Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
42e/382207.090bdf.pdf
PDF · 114.77 KB
No categories available
2Tdo/24/2010
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 24/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
27. júla 2010 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov
JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenému T. D.,
pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa
§ 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) a iné,
o dovolaní obvineného T. D. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. januára 2010,
sp. zn. 7To/61/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. D. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Okresného súdu Nové Zámky, zo 17. júla 2008, sp. zn. 2T/29/2008 bolo
trestné stíhanie obvineného T. D. podľa § 281 ods. 1 Tr. por. s použitím § 9 ods. 1 písm. g/
Tr. por. a s poukazom na § 496 ods. 1 Tr. por., pre skutky kvalifikované ako trestný čin
násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, ods. 2
Tr. zák., trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák., trestný čin
porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., trestný čin krádeže podľa
§ 247 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., v súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody
podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. l Tr. zák.
zastavené.
Uznesením Krajského súdu v Nitre, z 03. septembra 2008, sp. zn. 7To/52/2008 bolo
vyššie napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušené a vec bola vrátená
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie (úlohou okresného súdu bolo žiadať
vydávaciu krajinu o dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy).
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, zo 07. apríla 2009, sp. zn. 2T/29/2008, bol
obvinený T. D. uznaný vinným
v bode 1./ z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 231 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák.,
v bode 2./ z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2, písm. a/ Tr. zák. a trestného
činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. a
v bode 3./ z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že
1./ X. o 09.00 hod. v N., na Ulici C., vošiel pomocou pravého kľúča do bytu
činžového domu, ktorého prenajímateľkou je Z. D., t.č. P., narodená X., trvale bytom R.,
N., kedy po predchádzajúcej slovnej hádke a výzve, aby opustil byt, vzal
do ruky kuchynský nôž a opakovane sa jej vyhrážal zabitím, zhodil ju v kuchyni
na podlahu, držiac v pravej ruke nôž a naznačujúc pichnutie, pričom prehlásil, že mu je
všetko jedno, nakoľko má nástup do výkonu trestu, takto ju na zemi obmedzoval asi 10
minút opakujúc vyhrážku zabitím, na to jej zobral telefón a kľúče, aby nemohla byt opustiť
a telefonovať polícii po jeho odchode z bytu, konaním ktorým vzbudil v nej dôvodnú
obavu, že vyhrážky uskutoční,
2./ X. od 07.00 do 17.00 hod. v N., na Ulici C. pomocou pravého kľúča vošiel
do bytu činžového domu, ktorého prenajímateľkou je Z. D., t.č. P., narodená X., trvale
bytom R., N. a počas jej neprítomnosti sa zmocnil farebného televízneho prijímača značky
OVP 2137A čiernej farby s diaľkovým ovládaním, ktoré odniesol do záložne D. na M.,
v N., za ktorý obdržal sumu 2.050,Sk, ďalej sa zmocnil hifi veže značky Thomson VTCD
790 s diaľkovým ovládaním, ktorú odniesol do záložne L. na Ulici B., v N., za ktorú obdržal
sumu 2.500,- Sk, čím spôsobil Z. D., toho času P., nar. X., bytom R., N. škodu vo výške
8.090,- Sk,
3./ X. v N. prostredníctvom obchodného zástupcu mandatára poškodenej spoločnosti
P., s.r.o. B. uzatvoril zmluvu o úvere číslo X., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver
vo výške 12.000,-Sk, ktorú sumu sa zaviazal s príslušným poplatkom vo výške 6.760,- Sk,
t.j. celkom sumu vo výške 18.760,- Sk splácať v 14-tich pravidelných dvojtýždňových
splátkach po 1.340,- Sk, počnúc 22. júlom 2004, pričom z dlžnej sumy ku dňu oznámenia
splatil tri zmluvné splátky vo výške 4.020,- Sk, následne ďalšie splátky už nezaplatil, pričom
pri uzatvorení zmluvy uviedol zamestnávateľa, hoci v čase uzatvorenia zmluvy bol
nezamestnaný a svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti P., s.r.o. B., P., X., IČO:
X. škodu vo výške 12.000,- Sk.
Okresný súd podľa § 44 Tr. zák. v znení účinnom od 01. januára 2006 v prípade
obvineného upustil od uloženia ďalšieho trestu vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici, z 03. júna 1997, sp. zn. 4T/61/1996 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, z 10. decembra 1997, sp. zn. 1To/67/1997.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 01. januára 2006 poškodenú Z. D.,
nar. X., bytom N., C. a poškodenú spoločnosť P. s.r.o. B., P., IČO: X. s ich nárokmi
na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor
v Nových Zámkoch odvolanie. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. januára 2010, sp. zn. 7To/61/2009, podľa § 321
ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. vyššie uvedený rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obvinenému T. D. uložil podľa § 238
ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.
Podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do II. nápravnovýchovnej
skupiny.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu dovolanie, ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené
24. júna 2010. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371
ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá, že bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu, druhý, že rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a tretí, že rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinený tvrdí, že na základe
Európskeho zatýkacieho rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4T/61/1996 bol
vydaný z cudziny len na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, z 03. júna 1997, sp. zn. 4T/61/1996 a nie na účely
ďalšieho trestného konania. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre, z 03. septembra
2008, sp. zn. 7To/52/2008, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že Okresný súd Nové Zámky
v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/29/2008 má vyžiadať od Spolkovej republiky Nemecko
dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy, resp. má vykonať dopyt
na dožiadaný štát v tom smere, či sa nevzdáva uplatnenia zásady špeciality. Ďalej uviedol,
že Okresný súd Nové Zámky nezabezpečil potrebný dodatočný súhlas na trestné stíhanie
v predmetnom trestnom konaní a Spolková republika Nemecko ako dožiadaný štát neudelila
dodatočný súhlas na trestné stíhanie.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
vyslovil v zmysle § 386 Tr. por., že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo
na obhajobu a trestné stíhanie bolo vykonané bez udelenia zákonom požadovaných súhlasov,
zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre a Okresného súdu Nové Zámky a prikázal
súdu prvého stupňa vo veci znovu konať a rozhodnúť.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Nové Zámky, ktorá navrhla
dovolanie obvineného T. D. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. zamietnuť (správne má byť uvedené
„odmietnuť“).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým
skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané
oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok
Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho, ktorým súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2
Tr. por. rozsudok Okresného súdu Nové Zámky vo výroku o treste zrušil a na základe § 322
ods. 3 Tr. por. obvinenému T. D. uložil podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka so zaradením na výkon
trestu do II. nápravnovýchovnej skupiny podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák.. Proti takémuto
rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 368 ods. 1 Tr. por. Dovolanie bolo taktiež podané
prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou
podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por.
V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané
a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,
že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.
zistil, že dovolanie podané obvineným T. D. nie je dôvodné, a preto ho podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Obvinený v rámci všetkých dovolacích dôvodov len všeobecne tvrdí, že bolo
zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a trestné stíhanie bolo vykonané
bez udelenia zákonom požadovaných súhlasov s poukazom na Európsky zatýkací rozkaz,
na základe ktorého bol vydaný z cudziny na výkon trestu odňatia slobody a na skutočnosť,
že Spolková republika Nemecko ako dožiadaný štát neudelila dodatočný súhlas na jeho
trestné stíhanie.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., bude spravidla naplnený
pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní
procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod. Nie je možné sa preto stotožniť s názorom
obvineného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, keďže počas celého súdneho konania
sa obvinený mohol vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a plne
užívať svojich procesných práv zaručených mu Trestným poriadkom. Dokonca sám
vo svojom dovolaní uvádza, že „od začiatku trestného stíhania sa obhajoval tým,
že na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici
zn. 4T/61/1996 bol vydaný z cudziny len na výkon trestu odňatia slobody..“.
Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
dovolací súd konštatuje, že súdy pri svojom rozhodnutí prihliadli len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní (verejnom zasadnutí) a opierali sa o dôkazy,
ktoré boli na hlavnom pojednávaní (verejnom zasadnutí) vykonané.
Skutočnosti nezodpovedá ani tvrdenie dovolateľa o nezabezpečení dodatočného
súhlasu na jeho trestné stíhanie v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 2T/29/2008 a o neudelení dodatočného súhlasu dožiadaného štátu na trestné
stíhanie. Zo zápisnice spísanej na Okresnom súde Nové Zámky 18. decembra 2008 (č.l. 300-
301) vyplýva, že obvinený bol informovaný o postupe okresného súdu, ktorý
30. septembra 2008 požiadal Štátnu prokuratúru pri Vyššom krajinskom súde vo Frankfurte
nad Mohanom o udelenie dodatočného súhlasu na trestné stíhanie v zmysle § 496 ods. 2
písm. c/ Tr. por., pričom táto žiadosť bola obvinenému v plnom znení prečítaná a bola mu
daná možnosť, aby sa k tejto žiadosti vyjadril (prečítaná na hlavnom pojednávaní č.l. 344).
Ďalej je potrebné v tomto smere uviesť, že na hlavnom pojednávaní konanom
07. apríla 2009 na Okresnom súde Nové Zámky, na ktorom sa zúčastnil aj obvinený,
bol preklad prípisu Štátnej prokuratúry pri Vyššom krajinskom súde Franfurkt nad Mohanom
(sp. zn. 2 AuslA 186/08) v zmysle § 269 Tr. por. prečítaný. Z tejto listiny je zrejmé,
že dožiadaný štát povoľuje dodatočne vydanie stíhanej osoby z Nemecka do Slovenskej
republiky na stíhanie pre trestné činy menované v dožiadaní o povolenie rozšírenia trestného
stíhania Okresného súdu Nové Zámky z 30. septembra 2008 (335-336).
Posudzujúc posledný obvineným uvádzaný dovolací dôvod je zrejmé, že z obsahu
dovolania vôbec nevyplýva, v čom vidí naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že je viazaný
zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pretože podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. môže byť dovolacím dôvodom skutočnosť, že rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku
dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne
vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,
že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne
a neúplne. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení
ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.
Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery
môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd
nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov
druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať
už len toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy,
bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám
vykonávať.
V prípade právneho posúdenia zistených skutkov Najvyšší súd Slovenskej
republiky konštatuje, že súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval konanie
obvineného v bode 1./ ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
podľa § 197a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 231 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2
Tr. zák., v bode 2./ ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2, písm. a/ Tr. zák. a trestný
čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3./ ako trestný čin
úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák.
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvineného
T. D. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. júla 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková