Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
da3/366973.636193.pdf
PDF · 143.7 KB
No categories available
6Sžo/284/2009
Najvyšší súd 6Sžo/284/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej
v právnej veci žalobcu JUDr. Ľ. M., bytom P., proti žalovanému Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: 206-2006/03245 z 22. novembra 2006, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/18/08-49 z 28. januára 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S/18/08-49 z 28. januára 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 206-2006/03245 z 22. novembra 2006, ktorým
žalovaný zamietol jeho rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Prezídia policajného zboru, úradu súkromných bezpečnostných služieb (ďalej aj „ MV SR“,
„ministerstvo“, „Prezídium PZ MV SR“ alebo „Úrad SBS PZ MV SR“) č. AKR-28-5/2006
z 18. novembra 2006, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie akreditácie na výkon
odbornej prípravy v oblasti súkromnej bezpečnosti.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 80 a § 81 zákona
č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súkromnej bezpečnosti“) a § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. 634/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 473/2005 Z. z.
o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) (ďalej len „vyhláška č. 634/2005 Z. z.“) a skutkovo
tým, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré
mu predchádzalo v dostatočnej miere splnilo zákonné požiadavky kladené na takýto typ
rozhodnutia správneho orgánu. Mal za to, že správne orgány pre svoje rozhodnutie sústredili
dostatočné podklady na to, aby bolo jednoznačne preukázané, že záver, ktorý z týchto
podkladov vyvodili, nie je s nimi v rozpore, keď aj z odôvodnenia rozhodnutia bolo
dostatočné zrejmé, prečo správny orgán považoval námietky žalobcu za nesprávne i to, ktoré
skutočnosti považoval za rozhodujúce pre podklad svojho rozhodnutia.
Súd prvého stupňa sa stotožnil so záverom žalovaného, že § 80 ods. 1 písm. b/ zákona
o súkromnej bezpečnosti vyžaduje vzhľadom na problematiku, ktorá má byť odprednášaná,
od žiadateľa podklad, z ktorého je možné oboznámiť sa s obsahom jednotlivých vyučovacích
hodín, aby bolo možné posúdiť, či odprednášaná problematika postačuje na zvládnutie skúšky
odbornej spôsobilosti a na výkon činnosti pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti. Podklady, na ktoré sa žalobca odvoláva nespĺňajú túto požiadavku, nakoľko
je možné ich považovať iba za akýsi rozvrh práce, ktorý o obsahu vyučovacích hodín nedáva
dostatočný prehľad na to, aby naplnil vyššie uvedené požiadavky § 80 ods. l písm. b/ zákona
o súkromnej bezpečnosti.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému
žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc
sa, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec tomuto súdu k ďalšiemu
konaniu, alebo ho nahradil vlastným rozhodnutím.
Vytýkal krajskému súdu, že v rozsudku odpísal stanovisko Prezídia PZ MV SR,
zo zákona odpísal znenie ustanovenia § 80 zákona 473/2005 Z. z. podmienky na udelenie
akreditácie a stanoviská a dôkazy žalobcu vôbec nebral v úvahu a ani ich vôbec v odôvodnení
nekomentoval. Vytýkal krajskému súdu, že odpisoval jednotlivé odseky § 80 zákona
č. 473/2005 Z. z., čo si prečítal aj on, nikde nepoukázal, ktorý odsek alebo citáciu ustanovenia
zákona nesplnil. Žalobca podľa jeho názoru všetky body a odrážky § 80 ods. 1 až 5 a § 81
citovaného zákona splnil, tak ako to uvádzal v rozklade zaslanom na Úrad SBS PZ MV SR.
Keby si to bol súd prečítal, bol by zistil, že nebol dôvod zamietnuť vydanie akreditácie.
Poukazoval aj na neodôvodnené prieťahy v konaní od r. 2006, čím došlo k porušeniu
jeho občianskych práv.
Tiež vytýkal prvostupňovému súdu, že nebral do úvahy, že bol akreditovaný
na uvedenú činnosť a kurzy odbornej spôsobilosti viedol a prednášal v nich už 8 rokov
pred vydaním zákona č. 473/2005 Z. z., podľa zákona č. 379/1997 Z. z.. Tiež už podľa
nového zákona č. 473/2005 Z. z. priviedol ku skúške odbornej spôsobilosti 43 frekventantov,
a to či už majiteľov bezpečnostných služieb alebo ich pracovníkov.
Pokiaľ súd v rozsudku vypisuje, že sa v koncepcii vzdelávania a učebnom pláne
nevenoval SIS, to nie je pravdou, táto problematika je zahrnutá v zákonoch o polícii, obecnej
polícii, železničnej, justičnej polícii, kde má bezpečnostná služba iba informatívnu povinnosť
a spoluprácu rovnako. V obsahu vyučovacích hodín bolo zrejmé a rozpísané, čo musí
prednášaná problematika obsahovať, tak ako to vyžaduje § 80 ods. l písm. b/ zákona o SBS.
Tiež pokiaľ ide o uvádzanie, že v koncepcii vzdelávania neboli rozpracované praktické
ukážky a výcvik absolventov kurzu v sebeobrane, tieto je možné vykonávať iba osobne
a v praxi podľa príručiek vydaných MV SR, ako aj publikáciami, ktoré má zakúpené
v knižniciach. Tieto možno precvičovať a ukazovať priamo na figurantoch na určených
vyučovacích hodinách.
Podľa žalobcu iba ten to tam nevidel, kto nechcel vidieť zámerne, aby mal nejaký
dôvod akreditáciu nevydať. Tam bol celkom iný záujem, a kto myslí, ten si vie domyslieť,
čo bolo tým sledované. Pýtal sa, prečo bol zákon novelizovaný predložený do parlamentu
2 roky pred uplynutím lehoty platnosti zákona č. 379/1997 Z. z. a už hneď po jeho schválení
a publikovaní v zbierke zákonov muselo byť 37 ustanovení zák. 473/05 novelizovaných.
Tiež poukazoval na to, že aj po právoplatnosti a aplikácii v praxi musel zasiahnuť
ústavný súd a niektoré ustanovenia zákona č. 473/2005 Z. z. ako protizákonné napraviť.
Ako môže jeden zákon odporovať druhému a rušiť ustanovenia platné 10 rokov a skrátiť
lehotu ich platnosti na 8 rokov. ???
Položil otázku, na čo je v zákone uvedené, že je potrebné pred žiadosťou o vydanie
akreditácie získať licenciu na odbornú prípravu a poradenstvo??? Na čo mu je licencia
na odbornú prípravu, keď nemá akreditáciu??? Vytýkal súdu, že nad týmto sa vôbec
nezastavuje, že ak splnil podmienky pre vydanie licencie a zákonné podmienky vydania
akreditácie je MV SR zo zákona povinné mu akreditáciu vydať. Poradenstvo môžu tak
vykonávať v Bratislave, Košiciach a okolí, a nie v našich podmienkach a regiónoch.
Poukázal na to, že na prípravu odbornej spôsobilosti pre výkon služby v SBS,
ich vedenie, vydanie licencii, vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti vynaložil nemalé
finančné prostriedky. Boli 100 % využívané na získanie vzdelania nezamestnaných osôb
v súkromnej bezpečnosti. Mal veľmi dobré meno v tejto oblasti, ľudia mali k nemu dôveru,
neverili, že takýmto byrokratickým spôsobom môže niekto zmariť niečo dobre fungujúce.
Uviedol, že predpokladal, že súd bude ozaj objektívny, posúdi dôkazy spravodlivo
a zruší rozhodnutie MV SR o zamietnutí vydania jeho akreditácie. Ak má byť toto prístup
k občanovi zo strany štátu, tak ďakuje štátu za takúto ochranu práv osobnosti.
Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť, pretože žalobca v odvolaní uvádza
niektoré skutočnosti, ktoré robia celé odvolanie zmätočným. Vychádzajúc z dôvodov
odvolania žalovaný vyvodil záver, že žalobca si pozorne nepreštudoval zákon, nakoľko podľa
ustanovenia § 5 zákona o súkromnej bezpečnosti odborná príprava a poradenstvo je príprava
na výkon strážnej služby, príprava na výkon detektívnej služby, poskytovanie odborných rád
pri prevádzkovaní strážnej služby alebo poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní
detektívnej služby. Licencia na prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva (ďalej len
„licencia“) sa žiadateľovi vydá po splnení podmienok ustanovených zákonom o súkromnej
bezpečnosti. V prípade, že prevádzkovateľ vykonáva odbornú prípravu osôb poverovaných
fyzickou ochranou alebo pátraním (strážnik alebo detektív), ktorí sú držiteľmi preukazu
odbornej spôsobilosti, nemusí mať udelenú akreditáciu (napr. podľa ustanovenia § 53 ods. 1
písm. a/ zákona o súkromnej bezpečnosti). V prípade, že držiteľ licencie na odbornú prípravu
a poradenstvo má v úmysle vykonávať odbornú prípravu osôb, ktoré sa pripravujú na skúšku
odbornej spôsobilosti musí mať akreditáciu udelenú Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky. Žiadne ustanovenie zákona o súkromnej bezpečnosti však neustanovuje
ministerstvu, že prevádzkovateľovi odbornej prípravy a poradenstva pri udelení licencie musí
zároveň udeliť aj akreditáciu. Akreditáciu ministerstvo udelí na základe žiadosti podanej
žiadateľom o udelenie akreditácie, ktorý je držiteľom licencie, ale až po splnení podmienok
ustanovených zákonom o súkromnej bezpečnosti (§§ 80 až 83 zákona o súkromnej
bezpečnosti). V tomto prípade teda navrhovateľ uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú
na pravde.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti,
iba rôzne invektívy a zmätočné konštatovania. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
si plne stojí za svojim vyjadrením sa k žalobe v označenom spore zo dňa 12.03.2008,
ktoré bolo spolu so spisovým materiálom predložené Krajskému súdu v Bratislave.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR
www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie
žalovaného č.: 206-2006/03245 z 22. novembra 2006, ktorým žalovaný zamietol rozklad
JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno Ľ. - JUDr. Ľ. M., IČO X. proti rozhodnutiu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezídia policajného zboru, úradu súkromných
bezpečnostných služieb č. AKR-28-5/2006 z 18. novembra 2006, ktorým bola zamietnutá
žiadosť JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno Ľ., Vzdelávacie stredisko SBS JUDr.
Ľ. M., o udelenie akreditácie na výkon odbornej prípravy v oblasti súkromnej bezpečnosti.
Z predloženého súdneho spisu a spisu žalovaného správneho orgánu Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zistil, že žalobca 04. júla 2006 požiadal
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, úrad súkromných
bezpečnostných služieb o udelenie akreditácie v zmysle § 81 ods. 1, 2 zákona č. 473/2005
Z. z.. Keďže žiadosť podľa prvostupňového správneho orgánu neobsahovala všetky zákonom
predpísané náležitosti, rozhodnutím z 02. augusta 2006, č. p.: AKR-28-2/2006 konanie
prerušil a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, ktoré v odôvodnení
rozhodnutia podrobne popísal. Doplnenie podania zaslal žalobca ministerstvu 28.08.2006
a 08.09.2006. Prvostupňový správny orgán toto doplnenie podania nepovažoval
za postačujúce a žiadosť o udelenie akreditácie na výkon odbornej prípravy, o ktorú požiadala
fyzická osoba JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno JUDr. Ľ. M. – Ľ., IČO X.,
zamietol, nakoľko nepreukázal, že je schopný zabezpečiť riadnu úroveň odbornej prípravy.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca napriek márnej výzve nedoplnil žiadosť
o udelenie akreditácie v určenej lehote o prepracovaný učebný plán, čím nepreukázal,
že je schopný zabezpečiť riadnu úroveň odbornej prípravy.
V podanom rozklade žalobca namietal, že splnil všetky podmienky, ktoré vyžaduje
zákon pre vydanie akreditácie, čiže absolvoval skúšku odbornej spôsobilosti typu P a získal
preukaz, vybavil a zadovážil si licenciu pre vykonávanie odbornej prípravy a poradenstva,
zabezpečil kvalitných lektorov pre vykonávanie prednášok, v koncepcii vzdelávania rozpísal
a rozpracoval jednotlivé tematické okruhy prednášok, tak ako je to uvedené v § 4 vyhlášky
č. 634/2005 Z. z., vybudoval vhodné školiace zariadenie s vyhovujúcim hygienickým
a kapacitným prostredím. Zaplatil riadne správne poplatky. K tomuto všetkému aj zaslal
príslušné potrebné doklady a podklady. V stanovenej lehote poslal prepracovaný učebný plán
a tým som preukázal, že je schopný zabezpečiť riadnu úroveň odbornej prípravy. Je len
na uhle pohľadu, kto akým spôsobom si to vyloží, že či je to postačujúce alebo nie. Poukázal
tiež na to, že sa jeho úroveň vzdelávania zatiaľ vždy osvedčila, o čom svedčí za 8 rokov
niekoľko tisíc úspešne zvládnutých skúšok odbornej spôsobilosti osôb, ktorí vykonávali
odbornú prípravu v jeho vzdelávacom stredisku.
Žalovaný tieto námietky žalobcu uvedené v rozklad neuznal poukazujúc na príslušné
ustanovenia zákona č. 473/2005 Z. z., keď podľa § 96 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti
je akreditácia na vykonávanie odbornej prípravy udelená pred 01. januárom 2006 považovaná
za akreditáciu podľa zákona o súkromnej bezpečnosti v rozsahu, v akom bola udelená;
jej platnosť zaniká najneskôr 30. júna 2006. Ak chcel žalobca po 30. júni 2006 pokračovať
vo výkone odbornej prípravy, musel mať udelenú akreditáciu podľa zákona o súkromnej
bezpečnosti, v ktorom boli nanovo upravené podmienky pre udelenie akreditácie na výkon
odbornej prípravy. Zákon o súkromnej bezpečnosti rozšíril druhy odbornej prípravy
na skrátenú, na skúšku typu P a S. Rozsah predmetov, ako aj vyučovacích hodín je pre každý
druh odbornej prípravy iný. Preto bol žalobca vyzvaný, aby rozpracoval učebný plán podľa
jednotlivých druhov odbornej prípravy. Vzhľadom na rozsiahlosť jednotlivých problematík,
ktoré majú byť obsahom odbornej prípravy, bol žalobca vyzvaný, aby jednotlivé druhy
odbornej prípravy rozpracoval po hodinách, maximálne dvojhodinách. Účelom bolo zistiť,
či obsah odbornej prípravy bude postačovať na zvládnutie skúšky odbornej spôsobilosti,
ako aj na výkon činností pri poskytovaní súkromnej bezpečnosti, či obsah jednotlivých
vyučovacích hodín nie je predimenzovaný alebo naopak, či sa náročnejšej problematike
venuje dostatok času. Žalobca podľa žalovaného svoju žiadosť nedoplnil o dostatočne
rozpracovaný učebný plán, ktorým by mohol preukázať dostatočnú pripravenosť na výkon
odbornej prípravy v oblasti súkromnej bezpečnosti.
Podľa § 80 ods. 1 veta druhá zákona č. 473/2005 Z. z., akreditáciu udelí ministerstvo
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá:
a) je oprávnená na výkon činnosti uvedenej v § 5,
b) preukáže, že je schopná zabezpečiť riadnu úroveň odbornej prípravy,
c) preukáže, že má vhodné priestory, v ktorých sa má vykonávať odborná príprava (ďalej len
„školiace zariadenie“).
Podľa § 5 zákona č. 473/2005 Z. z., odborná príprava a poradenstvo je:
a) príprava na výkon strážnej služby,
b) príprava na výkon detektívnej služby,
c) poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní strážnej služby alebo
d) poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní detektívnej služby.
Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z., žiadosť o udelenie akreditácie obsahuje:
a) meno, priezvisko, titul, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, adresu pobytu a obchodné
meno fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie
akreditácie,
b) meno, priezvisko, titul, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, adresu pobytu osoby
zodpovednej za riadne vykonávanie odbornej prípravy (ďalej len „zodpovedná osoba“),
c) dátum začatia vykonávania odbornej prípravy,
d) dobu ukončenia činnosti, ak zamýšľa činnosť vykonávať menej ako desať rokov,
e) adresu školiaceho zariadenia a jeho kapacitu,
f) údaje o osobách, ktoré budú vykonávať odbornú prípravu (ďalej len „lektor“) v rozsahu
osobných údajov podľa písmena b).
Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z., žiadateľ o akreditáciu k žiadosti pripojí:
a) doklad preukazujúci právo užívať školiace zariadenie; ministerstvo si môže vyžiadať
aj doklady preukazujúce vhodnosť školiaceho zariadenia,
b) čestné vyhlásenie lektorov s potvrdeniami o praxi a dokladmi o vzdelaní; v čestnom
vyhlásení sa uvedú osobné údaje lektora, predmety, ktoré bude prednášať, a prehľad
o dosiahnutom vzdelaní,
c) koncepciu odbornej prípravy a učebný plán,
d) doklad o zaplatení správneho poplatku.
Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z., zodpovedná osoba musí spĺňať podmienky
ustanovené v § 11 ods. 1 písm. b/ až e/ a § 17 ods. 2.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 634/2005 Z. z. odborná príprava na skúšku odbornej
spôsobilosti (ďalej len „skúška“) typu S sa vykonáva v rozsahu:
a) základy právneho poriadku Slovenskej republiky 3 hodiny,
b) Ústava Slovenskej republiky a právna úprava ľudských práv a slobôd 3 hodiny,
c) všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa poskytovania služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti 10 hodín,
d) základy trestného práva 8 hodín,
e) základy kriminalistiky 6 hodín,
f) zákon o priestupkoch a správny poriadok 5 hodín,
g) zákon o Policajnom zbore, zákon o obecnej polícii, zákon o Železničnej polícii, zákon
o Vojenskej polícii a zákon o Slovenskej informačnej službe 8 hodín,
h) teória taktiky a techniky vykonávania zásahov 6 hodín,
i) praktický výcvik taktiky a techniky vykonávania zásahov 12 hodín,
j) zdravotná príprava 4 hodiny,
k) požiarna príprava 5 hodín.
Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 634/2005 Z. z. odborná príprava na skúšku typu P
sa vykonáva v rozsahu:
a) základy právneho poriadku Slovenskej republiky 5 hodín,
b) Ústava Slovenskej republiky a právna úprava ľudských práv a slobôd 4 hodiny,
c) všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa poskytovania služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti 15 hodín,
d) základy trestného práva 8 hodín,
e) základy kriminalistiky a kriminológie 6 hodín,
f) zákon o priestupkoch a správny poriadok 8 hodín,
g) zákon o Policajnom zbore, zákon o obecnej polícii, zákon o Železničnej polícii, zákon
o Vojenskej polícii a zákon o Slovenskej informačnej službe 10 hodín,
h) teória taktiky a techniky vykonávania zásahov 8 hodín,
i) praktický výcvik taktiky a techniky vykonávania zásahov 12 hodín,
j) zdravotná príprava 4 hodiny,
k) požiarna príprava 4 hodiny,
l) manažment (starostlivosť o zákazníka, komunikácia, základné pracovnoprávne vzťahy)
6 hodín.
Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 634/2005 Z. z. odborná príprava na skúšku v skrátenej
forme sa vykonáva v rozsahu:
a) všeobecne záväzné právne predpisy o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti
10 hodín,
b) základy trestného práva 5 hodín,
c) teória taktiky a techniky vykonávania zásahov 5 hodín,
d) praktický výcvik taktiky a techniky vykonávania zásahov 10 hodín.
Zákon č. 473/2005 Z. z., v ustanovení § 80 a § 81 a vyhlášky č. 634/2005 Z. z.
v ustanovení § 4 upravujú podmienky pre udelenie akreditácie na vykonávanie odbornej
prípravy na skúšku odbornej spôsobilosti (§ 19 zákona č. 473/2005 Z. z.).
Z povahy strážnej a detektívnej služby, ktorej patrí najmä starostlivosť o bezpečnosť
osôb a majetku a o zachovanie (zjednanie) verejného kľudu a poriadku. Účelom odbornej
prípravy nesporne je riadne pripraviť fyzické osoby po teoretickej stránke na výkon fyzickej
ochrany a pátrania, ako aj na prevádzkovanie samotnej bezpečnostnej služby. Preto sa možno
stotožniť s názorom žalovaného, že je potrebné, aby odborná príprava bola zameraná tak,
aby fyzické osoby boli na výkon týchto činností dostatočne pripravené a aby odborná príprava
v rámci stanoveného rozsahu nebola venovaná problematike, ktorá tento účel nenapĺňa.
Podľa 94 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti sa na rozhodovanie podľa tohto
zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“), ak zákon neustanovuje inak.
Z ustanovenia § 46 správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie ako výsledok celého
správneho konania musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho
vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti. Náležitosťami rozhodnutia sú výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (§ 47 ods. 1 prvá
veta, ods. 3 správneho poriadku).
Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie mení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Žalovaný správny orgán postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
Rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď sa v odvolacom konaní
vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
je zrejmé, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobca napriek výzve správneho
orgánu učebný plán neprepracoval, ale len zaslal správnemu orgánu rozvrh hodín.
Hoci z obsahu pripojeného administratívneho spisu by sa mohlo javiť, že po formálnej
stránke žalobca doklady a ďalšie písomnosti potrebné na udelenie akreditácie predpísané
zákonom č. 473/2005 Z. z., a vyhláškou č. 634/2005 Z. z. predložil, podľa názoru najvyššieho
súdu záver žalovaného správneho orgánu o nepreukázaní dostatočnej pripravenosti žalobcu
na udelenie akreditácie treba považovať za správny.
K námietkam žalobcu v tomto smere najvyšší súd uvádza, že žalovaný pri výkone
svojich právomocí je oprávnený požadovať preukázanie náležitostí na zabezpečenie riadnej
úrovne odbornej prípravy. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov
pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia
správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom
podriadeným mu pri rozhodovaní, pričom vyhodnotenie žalobcom doložených podkladov
pre rozhodnutie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, do ktorej by súd mohol zasiahnuť
len vtedy, pokiaľ by voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí, nezodpovedala
obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia.
Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu riadiť sa výzvou žalovaného
na odstránenie nedostatkov podania a podanie doplniť o náležitosti žalovaným požadované,
nie polemizovať, že podľa jeho názoru sú podklady, ktoré predložil, postačujúce.
Pozornosti najvyššieho súdu nemohlo tiež ujsť, že žalobca o začatie správneho konania
o udelenie akreditácie žiadal ako JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno Ľ. - JUDr.
Ľ. M., IČO X. a že s týmto subjektom bolo správne konanie aj vedené a voči tomuto subjektu
boli vydané aj správne rozhodnutia v oboch stupňoch. Žalobu v správnom súdnictve však
podal JUDr. Ľ. M., bytom B., t. j. nie fyzická osoba – podnikateľ, ale iba fyzická osoba.
Z ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len
na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania a ktoré o sebe
tvrdia, že ako účastníci správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené
na svojich právach, t. j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma.
Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca
spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby
v správnom súdnictve. Žalobca ako fyzická osoba účastníkom správneho konania nebol, bol
ním JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno Ľ. - JUDr. Ľ. M., IČO X., teda fyzická
osoba podnikateľ.
Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou. Ak súd prvého stupňa
tento nedostatok neodstránil a meritórne preskúmal zákonnosť administratívneho rozhodnutia,
odvolací súd uvedený nedostatok nepovažoval za vadu súdneho konania, keď v prípade
pochybností extenzívnym výkladom § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 OSP v danom prípade bola
poskytnutá účastníkovi súdna ochrana v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2
Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako neopodstatnené a bez právnej relevancie
k preskúmavanej veci neobstoja a v zásade sa stotožnil aj s posúdením veci súdom prvého
stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto súc tiež viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) rozsudok
krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP a § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, ako vecne správne
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že účastníkom
právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní
nebol úspešný a žalovaný si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne
trovy v tomto konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková