoţňuje, potom je potrebné dokazovanie doplniť, resp.

vykoná ho sám ( ) a len tak môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť

v zmysle

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na

zistené skutkové zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd pouţil iný právny

predpis, neţ ktorý mal pouţiť, alebo ak pouţil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyloţil.

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1

potvrdil .Vychádzal z toho istého skutkového základu a ako aj z vykonaného

dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd. Obidva súdy zhodne konštatovali, ţe medzi

sporovými stranami bola uzavretá ústna zmluva o pôţičke v zmysle . Pre jej

platnosť sa nevyţaduje osobitná - písomná forma a odovzdanie peňaţnej sumy môţe byť

realizované aj bezhotovostným platobným stykom, prevodom z účtu veriteľa na účet

dlţníka, alebo tretej osobe menom dlţníka. Ţalobca ako veriteľ poskytol dlţníkovi –R. D. v Š.

, Š. predmet pôţičky, finančné prostriedky v rozsahu uplatnenej pohľadávky . Ďalej zo

svedeckých výpovedí (č. l. 164) je nesporné, ţe ţalobca peňaţné prostriedky priamo

neposkytol ţalovanému, ale v preváţnej miere uhrádzal nimi jeho záväzky, keďţe nemal

dostatok finančných prostriedkov a časť pôţičky odovzdal aj bezhotovostným prevodom na

účet dlţníka s tým, ţe ţalovaný mu tieto peňaţné prostriedky vráti postupne, ako to bude

moţné. Taktieţ súdy zhodne skonštatovali, ţe doba splatnosti vrátenia pôţičky nebola

dohodnutá medzi zmluvnými stranami.

7

Ak však splnenie dlhu nie je dohodnuté , dlţník je povinný splniť dlh prvého dňa po

tom, čo ho veriteľ o plnenie poţiadal ( ). Odo dňa, keď veriteľ mohol toto svoje

právo vykonať po prvýkrát, začne plynúť trojročná premlčacia doba na jeho súdne

vymáhanie. Pokiaľ by účastníci zmluvy ponechali dobu plnenia na vôli dlţníka, a ten by so

splnením dlhu otáľal, určí ju na návrh veriteľa súd ( ). Premlčacia doba na uplatnenie

práva veriteľom v takomto prípade začne plynúť od určenia splatnosti súdom.

Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru,

ţe splatnosť pohľadávky nastala v spornom prípade vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka

dňa 30. 03. 2003 (§ 14 ods. 1 písm. g/ ZKV), keďţe veriteľ o plnenie nepoţiadal, kedy by

splatnosť nastala aţ po výzve ţalobcu na splnenie záväzku. Trojročná premlčacia lehota by

začala plynúť nasledujúcim dňom po výzve ( ). Preto nárok ţalobcu nie je

premlčaný v rozsahu 3 000 785,33 Sk vzhľadom na to, ţe ţaloba bola podaná dňa

19. 02. 2004.

Odvolací súd z vykonaného dokazovania – svedeckých výpovedí mal bezpochybne za

preukázané, ţe ţalovaný (úpadca) sa zaviazal dlh veriteľovi splácať postupne, ako to bude

z jeho strany moţné t. j. vrátenie dlhu bol ponechaný jednoznačne na vôli dlţníka. Ak

dlţníkovi bolo ponechané na vôli, aby splnil dlh keď bude chcieť alebo môcť, dáva

ustanovenie veriteľovi právo poţiadať súd o určenie plnenia. Súd podľa okolností

prípadu určí čas plnenia tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Odvolací súd vyslovil

správny právny názor v súlade so zákonom existujúcou právnou teóriou a súdnou praxou,

ţe právo na určenie zročnosti záväzku súdom samo osebe premlčaniu nepodlieha a veriteľ

nemohol určiť čas plnenia , pretoţe bol ponechaný na vôli dlţníka (R 68/ 1969, R 28/1984,

R 11/1988). Keďţe ţalobca nepoţiadal súd o určenie času plnenia v zmysle ust. ,

preto dlh sa stal splatný v zmysle ust. § 14 ods. l písm. g/ zákona o konkurze a vyrovnaní

(č. ) t. j. vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nesporné, ţe právny záver odvolacieho súdu ,

ţe námietka odvolateľa týkajúca sa premlčania nie je dôvodná s poukazom na ust.

a § 14 ods. 1 písm. g ZKV nie je zaloţený na inom skutkovom základe zisteného súdom

prvého stupňa, ale na inom právnom posúdení veci. Prvostupňový súd správne zistil

skutkový stav veci, ale nesprávne aplikoval ust. .

8

Preto neobstojí tvrdenie dovolateľa, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na

inom skutkovom základe a je v rozpore s ust. Nejedná sa ani

o prekvapivý skutkový záver. Ţalobca vo svojich písomných podaniach z 28. 09. 2007

(č. l. 224) a z 25. 01. 2008 (č. l. 270 vyjadrenie k odvolaniu) poukazoval tak pred súdom

prvého stupňa ako aj odvolacím súdom na to, ţe čas plnenia bol ponechaný na vôli

samotného dlţníka. Ţalobca ani nemohol napadnúť odvolaním rozhodnutie súdu prvého

stupňa , pretoţe podľa výroku rozsudku je v spore úspešný a voči dôvodom nie je opravný

prostriedok prípustný ( ).

Dôvody dovolateľa s poukazom na ustanovenie v spojení s § 243f ods. 1 písm. a) a c)

a s nemajú právnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Správny je názor

odvolacieho súdu , ţe vznesená námietka ţalovaného týkajúca sa premlčania uplatneného

práva v zmysle 23 ods. 2 ZKV nie je dôvodná. Postupom odvolacieho súdu nebola

ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom do takej miery , aby boli naplnené podmienky

prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O s. p. Za odňatie moţnosti konať a znemoţnenie

uplatnenia procesných práv ţalovaného, nemoţno povaţovať skutočnosť, ţe odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorom sa stotoţnil s vykonaním dokazovaním

a zisteným skutkovým stavom, ale neosvojil si nesprávne právne posúdenie veci resp.

aplikáciu ust. na zistené skutkové zistenia .

Dovolací súd preto podľa v spojení s mimoriadne

dovolanie zamietol.

Ţalobca mal v dovolacom konaní plný úspech, patrí mu preto náhrada trov

dovolacieho konania. Podľa povinnosť nahradiť trovy dovolacieho

konania má ţalovaný, na koho podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie.

Ţalobca bol v dovolacom konaní zastúpený advokátkou , ktorá má právo na odmenu za dva

úkony právnej pomoci (porada s klientom a písomné vyjadrenie k dovolaniu) po 55,49 eur,

paušálna náhrada výdavkov v sume 7,21 eur + DPH v sume 24 eur spolu 149,40 eur zmysle

vyhlášky č. (, )

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

9

V Bratislave 22. júla 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.