Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/8/2008

Najvyšší súd 1MObdoV/8/2008-313 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej

a JUDr. Aleny Priecelovej, v právnej veci žalobcu S. K. a. s., so sídlom v B., C. 21, proti

žalovanému C. S. M. T., a. s., so sídlom v T., D. X., o zaplatenie 6 750 000 Sk, ktorá sa

viedla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 29. septembra 2004 č. k. – 242, v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. mája 2007, č. k. – 285, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici z rozsudkom z 29. septembra 2004 č. k.

– 242 vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 6 700 000 Sk s príslušenstvom

a nahradiť mu trovy konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že na základe úverovej zmluvy

2

č. 4/1990 poskytla V. Ú. B. a. s. právnemu predchodcovi žalovaného (Z. Ť. S. T., štátny P.

so sídlom v T.) úver, z ktorého vznikla žalobou uplatňovaná pohľadávka. Pohľadávka bola

postúpená K. B. s. p. ú. v P. a neskôr v súvislosti so zánikom ČSFR bola postúpená na

jedného z nástupcov - K. B. B., š. p. ú. Po jej likvidácii a prevode jej majetku na Fond

národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len FNM) bola predaná priamym predajom

terajšiemu žalobcovi. Časť dlhu pôvodného dlžníka v určenej výške prešla v procese

privatizácie prostredníctvom FNM na terajšieho žalovaného. Právne nástupníctvo

a postúpenie resp. prechod pohľadávky – dlhu účastníkov mal súd prvého stupňa preukázaný

z v rozsudku vymenovaných listinných dôkazov. Žalovaným vznesenú námietku premlčania

súd nepovažoval za opodstatnenú, keďže žalovaný svoj dlh, s účinkami stanoveným v § 132

ods. 1 Hosp. zák., uznal. Za uznávacie prejavy žalovaného resp. jeho predchodcu považoval

súd jeho prejav na žiadosti o prevzatie pohľadávky z úveru na trvale sa obracajúce zásoby

(ďalej len TOZ) z 25. februára 1991, súhlas s podmienkami prevzatia pohľadávky, potvrdenie

zostatku na jeho účtoch, záznamy zo vzájomných rokovaní a žalovaného návrh splátkového

kalendára z 26. januára 1998. Vo všetkých uvedených úkonoch je uvedené o aký úver sa

jedná, nesporné sú sumy, úkony boli adresované veriteľovi a žalovaný sa v nich zaväzuje

splniť svoj záväzok v určených lehotách a splátkach. Úkony preto majú náležitosti stanovené

v § 132 ods. 1 Hosp. zák. a v spojitosti s § 131b ods. 6 Hosp. zák. bola žaloba podaná včas.

Keďže žalovaný svoj dlh žalobcovi nesplnil, súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní

žalovaného, rozsudkom zo 4. mája 2007, č. k. – 285 potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa. V odôvodnení rozsudku uviedol, že doklady citované súdom prvého stupňa sú

vo vzájomnej súvislosti dostatočným dôkazom o postúpení pohľadávky rovnako ako ďalšie

citované doklady sú dôkazom o prechode pohľadávky na žalobcu. Žalobca je preto v spore

aktívne legitimovaný subjekt na ktorý pohľadávka z úveru prešla. Žalovaný je naproti tomu

v spore pasívne legitimovanou stranou, ktorá je povinná dlh splniť. Prechod záväzku je

preukázaný žalovaný ho ani nespochybňuje. Poukazuje len nato, že účtovné doklady síce

nasvedčujú jeho záväzku, avšak zásoby (zrejme tovar), ktoré mal úver kryť mu neboli

poskytnuté. Uvádzaná skutočnosť však nesúvisí s predmetom sporu. Odvolací súd považoval

za správny aj záver súdu prvého stupňa, že žalovaný účinne pohľadávku písomne uznal čo

do dôvodu a rozsahu, v dôsledku čoho sa predpokladá, že pohľadávka v čase uznania trvala.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 14. augusta 2007.

3

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol rozsudky zrušiť a vec vrátiť Krajskému

súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, súd prvého stupňa pri

rozhodovaní vychádzal z toho, že bývalá V. Ú. B., š. p. ú. B., pobočka Z. poskytla úver Z. Ť.

S., K. P. v D. úverovou zmluvou č. 4/1990 z 12. februára 1990, predmetom ktorej bola

aktualizácia úverových podmienok už poskytnutého strednodobého úveru na zásoby z 20. júla

1989, súčasťou ktorého boli aj úverové prostriedky na TOZ. Po vzniku Z. š. p. T., právneho

predchodcu odporcu, naň prešla delimitáciou časť dlhu z tohto úveru, ktorého výška k

30. novembru 1990 mala predstavovať sumu 18 199 000 Sk. Právo na splnenie

z delimitovanej časti úverovej zmluvy malo prejsť na VÚB š. p. ú. B., pobočku v R. S.. Za

nesporné považoval, že medzi VÚB, š. p. ú. B., ako postupcom a K. B. s. p. ú. P., ako

postupníkom, došlo k uzavretiu platnej dohody o postúpení pohľadávky, súčasťou ktorej bola

aj sporná pohľadávka proti právnemu predchodcovi odporcu ako dlžníkovi.

Námietku premlčania, vznesenú odporcom, súd prvého stupňa nepovažoval za

dôvodnú vzhľadom na písomný prejav právneho predchodcu odporcu z 25. februára 1991,

ktorým žiadal VUB š. p. u. B., ako svojho veriteľa, o postúpenie časti pohľadávky v rozsahu

80%, čo malo zodpovedať sume 14 559 000 Sk. Túto písomnosť považoval za uznávací

prejav podľa Hospodárskeho zákonníka (). Pohľadávku preto

považoval za včas uplatnenú.

V konaní však nebol bez pochybností preukázaný základný predpoklad uplatňovania

nároku navrhovateľkou, t. j. že VÚB š. p. ú. B., pobočka R. S., (ktorá k 25. februáru 1991

vykazovala svoju pohľadávku z TOZ v sume 18 199 000 voči bezprostrednému právnemu

predchodcovi odporcu), postúpila svoju pohľadávku K. B. s. p. ú. P.. Procesné súdy vyvodili

platnosť prevodu predmetnej pohľadávky z Dohody o spolupráci pri realizácii operácie TOZ

medzi K. B. a V. Ú. B. B. z 25. februára 1991, z ďalšej dohody medzi označenými

právnickými osobami z 27. júna 1991, z ktorej vyplýva aj prevzatie zúčtovacieho dokladu na

prevod úverov z VÚB na podklade ktorého mala K. B. s. p. ú. P. dňa 1. júla 1991 uhradiť

zostatok jej úverov na TOZ, zo žiadosti právneho predchoď odporcu z 25. februára 1991

adresovanej svojmu veriteľovi, aby postúpil 80% svojej pohľadávky na postupníka K. B. s. p.

4

ú. P. (č. l. 4 spisu) a z upovedomenia tejto B. ako postupníka zo 6. augusta o prevzatí časti

postúpenej pohľadávky v sume 14 599 000 Sk.

Prechod pohľadávky na bezprostredného právneho predchodcu žalobcu – K. B. š. p.

ú. ustálili súdy zo zmluvy medzi právnymi predchodcami z 8. februára 1993. Na podporu

svojich záverov súdy poukázali aj na skutočnosť, že pôvodný veriteľ VÚB proti žalovanému,

prípadne jeho predchodcovi neuplatňoval právo na zaplatenie dlhu z úveru. Bez preukázania

prejavu vôle veriteľa postúpiť práva z konkrétneho záväzku vo forme pohľadávky voči

dlžníkovi na iného, nemožno s procesnou účinnosťou tvrdiť, že došlo k ich skutočnému

postúpeniu, hoci by aj bolo preukázané, že všetky subjekty sa správali tak, akoby k takému

prevodu aj platne došlo. Navyše dohoda o postúpení pohľadávky vyžadovala pre platnosť

písomnú formu. Predovšetkým spomínaná dohoda o spolupráci z 25. februára 1991 mala

význam iba pre konkretizáciu praktických krokov celej označenej akcie (t. j. prevodu účtov

a ich zostatkov), nemožno ju však vyhodnotiť ako právny akt, na podklade ktorého došlo

k platnému prevodu práva zo žalovanej pohľadávky vo forme postúpenia. Uznesenie vlády

ČSFR č. 781 z 8. novembra 1990, ktorým bola riešená problematika úverov na TOZ tiež nie

je aktom, na základe ktorého by došlo k platnému postúpeniu práva zo žalovanej pohľadávky,

keďže uznesenie vlády nie je prameňom práva.

V spomínanej zmluve o postúpení pohľadávok z 8. februára 1993 sa v čl. I bode 1/ iba

vo V. rovine konštatuje, že K. B. š. p. ú. B. ako postupník preberá pohľadávky prevzaté

postupcom od peňažných ústavov so sídlom na Slovensku v celkovej hodnote

27 232 270 975,04 Kčs a z Čl. I bodu 2/ vyplýva, že predmetom postúpenia majú byť

pohľadávky uvedené v prílohe č. 1 tvoriacej nedeliteľnú súčasť zmluvy, ktorá však nebola

predložená. Preto na podklade tejto zmluvy nebolo možné priznať aktívnu legitimáciu

navrhovateľke, lebo nebola bez pochybnosti preukázaná ani skutočnosť, že by sporná

pohľadávka (resp. jej nesplatená časť) bola predmetom tohto ďalšieho postúpenia na

bezprostrednú právnu predchodkyňu žalobcu.

Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustanovením s. 1 t. j., tým

že neboli v dôkaznom procese zisťované okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, najmä pre

5

preukázanie existencie práva navrhovateľky. Tým, že žalobca nezabezpečil ako dôkaz prílohu

ku zmluve o postúpení pohľadávok z 8. februára 1993, súd prvého stupňa zaťažil konanie

vadou neúplnosti zistenia skutkového stavu, čo malo za následok neprávne rozhodnutie vo

veci v zmysle

Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu pripojil a navrhol, aby mu dovolací súd

vyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom zrušil a vo veci

rozhodol vo svojej kompetencii, alebo vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Vo

vyjadrení uviedol, že, písomné úkony súdom uznané za právne relevantné ako preukazujúce

existenciu pohľadávky, nie sú v súlade s právnymi predpismi Hospodárskeho zákonníka

a hoci písomné dohody o postúpení neboli navrhovateľkou predložené, súd za takýto dôkaz

vyhodnotil písomnosti, ktoré nemožno považovať za právny akt a na ich základe uznal

respektíve ani neskúmal právne nástupníctvo navrhovateľky. Je tiež toho názoru, že súd

v dokazovaní nezisťoval okolnosti rozhodné pre preukázanie práva a jeho existencie na strane

navrhovateľky, teda nepostupoval v súlade s ods. l , čo malo za následok

nesprávne posúdenie veci a nesprávne rozhodnutie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Uviedol, že v konaní

bolo na základe predložených dôkazov preukázané nielen to, že VÚB B., š. p. ú. prejavil

vôľu pohľadávku voči Z. T., š. p. postúpiť K. B. P., š. p. ú. a že K. B. P., š. p. ú. prejavila

vôľu nesplatenú časť pohľadávky z úveru na TOZ prevziať, ale i skutočnosť, že k postúpeniu

pohľadávky naozaj došlo. Prejavená vôľa oboch účastníkov spĺňa náležitosti formy, nakoľko

prejavy účastníkov boli urobené v písomnej forme a i napriek tomu, že nie sú súčasťou tej

istej listiny. Vo vzájomnej súvislosti tvoria dohodu o postúpení práv zo záväzku v zmysle

§ 128 ods. 1 HZ s presne určeným obsahom, tak že nemožno mať pochybnosti o tom, čo bolo

predmetom postúpenia - nesplatená časť pohľadávky z úveru na TOZ voči Z. T., š. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa , vec

preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3v spojení s § 243i ods. 2

6

) v napadnutom rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

Podstatou mimoriadneho dovolania je námietka proti postupu súdu prvého stupňa,

ktorý považoval za preukázané, že pôvodný veriteľ pohľadávku postúpil a následne ju

postupník postúpil predchodcovi terajšieho žalovaného, hoci uvedená skutočnosť nebola

dokazovaním preukázaná. Dovolací súd sa s názorom dovolateľa nestotožňuje.

(Hosp. zák.), v umožňoval postúpiť práva zo

záväzku dohodou na inú organizáciu. Neupravoval obsahové náležitosti dohody, je však

nepochybné, že úmyslom zákonodarcu bolo zaviesť v právnej praxi a v teórii dávno známy

inštitút postúpenia pohľadávky (cesie) aj do hospodársko - právnych vzťahov. Ak má mať

postúpenie pohľadávky od tohto inštitútu očakávané účinky, nepochybne musí mať dohoda

rovnaký minimum náležitostí tak ako sú známe v občianskom práve. Obsahom musí byť

označenie účastníkov, ktorí dohodu uzatvárajú s definovaním ich postavenia, určenie

pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia a vyjadrenie úmyslu pohľadávku postúpiť.

Dohoda musí mať písomnú formu podľa § 24 ods. 1, nevyžaduje sa však, aby písomné

prejavy účastníkov boli na jednej listine (§ 24 ods. 3 Hosp. zák.).

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom dovolateľa, že Dohoda o spolupráci pri

realizácie operácie TOZ uzavretá K. B. s. p. ú. a V. Ú. B. 25. februára 1991, ani ďalšia

dohoda z 27. júna 1991 nie sú dohodami o postúpení pohľadávok. Ide len o stanovenie

základných cieľov operácie, zásad jej uskutočnenia, finančno - technického postupu pri jej

realizácii a úlohy jednotlivých subjektov, ktoré sa jej zúčastnia. Obe banky však v nich

jednoznačne vyjadrujú úmysel postúpiť a prijať postúpené pohľadávky a stanovujú postup

prevodu pohľadávok vrátane vzoru žiadosti, ktoré mali podať podniky, ktorých dlhy sa

prevádzali. V spojitosti s uvedenými dohodami treba vykladať konkrétne úkony, ktoré boli

urobené v súvislosti s postúpením konkrétnej pohľadávky, ktorá je predmetom konania, tak

ako to stanovoval § 20 ods. 2 Hosp. zák., podľa ktorého sa majú právne úkony vykladať

v súlade so skutočnou vôľou konajúcej organizácie a v súlade s povahou konania, o ktoré ide.

Pritom treba prihliadať na okolnosti, za ktorých sa prejav urobil a na zásady poctivého

obchodného styku.

Bezprostredným úkonom ktorý viedol k postúpeniu spornej pohľadávky bola listina

z 25. februára 1991, ktorá je označená ako žiadosť o prevzatie pohľadávky 14 559 000 Sk

a je adresovaná K. B. š. p. ú. Podával ju právny predchodca žalovaného. Je pravdou, že

účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky nie je dlžník a nevyžaduje sa ani jeho súhlas

s postúpením. Súčasťou listiny je však aj overenie bankou, v ktorej bola pohľadávka

vedená. VÚB však s tzv. overením nepochybne vyjadruje nielen súhlas s obsahom (tak ako to

vyplýva z dohody medzi bankami z 25. februára 1991), ale aj úmysel pohľadávku postúpiť.

Napokon, tak ako to stanovila dohoda z 25. februára 1991 a ako potvrdzuje dohoda z

27. júna 1991, žiadosť, tak ako všetky žiadosti, prevzalo od dlžníkov ústredie VÚB

a odovzdalo ich K. B.. Nasledovalo potvrdenia K. B., že prevzala pohľadávku. Súčasťou

potvrdenia je oznámenie úrokovej sadzby, termíny a spôsob vykonávania splátok novému

veriteľovi, výzva na oznámenie platného identifikačného čísla, názov a adresu banky a číslo

účtu, z ktorého budú inkasované splátky úveru a súhlasu s navrhovanými podmienkami.

Žalovaný listom z 20. augusta 1991 K. B. oznámil žiadané údaje a súhlas s podmienkami.

Z uvedených dokladov, ich časovej následnosti a obsahovej súvislosti a okolností, za

akých boli urobené, nepochybne vyplýva, že pôvodný veriteľ VÚB vyjadril jednoznačný

úmysel a vôľu postúpiť spornú pohľadávku K. B. s. p. ú. P. a jej súhlas pohľadávku prijať.

Podľa názoru dovolacieho súdu niet dôvodu pochybovať o tom, že pôvodný veriteľ

pohľadávku skutočne platne postúpil K. B. s. p. ú. P..

Obdobne platí aj pre postúpenie pohľadávky z K. B. s. p. ú. P. na K. B. B. š. p. ú.

Dovolací súd nesúhlasí s názorom dovolateľa, že zmluva medzi uvedenými bankami z 8.

februára 1993 len vo všeobecnosti konštatuje, že postupca postupuje pohľadávky a postupník

ich preberá. V čl. I/1 sa celkom jednoznačne uvádza, čo je predmetom postúpenia. Sú nim

pohľadávky, ktoré postupca pôvodne prevzal od peňažných ústavov, ktoré mali sídlo na

Slovensku v celkovej hodnote 27 232 270 975, 04 Sk. podľa stavu k 31. decembru 1992. Zo

znenia čl. I/2 vyplýva, že zoznam pohľadávok bol obsahom prílohy č. 1. Uvedená zmluva má

všetky náležitosti postúpenia pohľadávky, tak ako to vyžaduje § 524 Obč. zák. Je zrejmé, že

na K. B. B. š. p. ú. boli postúpené tie pohľadávky, ktoré boli na K. B. s. p. ú. P. postúpené v

roku 1991 v rámci operácie TOZ. Skutočnosť, že súdu nebola uvedená príloha predložená,

nerobí postúpenie neplatným. Ak z ostatných dôkazov v spojení s predloženou zmluvou a zo

štátoprávnej situácie v čase postúpenia vyplýva, že predmetom bola aj sporná pohľadávka,

8

nemožno nepredloženie prílohy považovať za vadu konania, dôsledkom ktorej bolo neúplné

zistenie skutkového stavu a nesprávne rozhodnutie.

Uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky predchádzal list K. B. s. p. ú. P., ktorým

žiada žalovaného o potvrdenie zostatku na účte a to v súvislosti so vznikom K. B. s. p. ú. P. a

K. B. š. p. ú. B.. Žalovaný bez pripomienok stav na jeho úverovom účte potvrdil.

Vychádzajúc, z tohto, že uvedené B. vznikli v súvislosti z rozdelením Československej

republiky a jej majetku, a formou postúpenia pohľadávok sa delil majetok pôvodnej K. B.,

pričom kritériom bol pôvod pohľadávky, nie je dôvod pochybovať o tom, že pohľadávka

pripadla Slovenskej republike, kde pôvodne vznikla. Tomu, že predmetná pohľadávka bola K.

B. š. p. ú. B. skutočne postúpená nasvedčuje aj konanie žalovaného, ktorý jej pravidelne

potvrdzoval zostatok (dlh) na svojom úverovom účte (napr. koncom roku 1996, 1997) a tým

uznával svoj dlh. Žalovaný 26. januára 1998 požiadal K. B. š. p. ú. B. o nový splátkový

kalendár na splácanie dlhu a z histórie úveru vyplýva, že žalovaný ešte aj v roku 1998

zaplatil na úver v splátkach celkom 171 437 Sk. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom súdov,

že postúpeniu pohľadávky nasvedčuje aj skutočnosť, že pôvodný veriteľ VÚB (ale ani K. B.

s. p. ú. P.) sa nikdy po postúpení pohľadávky, od žalovaného nedomáhala plnenia predmetnej

pohľadávky.

Z uvedených dôvodov dovolací súd považoval rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správne. Mimoriadne dovolanie preto ako

neopodstatnené podľa , v spojení s zamietol.

Žalobca mal v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho

konania. Podľa povinnosť nahradiť trovy konania má žalovaný, na koho

podnet generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. Úspešný žalobca však náhradu trov

konania nežiadal, preto mu dovolací súd náhradu trov nepriznal ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2010

9

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.