Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/66/2008

Najvyšší súd 1ObdoV/66/2008-326 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semena, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej

a JUDr. Lubomíry Kúdelovej, v právnej veci ţalobcu H., a. s. B., zastúpeného JUDr. M. K.,

advokátkou, B., Š. X., proti ţalovanému N. S., s. r. o., K. C. X., P., zastúpeného JUDr. P. B.,

advokátom, J. N.N. X., B., o ochranu proti nekalej súťaži, a proti zasahovaniu do práv

k ochrannej známke, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9 Cbs

140/04 – 140, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.

júna 2008, č. k. – 295, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ţalobe vyhovel, tak ţe ţalobu zamietol.

Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uloţil ţalovanému, aby sa zdrţal

označovania a uvádzania na trh akejkoľvek zeleninovej omáčky z označením zhodným alebo

zameniteľným s jeho označením „cigánska omáčka“. Prikázal mu stiahnuť z trhu všetky

2

výrobky s uvedeným označením ako aj písomné a iné materiály, na ktorých je umiestnené

zhodné označenie. Ţalovaného tieţ zaviazal zaplatiť ţalobcovi 150 000 Sk zadosťučinenia

v peňaţnom vyjadrení a 31 811 Sk náhrady trov konania. Súd prvého stupňa v odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe predmetom sporu je ochrana pred nekalou súťaţou podľa § 44 a nasl.

Obch. zákonníka. Súd vychádzajúc z podrobne popísaných dôvodov ţaloby, s prihliadnutím

na vyjadrenie ţalovaného má za preukázané, ţe ţalobca patrí medzi známych potravinárskych

výrobcov. Medzi ním produkovanými výrobkami je aj známa „cikánská omáčka“, ktorú

dodáva i na slovenský trh. Podľa názoru súdu označenie „cikánská omáčka“ nie je druhovým

označením. Zo slovného spojenia cikánská omáčka je tým druhovým označením omáčka. Pre

priemerne pozorného zákazníka môţe iné balenie potravinárskeho výrobku označeného ako

„cikánská omáčka“, resp. „cigánska omáčka“ vyvolať dojem, ţe ten istý výrobca rozšíril

sortiment omáčok. Ţalovaný mal moţnosť z mnoţstva názvov pouţiť akýkoľvek iný názov na

svoj produkt, čím by predišiel tomu, ţe rovnaký okruh spotrebiteľov (zákazníkov) môţe

nadobudnúť dojem, ţe ide o rovnaký výrobok.

Pre naplnenie skutkovej podstaty nekalej súťaţe podľa § 47 Obch. zák. je postačujúca

skutočnosť, ţe vyvolávanie nebezpečenstva zámeny môţe dôjsť a nie je potrebné skúmať, či

k zámene skutočne došlo. Súd pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení vyjadrenom

v peňaţnom ocenení vychádzal z prehľadov o odbere výrobku „cikánská omáčka“ za roky

2001 aţ 2004, z ktorých je moţné zistiť, ţe ţalobcovi nastala ujma na jeho trţbách, ktoré

v neposlednej rade mohli byť spôsobené aj výrobou „Cigánskej omáčky“ ţalovaným a jej

ponukou, resp. dodávaním rovnakým odberateľom. Z týchto prehľadov suma poţadovaná

ţalobcom k zaplateniu ako zadosťučinenie, v sume 150 000 Sk, je podľa názoru súdu

primeraná k vzniknutej imateriálnej ujme.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o odvolaní ţalovaného, rozsudkom

z 11. júna 2008, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu

zaviazal na zaplatenie 32 236 Sk náhrady trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

ţe všeobecné vymedzenie nekalej súťaţe v § 44 ods. 1 Obchod. obsahuje naplnenie

podmienky konania v hospodárskej súťaţi, konanie v rozpore s dobrými mravmi

a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Účastníci sú právnické

osoby zaoberajúce sa podnikateľskou činnosťou okrem iného aj v oblasti výroby a predaja

hotových jedál a výroba výrobkov na báze ovocia a zeleniny. Obidvaja účastníci sú

súťaţiteľmi v zmysle § 41 Obchod. zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaţi.

3

Obaja účastníci, ako to vyplýva z obchodného registra boli zaloţení v roku 1992. Podľa

zápisu v obchodnom registri, obidve spoločnosti okrem iného majú v predmete podnikania

výrobu potravín. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníci začali na Slovensku podnikať

v rovnakom období, obidve spoločnosti si budovali a získavali dobré meno v oblasti predaja

potravinových výrobkov, obidve spoločnosti vynaloţili a vynakladajú nemalé finančné

prostriedky a úsilie na získavanie spotrebiteľov a dosahovanie ziskov. V tejto polohe

zisťovania postavenia spoločností a budovania „dobrého mena“ na slovenskom

spotrebiteľskom trhu majú účastníci rovnaké postavenie a z toho plynúce konkurenčné úsilie.

Ţalobca v konaní nepreukázal iné, odlišné postavenie na trhu s potravinovými výrobkami

a zvlášť v predaji konkrétneho výrobku „cigánska omáčka“. Obidve spoločnosti vyrábajú

„cigánku omáčku“. Ţalobca vo forme kečupového ochucovadla - kečupovú omáčku so

zeleninou balenú v kečupovej fľaši so štíhlym hrdlom a ţalovaný vo forme polotovaru

určeného na tepelne spracovaný výrobok s označením Maggi omáčka cigánska vo fľaši

valcového tvaru. V danom prípade nebola splnená základná podmienka parazitovania na

povesti, a to existencie subjektu, ktorého známosť a výnimočnosť na trhu sa rozhodol

ţalovaný vyuţiť vo svoj prospech, ani existencia známeho výrobku „cigánska omáčka“, na

ktorej povesti by mohol a mal odporca parazitovať.

Ţalobca v konaní nepreukázal povesť výrobku „cigánska omáčka“ v podvedomí

spotrebiteľov, či obchodných partnerov, ktorá by bola výrobou a distribúciou výrobku

odporcu ohrozená alebo by z tejto povesti parazitovala. Ţalobca v konaní nepreukázal ani

neosvedčil ţiadne konanie odporcu smerujúce k parazitovaniu na povesti predloţenými

ponukovými letákmi, materiálom uverejneným na internete, zoznamom odberateľov svojho

výrobku a vystavenými faktúrami za dodaný tovar. Akýkoľvek potravinový výrobok

označený druhovo ako „cigánsky“ evokuje potravinový výrobok z ľahko dostupných,

nenáročných potravinových surovín alebo nenáročnú, ľahko dostupnú a na pracovný postup

jednoduchú úpravu pokrmu, čo je uţ historicky dané, bez ohľadu na to, ako sa tento prívlastok

pouţíva v oficiálnych názvoch pokrmov niekoľko storočí (a nie len desaťročí ako to namieta

navrhovateľ) dozadu, či uţ v kuchárskych knihách ale aj v literatúre. Toto časové

,neobmedzenie“ dáva práve tomuto označeniu „cigánske“ druhovosť označenia v spojení

s akýmkoľvek iným slovom (ako napríklad pečienka, fašírka, omáčka, strik a pod.).

Pouţívanie takéhoto označenia v masívnom rozsahu v určitom časovo obmedzenom období

(ţalobca toto označenie podľa predloţených dokladov pouţíva na Slovensku od roku 2001-

2002 a odporca od roku 2004) preto neposkytuje právo a teda aj právnu ochranu na absolútne

4

a jedinečné označenie jeho výrobkov týmto druhovým označením pred pouţitím rovnakého

označenia iným konkurenčným výrobcom pri zabezpečení všetkých zákonom stanovených

pravidiel hospodárskej súťaţe.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 18. júla 2008.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Ţiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, ţe ţalobca nesúhlasí s konštatovaním odvolacieho súdu, ţe

nepreukázal povesť výrobku cigánska omáčka“ v podvedomí spotrebiteľov, či obchodných

partnerov, ktorá by bola výrobou a distribúciou výrobku ţalovaného ohrozená alebo z tejto

povesti parazitovala. Ţalobca ako prvý a dlhší čas aj ako jediný (okrem ţalovaného, ktorý

začal uvádzať výrobok s rovnakým označením viac ako dva roky po ňom) začal uvádzať

a naďalej uvádza konzervované výrobky s označením „cikánská omáčka“ na trh v SR uţ

niekoľko rokov. Viacročným masívnym pouţívaním tohto označenia na označovanie svojho

výrobku – hotového jedla resp. prílohy , ktorý je predávaný na území celej SR, vrátane sietí

veľkých obchodných reťazcov sa stal tento výrobok s názvom „cikánská omáčka“ príznačným

pre ţalobcu, známeho ako jedného z najväčších potravinárskych výrobcov pôsobiacich na

trhu v Slovenskej republike. Na doloţenie tohto tvrdenia predloţil dôkazy (dodacie listy,

faktúry). Z mnoţstva predaných výrobkov pod názvom „cikánská omáčka“ jednoznačne

vyplýva, ţe sa tento výrobok stal medzi spotrebiteľmi známym a vyhľadávaným a ţe si ho

spotrebiteľská verejnosť počas tohto pomerne dlhého obdobia spájala s jediným výrobcom,

ktorý ho na trh dodával, t.j. so ţalobcom.

Ţalovaný však začal označenie „cikánská omáčka“ pouţívať na svojich výrobkoch aţ

od roku 2004, teda viac ako dva roky potom, čo výrobok s týmto názvom uviedol na trh

ţalobca. Napriek tomu, ţe si ţalovaný mohol zvoliť pre svoj nový výrobok akékoľvek iné

označenie z nepreberného mnoţstva voľných nechránených označení, zvolil si označenie,

ktoré uţ právom pouţíva iný výrobca, a ktoré si v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti

získalo vzhľadom na dlhodobé uvádzanie takto označených tovarov na trh a ich pouţívanie

veľmi dobré meno. Ţalobca od zavedenia výrobku s označením „cikánská omáčka“ na trh aţ

do súčasnosti, teda cca 8 rokov, investoval do reklamy svojho výrobku značné finančné

prostriedky, aby sa výrobok dostal do povedomia spotrebiteľskej verejnosti a získal si dobré

meno. A z tohto dobrého mena a známosti výrobku na trhu sa teraz snaţí ťaţiť ďalší subjekt -

5

ţalovaný, ktorý by takto chcel prísť k výhodným výsledkom bez námahy a vynaloţenia

investícií napr. na reklamu.

Ţalobca tvrdil a tvrdí, ţe ţalovaný sa týmto svojím konaním dopustil nekalosúťaţného

konania v zmysle skutkovej podstaty generálne klauzuly nekalej súťaţe – konal

v hospodárskej súťaţi s rozpore s dobrými mravmi súťaţe a jeho konanie bolo spôsobilé

privodiť ujmu inému súťaţiteľovi, ako aj konkrétnej skutkovej podstaty – parazitovania na

povesti výrobku iného súťaţiteľa. Odvolací súd sa však naplnením skutkovej

podstaty generálnej klauzuly nekalej súťaţe takmer vôbec nezaoberal, hodnotil len

parazitovanie na povesti.

Hodnotenie druhovosti označenia, ako ho urobil odvolací súd, nie je v súlade so

všeobecne aplikovanou praxou, či uţ súdov, alebo Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky (Úrad). Aj v rozhodnutí orgánu Úradu rozhodujúceho o rozklade sa

jednoznačne konštatuje, ţe „v tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe pojem „cigánska“ tak ako

aj iné názvy odvodené od národností, pokiaľ neoznačujú pôvod alebo necharakterizujú spôsob

prípravy, chuť a pod. potravinových výrobkov, moţno povaţovať vo vzťahu k takýmto

výrobkom za fantazijné, aţ kým ich opakovaným pouţívaním nezačne verejnosť spájať

s konkrétnym pokrmom. ÚPV SR v tomto prípade vychádzal pri hodnotení druhovosti

z predloţených dôkazov, ktoré však vyhodnotil úplne odlišne ako prvostupňový súd.

Podľa názoru ţalobcu, z hľadiska beţného spotrebiteľa je uvedenie receptu na

prípravu cigánskej omáčky, navyše cigánskej omáčky úplne iného zloţenia, nie pikantnej

zeleninovej omáčky, v publikáciách typu kuchárskych kníh, vydaných 28 aţ 60 rokov pred

uvedením tohto označenia na trh úplne nerozhodné a nedá sa ním preukázať, ţe napadnuté

označenie je tvorené výlučne údajmi, ktoré slúţia v obchode na určenie druhu. Naopak,

označenie „cikánská omáčka“ sa dostala do povedomia spotrebiteľskej verejnosti len

v súvislosti s jeho masívnym a dlhodobým pouţívaním v obchodnom styku ţalobcom na

obale výrobku, obsahujúceho pikantnú zeleninovú omáčku. Ak by sme aj pripustili, ţe

označenie „cikánská omáčka“ mohlo byť pred viac ako polstoročím druhové označenie,

pričom nie je preukázaná kontinuita pouţívania tohto označenia viacerými výrobcami na

slovenskom trhu, mohlo by takéto označenie aj v takomto prípade po uplynutí určitej

dostatočne dlhej doby nadobudnúť príznačnosť pre jedného pouţívateľa. V celom súdnom

konaní nebol predloţený ani jediný dôkaz o označení polotovaru resp. hotového

6

konzervovaného jedla aspoň jedného ďalšieho výrobcu, kde by bolo pouţité označenie

„cikánská omáčka“ ako druhové označenie na výrobku.

Ţalovaný okrem starších publikácií a nových jedálnych lístkov( z obdobia po uvedení

výrobku navrhovateľa na trhu) nepredloţil ţiaden dôkaz na tvrdenie, ţe označenie cigánska

omáčka nenadobudlo pre navrhovateľa počas rokov pouţívania príznačnosť a ţe ide

o druhové označenie. V ţiadnej z kuchárskych kníh vydaných po roku 1999 sa heslo

cigánska omáčka a recept nenachádza a nenachádza sa ani v mnohých starších slovenských

kuchárskych knihách napr. Vansová – Recepty starej matere ( pôvodné vydanie z roku 1914),

Nová kuchárska kniha z roku 1930 a ďalších.

Ţalobca tvrdí, ţe druhovosť označenia nemoţno odvodzovať od dostupnosti potravín z

ktorých je vyrábaný výrobok alebo od jednoduchej úpravy pokrmu ale len a len od toho, či

spotrebiteľ vníma takéto označenie ako konkrétny druh tovaru, ktorý môţe pochádzať od

ktoréhokoľvek výrobcu na trhu, či uţ ide o všeobecné označenia ako „trvanlivé mlieko“,

„kávová tyčinka“, „smotanový jogurt“ a pod., prípadne aj konkrétnejších označení, ktoré

pôvodne mohli mať charakter jedinečného označenia, no časom zdruhoveli, pretoţe ich ako

druhové označenie začalo pouţívať viacero výrobkov na trhu, ako napr. „oravská slanina“,

„moravský vrabec“ a pod. Ţalobca si však svoje označenie „Cikánská omáčka“ chráni

všetkými dostupnými prostriedkami a okrem neho (a neskôr ţalovaného) nikto takéto

označenie na slovenskom trhu nepouţíva ako označenie druhu konzervovaného výrobku. Toto

tvrdenie ţalobca opiera okrem iného napr. aj o publikované rozhodnutie Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky, kde sa vo výroku uvádza: „Za druhové označenie je nutné

povaţovať také označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku absencie väzby

medzi označením viazaným na tovary alebo sluţby a ich výrobcami, resp. poskytovateľmi, vo

vedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti. Ide o stav, keď verejnosť

nevníma označenie vo vzťahu ku konkrétnym tovarom alebo sluţbám konkrétneho

podnikateľa, ale stotoţňuje ho s druhom tovaru, t j. pod označením vníma konkrétny druh

tovaru. „ (Zbierka vybraných rozhodnutí ÚPV SR, 1/2003).

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

K argumentácii ţalobcu o tom, ţe označenie cigánska omáčka nie je druhové označenie

poukazom na rozhodnutie Úradu uviedol, ţe Úrad v konaní na prvom i druhom stupni

konštatoval, ţe i keď dve samostatné všeobecné slová po spojení nemusia predstavovať

druhové označenie, v prípade slovného spojenia cigánska omáčka ide o spojenie, ktoré je

7

v tomto tvaru uţ po dlhšiu dobu známe a nie je spájané s výrobcom ale s druhom omáčky.

Toto konštatovanie bolo dôvodom pre ktorú Úrad vyhlásil medzinárodný zápis slovnej

ochrannej známky navrhovateľa za neúčinný.

Obdobné stanovisko zaujal aj Úradu priemyselného vlastníctva Českej republiky,

ktorý v druhostupňovom rozhodnutí uviedol, ţe označenie cikánska omáčka bez akéhokoľvek

ďalšieho rozlišujúceho prvku (napríklad loga výrobcu), je označením druhovým slúţiacim

v obchode na označenie druhu výrobku, keďţe bolo preukázané, ţe je v histórii kulinárskej

terminológie ako názov ostrej omáčky dlhodobo pouţívané. Poukázal nato, ţe ţalobca názov

od počiatku pouţíva na označenie jedného z nim vyrábaných omáčok v spojení s jeho logom

Maggi, ktoré je dominantným rozlišovacím prvkom.

Keďţe označenie cigánska omáčka nie je originálne ani jedinečné, navrhovateľ

nemohol ani masívnou výrobou a reklamnou kampaňou nadobudnúť monopol na toto

označenie, rovnako ako by ho nemohol nadobudnúť ani výrobca boloňskej alebo gulášovej

omáčky. Konštatoval to Úrad vo svojom konečnom rozhodnutí, keď uviedol, ţe slovné

spojenie cigánska omáčka nevytvára u spotrebiteľa väzbu na určitý konkrétny subjekt, ale

poukazuje len na určitý druh omáčky. Je preto vylúčená moţnosť, aby na základe

pouţívania v obchodnom styku nadobudlo takéto označenie rozlišovaciu spôsobilosť.

Neobstojí ani tvrdenie ţalobcu, ţe je ţiaden iný výrobca nepouţíval označenie cigánska

omáčka ako druhové označenie svojho výrobcu, keďţe sám pripustil, ţe česká spoločnosť

Vitana vyrábala a predávala omáčku s uvedeným označením nezávisle od navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po

zistení, ţe dovolanie je prípustné ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v rozsahu stanovenom v a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

Podľa názoru dovolacieho súdu samotné pouţívanie označenia výrobku, ktoré nemá

rozlišovaciu schopnosť a je druhovým údajom, ktorý slúţi v obchode k označeniu druhu

výrobku nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe, preto ho nemoţno povaţovať za nekalú

súťaţ podľa osobitnej skutkovej podstaty upravenej v § 48 Obch. zák. (parazitovanie na

povesti) ani podľa všeobecnej definície nekalej súťaţe upravenej v tzv. generálnej klauzule

v § 44 Obch. zák.

8

Kľúčovým pre záver, či sa ţalovaný pouţívaním slovného spojenia „cigánska

omáčka“ na označovanie svojho výrobku a ktoré pouţíva na označenie výrobkov aj ţalobca,

je odpoveď na otázku, či má takéto označenie dostatok rozlišovacích prvkov, pomocou,

ktorých by mohol spotrebiteľ minimálne rozlíšiť výrobok jedného výrobcu od výrobku iného

výrobcu. Ak takúto schopnosť nemá, ide len o druhové označenie, ktoré je schopné určiť len

druh výrobku bez jeho spojenia s určitým výrobcom. Takéto označenie výrobku nemoţno

povaţovať za príznačné pre konkrétneho súťaţiteľa a nie je spôsobilé ochrany podľa

ustanovení o nekalej súťaţi.

Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe označenie „ cigánska,

resp. cikánska omáčka „ nie je originálnym jedinečným označením ale označením druhovým,

ktoré smeruje k výrobku a nie k určitému výrobcovi. Zo ţalovaným predloţených dôkazov

vyplýva, ţe toto slovné spojenie je uţ v gastronomickej literatúre dlhodobo pouţívané na

označenie pikantnej omáčky. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje nato, ţe opak

uvedenej skutočnosti nemoţno preukázať poukazom na literatúru, v ktorej sa zmienka

o cigánskej omáčke nevyskytuje. K obdobnému hodnoteniu sporného označenia dospel aj

Úrad vo svojom konečnom rozhodnutí z 2. apríla 2007 č. MOZ 706352 II/53 – 2007 vo veci

predmetom ktorej bol ţalovaným podaný návrh na vyhlásenie zápisu ochrannej známky

„cigánska omáčka“, ktorá bola zapísaná v prospech ţalobcu, za neúčinnú. Dôvodom, pre

ktorý Úrad návrhu vyhovel bol záver, ţe označenie zapísané ako ochranná známka je

druhové, ktoré nemá rozlišovaciu schopnosť, pričom ju nenadobudne ani jeho dlhodobým

uţívaním.

Z dokazovania nevyplýva, ţe by ţalovaný sporné označenie pouţíval spôsobom, ktorý

by bol v rozpore s dobrými mravmi (napríklad pouţitie v grafickej úprave alebo tvare obalu,

ktorý by mohol spôsobiť zameniteľnosť, alebo by vyuţíval povesť výrobku alebo podniku

ţalobcu). Správny je preto záver odvolacieho súdu, ţe ţalovaný sa označovaním svojich

výrobkov sporným označením a nedopustil nekalej súťaţe. Z uvedených dôvodov povaţoval

dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dovolanie ţalobcu

za neopodstatnené. Dovolanie preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s ustanovením § 243i

ods. 2 zamietol.

V dovolacom konaní mal ţalovaný úspech. Má preto právo na náhradu trov

dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 243b ods. 4 a § 243i ods. 2

Podľa v znení účinnom od 30. júna 2007 o povinnosti nahradiť

9

trovy konania rozhoduje súd na návrh. Odporca síce vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal priznať

trovy dovolacieho konania, ich výšku však nevyčíslil ani do troch dní od vyhlásenia

rozhodnutia. Keďţe okrem trov právneho zastúpenia iné trovy odporcu zo spisu nevyplývajú,

súd mu náhradu trov dovolacieho konania podľa , nepriznal. Nebol

pritom viazaný vyhláseným rozhodnutím o trovách konania, podľa ktorému sa odporcovi

náhrada trov priznáva vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2010

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.