Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/11/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí

konanom 27. júla 2010 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému S. L. a spol.,

pre spolupáchateľstvo zločinu vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

a iné, o návrhu obvineného S. L. na odňatie a prikázanie veci takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obvineného S. L. vedená na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Prešove sa pod sp. zn. vedie konanie o sťažnosti

obvineného S. L. proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 29. apríla 2010, sp. zn.

, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.

Uvedená trestná vec bola po predložení Krajskému súdu v Prešove 24. mája 2010

pomocou technických prostriedkov pridelená pod sp. zn. na vybavenie

do senátu 3 Tos, ktorý rozhoduje v zložení JUDr. A. L. (predseda senátu), JUDr. E. D.

a JUDr. E. R. (členovia senátu).

Obvinený S. L. vlastným písomným podaním doručením 29. marca 2010 Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky žiadal, aby o jeho veci rozhodoval iný kraj ako východoslovenský,

keďže má za to, že Krajský súd v Prešove je voči jeho osobe zaujatý. Poukázal na to,

že uvedený krajský súd (predseda senátu JUDr. A. L.) už v minulosti rozhodoval v trestnej

veci, v ktorej on vystupoval ako poškodený - udal npor. Š., ktorý ho mal zbiť a je presvedčený

o tom, že JUDr. A. L. sa mu chce teraz za to pomstiť (č. l. 519).

2

Predmetné písomné podanie bolo 25. mája 2010 odstúpené Krajskému súdu v Prešove

na rozhodnutie o námietke zaujatosti voči sudcovi JUDr. A. L.

Krajský súd v Prešove uznesením z 26. mája 2010, sp. zn. , podľa § 32

ods. 3 rozhodol o tom, že predseda senátu JUDr. A. L. nie je vylúčený z vykonávania

úkonov v prejednávanej trestnej veci obvineného S. L., vedenej na tomto krajskom súde

pod sp. zn. (č. l. 517 - 518).

Dňa 19. júla 2010 bol predložený príslušný spisový materiál Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu obvineného na odňatie

a prikázanie veci, ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského

súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v danej veci (č. l. 541 – 546). Z vyjadrení sudcov pritom

vyplýva, že tí obvineného nepoznajú, nemajú žiadny pomer k veci, a preto sa necítia byť

zaujatí.

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu

toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom

najbližšie spoločne nadriadený ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským

súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál

a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu

v Prešove a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Súdna prax za dôležité dôvody v zmysle ustanovenia považuje

také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady

trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom

miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú

náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné

pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie

veci. Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej

súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu

opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon

vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu.

3

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon“.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak

závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

V danom prípade však takéto dôvody obvinený vo svojom návrhu na odňatie

a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,

k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní.

Podľa sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník a súdny tajomník je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol

v prejednávanej veci činný ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca,

splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný

zástupca poškodených.

Podľa z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia

podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa,

a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil

na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti

na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal

naň súhlas alebo pokyn.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade

ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto

nepatria výhrady smerujúce k spôsobu rozhodovania sudcu.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len o vylúčení

sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

Je potrebné tiež uviesť, že krajský súd vykonáva súdnictvo prostredníctvom

kolegiálnych orgánov – senátov a na rozhodovaní v konkrétnych trestných veciach sa môžu

podieľať len sudcovia zaradení v určitom senáte na základe pravidiel určených rozvrhom

práce príslušného súdu na príslušný kalendárny rok. Po dôjdení veci na súd sa vec prideľuje

na rozhodovanie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky do jednotlivých

senátov, pričom títo sudcovia sa stávajú zákonnými sudcami na prerokovanie veci v zmysle

. V danom prípade sa zákonnými sudcami

na rozhodovanie o sťažnosti v trestnej veci obvineného S. L. stali JUDr. A. L.

(predseda senátu), JUDr. E. D. a JUDr. E. R. (členovia senátu). V tejto súvislosti treba

zároveň dodať to, že námietky zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom, ktorí

sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým osobám,

napr. všetkým sudcom súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s poukazom na už skôr spomenuté uznesenie

Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2010, sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté

o tom, že predseda senátu JUDr. A. L. nie je vylúčený z vykonávania úkonov

v prejednávanej trestnej veci obvineného S. L., možno konštatovať, že v danej veci nebol

zatiaľ vylúčený ani jeden zo zákonných sudcov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu

zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné

podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle

ustanovenia , nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný

týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné

a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Štefan M i ch á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová