Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
996/366196.265773.pdf
PDF · 89.91 KB
No categories available
6Cdo/131/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 131/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. J., bývajúceho v D.,
zastúpeného JUDr. J. Č., advokátom, so sídlom v H., proti ţalovanému JUDr. J. D., súdnemu
exekútorovi, so sídlom v L., o zaplatenie 248 737,72 EUR s prísl., vedenej na Okresnom
súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 14 C 137/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 2009 sp.zn. 17 Co 261/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil
rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 11. júna 2009 č.k. 14 C 137/2008-89
o zamietnutí ţaloby ţalobcu o náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonnou
rozhodovacou činnosťou, resp. nesprávnym úradným postupom ţalovaného v exekučnom
konaní. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou,
stotoţňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie
ţalovaného.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal rozsudok
odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil tým, ţe boli porušené jeho základné práva a slobody, ţe vo veci nerozhodovali
nezávislí sudcovia a ţe procesný postup súdov bol v rozpore so zákonmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací
súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodné povaţoval všeobecné
námietky dovolateľa o nesprávnom procesnom postupe súdov a o rozhodovaní vo veci
nezávislými sudcami. Z obsahu spisu nevyplývajú ţiadne také okolnosti, ktoré by
odôvodňovali záver o existencii takýchto vád. Za takúto vadu nemoţno povaţovať
ani skutočnosť, ţe predsedníčka senátu odvolacieho súdu procesne rozhodovala vo veci
o vylúčení sudcov Okresného súdu Lučenec, na ktorý vec pôvodne napadla. V zmysle § 14
ods. 1 O.s.p. dôvodom pre vylúčenie sudcu z rozhodovania a prejednávania veci môţu byť
pochybnosti o jeho nezaujatosti len pre jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich
zástupcom. Takýmto dôvodom nemôţe byť postup sudcu v prejednávanej veci (§ 14 ods. 3
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie ţalobcu podľa § 218 ods. l písm. c/
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júla 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová