Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/295/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci navrhovateľa RNDr. T. E., bytom P., zastúpeného Ing. R. K., bytom T., proti

odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo 847/04-R-II.z 24. februára 2009,

o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. mája 2009, č. k.

-19, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa

13. mája 2009, č. k. -19 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu číslo

847/04-R-II. zo dňa 24. februára 2009 z r u š u j e a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie

konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil podľa ustanovenia § 250q ods. 2

(ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporcu č. 847/04-R-II. zo dňa

24. februára 2009, ktorým v konaní podľa o navrátení

vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol, že navrhovateľovi

RNDr. T. E., vnukovi pôvodnej vlastníčky A. M., rod. P., nepriznáva vlastnícke právo ani

právo na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území K., vedené v pkn. vl. č.

2

X. ako parc. č. X. – lúka o celkovej výmere 3.004 ma parc. č. X. – lúka o celkovej výmere

2

10.981 m(uplatnený vlastnícky podiel 30/60), pretože nebolo preukázané splnenie

podmienky prechodu predmetných pozemkov na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo

spôsobov uvedených v

Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 250k ods. 1 vety

prvej .

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca rozhodol správne, keď

dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená podmienka pre vydanie nehnuteľností

a nepreukázanie reštitučného titulu podľa , pretože ustanovenie

§ 3 predmetného zákona taxatívne vymedzuje, v ktorých prípadoch sa oprávneným osobám

navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo právnickú osobu. Krajský súd

vyslovil názor, že v ustanovení je uvedený taxatívny výpočet

reštitučných titulov a pozemkové úrady ani súdy nie sú oprávnené uznávať za reštitučné tituly

aj iné, v zákone neuvedené dôvody, a to ani použitím analógie. V danom konaní nebolo ničím

preukázané, že výmer o znárodnení baní a niektorých priemyselných podnikov bol zrušený

a že došlo k znárodneniu v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi. K námietke

navrhovateľa, že znárodnenie vykonané v roku 1945 bolo v rozpore s vtedy platnými

predpismi, krajský súd uviedol, že správnemu orgánu ani súdu, ktorý preskúmava napadnuté

rozhodnutie neprislúcha do kompetencie zaoberať sa touto otázkou.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov

uvedených v , domáhajúc sa jeho zmeny a zrušenia rozhodnutia

odporcu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Navrhovateľ namietal nedostatočne („nespoľahlivo

a nedôsledne“) zistený skutkový stav veci, pričom má za to, že si krajský súd osvojil právny

názor odporcu, že nebolo preukázané splnenie podmienky reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1

písm. n/ . Je toho názoru, že Výmer povereníctva stavebníctva

v Bratislave č. Práv. 83-03/54-Dr. Č. zo dňa 01. októbra 1954, ktorým bol znárodnený

zoštátnením okrem iného i majetok oprávnenej osoby A. M., dostatočne preukazuje reštitučný

titul, ktorý možno podradiť pod . Podľa

navrhovateľa v nie je uvedený taxatívny výpočet reštitučných

titulov, ani to, aké rozhodnutie (kým vydané) možno považovať za takýto titul. Podľa

navrhovateľa je jednoznačne preukázané, že predmetným výmerom bolo odňaté okrem iného

aj osobné vlastníctvo právnych predchodcov oprávnenej osoby a až na základe toho bola

vykonaná zmena vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe,

v rozhodnom období podľa . Ďalej navrhovateľ poukazuje na to,

že nebolo preukázané, že znárodnený majetok bol súčasťou firmy A.. P., stavebná,

drevovyrábajúca a hlinopriemyselná účastinná spoločnosť, Z.(ďalej len „firma A.. P.“), lebo

podľa zápisov v pozemkovej knihe, vl. č. X., k. ú. K. boli znárodnené pozemky až do odňatia

vlastníckeho práva na základe č. d. X., vedené ako osobné vlastníctvo. Podľa identifikácie

parciel, reštituované pozemky tvorili a tvoria poľnohospodársky pôdny fond, čím je podľa

navrhovateľa splnená podmienka ustanovenia

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu

a medziach podaného odvolania ( veta prvá a ) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk ( a

v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že pre potvrdenie

rozhodnutia odporcu neboli dané zákonné dôvody.

je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého

cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy

zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom

období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne

ustanovených prípadov straty majetku. Preto pri aplikácií jeho ustanovení treba postupovať

veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám.

v upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,

ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu ( a až 39 zákona

SNR č. ). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:

a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b/ lesný pôdny fond.

Podľa , právo na navrátenie vlastníctva k pozemku

podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky

s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu

v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“)

spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa , oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku:

a/ výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa

osobitných predpisov,

b/ odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej pozemkovej

reformy alebo podľa o novej pozemkovej reforme,

c/ postupu podľa alebo podľa

o trestnom konaní súdnom () v znení ,

d/ odňatia bez náhrady postupom podľa SNR

o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov

a podobných právnych útvarov,

e/ vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné

vyhlásenie),

f/ toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej

republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa o majetku

zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz

sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

g/ zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h/ dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i/ súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou

občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo

opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom

prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva

nenadobudla účinnosť,

j/ kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k/ odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola

vyvlastnená,

m/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n/ znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady,

o/ prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p/ politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva

a slobody,

r/ odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s/ prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci

roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia

č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

t/ prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi

družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

Podľa , , , , právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať

opravný prostriedok na súde.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu, ktorým tento neuznal nárok navrhovateľa

ako oprávnenej osoby, uplatnený podľa , na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K., vedeným v pkn. vl. č. X. ako parc. č. X. – lúka

2 2

o celkovej výmere 3.004 ma parc. č. X. – lúka o celkovej výmere 10.981 m(uplatnený

vlastnícky podiel 30/60). Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či

sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci bolo rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorým rozhodnutím v rámci konania podľa

o žiadateľovi ako oprávnenej osobe nebolo priznané vlastnícke

právo ani právo na náhradu za pozemky, v ktorom sa uplatňuje plná jurisdikcia správneho

súdu v zmysle .

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný

nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala

splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2, ako

aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej lehote (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát

alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3,

právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote

ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter

pôdy podľa § 1 ods. 1, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde

(, § až 39 ).

Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ustanoveniach § 5 ods. 2

zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu - pozemkového

úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní práva na náhradu

za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu

oprávnenej osoby podľa . Podľa cit. zákona

sa na konanie podľa odseku 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

To znamená, že povinnosťou pozemkového úradu pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2

je postupovať podľa jednotlivých ustanovení o správnom konaní (ďalej

len „správny poriadok“) a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania

(§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho

poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné

predpisy ako aj prepisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval

ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu

záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej

veci.

Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho

poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku (§ 32 a § 46).

Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného

hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto

zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci,

teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenia skutočného stavu

veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného

hmotnoprávneho predpisu právne významné.

Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti

bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci

tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie

dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne,

čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu

vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho

orgánu.

Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť

v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 správneho poriadku).

Z obsahu pripojeného spisového materiáli, súčasťou ktorého je aj administratívny spis

odvolací súd zistil, že navrhovateľ si ako oprávnená osoba uplatnil dňa 22. decembra 2004

na Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre podľa nárok

na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. Z., T., M. a K., ktorých

pôvodnou vlastníčkou bola A. M., rod. P. (stará matka navrhovateľa), resp. K. E., rod. M.

(matka navrhovateľa), z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 písm. n/, o/, p/, resp. ods. 2 cit.

zákona. Predmetné pozemky prešli na štát na základe Výmeru Povereníctva stavebníctva

v Bratislave č. Práv. 83-03/54-Dr. Č. zo dňa 01. októbra 1954 (ďalej len „Výmer

o znárodnení“), pričom prechod vlastníctva k pozemkom na Československý štát bol zavŕšený

až zápisom v pozemkovej knihe vykonanom v roku 1960 pod č. d. X. Správny orgán vydal

čiastkové rozhodnutie pod č. 847/04-R-II. zo dňa 24. februára 2009, v ktorom rozhodol

len o nároku na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. K., zapísané v pkn. vl.

2

č. X. ako parc. č. X. – lúka o výmere 3.004 ma parc. č. X. - lúka o výmere

2

10.981 m, vedené v ½-ici (uplatnený nárok na vlastnícky podiel 30/60-in) na A. M., rod. P.

Na základe výzvy správneho orgánu navrhovateľ upresnil reštitučný titul, ktorým prešlo

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na štát, a to podľa § 3 ods. 1 písm. n/ zákona

č. , teda že znárodnenie bolo vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi

alebo bez vyplatenia náhrady. Preskúmavaným rozhodnutím pozemkový úrad vyslovil, že

vlastnícke právo ani právo na náhradu za pozemky nepriznáva, pretože nebolo preukázané

splnenie podmienky (konkrétne zákon

č. ), t. j. z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky reštitučného

titulu – dôvodu prechodu predmetných pozemkov podľa § 3 cit. zákona – na štát alebo na inú

právnickú osobu. Svoje rozhodnutie správny orgán odôvodnil tým, že výmery o znárodňovaní

podnikov, vydávané rôznymi odvetvovými ministerstvami priemyslu, resp. ich

povereníctvami, odnímajúce vlastníctvo podľa zákonov, týkajúcich sa znárodňovania

podnikov v konkrétnych priemyselných odvetviach, nemožno podradiť pod dikciu § 3 ods. 1

. Toto tvrdenie odporcu nemožno považovať za správne.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v predmetnej právnej veci došlo v zmysle

ustanovenia dekrétu prezidenta republiky č. o znárodnení baní

a niektorých priemyselných podnikov (ďalej len „dekrét“) k znárodneniu dňom vyhlásenia

tohto dekrétu, t. j. dňom 24. októbra 1945. Dekrét nadobudol účinnosť dňa 27. októbra 1945.

V zmysle nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky zo dňa

21.12.1992, sp. zn. per analogiam, je nutné dobu vzniku majetkovej krivdy

v zmysle vztiahnuť k dátumu prijatia

o znárodnení niektorých ďalších priemyslových a iných podnikov a závodov a o úprave

niektorých pomerov znárodnených a národných podnikov (ďalej len „

Zb.“), t. j. ku dňu 28. apríla 1948. Jedná sa tu o tzv. nepravú retroaktivitu reštitučných

zákonov, v dôsledku ktorej sa má za to, že k prechodu vlastníckeho práva k predmetným

pozemkom na štát došlo v rozhodujúcom období podľa

(t. j. od 25. februára 1948 do 01. januára 1990).

Správny orgán vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že A. M., rod. P. bola

spolumajiteľkou firmy A.. P., pričom tento záver odôvodnil tým, že „bolo obvyklé a bežné,

že majetok podniku nebol a nemusel byť celý len vlastníctvom jedného vlastníka –

riaditeľa podniku..., ale podniky – účastinné spoločnosti boli bežne podnikmi rodinného

charakteru, ktorých vlastníkmi boli rodinný príslušníci, resp. príbuzní“. Za dôkaz

preukazujúci toto tvrdenie označil Výťah z pozostalostnej zápisnice č. 233/48, D 99/48 zo dňa

22. januára 1949 po A. M., rod. P., v ktorej je uvedená medzi aktívami sporná pohľadávka

proti firme Slovenské tehelne, Zlaté Moravce, n. p., a to 2.000 ks účastín firmy A. P.

Podľa názoru odvolacieho súdu takýto právny záver nemožno vyvodiť na základe

tvrdenia, že niečo „bolo obvyklé a bežné“, najmä ak ide o jednu zo skutočností určujúcich

oprávnenosť reštitučného nároku. Takisto skutočnosť, že uvedená pohľadávka bola

v dedičskom rozhodnutí označená za spornú, vyvoláva prinajmenšom pochybnosti jednak

o existencii tejto pohľadávky, jednak o jej výške. Takúto pohľadávku nie je možné

v dedičskom konaní prejednať. Dedičský súd (resp. v tom čase verejný notár) sa obmedzí len

na jej konštatovanie v dedičskom rozhodnutí, pričom nie je jeho úlohou, skúmať pravdivosť

takejto pohľadávky, alebo sa ňou bližšie zaoberať. Pokiaľ správny orgán poukazuje na túto

spornú pohľadávku a považuje ju za relevantný dôkaz, nezistil tak úplne a presne skutkový

stav veci a nevyvodil správny právny záver.

Podľa záznamu v pozemkovej knihe je zrejmé, že pred znárodnením bola vlastníčkou

predmetných nehnuteľností v k. ú. K., A. M., rod. P. Tu odvolací súd považuje za potrebné

poukázať na to, že do účinnosti (t. j. 01. januára 1951)

mali zápisy do pozemkovej knihy konštitutívny účinok. Po tomto dátume sa prevody

vlastníckeho práva zapisovali do pozemkovej knihy už len s deklaratórnymi účinkami, takéto

zápisy nedávali hodnovernú informáciu o stave nehnuteľností ako aj vecných práv viaznucich

k nim. Preto údaje zapísané v pozemkovej knihe pred dátumom 01. januárom 1951 je

potrebné považovať za pravdivé a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Správny orgán ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na dôvody

znárodnenia uvedené v záverečnej časti Výmeru o znárodnení, a síce, že „...všetky uvedené

majetkové časti včítane pozemkov, ktoré tvoria ložisko suroviny, slúžili alebo boli v deň

znárodnenia podniku určené jeho prevádzke, a preto sú splnené predpoklady ustanovenia

§ 4 ods. 2, 3, 4 a 5 dekrétu prezidenta republiky č. 100/45 Zb. v znení čl. II. zákona č. 114/48

Zb.“. Toto konštatovanie odporcu nie je však okrem textu Výmeru o znárodnení ničím

podložené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z účelu reštitučných zákonov

má za to, že správny orgán za účelom verifikácie tejto skutočnosti mal vykonať dokazovanie

a nie si bez ďalšieho osvojiť tvrdenie uvedené vo Výmere o znárodnení. V spisovom

materiály chýbajú doklady preukazujúce, že dotknuté pozemky (lúky) naozaj tvorili ložisko

suroviny a slúžili alebo boli určené na prevádzku podniku A. P., preto aj na tomto mieste

odvolací súd musí konštatovať, že správny orgán nezistil náležite skutkový stav veci, a to

ohľadom otázky pre rozhodnutie o nej podstatnej.

Čo sa týka tvrdenia správneho orgánu, že predmetný Výmer o znárodnení

nie je reštitučným titulom podľa ustanovenia ,

odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé,

na základe čoho dospel správny orgán k tomuto záveru. V závere svojho rozhodnutia správny

orgán „nad svoj rámec informatívne uvádza“, že „sa týka zmiernenia

alebo odstránenia len niektorých konkrétnych krívd, spáchaných minulým režimom voči

konkrétnym fyzickým osobám“. Týka sa len pôdohospodárskych pozemkov odnímaných

v konaniach vedených proti konkrétnym fyzickým osobám (nie proti podnikom a závodom),

a to len z niektorých konkrétnych špecifických dôvodov uvedených v § 3 cit. zákona – teda

len z dôvodov taxatívne vymedzených a vymenovaných v ustanovení § 3. Takéto tvrdenia

sú potom v rozpore s doteraz zisteným skutkovým stavom. Odvolaciemu súdu takisto

nie je zrejmé, z čoho správny orgán ale aj krajský súd vychádzali, keď tvrdia, že predmetný

výmer nie je reštitučným titulom podľa .

Je nesporné, že citovaný zákon v § 3 ods. 1 písm. a/ – t/ taxatívne uvádza reštitučné dôvody,

avšak prečo nie je možné predmetný výmer podradiť pod písm. n/, správny orgán ani súd

neodôvodnili. Správny orgán pritom poukázal na niektoré ďalšie reštitučné zákony (zákon

č. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd a

o mimosúdnych rehabilitáciách), ktoré sa týkajú aj prinavracania – priznávania vlastníctva

alebo náhrad za pôdohospodárske a ďalšie pozemky, i iné nehnuteľnosti, hnuteľnosti a ďalšie

majetky, z iných konkrétnych a špecifických reštitučných dôvodov ako podľa § 3 zákona

č. – medzi nimi i z dôvodov znárodnenia majetku zoštátnením podľa výmerov

niektorých odvetvových ministerstiev, resp. povereníctiev“. Odvolací súd tu naopak

poukazuje na ustanovenie o zmiernení následkov niektorých

majetkových krívd, podľa ktorého sa zákon vzťahuje na následky majetkových krívd

spôsobených fyzickým a súkromným právnickým osobám odňatím vlastníckeho práva

k nehnuteľným, prípadne hnuteľných veciam podľa vládneho nariadenia č.

o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru,

podľa o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového

majetku, a znárodnením zoštátnením na základe výmerov niektorých odvetvových

ministerstiev, vydaných po roku 1955 a odvolávajúcich sa na znárodňovacie predpisy

z roku 1948. Vzhľadom k tomu, že predmetný Výmer bol vydaný dňa 01. októbra 1954

(teda pred r. 1955), daný prípad znárodnenia nespadá pod túto právnu normu. Takisto

nemožno predmetnú vec podradiť pod , pretože pri posúdení,

či sa na konkrétny právny vzťah vzťahujú ustanovenia zákona o mimosúdnych rehabilitáciách

je rozhodujúce, o aký druh majetku šlo v dobe, kedy došlo k prechodu vlastníctva na štát.

Ak sa jednalo o poľnohospodársku pôdu využívanú na poľnohospodársku výrobu, vrátane

súvisiacich obytných a hospodárskych budov, lesnej pôdy a vodných plôch, potom

sa na zmiernenie krívd nepoužijú ustanovenia ( tohto

zákona), ale o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku. Keďže má odvolací súd za to, že pozemková kniha eviduje

predmetné pozemky v k. ú. K. ku dňu znárodnenia ako „lúky“, teda poľnohospodársku pôdu,

je toho názoru, že na danú právnu vec nemožno aplikovať ani

Pôvodný reštitučný o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „“) upravuje

reštitúcie poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Z účelu tohto zákona vyplýva, že ním

je okrem iného zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči

vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Zákon

č. stanovil lehotu na uplatnenie reštitučného nároku do konca roka 1992. Keďže

mnohí oprávnení svoje nároky neuplatnili v stanovenej lehote, zákonodarný orgán prijal

v roku 2003 nový reštitučný , ktorý umožnil uplatniť reštitučný nárok

v ďalšej lehote za predpokladu, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde

(, § až 39 ). Pôvodný reštitučný zákon

(t. j. ) však zostáva naďalej v platnosti. Právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku podľa nového zákona mohla uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom

Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo

inú právnickú osobu v dobe od 25. februára 1948 do 01. januára 1990, pokiaľ svoj nárok

uplatnila obdobne ako podľa , v novej lehote do 31.12.2004

(§ 5 ods. 1), na obvodnom pozemkovom úrade. Neuplatnením tohto práva v danej lehote toto

právo zaniklo. Z obsahu spisového materiálu sa javí, že navrhovateľ ako oprávnená osoba

uplatnil svoj nárok na vrátenie vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom v stanovenej

lehote na príslušnom pozemkovom úrade, pričom k znárodneniu zoštátnením došlo

v rozhodujúcom období. Preto odvolací súd má za to, že oprávnená osoba uplatnila svoj

reštitučný nárok podľa správneho zákona.

Na záver odvolací súd poukazuje na to, že správny orgán ani krajský súd nevenovali

žiadnu pozornosť skutočnosti, že ku znárodneniu nehnuteľností nachádzajúcich

sa v k. ú. K. došlo dňa 24. októbra 1945 (teda ku dňu účinnosti dekrétu prezidenta republiky

č. ), teda v čase, keď pôvodná vlastníčka A. M., rod. P. už nežila. Podľa výpisu

z knihy úmrtí menovaná zomrela dňa 15. júla 1944 v koncentračnom tábore Osvienčim.

Výmer o znárodnení bol vydaný dňa 01. októbra 1954. Právna subjektivita (spôsobilosť mať

práva a povinnosti) vzniká u fyzickej osoby narodením a zaniká smrťou. Teda aj právo

vlastniť zaniká smrťou. Taký právny úkon, ktorým sa odníma vlastnícke právo mŕtvej osobe,

nemá právne účinky, je nulitný. Navyše, výmer o znárodnení nemohol nadobudnúť právne

účinky, pretože A. M., rod. P. nebol a ani nemohol byť doručený. Tento nedostatok opomenul

tak správny orgán, ako aj krajský súd, a to aj napriek tomu, že naň navrhovateľ upozorňoval

vo svojom opravnom prostriedku.

Pochybil teda krajský súd, keď sa stotožnil s právnym záverom odporcu v danej veci.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb,

o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ) a ich úlohou

nie je hľadať dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie správneho orgánu potvrdené.

Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôže nahrádzať jeho dôvody.

Ak teda prvostupňový súd nevykonal vo veci chýbajúce dokazovanie a ani

sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevyporiadal s námietkami navrhovateľa, ktoré

uplatnil v podanom opravnom prostriedku, nebol daný zákonný dôvod na potvrdenie

rozhodnutia odporcu.

Keďže vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné

dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci a ani krajský súd nevykonal

žiadne dôkazy, a to ani formou verifikácie vykonaných dôkazov zo strany správneho orgánu,

a navyše v dôsledku toho správny orgán i prvostupňový súd vec nedostatočne a tým

i nesprávne posúdili, bol dôvod na to, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu,

rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec odporcovi vrátil na ďalšie konanie (§ 250l

ods. 2, a veta prvá ), v ktorom odporca súc viazaný právnym

názorom súdu ( ) vykoná dokazovanie v zhora naznačenom smere ( až 34

správneho poriadku) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku)

vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie aj patričným spôsobom odôvodní tak,

aby rozhodnutie zodpovedalo zákonu (§ 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku).

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224

ods. 1, 2 v spojení s a , ako aj a , nakoľko

v súdnom preskúmavacom konaní neboli trovy navrhovateľom ani jeho právnym zástupcom

uplatnené a ani vyčíslené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková