Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0e7/382929.1ab03d.pdf
PDF · 125.9 KB
No categories available
1ObdoV/66/2008
Najvyšší súd 1ObdoV/66/2008-326 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra
Dukesa a členov senátu JUDr. Juraja Semena, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej
a JUDr. Lubomíry Kúdelovej, v právnej veci ţalobcu H., a. s. B., zastúpeného JUDr. M. K.,
advokátkou, B., Š. X., proti ţalovanému N. S., s. r. o., K. C. X., P., zastúpeného JUDr. P. B.,
advokátom, J. N.N. X., B., o ochranu proti nekalej súťaži, a proti zasahovaniu do práv
k ochrannej známke, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9 Cbs
140/04 – 140, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.
júna 2008, č. k. 2 Obo 206/2007 – 295, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ţalobe vyhovel, tak ţe ţalobu zamietol.
Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uloţil ţalovanému, aby sa zdrţal
označovania a uvádzania na trh akejkoľvek zeleninovej omáčky z označením zhodným alebo
zameniteľným s jeho označením „cigánska omáčka“. Prikázal mu stiahnuť z trhu všetky
výrobky s uvedeným označením ako aj písomné a iné materiály, na ktorých je umiestnené
zhodné označenie. Ţalovaného tieţ zaviazal zaplatiť ţalobcovi 150 000 Sk zadosťučinenia
v peňaţnom vyjadrení a 31 811 Sk náhrady trov konania. Súd prvého stupňa v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ţe predmetom sporu je ochrana pred nekalou súťaţou podľa § 44 a nasl.
Obch. zákonníka. Súd vychádzajúc z podrobne popísaných dôvodov ţaloby, s prihliadnutím
na vyjadrenie ţalovaného má za preukázané, ţe ţalobca patrí medzi známych potravinárskych
výrobcov. Medzi ním produkovanými výrobkami je aj známa „cikánská omáčka“, ktorú
dodáva i na slovenský trh. Podľa názoru súdu označenie „cikánská omáčka“ nie je druhovým
označením. Zo slovného spojenia cikánská omáčka je tým druhovým označením omáčka. Pre
priemerne pozorného zákazníka môţe iné balenie potravinárskeho výrobku označeného ako
„cikánská omáčka“, resp. „cigánska omáčka“ vyvolať dojem, ţe ten istý výrobca rozšíril
sortiment omáčok. Ţalovaný mal moţnosť z mnoţstva názvov pouţiť akýkoľvek iný názov na
svoj produkt, čím by predišiel tomu, ţe rovnaký okruh spotrebiteľov (zákazníkov) môţe
nadobudnúť dojem, ţe ide o rovnaký výrobok.
Pre naplnenie skutkovej podstaty nekalej súťaţe podľa § 47 Obch. zák. je postačujúca
skutočnosť, ţe vyvolávanie nebezpečenstva zámeny môţe dôjsť a nie je potrebné skúmať, či
k zámene skutočne došlo. Súd pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení vyjadrenom
v peňaţnom ocenení vychádzal z prehľadov o odbere výrobku „cikánská omáčka“ za roky
2001 aţ 2004, z ktorých je moţné zistiť, ţe ţalobcovi nastala ujma na jeho trţbách, ktoré
v neposlednej rade mohli byť spôsobené aj výrobou „Cigánskej omáčky“ ţalovaným a jej
ponukou, resp. dodávaním rovnakým odberateľom. Z týchto prehľadov suma poţadovaná
ţalobcom k zaplateniu ako zadosťučinenie, v sume 150 000 Sk, je podľa názoru súdu
primeraná k vzniknutej imateriálnej ujme.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o odvolaní ţalovaného, rozsudkom
z 11. júna 2008, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu
zaviazal na zaplatenie 32 236 Sk náhrady trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
ţe všeobecné vymedzenie nekalej súťaţe v § 44 ods. 1 Obchod. obsahuje naplnenie
podmienky konania v hospodárskej súťaţi, konanie v rozpore s dobrými mravmi
a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom. Účastníci sú právnické
osoby zaoberajúce sa podnikateľskou činnosťou okrem iného aj v oblasti výroby a predaja
hotových jedál a výroba výrobkov na báze ovocia a zeleniny. Obidvaja účastníci sú
súťaţiteľmi v zmysle § 41 Obchod. zák. a ich konanie je konanie v hospodárskej súťaţi.
Obaja účastníci, ako to vyplýva z obchodného registra boli zaloţení v roku 1992. Podľa
zápisu v obchodnom registri, obidve spoločnosti okrem iného majú v predmete podnikania
výrobu potravín. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníci začali na Slovensku podnikať
v rovnakom období, obidve spoločnosti si budovali a získavali dobré meno v oblasti predaja
potravinových výrobkov, obidve spoločnosti vynaloţili a vynakladajú nemalé finančné
prostriedky a úsilie na získavanie spotrebiteľov a dosahovanie ziskov. V tejto polohe
zisťovania postavenia spoločností a budovania „dobrého mena“ na slovenskom
spotrebiteľskom trhu majú účastníci rovnaké postavenie a z toho plynúce konkurenčné úsilie.
Ţalobca v konaní nepreukázal iné, odlišné postavenie na trhu s potravinovými výrobkami
a zvlášť v predaji konkrétneho výrobku „cigánska omáčka“. Obidve spoločnosti vyrábajú
„cigánku omáčku“. Ţalobca vo forme kečupového ochucovadla - kečupovú omáčku so
zeleninou balenú v kečupovej fľaši so štíhlym hrdlom a ţalovaný vo forme polotovaru
určeného na tepelne spracovaný výrobok s označením Maggi omáčka cigánska vo fľaši
valcového tvaru. V danom prípade nebola splnená základná podmienka parazitovania na
povesti, a to existencie subjektu, ktorého známosť a výnimočnosť na trhu sa rozhodol
ţalovaný vyuţiť vo svoj prospech, ani existencia známeho výrobku „cigánska omáčka“, na
ktorej povesti by mohol a mal odporca parazitovať.
Ţalobca v konaní nepreukázal povesť výrobku „cigánska omáčka“ v podvedomí
spotrebiteľov, či obchodných partnerov, ktorá by bola výrobou a distribúciou výrobku
odporcu ohrozená alebo by z tejto povesti parazitovala. Ţalobca v konaní nepreukázal ani
neosvedčil ţiadne konanie odporcu smerujúce k parazitovaniu na povesti predloţenými
ponukovými letákmi, materiálom uverejneným na internete, zoznamom odberateľov svojho
výrobku a vystavenými faktúrami za dodaný tovar. Akýkoľvek potravinový výrobok
označený druhovo ako „cigánsky“ evokuje potravinový výrobok z ľahko dostupných,
nenáročných potravinových surovín alebo nenáročnú, ľahko dostupnú a na pracovný postup
jednoduchú úpravu pokrmu, čo je uţ historicky dané, bez ohľadu na to, ako sa tento prívlastok
pouţíva v oficiálnych názvoch pokrmov niekoľko storočí (a nie len desaťročí ako to namieta
navrhovateľ) dozadu, či uţ v kuchárskych knihách ale aj v literatúre. Toto časové
,neobmedzenie“ dáva práve tomuto označeniu „cigánske“ druhovosť označenia v spojení
s akýmkoľvek iným slovom (ako napríklad pečienka, fašírka, omáčka, strik a pod.).
Pouţívanie takéhoto označenia v masívnom rozsahu v určitom časovo obmedzenom období
(ţalobca toto označenie podľa predloţených dokladov pouţíva na Slovensku od roku 2001-
2002 a odporca od roku 2004) preto neposkytuje právo a teda aj právnu ochranu na absolútne
a jedinečné označenie jeho výrobkov týmto druhovým označením pred pouţitím rovnakého
označenia iným konkurenčným výrobcom pri zabezpečení všetkých zákonom stanovených
pravidiel hospodárskej súťaţe.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 18. júla 2008.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Ţiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
V odvolaní uviedol, ţe ţalobca nesúhlasí s konštatovaním odvolacieho súdu, ţe
nepreukázal povesť výrobku cigánska omáčka“ v podvedomí spotrebiteľov, či obchodných
partnerov, ktorá by bola výrobou a distribúciou výrobku ţalovaného ohrozená alebo z tejto
povesti parazitovala. Ţalobca ako prvý a dlhší čas aj ako jediný (okrem ţalovaného, ktorý
začal uvádzať výrobok s rovnakým označením viac ako dva roky po ňom) začal uvádzať
a naďalej uvádza konzervované výrobky s označením „cikánská omáčka“ na trh v SR uţ
niekoľko rokov. Viacročným masívnym pouţívaním tohto označenia na označovanie svojho
výrobku – hotového jedla resp. prílohy , ktorý je predávaný na území celej SR, vrátane sietí
veľkých obchodných reťazcov sa stal tento výrobok s názvom „cikánská omáčka“ príznačným
pre ţalobcu, známeho ako jedného z najväčších potravinárskych výrobcov pôsobiacich na
trhu v Slovenskej republike. Na doloţenie tohto tvrdenia predloţil dôkazy (dodacie listy,
faktúry). Z mnoţstva predaných výrobkov pod názvom „cikánská omáčka“ jednoznačne
vyplýva, ţe sa tento výrobok stal medzi spotrebiteľmi známym a vyhľadávaným a ţe si ho
spotrebiteľská verejnosť počas tohto pomerne dlhého obdobia spájala s jediným výrobcom,
ktorý ho na trh dodával, t.j. so ţalobcom.
Ţalovaný však začal označenie „cikánská omáčka“ pouţívať na svojich výrobkoch aţ
od roku 2004, teda viac ako dva roky potom, čo výrobok s týmto názvom uviedol na trh
ţalobca. Napriek tomu, ţe si ţalovaný mohol zvoliť pre svoj nový výrobok akékoľvek iné
označenie z nepreberného mnoţstva voľných nechránených označení, zvolil si označenie,
ktoré uţ právom pouţíva iný výrobca, a ktoré si v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti
získalo vzhľadom na dlhodobé uvádzanie takto označených tovarov na trh a ich pouţívanie
veľmi dobré meno. Ţalobca od zavedenia výrobku s označením „cikánská omáčka“ na trh aţ
do súčasnosti, teda cca 8 rokov, investoval do reklamy svojho výrobku značné finančné
prostriedky, aby sa výrobok dostal do povedomia spotrebiteľskej verejnosti a získal si dobré
meno. A z tohto dobrého mena a známosti výrobku na trhu sa teraz snaţí ťaţiť ďalší subjekt -
ţalovaný, ktorý by takto chcel prísť k výhodným výsledkom bez námahy a vynaloţenia
investícií napr. na reklamu.
Ţalobca tvrdil a tvrdí, ţe ţalovaný sa týmto svojím konaním dopustil nekalosúťaţného
konania v zmysle skutkovej podstaty generálne klauzuly nekalej súťaţe – konal
v hospodárskej súťaţi s rozpore s dobrými mravmi súťaţe a jeho konanie bolo spôsobilé
privodiť ujmu inému súťaţiteľovi, ako aj konkrétnej skutkovej podstaty – parazitovania na
povesti výrobku iného súťaţiteľa. Odvolací súd sa však naplnením skutkovej
podstaty generálnej klauzuly nekalej súťaţe takmer vôbec nezaoberal, hodnotil len
parazitovanie na povesti.
Hodnotenie druhovosti označenia, ako ho urobil odvolací súd, nie je v súlade so
všeobecne aplikovanou praxou, či uţ súdov, alebo Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky (Úrad). Aj v rozhodnutí orgánu Úradu rozhodujúceho o rozklade sa
jednoznačne konštatuje, ţe „v tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe pojem „cigánska“ tak ako
aj iné názvy odvodené od národností, pokiaľ neoznačujú pôvod alebo necharakterizujú spôsob
prípravy, chuť a pod. potravinových výrobkov, moţno povaţovať vo vzťahu k takýmto
výrobkom za fantazijné, aţ kým ich opakovaným pouţívaním nezačne verejnosť spájať
s konkrétnym pokrmom. ÚPV SR v tomto prípade vychádzal pri hodnotení druhovosti
z predloţených dôkazov, ktoré však vyhodnotil úplne odlišne ako prvostupňový súd.
Podľa názoru ţalobcu, z hľadiska beţného spotrebiteľa je uvedenie receptu na
prípravu cigánskej omáčky, navyše cigánskej omáčky úplne iného zloţenia, nie pikantnej
zeleninovej omáčky, v publikáciách typu kuchárskych kníh, vydaných 28 aţ 60 rokov pred
uvedením tohto označenia na trh úplne nerozhodné a nedá sa ním preukázať, ţe napadnuté
označenie je tvorené výlučne údajmi, ktoré slúţia v obchode na určenie druhu. Naopak,
označenie „cikánská omáčka“ sa dostala do povedomia spotrebiteľskej verejnosti len
v súvislosti s jeho masívnym a dlhodobým pouţívaním v obchodnom styku ţalobcom na
obale výrobku, obsahujúceho pikantnú zeleninovú omáčku. Ak by sme aj pripustili, ţe
označenie „cikánská omáčka“ mohlo byť pred viac ako polstoročím druhové označenie,
pričom nie je preukázaná kontinuita pouţívania tohto označenia viacerými výrobcami na
slovenskom trhu, mohlo by takéto označenie aj v takomto prípade po uplynutí určitej
dostatočne dlhej doby nadobudnúť príznačnosť pre jedného pouţívateľa. V celom súdnom
konaní nebol predloţený ani jediný dôkaz o označení polotovaru resp. hotového
konzervovaného jedla aspoň jedného ďalšieho výrobcu, kde by bolo pouţité označenie
„cikánská omáčka“ ako druhové označenie na výrobku.
Ţalovaný okrem starších publikácií a nových jedálnych lístkov( z obdobia po uvedení
výrobku navrhovateľa na trhu) nepredloţil ţiaden dôkaz na tvrdenie, ţe označenie cigánska
omáčka nenadobudlo pre navrhovateľa počas rokov pouţívania príznačnosť a ţe ide
o druhové označenie. V ţiadnej z kuchárskych kníh vydaných po roku 1999 sa heslo
cigánska omáčka a recept nenachádza a nenachádza sa ani v mnohých starších slovenských
kuchárskych knihách napr. Vansová – Recepty starej matere ( pôvodné vydanie z roku 1914),
Nová kuchárska kniha z roku 1930 a ďalších.
Ţalobca tvrdí, ţe druhovosť označenia nemoţno odvodzovať od dostupnosti potravín z
ktorých je vyrábaný výrobok alebo od jednoduchej úpravy pokrmu ale len a len od toho, či
spotrebiteľ vníma takéto označenie ako konkrétny druh tovaru, ktorý môţe pochádzať od
ktoréhokoľvek výrobcu na trhu, či uţ ide o všeobecné označenia ako „trvanlivé mlieko“,
„kávová tyčinka“, „smotanový jogurt“ a pod., prípadne aj konkrétnejších označení, ktoré
pôvodne mohli mať charakter jedinečného označenia, no časom zdruhoveli, pretoţe ich ako
druhové označenie začalo pouţívať viacero výrobkov na trhu, ako napr. „oravská slanina“,
„moravský vrabec“ a pod. Ţalobca si však svoje označenie „Cikánská omáčka“ chráni
všetkými dostupnými prostriedkami a okrem neho (a neskôr ţalovaného) nikto takéto
označenie na slovenskom trhu nepouţíva ako označenie druhu konzervovaného výrobku. Toto
tvrdenie ţalobca opiera okrem iného napr. aj o publikované rozhodnutie Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, kde sa vo výroku uvádza: „Za druhové označenie je nutné
povaţovať také označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku absencie väzby
medzi označením viazaným na tovary alebo sluţby a ich výrobcami, resp. poskytovateľmi, vo
vedomí spotrebiteľskej verejnosti alebo jej relevantnej časti. Ide o stav, keď verejnosť
nevníma označenie vo vzťahu ku konkrétnym tovarom alebo sluţbám konkrétneho
podnikateľa, ale stotoţňuje ho s druhom tovaru, t j. pod označením vníma konkrétny druh
tovaru. „ (Zbierka vybraných rozhodnutí ÚPV SR, 1/2003).
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.
K argumentácii ţalobcu o tom, ţe označenie cigánska omáčka nie je druhové označenie
poukazom na rozhodnutie Úradu uviedol, ţe Úrad v konaní na prvom i druhom stupni
konštatoval, ţe i keď dve samostatné všeobecné slová po spojení nemusia predstavovať
druhové označenie, v prípade slovného spojenia cigánska omáčka ide o spojenie, ktoré je
v tomto tvaru uţ po dlhšiu dobu známe a nie je spájané s výrobcom ale s druhom omáčky.
Toto konštatovanie bolo dôvodom pre ktorú Úrad vyhlásil medzinárodný zápis slovnej
ochrannej známky navrhovateľa za neúčinný.
Obdobné stanovisko zaujal aj Úradu priemyselného vlastníctva Českej republiky,
ktorý v druhostupňovom rozhodnutí uviedol, ţe označenie cikánska omáčka bez akéhokoľvek
ďalšieho rozlišujúceho prvku (napríklad loga výrobcu), je označením druhovým slúţiacim
v obchode na označenie druhu výrobku, keďţe bolo preukázané, ţe je v histórii kulinárskej
terminológie ako názov ostrej omáčky dlhodobo pouţívané. Poukázal nato, ţe ţalobca názov
od počiatku pouţíva na označenie jedného z nim vyrábaných omáčok v spojení s jeho logom
Maggi, ktoré je dominantným rozlišovacím prvkom.
Keďţe označenie cigánska omáčka nie je originálne ani jedinečné, navrhovateľ
nemohol ani masívnou výrobou a reklamnou kampaňou nadobudnúť monopol na toto
označenie, rovnako ako by ho nemohol nadobudnúť ani výrobca boloňskej alebo gulášovej
omáčky. Konštatoval to Úrad vo svojom konečnom rozhodnutí, keď uviedol, ţe slovné
spojenie cigánska omáčka nevytvára u spotrebiteľa väzbu na určitý konkrétny subjekt, ale
poukazuje len na určitý druh omáčky. Je preto vylúčená moţnosť, aby na základe
pouţívania v obchodnom styku nadobudlo takéto označenie rozlišovaciu spôsobilosť.
Neobstojí ani tvrdenie ţalobcu, ţe je ţiaden iný výrobca nepouţíval označenie cigánska
omáčka ako druhové označenie svojho výrobcu, keďţe sám pripustil, ţe česká spoločnosť
Vitana vyrábala a predávala omáčku s uvedeným označením nezávisle od navrhovateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10a ods. 2 O. s. p.), po
zistení, ţe dovolanie je prípustné ( § 239 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v rozsahu stanovenom v § 242 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
Podľa názoru dovolacieho súdu samotné pouţívanie označenia výrobku, ktoré nemá
rozlišovaciu schopnosť a je druhovým údajom, ktorý slúţi v obchode k označeniu druhu
výrobku nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe, preto ho nemoţno povaţovať za nekalú
súťaţ podľa osobitnej skutkovej podstaty upravenej v § 48 Obch. zák. (parazitovanie na
povesti) ani podľa všeobecnej definície nekalej súťaţe upravenej v tzv. generálnej klauzule
v § 44 Obch. zák.
Kľúčovým pre záver, či sa ţalovaný pouţívaním slovného spojenia „cigánska
omáčka“ na označovanie svojho výrobku a ktoré pouţíva na označenie výrobkov aj ţalobca,
je odpoveď na otázku, či má takéto označenie dostatok rozlišovacích prvkov, pomocou,
ktorých by mohol spotrebiteľ minimálne rozlíšiť výrobok jedného výrobcu od výrobku iného
výrobcu. Ak takúto schopnosť nemá, ide len o druhové označenie, ktoré je schopné určiť len
druh výrobku bez jeho spojenia s určitým výrobcom. Takéto označenie výrobku nemoţno
povaţovať za príznačné pre konkrétneho súťaţiteľa a nie je spôsobilé ochrany podľa
ustanovení o nekalej súťaţi.
Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, ţe označenie „ cigánska,
resp. cikánska omáčka „ nie je originálnym jedinečným označením ale označením druhovým,
ktoré smeruje k výrobku a nie k určitému výrobcovi. Zo ţalovaným predloţených dôkazov
vyplýva, ţe toto slovné spojenie je uţ v gastronomickej literatúre dlhodobo pouţívané na
označenie pikantnej omáčky. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje nato, ţe opak
uvedenej skutočnosti nemoţno preukázať poukazom na literatúru, v ktorej sa zmienka
o cigánskej omáčke nevyskytuje. K obdobnému hodnoteniu sporného označenia dospel aj
Úrad vo svojom konečnom rozhodnutí z 2. apríla 2007 č. MOZ 706352 II/53 – 2007 vo veci
predmetom ktorej bol ţalovaným podaný návrh na vyhlásenie zápisu ochrannej známky
„cigánska omáčka“, ktorá bola zapísaná v prospech ţalobcu, za neúčinnú. Dôvodom, pre
ktorý Úrad návrhu vyhovel bol záver, ţe označenie zapísané ako ochranná známka je
druhové, ktoré nemá rozlišovaciu schopnosť, pričom ju nenadobudne ani jeho dlhodobým
uţívaním.
Z dokazovania nevyplýva, ţe by ţalovaný sporné označenie pouţíval spôsobom, ktorý
by bol v rozpore s dobrými mravmi (napríklad pouţitie v grafickej úprave alebo tvare obalu,
ktorý by mohol spôsobiť zameniteľnosť, alebo by vyuţíval povesť výrobku alebo podniku
ţalobcu). Správny je preto záver odvolacieho súdu, ţe ţalovaný sa označovaním svojich
výrobkov sporným označením a nedopustil nekalej súťaţe. Z uvedených dôvodov povaţoval
dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dovolanie ţalobcu
za neopodstatnené. Dovolanie preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s ustanovením § 243i
ods. 2 O. s. p. zamietol.
V dovolacom konaní mal ţalovaný úspech. Má preto právo na náhradu trov
dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 243b ods. 4 a § 243i ods. 2
O. s. p. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom od 30. júna 2007 o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhoduje súd na návrh. Odporca síce vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal priznať
trovy dovolacieho konania, ich výšku však nevyčíslil ani do troch dní od vyhlásenia
rozhodnutia. Keďţe okrem trov právneho zastúpenia iné trovy odporcu zo spisu nevyplývajú,
súd mu náhradu trov dovolacieho konania podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O. s. p. nepriznal. Nebol
pritom viazaný vyhláseným rozhodnutím o trovách konania, podľa ktorému sa odporcovi
náhrada trov priznáva vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júla 2010
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.