Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/22/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

27. júla 2010 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému D. K.

a spol., pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 01. januára 2006 a iné, o dovolaní obvineného D. K. proti uzneseniu Okresného

súdu Topoľčany z 15. marca 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa per analogiam sa dovolanie obvineného D. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 05. septembra 2005, sp. zn.

v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 10. januára 2006, sp. zn. boli

obvinení D. K. a M. K. uznaní za vinných z trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa

§ 9 odsek 2 k § 234 odsek 1 Tr. zák. účinného do 01. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) v

jednočinnom súbehu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom

podľa § 9 odsek 2 k § 231 odsek 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

obžalovaný D. K. X. asi o 19.00 hod. v obci L. okres T. po tom, ako udrel M. A. rukou

do tváre, násilím ho vtiahol do osobného motorového vozidla zn. V., EČ: T. na zadné sedadlo,

následne dvere vozidla zaistil proti otvoreniu, s vozidlom vykonal jazdu do obce M. N.

a odtiaľ do obce L. okr. T., kde v blízkosti autobusovej zastávky neďaleko základnej školy

asi o 19.10 hod. vyzval R. Š., aby nastúpil do vozidla, keď toto R. Š. odmietol, obž. D. K.

ho násilím vtiahol do uvedeného odišiel do obce L., kde pri miestnom kostole si do vozidla

na zadné sedadlo asi o 19.15 hod. prisadol obžalovaný M. K., po predchádzajúcom dohovore,

ktorý po nastúpení do vozidla bil rukami R. Š. po hlave a následne ho bil rukami

aj obžalovaný D. K., obaja obžalovaní bili rukami aj M. A., ktorého obžalovaný M. K. počas

bitia prehľadal, z vnútorného vrecka bundy mu zobral mobilný telefón zn. N., ktorý podal

obžalovanému D. K., ktorý si mobilný telefón ponechal. M. A. potom vysadili

z vozidla a spolu s takto zadržiavaným R. Š. odišli z obce L. do obce P. okr. N., kde ho

v presne nezistený čas z vozidla vysadili, ponechali na mieste a s vozidlom z obce P. odišli.

V čase asi o 23.00 hod. prišli pre neho rodičia Š. a J. B.. V dôsledku fyzického napadnutia R.

Š. utrpel zmliaždenie tváre ľahšieho stupňa vpravo v oblasti líca s kožnou odreninou, menšiu

podliatinu na hornom viečku pravého oka a zmliaždenie hornej a dolnej pery úst, vyžadujúce

podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo

práceneschopnosť v trvaní 5-7 dní. M. A. neutrpel v dôsledku konania obžalovaných

zranenie.

Za to bol obvineným, každému samostatne, uložený podľa § 234 ods. 1 Tr. zák.

s použitím § 35 odsek 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého

im bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 59 odsek 1 Tr. zák. podmienečne odložený

na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Podľa účinného do 01. januára 2006 bola V. P. s nárokom na

náhradu škody odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.

Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo 07. septembra 2009, č. k. –

476 (rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka) bola obvinenému D. K. uložená povinnosť

podľa nahradiť štátu vyplatenú odmenu a náhradu vo výške

1.216,32 EUR (36.643,- Sk), ktoré boli uhradené ustanovenému obhajcovi JUDr. P. M., AK

T., B..

Proti vyššieho uvedenému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal obvinený D. K.

sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi

a má tri nezaopatrené deti. Ďalej uviedol, že obhajca mu bol ustanovený štátom proti jeho

vôli.

Uznesením Okresného súdu Topoľčany z 15. marca 2010, č. k. – 496

(rozhodnutie predsedníčky senátu) bola sťažnosť obvineného D. K. podľa § 193 ods. 1

písm. c/ zamietnutá ako nedôvodná.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal obvinený prostredníctvom obhajkyne

dovolanie, ktoré bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené 10. júna 2010.

V odôvodnení svojho dovolania obvinený uviedol, že postup okresného súdu, ktorým bola

jeho sťažnosť zamietnutá, považuje za neodôvodnený, nakoľko súd neprihliadol na dôvody,

ktoré vo svojej sťažnosti uviedol. Ďalej obvinený poukázal na skutočnosť, že je doposiaľ

nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v T. a o dávku v hmotnej

núdzi nepožiadal.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté uznesenie prvostupňového súdu z 15. marca 2010 zrušil a vo veci sám rozhodol

tak, že obvineného od zaplatenia trov konania oslobodí.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Topoľčany, ktorá

vo svojom vyjadrení uviedla, že nebol naplnený žiaden dôvod dovolania a navrhla,

aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol podľa

K dovolaniu sa vyjadril aj JUDr. P. M. (obhajca ustanovený ex offo obvinenému vo

veci samej), ktorý vo svojom písomnom podaní poznamenal, že napadnuté uznesenie

okresného súdu mu doručené nebolo, a preto sa k podanému dovolaniu vyjadriť nemôže.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie obvineného, ktorý je inak oprávnenou osobou na podanie tohto mimoriadneho

opravného prostriedku (, ) je potrebné odmietnuť

bez preskúmania veci, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je

prípustné.

Podľa , ktorý upravuje otázku prípustnosti a účinku dovolania,

dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Za také rozhodnutie možno považovať len rozhodnutia vo veci samej, teda o predmete

trestného konania, ktorým je určitý skutok konkrétneho páchateľa. Medzi súdne rozhodnutia

o takej veci napadnuteľné dovolaním treba aj v zmysle ustálenej súdnej praxe zaradiť:

1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený

trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania; 2. rozsudok, ktorým bol

obvinený oslobodený spod obžaloby; 3. uznesenie o zastavení trestného stíhania; 4. uznesenie

o postúpení veci inému orgánu; 5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia; 6. uznesenie

o podmienečnom zastavení trestného stíhania; 7. uznesenie o schválení zmieru a zastavení

trestného stíhania; 8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom

v ; 9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok

proti rozsudku alebo uzneseniu uvedenému sub 1. až 7.

Dovolanie v predmetnej veci smeruje proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany

z 15. marca 2010, č. k. – 496, ktorým podľa bola

sťažnosť obvineného D. K. proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany (vyššieho súdneho

úradníka) zo 07. septembra 2009, č. k. - 476 zamietnutá ako nedôvodná.

Rozhodnutie o povinnosti obvineného, právoplatne uznaného za vinného, nahradiť

štátu vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi nie je rozhodnutím vo veci

samej. Iba takéto súdne rozhodnutia vo veci samej a nie právoplatné rozhodnutie o povinnosti

obvineného nahradiť štátu vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi (§ 555

ods. 1 písm. c/ ) sú napadnuteľné dovolaním, vzhľadom na výklad pojmu vec

v zmysle

Z dôvodu nesplnenia jednej zo základných procesných podmienok dovolania, Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodnutie meritórne nepreskúmal.

Dovolateľ nesplnil ani ďalšiu procesnú podmienku, a to povinnosť uviesť v dovolaní

dôvod dovolania podľa ( ), čo je inak odstrániteľná chyba,

odôvodňujúca postup podľa Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (neodstrániteľná chyba), dovolací súd upustil

od postupu podľa a obvineného ani obhajcu obvineného nevyzval

na odstránenie tohto nedostatku, nakoľko aj jeho prípadné odstránenie nemôže zvrátiť

odmietnutie neprípustného dovolania.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky musel dovolanie obvineného

D. K. podľa odmietnuť, použijúc uvedené ustanovenie analogicky, lebo

výslovne neobsahuje dôvod odmietnutia dovolania v prípade, keď je toto neprípustné.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková