Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/3/2010

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci žalobkyne: V. D., bytom M., zastúpenej Mgr. T. K., A., proti žalovanému:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát,

Kuzmányho č. 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného zo dňa 11.2.2008, č.p.: KRP-11-1/DI-1-2008, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -93 zo dňa 24. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.

-93 zo dňa 24. marca 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie

a potvrdené rozhodnutie pobočky Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Michalovciach zo dňa 16.11.2007 č.p.: ORP-677/DI-S-2006, ktorým bola

žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa

2

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) pre

porušenie a o premávke na pozemných

komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za čo jej

bola podľa § 22 zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 3 000 Sk a zákaz činnosti

viesť motorové vozidlo na dobu 3 mesiacov. Dôvodil tým, že správne orgány postupovali

správne a v súlade s platnou právnou úpravou, preto sú preskúmavané rozhodnutia vecne

správne a zákonné.

V dôvodoch rozsudku krajský súd uviedol, že v priestupkovom konaní bolo

jednoznačne preukázané spáchanie priestupku žalobkyňou, ktorý jej bol kladený za vinu

podľa a na tom skutkovom základe, ako

je to uvedené v rozhodnutí oboch správnych orgánov. Z výpovedí účastníka a svedkov

dopravnej nehody nepochybne vyplýva, že žalobkyňa začala úkon odbočovania vľavo na

vedľajšiu cestu v čase, keď už bola predchádzaná ďalším motorovým vozidlom,

nachádzajúcim sa už v ľavom jazdnom pruhu. Uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku

znalca Ing. H., ktorý bol v správnom konaní vypracovaný na podnet správneho orgánu a ktorý

aj súd hodnotil ako jeden z vykonaných dôkazov. Tieto dôkazy navzájom korešpondujú a ich

pravdivosť a vierohodnosť bola žalobkyňou spochybňovaná iba jej tvrdením bez predloženia

dôkazu. Výpoveď svedkyne V. D. – spolujazdkyne a matky žalobkyne považoval súd za

tendenčnú. Žalobkyňa rovnako nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom

spochybnil vo veci vypracovaný znalecký posudok z hľadiska posúdenia spôsobu a techniky

jazdy oboch účastníkov dopravnej nehody a ich reakcie na vzniknutú dopravnú nehodu,

výpočtu rýchlosti motorového vozidla vodiča P. P., určenia polohy vozidiel pred zrážkou,

určenia miesta zrážky, možnosti ohrozenia vodiča P. pri jej odbočovaní vľavo a podobne.

Krajský súd neakceptoval názor právnej zástupkyne žalobkyne, že táto nemala možnosť svoje

tvrdenia preukázať iným spôsobom ako návrhom na kontrolné znalecké dokazovanie, keďže

ak by si znalecký posudok dala vypracovať sama žalobkyňa, tento by nemal váhu znaleckého

posudku, ale iba listinného dôkazu. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že ak by

žalobkyňou v správnom konaní predložený akýkoľvek listinný dôkaz spochybňoval uvedený

znalecký posudok, bolo by to dôvodom na akceptáciu návrhu žalobkyne na doplnenie

dokazovania vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Aj podľa názoru krajského

súdu znalecký posudok nie je v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi a jeho závery

vychádzajú zo skutočností tak, ako boli zadokumentované na mieste dopravnej nehody,

z výpovedí účastníkov nehody, svedkov, z výsledkov rekonštrukcie, ktorá bola vo veci

3

vykonaná dňa 15.4.2007 i ďalších podkladov obsiahnutých v administratívnom spise. Krajský

súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného o nepotrebnosti znaleckého dokazovania v súvislosti

s posúdením vplyvu alkoholických nápojov u vodiča P. P. na priebeh nehody a jeho

správanie sa pri riadení motorového vozidla z hľadiska jeho možnosti zabrániť dopravnej

nehode, pretože už uvedenými dôkazmi bolo preukázané, že k pochybeniu v danom prípade

došlo zo strany žalobkyne, pretože táto sa pred vykonaním odbočovacieho úkonu vľavo

dostatočne nepresvedčila o tom, či už nie je predbiehaná iným motorovým vozidlom

a v bezprostrednej blízkosti vybočila do jazdnej dráhy predbiehajúceho vozidla riadeného P.

P., čím mu vytvorila náhlu prekážku. Za porušenie zákona o premávke na pozemných

komunikáciách bolo voči vodičovi P. P. vedené samostatné priestupkové konanie. Žalovaný

sa v odvolacom správnom konaní zákonným spôsobom vysporiadal aj s námietkou zaujatosti

zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa. Za zákonné považoval krajský súd aj

rozhodnutia správnych orgánov pokiaľ ide o uloženú sankciu a jej odôvodnenie, v ktorom

smere žalobkyňa žiadne konkrétne námietky ani nevzniesla. O náhrade trov konania krajský

súd rozhodol podľa a žalobkyni ich náhradu nepriznal.

Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žiadala rozhodnutie zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Zotrváva na presvedčení, že žalovaný v konaní

o priestupku porušil ustanovenia o správnom konaní (Správny poriadok),

nakoľko rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pretože

správny orgán prvého stupňa neumožnil žalobkyni vyjadriť sa k vypracovanému znaleckému

posudku pred vydaním rozhodnutia o priestupku. Ďalej nebol dostatočne zistený skutkový

stav, nesprávne boli vyhodnotené dôkazy a prvostupňový správny orgán sa nevyjadril

k námietkam žalobkyne k znaleckému posudku vypracovanému vo veci. Zastáva názor, že

krajský súd nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie, od vykonania

ktorého závisí výsledok konania a ktorý ako kľúčový dôkaz na podporu svojho tvrdenia

žalobkyňa navrhla.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť zastávajúc stanovisko, že žalobkyňa sa dopustila priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o priestupku zo

dňa 16.11.2007.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného

odvolania ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobkyne nie je možné vyhovieť.

V správnom súdnictve prekúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Podľa ustanovení tejto hlavy (Druhá hlava Rozhodovanie o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu ( ).

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia 247 ods. 1 treba považovať za osobitnú

náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach

nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie práva.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu

bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na

preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách ust. § 250i

ods. 1 je potrebné považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutia správneho orgánu

postačujúci.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v danej veci

odvolací súd s ohľadom na obsah podaného odvolania v prvom rade posudzoval, či správne

orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S ohľadom

na námietku týkajúcu sa hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o priestupku bolo vedené

takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané

5

spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. V neposlednom rade podľa

posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného

hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku a či nevybočilo

z jeho medzí.

Z administratívneho spisu je zjavné, že žalovaný a zhodne aj prvostupňový správny

orgán vykonali v konaní náležité dokazovanie. Pri hodnotení dôkazov nevychádzali len zo

znaleckého posudku. Znalecký posudok bol len jedným z dôkazov, ktorý v súvislosti

s ostatnými dôkazmi podporoval záver, že dopravnú nehodu zavinila žalobkyňa. Oprávnenie

rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných

prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho

právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj

z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch

založené, taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. To však neznamená, že by

správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej štrasburskej

judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení, nerešpektoval procesné práva

obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v Zbierke ), ktorý

zaručuje právo na spravodlivý proces.

Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán si pre svoje rozhodnutie zadovážil

dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností

vyvodil aj správny záver vo veci. Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho

súdu bolo náležite preukázané, že žalobkyňa sa dopustila priestupku, ktorý jej bol kladený za

vinu tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach. Z výpovedí svedkov dopravnej

nehody vyplynulo, že so svojim osobným motorovým vozidlom začala úkon odbočovania

vľavo na vedľajšiu cestu v čase, keď už bola predchádzaná ďalším motorovým vozidlom,

ktorého vodičom bol P. P., ktorý sa so svojim vozidlom nachádzal v tom čase už v ľavom

jazdnom pruhu. Uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca Ing. H., ktorý bol

v správnom konaní vypracovaný na podnet správneho orgánu a ktorý aj krajský súd hodnotil

ako jeden z vykonaných dôkazov.

Ďalej podľa názoru odvolacieho súdu je správny aj záver prvostupňového súdu, že

žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného

skutočného stavu veci a dospeli k správnym právnym záverom.

6

Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, súčasťou ktorého bol aj

administratívny spis správneho orgánu, námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú takými

námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný a zhodne aj krajský súd vo svojom rozhodnutí

dostatočne podrobne vysporiadal. Znalecký posudok Ing. H. nie je v rozpore s ďalšími

vykonanými dôkazmi. Jeho závery vychádzajú zo skutočností tak, ako boli zadokumentované

na mieste dopravnej nehody, z výpovedí účastníkov nehody, svedkov a z výsledkov

rekonštrukcie, ktorá bola vo veci vykonaná ako aj ďalších podkladov obsiahnutých

v administratívnom spise. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v odvolacom súdnom

konaní. V súvislosti s opakovane vznesenými námietkami techniky jazdy vodiča P. P.

odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý konštatoval, že za

porušenie zákona o premávke na pozemných komunikáciách bolo voči tomuto vodičovi

vedené samostatné priestupkové konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so skutkovými závermi krajského

súdu, ktorý správne poukázal na to, že v priestupkovom konaní bolo preukázané spáchanie

priestupku žalobkyňou podľa o premávke na pozemných

komunikáciách.

V danom prípade rozpor so zákonom v súdnom konaní zistený nebol. Skutkový stav,

ktorý bol podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov, je podľa názoru odvolacieho súdu

jednoznačný, aby na základe neho mohla byť vyvodená zodpovednosť za priestupok voči

žalobkyni. Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa prvostupňový

rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

rozsudku krajského súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a . Neúspešnej

žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a žalovanému trovy

nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

7

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková