Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/284/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci žalobcu JUDr. Ľ. M., bytom P., proti žalovanému Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č.: 206-2006/03245 z 22. novembra 2006, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -49 z 28. januára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -49 z 28. januára 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 206-2006/03245 z 22. novembra 2006, ktorým

žalovaný zamietol jeho rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Prezídia policajného zboru, úradu súkromných bezpečnostných služieb (ďalej aj „ MV SR“,

„ministerstvo“, „Prezídium PZ MV SR“ alebo „Úrad SBS PZ MV SR“) č. AKR-28-5/2006

z 18. novembra 2006, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie akreditácie na výkon

odbornej prípravy v oblasti súkromnej bezpečnosti.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 80 a § 81 zákona

č. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súkromnej bezpečnosti“) a § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) (ďalej len „“) a skutkovo

tým, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré

mu predchádzalo v dostatočnej miere splnilo zákonné požiadavky kladené na takýto typ

rozhodnutia správneho orgánu. Mal za to, že správne orgány pre svoje rozhodnutie sústredili

dostatočné podklady na to, aby bolo jednoznačne preukázané, že záver, ktorý z týchto

podkladov vyvodili, nie je s nimi v rozpore, keď aj z odôvodnenia rozhodnutia bolo

dostatočné zrejmé, prečo správny orgán považoval námietky žalobcu za nesprávne i to, ktoré

skutočnosti považoval za rozhodujúce pre podklad svojho rozhodnutia.

Súd prvého stupňa sa stotožnil so záverom žalovaného, že § 80 ods. 1 písm. b/ zákona

o súkromnej bezpečnosti vyžaduje vzhľadom na problematiku, ktorá má byť odprednášaná,

od žiadateľa podklad, z ktorého je možné oboznámiť sa s obsahom jednotlivých vyučovacích

hodín, aby bolo možné posúdiť, či odprednášaná problematika postačuje na zvládnutie skúšky

odbornej spôsobilosti a na výkon činnosti pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej

bezpečnosti. Podklady, na ktoré sa žalobca odvoláva nespĺňajú túto požiadavku, nakoľko

je možné ich považovať iba za akýsi rozvrh práce, ktorý o obsahu vyučovacích hodín nedáva

dostatočný prehľad na to, aby naplnil vyššie uvedené požiadavky § 80 ods. l písm. b/ zákona

o súkromnej bezpečnosti.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že neúspešnému

žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc

sa, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec tomuto súdu k ďalšiemu

konaniu, alebo ho nahradil vlastným rozhodnutím.

Vytýkal krajskému súdu, že v rozsudku odpísal stanovisko Prezídia PZ MV SR,

zo zákona odpísal znenie ustanovenia zákona podmienky na udelenie

akreditácie a stanoviská a dôkazy žalobcu vôbec nebral v úvahu a ani ich vôbec v odôvodnení

nekomentoval. Vytýkal krajskému súdu, že odpisoval jednotlivé odseky § 80 zákona

č. , čo si prečítal aj on, nikde nepoukázal, ktorý odsek alebo citáciu ustanovenia

zákona nesplnil. Žalobca podľa jeho názoru všetky body a odrážky § 80 ods. 1 až 5 a § 81

citovaného zákona splnil, tak ako to uvádzal v rozklade zaslanom na Úrad SBS PZ MV SR.

Keby si to bol súd prečítal, bol by zistil, že nebol dôvod zamietnuť vydanie akreditácie.

Poukazoval aj na neodôvodnené prieťahy v konaní od r. 2006, čím došlo k porušeniu

jeho občianskych práv.

Tiež vytýkal prvostupňovému súdu, že nebral do úvahy, že bol akreditovaný

na uvedenú činnosť a kurzy odbornej spôsobilosti viedol a prednášal v nich už 8 rokov

pred vydaním , podľa . Tiež už podľa

nového priviedol ku skúške odbornej spôsobilosti 43 frekventantov,

a to či už majiteľov bezpečnostných služieb alebo ich pracovníkov.

Pokiaľ súd v rozsudku vypisuje, že sa v koncepcii vzdelávania a učebnom pláne

nevenoval SIS, to nie je pravdou, táto problematika je zahrnutá v zákonoch o polícii, obecnej

polícii, železničnej, justičnej polícii, kde má bezpečnostná služba iba informatívnu povinnosť

a spoluprácu rovnako. V obsahu vyučovacích hodín bolo zrejmé a rozpísané, čo musí

prednášaná problematika obsahovať, tak ako to vyžaduje § 80 ods. l písm. b/ zákona o SBS.

Tiež pokiaľ ide o uvádzanie, že v koncepcii vzdelávania neboli rozpracované praktické

ukážky a výcvik absolventov kurzu v sebeobrane, tieto je možné vykonávať iba osobne

a v praxi podľa príručiek vydaných MV SR, ako aj publikáciami, ktoré má zakúpené

v knižniciach. Tieto možno precvičovať a ukazovať priamo na figurantoch na určených

vyučovacích hodinách.

Podľa žalobcu iba ten to tam nevidel, kto nechcel vidieť zámerne, aby mal nejaký

dôvod akreditáciu nevydať. Tam bol celkom iný záujem, a kto myslí, ten si vie domyslieť,

čo bolo tým sledované. Pýtal sa, prečo bol zákon novelizovaný predložený do parlamentu

2 roky pred uplynutím lehoty platnosti a už hneď po jeho schválení

a publikovaní v zbierke zákonov muselo byť 37 ustanovení zák. 473/05 novelizovaných.

Tiež poukazoval na to, že aj po právoplatnosti a aplikácii v praxi musel zasiahnuť

ústavný súd a niektoré ustanovenia ako protizákonné napraviť.

Ako môže jeden zákon odporovať druhému a rušiť ustanovenia platné 10 rokov a skrátiť

lehotu ich platnosti na 8 rokov. ???

Položil otázku, na čo je v zákone uvedené, že je potrebné pred žiadosťou o vydanie

akreditácie získať licenciu na odbornú prípravu a poradenstvo??? Na čo mu je licencia

na odbornú prípravu, keď nemá akreditáciu??? Vytýkal súdu, že nad týmto sa vôbec

nezastavuje, že ak splnil podmienky pre vydanie licencie a zákonné podmienky vydania

akreditácie je MV SR zo zákona povinné mu akreditáciu vydať. Poradenstvo môžu tak

vykonávať v Bratislave, Košiciach a okolí, a nie v našich podmienkach a regiónoch.

Poukázal na to, že na prípravu odbornej spôsobilosti pre výkon služby v SBS,

ich vedenie, vydanie licencii, vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti vynaložil nemalé

finančné prostriedky. Boli 100 % využívané na získanie vzdelania nezamestnaných osôb

v súkromnej bezpečnosti. Mal veľmi dobré meno v tejto oblasti, ľudia mali k nemu dôveru,

neverili, že takýmto byrokratickým spôsobom môže niekto zmariť niečo dobre fungujúce.

Uviedol, že predpokladal, že súd bude ozaj objektívny, posúdi dôkazy spravodlivo

a zruší rozhodnutie MV SR o zamietnutí vydania jeho akreditácie. Ak má byť toto prístup

k občanovi zo strany štátu, tak ďakuje štátu za takúto ochranu práv osobnosti.

Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť, pretože žalobca v odvolaní uvádza

niektoré skutočnosti, ktoré robia celé odvolanie zmätočným. Vychádzajúc z dôvodov

odvolania žalovaný vyvodil záver, že žalobca si pozorne nepreštudoval zákon, nakoľko podľa

ustanovenia § 5 zákona o súkromnej bezpečnosti odborná príprava a poradenstvo je príprava

na výkon strážnej služby, príprava na výkon detektívnej služby, poskytovanie odborných rád

pri prevádzkovaní strážnej služby alebo poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní

detektívnej služby. Licencia na prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva (ďalej len

„licencia“) sa žiadateľovi vydá po splnení podmienok ustanovených zákonom o súkromnej

bezpečnosti. V prípade, že prevádzkovateľ vykonáva odbornú prípravu osôb poverovaných

fyzickou ochranou alebo pátraním (strážnik alebo detektív), ktorí sú držiteľmi preukazu

odbornej spôsobilosti, nemusí mať udelenú akreditáciu (napr. podľa ustanovenia § 53 ods. 1

písm. a/ zákona o súkromnej bezpečnosti). V prípade, že držiteľ licencie na odbornú prípravu

a poradenstvo má v úmysle vykonávať odbornú prípravu osôb, ktoré sa pripravujú na skúšku

odbornej spôsobilosti musí mať akreditáciu udelenú Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky. Žiadne ustanovenie zákona o súkromnej bezpečnosti však neustanovuje

ministerstvu, že prevádzkovateľovi odbornej prípravy a poradenstva pri udelení licencie musí

zároveň udeliť aj akreditáciu. Akreditáciu ministerstvo udelí na základe žiadosti podanej

žiadateľom o udelenie akreditácie, ktorý je držiteľom licencie, ale až po splnení podmienok

ustanovených zákonom o súkromnej bezpečnosti (§§ 80 až 83 zákona o súkromnej

bezpečnosti). V tomto prípade teda navrhovateľ uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú

na pravde.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti,

iba rôzne invektívy a zmätočné konštatovania. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

si plne stojí za svojim vyjadrením sa k žalobe v označenom spore zo dňa 12.03.2008,

ktoré bolo spolu so spisovým materiálom predložené Krajskému súdu v Bratislave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia

pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR

www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk ( a v spojení s veta

prvá a ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie

žalovaného č.: 206-2006/03245 z 22. novembra 2006, ktorým žalovaný zamietol rozklad

JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno Ľ. - JUDr. Ľ. M., IČO X. proti rozhodnutiu

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezídia policajného zboru, úradu súkromných

bezpečnostných služieb č. AKR-28-5/2006 z 18. novembra 2006, ktorým bola zamietnutá

žiadosť JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno Ľ., Vzdelávacie stredisko SBS JUDr.

Ľ. M., o udelenie akreditácie na výkon odbornej prípravy v oblasti súkromnej bezpečnosti.

Z predloženého súdneho spisu a spisu žalovaného správneho orgánu Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zistil, že žalobca 04. júla 2006 požiadal

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, úrad súkromných

bezpečnostných služieb o udelenie akreditácie v zmysle ,

Z. z.. Keďže žiadosť podľa prvostupňového správneho orgánu neobsahovala všetky zákonom

predpísané náležitosti, rozhodnutím z 02. augusta 2006, č. p.: AKR-28-2/2006 konanie

prerušil a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, ktoré v odôvodnení

rozhodnutia podrobne popísal. Doplnenie podania zaslal žalobca ministerstvu 28.08.2006

a 08.09.2006. Prvostupňový správny orgán toto doplnenie podania nepovažoval

za postačujúce a žiadosť o udelenie akreditácie na výkon odbornej prípravy, o ktorú požiadala

fyzická osoba JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno JUDr. Ľ. M. – Ľ., IČO X.,

zamietol, nakoľko nepreukázal, že je schopný zabezpečiť riadnu úroveň odbornej prípravy.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca napriek márnej výzve nedoplnil žiadosť

o udelenie akreditácie v určenej lehote o prepracovaný učebný plán, čím nepreukázal,

že je schopný zabezpečiť riadnu úroveň odbornej prípravy.

V podanom rozklade žalobca namietal, že splnil všetky podmienky, ktoré vyžaduje

zákon pre vydanie akreditácie, čiže absolvoval skúšku odbornej spôsobilosti typu P a získal

preukaz, vybavil a zadovážil si licenciu pre vykonávanie odbornej prípravy a poradenstva,

zabezpečil kvalitných lektorov pre vykonávanie prednášok, v koncepcii vzdelávania rozpísal

a rozpracoval jednotlivé tematické okruhy prednášok, tak ako je to uvedené v § 4 vyhlášky

č. , vybudoval vhodné školiace zariadenie s vyhovujúcim hygienickým

a kapacitným prostredím. Zaplatil riadne správne poplatky. K tomuto všetkému aj zaslal

príslušné potrebné doklady a podklady. V stanovenej lehote poslal prepracovaný učebný plán

a tým som preukázal, že je schopný zabezpečiť riadnu úroveň odbornej prípravy. Je len

na uhle pohľadu, kto akým spôsobom si to vyloží, že či je to postačujúce alebo nie. Poukázal

tiež na to, že sa jeho úroveň vzdelávania zatiaľ vždy osvedčila, o čom svedčí za 8 rokov

niekoľko tisíc úspešne zvládnutých skúšok odbornej spôsobilosti osôb, ktorí vykonávali

odbornú prípravu v jeho vzdelávacom stredisku.

Žalovaný tieto námietky žalobcu uvedené v rozklad neuznal poukazujúc na príslušné

ustanovenia , keď podľa zákona o súkromnej bezpečnosti

je akreditácia na vykonávanie odbornej prípravy udelená pred 01. januárom 2006 považovaná

za akreditáciu podľa zákona o súkromnej bezpečnosti v rozsahu, v akom bola udelená;

jej platnosť zaniká najneskôr 30. júna 2006. Ak chcel žalobca po 30. júni 2006 pokračovať

vo výkone odbornej prípravy, musel mať udelenú akreditáciu podľa zákona o súkromnej

bezpečnosti, v ktorom boli nanovo upravené podmienky pre udelenie akreditácie na výkon

odbornej prípravy. Zákon o súkromnej bezpečnosti rozšíril druhy odbornej prípravy

na skrátenú, na skúšku typu P a S. Rozsah predmetov, ako aj vyučovacích hodín je pre každý

druh odbornej prípravy iný. Preto bol žalobca vyzvaný, aby rozpracoval učebný plán podľa

jednotlivých druhov odbornej prípravy. Vzhľadom na rozsiahlosť jednotlivých problematík,

ktoré majú byť obsahom odbornej prípravy, bol žalobca vyzvaný, aby jednotlivé druhy

odbornej prípravy rozpracoval po hodinách, maximálne dvojhodinách. Účelom bolo zistiť,

či obsah odbornej prípravy bude postačovať na zvládnutie skúšky odbornej spôsobilosti,

ako aj na výkon činností pri poskytovaní súkromnej bezpečnosti, či obsah jednotlivých

vyučovacích hodín nie je predimenzovaný alebo naopak, či sa náročnejšej problematike

venuje dostatok času. Žalobca podľa žalovaného svoju žiadosť nedoplnil o dostatočne

rozpracovaný učebný plán, ktorým by mohol preukázať dostatočnú pripravenosť na výkon

odbornej prípravy v oblasti súkromnej bezpečnosti.

Podľa veta druhá , akreditáciu udelí ministerstvo

fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá:

a) je oprávnená na výkon činnosti uvedenej v § 5,

b) preukáže, že je schopná zabezpečiť riadnu úroveň odbornej prípravy,

c) preukáže, že má vhodné priestory, v ktorých sa má vykonávať odborná príprava (ďalej len

„školiace zariadenie“).

Podľa , odborná príprava a poradenstvo je:

a) príprava na výkon strážnej služby,

b) príprava na výkon detektívnej služby,

c) poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní strážnej služby alebo

d) poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní detektívnej služby.

Podľa , žiadosť o udelenie akreditácie obsahuje:

a) meno, priezvisko, titul, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, adresu pobytu a obchodné

meno fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie

akreditácie,

b) meno, priezvisko, titul, dátum a miesto narodenia, rodné číslo, adresu pobytu osoby

zodpovednej za riadne vykonávanie odbornej prípravy (ďalej len „zodpovedná osoba“),

c) dátum začatia vykonávania odbornej prípravy,

d) dobu ukončenia činnosti, ak zamýšľa činnosť vykonávať menej ako desať rokov,

e) adresu školiaceho zariadenia a jeho kapacitu,

f) údaje o osobách, ktoré budú vykonávať odbornú prípravu (ďalej len „lektor“) v rozsahu

osobných údajov podľa písmena b).

Podľa , žiadateľ o akreditáciu k žiadosti pripojí:

a) doklad preukazujúci právo užívať školiace zariadenie; ministerstvo si môže vyžiadať

aj doklady preukazujúce vhodnosť školiaceho zariadenia,

b) čestné vyhlásenie lektorov s potvrdeniami o praxi a dokladmi o vzdelaní; v čestnom

vyhlásení sa uvedú osobné údaje lektora, predmety, ktoré bude prednášať, a prehľad

o dosiahnutom vzdelaní,

c) koncepciu odbornej prípravy a učebný plán,

d) doklad o zaplatení správneho poplatku.

Podľa , zodpovedná osoba musí spĺňať podmienky

ustanovené v § 11 ods. 1 písm. b/ až e/ a § 17 ods. 2.

Podľa vyhlášky č. odborná príprava na skúšku odbornej

spôsobilosti (ďalej len „skúška“) typu S sa vykonáva v rozsahu:

a) základy právneho poriadku Slovenskej republiky 3 hodiny,

b) a právna úprava ľudských práv a slobôd 3 hodiny,

c) všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa poskytovania služieb v oblasti súkromnej

bezpečnosti 10 hodín,

d) základy trestného práva 8 hodín,

e) základy kriminalistiky 6 hodín,

f) zákon o priestupkoch a správny poriadok 5 hodín,

g) zákon o Policajnom zbore, zákon o obecnej polícii, zákon o Železničnej polícii, zákon

o Vojenskej polícii a zákon o Slovenskej informačnej službe 8 hodín,

h) teória taktiky a techniky vykonávania zásahov 6 hodín,

i) praktický výcvik taktiky a techniky vykonávania zásahov 12 hodín,

j) zdravotná príprava 4 hodiny,

k) požiarna príprava 5 hodín.

Podľa vyhlášky č. odborná príprava na skúšku typu P

sa vykonáva v rozsahu:

a) základy právneho poriadku Slovenskej republiky 5 hodín,

b) a právna úprava ľudských práv a slobôd 4 hodiny,

c) všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa poskytovania služieb v oblasti súkromnej

bezpečnosti 15 hodín,

d) základy trestného práva 8 hodín,

e) základy kriminalistiky a kriminológie 6 hodín,

f) zákon o priestupkoch a správny poriadok 8 hodín,

g) zákon o Policajnom zbore, zákon o obecnej polícii, zákon o Železničnej polícii, zákon

o Vojenskej polícii a zákon o Slovenskej informačnej službe 10 hodín,

h) teória taktiky a techniky vykonávania zásahov 8 hodín,

i) praktický výcvik taktiky a techniky vykonávania zásahov 12 hodín,

j) zdravotná príprava 4 hodiny,

k) požiarna príprava 4 hodiny,

l) manažment (starostlivosť o zákazníka, komunikácia, základné pracovnoprávne vzťahy)

6 hodín.

Podľa vyhlášky č. odborná príprava na skúšku v skrátenej

forme sa vykonáva v rozsahu:

a) všeobecne záväzné právne predpisy o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti

10 hodín,

b) základy trestného práva 5 hodín,

c) teória taktiky a techniky vykonávania zásahov 5 hodín,

d) praktický výcvik taktiky a techniky vykonávania zásahov 10 hodín.

, v ustanovení a a vyhlášky č.

v ustanovení § 4 upravujú podmienky pre udelenie akreditácie na vykonávanie odbornej

prípravy na skúšku odbornej spôsobilosti ( ).

Z povahy strážnej a detektívnej služby, ktorej patrí najmä starostlivosť o bezpečnosť

osôb a majetku a o zachovanie (zjednanie) verejného kľudu a poriadku. Účelom odbornej

prípravy nesporne je riadne pripraviť fyzické osoby po teoretickej stránke na výkon fyzickej

ochrany a pátrania, ako aj na prevádzkovanie samotnej bezpečnostnej služby. Preto sa možno

stotožniť s názorom žalovaného, že je potrebné, aby odborná príprava bola zameraná tak,

aby fyzické osoby boli na výkon týchto činností dostatočne pripravené a aby odborná príprava

v rámci stanoveného rozsahu nebola venovaná problematike, ktorá tento účel nenapĺňa.

Podľa 94 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti sa na rozhodovanie podľa tohto

zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“), ak zákon neustanovuje inak.

Z ustanovenia § 46 správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie ako výsledok celého

správneho konania musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho

vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti. Náležitosťami rozhodnutia sú výrok, odôvodnenie

a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (§ 47 ods. 1 prvá

veta, ods. 3 správneho poriadku).

Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku preskúma napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené

vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie mení alebo zruší, inak

odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Žalovaný správny orgán postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď sa v odvolacom konaní

vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia

je zrejmé, akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobca napriek výzve správneho

orgánu učebný plán neprepracoval, ale len zaslal správnemu orgánu rozvrh hodín.

Hoci z obsahu pripojeného administratívneho spisu by sa mohlo javiť, že po formálnej

stránke žalobca doklady a ďalšie písomnosti potrebné na udelenie akreditácie predpísané

, a vyhláškou č. predložil, podľa názoru najvyššieho

súdu záver žalovaného správneho orgánu o nepreukázaní dostatočnej pripravenosti žalobcu

na udelenie akreditácie treba považovať za správny.

K námietkam žalobcu v tomto smere najvyšší súd uvádza, že žalovaný pri výkone

svojich právomocí je oprávnený požadovať preukázanie náležitostí na zabezpečenie riadnej

úrovne odbornej prípravy. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov

pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia

správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom

podriadeným mu pri rozhodovaní, pričom vyhodnotenie žalobcom doložených podkladov

pre rozhodnutie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, do ktorej by súd mohol zasiahnuť

len vtedy, pokiaľ by voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí, nezodpovedala

obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia.

Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu riadiť sa výzvou žalovaného

na odstránenie nedostatkov podania a podanie doplniť o náležitosti žalovaným požadované,

nie polemizovať, že podľa jeho názoru sú podklady, ktoré predložil, postačujúce.

Pozornosti najvyššieho súdu nemohlo tiež ujsť, že žalobca o začatie správneho konania

o udelenie akreditácie žiadal ako JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno Ľ. - JUDr.

Ľ. M., IČO X. a že s týmto subjektom bolo správne konanie aj vedené a voči tomuto subjektu

boli vydané aj správne rozhodnutia v oboch stupňoch. Žalobu v správnom súdnictve však

podal JUDr. Ľ. M., bytom B., t. j. nie fyzická osoba – podnikateľ, ale iba fyzická osoba.

Z ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len

na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania a ktoré o sebe

tvrdia, že ako účastníci správneho konania boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené

na svojich právach, t. j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma.

Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca

spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby

v správnom súdnictve. Žalobca ako fyzická osoba účastníkom správneho konania nebol, bol

ním JUDr. Ľ. M., nar. X., bytom B., obchodné meno Ľ. - JUDr. Ľ. M., IČO X., teda fyzická

osoba podnikateľ.

Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou. Ak súd prvého stupňa

tento nedostatok neodstránil a meritórne preskúmal zákonnosť administratívneho rozhodnutia,

odvolací súd uvedený nedostatok nepovažoval za vadu súdneho konania, keď v prípade

pochybností extenzívnym výkladom a v danom prípade bola

poskytnutá účastníkovi súdna ochrana v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2

.

Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako neopodstatnené a bez právnej relevancie

k preskúmavanej veci neobstoja a v zásade sa stotožnil aj s posúdením veci súdom prvého

stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto súc tiež viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania ( v spojení s veta prvá ) rozsudok

krajského súdu podľa a veta druhá , ako vecne správne

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a veta prvá tak, že účastníkom

právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní

nebol úspešný a žalovaný si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne

trovy v tomto konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková