Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/74/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: U., I., zastúpený J. P., T.,

proti ţalovanému: 1./ I. K. a A. K., obaja bytom F., zast. J. P., D., 2./ R. H. a A. H., S., zast.

M. Z., advokátka, K., 3./ A. K. a R. K., S. a I. T., S., zast. M. N., advokát, D., Advokátska

kancelária N., s. r. o., o zaplatenie 1.350.992,50 Eur (40.700.000,-- Sk) s príslušenstvom, o

odvolaní ţalovaných v 2./ a v 3./ rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla

2010, č. k. -259 v časti trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 19. apríla 2010, č. k. -259 vo výroku o trovách konania vo vzťahu

k ţalovaným v 2./ a 3./ rade z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. apríla 2010 č. k. -259

rozhodol tak, ţe konanie zastavil, ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania

a ţalobcovi súdny poplatok nevrátil.

Z odôvodnenia vyplýva, ţe si ţalobou doručenou súdu dňa 4. marca 1997 ţiadal

pôvodný ţalobca, S., a. s., S., aby zaviazal ţalovaných uspokojiť pohľadávku ţalobcu

vzniknutú z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. X. voči „dlţníkovi“, strpieť

predaj zaloţených nehnuteľností.

2

Predmetnú pohľadávku pôvodný veriteľ, S., a. s., postúpil spoločnosti S., a. s., ktorá

pohľadávku postúpila spoločnosti M., a. s., a ten ju následne postúpil spoločnosti U..

Uznesením zo dňa 1. apríla 2009 súd pripustil zmenu petitu ţaloby tak, ţe ţalovaní

v 1./, 2./ a v 3./ rade sú povinní zaplatiť ţalobcovi sumu 1.350.992,50 Eur s príslušenstvom

v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, pričom ţalobca je oprávnený

domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky proti ţalovaným len do výšky výťaţku z predaja

nehnuteľností, na ktorých je zriadené záloţné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky

a to nasledovne

- voči ţalovaným v 1./ rade len z výťaţku predaja nehnuteľnosti k. ú. B., obec B.,

súp. č. X. - rodinný dom, nachádzajúci sa na parcele X. zapísaný na LV č. X.,

- voči ţalovaným v 2./ rade len z výťaţku z nehnuteľnosti v k. ú. D., obec B.D.,

pozemky vedené ako zastavané plochy a nádvoria na parcele X. a záhrady na

parcele č. X., zapísaných na LV

č. X.,

- voči ţalovaným v 3./ rade len z výťaţku z nehnuteľnosti v k. ú. B., obec B., súp. č.

X. - rodinný dom, nachádzajúci sa na parcele X., pozemok na parcele č. X. –

zastavané plochy a nádvoria a pozemok na parcele X. záhrady zapísané na LV č.

X..

Podaním doručeným súdu dňa 25. marca 2010 ţalobca zobral ţalobu späť v plnom

rozsahu.

Ţalobca tvrdil, ţe ţaloba bola podaná pôvodným ţalobcom dôvodne, nakoľko dlţník

svoju pohľadávku nesplatil a konkurz voči nemu bol zastavený pre nemajetnosť, teda nebol

predpoklad uspokojenia veriteľa dlţníkom. Z dôvodu zastavenia konkurzu pre nemajetnosť,

pôvodný ţalobca uplatnil v roku 1997 svoj nárok súdnou cestou na Krajskom súde

v Bratislave voči ručiteľom – záloţcom o určenie povinnosti strpieť predaj zaloţených

nehnuteľností.

Ţalovaní v druhom rade (R. H., a A. H.) podali ţalobu o určenie neplatnosti záloţnej

zmluvy, spolu so ţiadosťou o vydanie predbeţného opatrenia so zákazom nakladať so

zaloţenou nehnuteľnosťou, ktorá bola vedená na Okresnom súde Bratislava IV pod č. k. 5 C

117/2004.

3

Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV po č. k. -156 bolo

zastavené z dôvodu späťvzatia ţaloby a na základe zastavenia konania uţ nie je z pohľadu

ţalobcu dôvodné pokračovať v tomto súdnom spore, a preto berie späť ţalobu v celom

rozsahu a ţiada súd, aby vydal zastavujúce uznesenie a o náhrade trov konania, rozhodol

v súlade s ust.

V zmysle , navrhovateľ môţe vziať za konania späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je

návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd konanie nezastaví, ak odporca

so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti

uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, nesúhlas odporcu so späťvzatím

návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ sa začalo pojednávanie, alebo ak

ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je

alebo nie je.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa

ktorého ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak

sa konanie zastavilo.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov o vrátení súdneho poplatku podľa citovaného

ustanovenia, nemôţe súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka,

v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania

alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

Preto súd rozhodol tak, ţe konanie zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal trovy

konania.

4

Ţalovaní v 3./ rade podali proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave v časti

výroku trov konania, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Proti uvedenému uzneseniu

v časti výroku o trovách konania, v ktorej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania

ţiadnemu z účastníkov, ţalovaní v 3./ rade namietajú a domnievajú sa, ţe podľa § 205 ods. 2

písm. f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a to z nasledovných dôvodov, ţe konajúci súd konanie zastavil na základe späťvzatia ţaloby

ţalobcom zo dňa 22. marca 2010 a o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1

písm. c/, podľa ktorého ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak sa konanie zastavilo.

Ţalovaní v 3./ rade ďalej uviedli, ţe náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu

vo veci ( ), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom vyuţitia zásady

zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,

uloţená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo komu sa prihodila náhoda, ktorá

ich vyvolala (, a ). V zmysle prvá veta,

ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho

trovy. Podľa uznesenia Ústavního soudu ČR zo dňa 1. apríla 2003, sp. zn. Sb.

nál. usn., č. 8/sv. 30, v takýchto prípadoch nemoţno interpretovať pouţitý termín „zavinenie“

v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je

správanie sa účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí ţaloby),

eventuálne tieţ náhoda, a dôsledkom je vznik nákladov druhého (ďalšieho) účastníka.

Preto ţalovaní v 3./ rade vyjadrili svoj názor, ţe ak došlo k zastaveniu konania

v dôsledku späťvzatia ţaloby, nemôţu sa nepriaznivé majetkové dôsledky, spojené s trovami

konania, vyvolané týmto sporom dotknúť toho účastníka konania, ktorý svojím procesným

úkonom spor nevyvolal.

Vychádzajúc z uvedeného ţalovaní v 3./ rade prostredníctvom svojho právneho

zástupcu poţiadali, aby im súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil

v prílohe.

Preto ţalovaní v 3./ rade navrhli, aby odvolací súd v zmysle zmenil

napadnutú časť výroku rozsudku nasledovne: Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovaným

5

v 3./ rade na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 5.758,70 Eur a to

do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Ţalovaní v 2./ rade podali proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Bratislave v časti

výroku trov konania, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Proti uvedenému uzneseniu

v časti výroku o trovách, v ktorej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania ţiadnemu

z účastníkov, ţalovaní v 2./ rade v odvolaní uviedli, ţe je zrejmé, ţe ţalobca listom zo dňa

25. marca 2010 vzal ţalobu proti ţalovaným v druhom rade v celom rozsahu späť, a to

z dôvodu, ţe pre ţalobcu nie je dôvodné pokračovať v tomto súdnom spore, pretoţe došlo

k zastaveniu súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn.

vo veci vyslovenia neplatnosti záloţnej zmluvy, uzavretej medzi ţalovanými a S.

(na základe ktorej malo dôjsť k zabezpečeniu pohľadávky vo výške 41 mil. Kčs postúpenú

ţalobcovi).

Na základe návrhu ţalobcu súd konanie zastavil a podľa

nepriznal ţiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania.

Odôvodnenie prezentované ţalobcom, pre ktoré by súd konanie mal zastaviť

a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznať, však nezakladá dôvod pre postup súdu

podľa , ale pre postup súdu podľa veta prvá ,

a to z dôvodu, ţe ţalobca späťvzatím návrhu zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť.

Ţaloba podaná proti ţalovaným od samého počiatku nebola dôvodná. Pôvodný

ţalobca podal ţalobu o prehlásenie vôle a ţiadal, aby dali ţalovaní súhlas ţalobcovi

na odpredaj ich nehnuteľností zaloţených na základe záloţnej zmluvy, ktorých hodnota bola

záloţnou zmluvou určená vo výške 2.054.160,-- Kčs a zároveň, aby boli ţalovaní povinní

uzavrieť s pôvodným ţalobcom mandátnu zmluvu alebo notársku zmluvu na odpredaj týchto

nehnuteľností.

Následne súd osobitným uznesením pripustil zmenu petitu prezentovanú súčasným

ţalobcom, podľa ktorého mali byť zaviazaní zaplatiť súčasnému ţalobcovi sumu

1.350.992,50 Eur. Avšak ani takáto ţaloba nebola dôvodná, nakoľko uţ rozsudkom

Mestského súdu v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. júna 1995

a vykonateľnosť dňa 12. júna 1995, súd zamietol voči ţalovaným ţalobu pôvodného ţalobcu

6

z dôvodu, ţe ako záloţcovia nie sú povinní zaplatiť úver, ktorý bol zabezpečený záloţnou

zmluvou (pôvodný ţalobca, rovnako ako aj súčasný ţalobca ţiadal, aby súd uloţil povinnosť

zaplatiť úver vo výške 41 mil. Sk, ktorý dlţník L. H. nevrátil).

Po zmene petitu a jeho schválení súdom bol ţalobca vyzvaný, aby uhradil súdny

poplatok určený zo ţalovanej sumy 1.350.992,50 Eur vo výške 33.194,-- Eur, ktorý však

ţalobca nezaplatil a účelovo (a najmä bezdôvodne) vzal ţalobu v celom rozsahu späť

v záujme vyhnúť sa úhrade súdneho poplatku. Nezaplatenie súdneho poplatku a najmä

nedôvodnosť ţaloby je potrebné vnímať ako skutočný dôvod, pre ktorý sa ţalobca rozhodol

vziať ţalobu voči ţalovaným späť.

V súvislosti s dôvodom, ktorý ţalobca uviedol v späťvzatí návrhu spočívajúci v tom,

ţe súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave vnímal ako dôvodné len do okamihu, kým

Okresný súd Bratislava IV, nezastavil súdne konanie o vyslovenie neplatnosti záloţnej

zmluvy, osobitne poukazujem na to, ţe otázkou platnosti, resp. neplatnosti záloţnej zmluvy

by sa ako otázkou predbeţnou musel vysporiadať predovšetkým tento súd, nakoľko platnosť

záloţnej zmluvy bola namietaná uţ na pojednávaní dňa 29. mája 2006.

S ohľadom na doposiaľ uvedené je zrejmé, ţe k zastaveniu súdneho konania došlo

výlučne z dôvodov na strane ţalobcu. Ţalovaní v 2./ rade sa počas súdneho konanie správali

zodpovedne, pojednávaní sa riadne a včas zúčastňovali, dokonca vyvíjali snahu o mimosúdne

skončenie veci.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1992, sp. zn.

„Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta

., z procesného hľadiska zásadne platí, ţe zavinil zastavenie konania, a preto je

povinný nahradiť odporcovi trovy konania“.

V súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s ohľadom

na skutkové okolnosti prípadu ţalovaným v 2./ rade, vzniklo právo na náhradu trov konania,

ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia, a to za nasledovné úkony právnej sluţby:

1. príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (10. júna 2004);

2. účasť na pojednávaní dňa 18. novembra 2005 vo výške ¼ nakoľko pojednávanie sa

uskutočnilo bez prejednania veci a bolo odročené z dôvodu podania odvolania;

7

3. účasť na pojednávaní dňa 29. mája 2006 (pojednávanie vo veci samej);

4. účasť na pojednávaní dňa 28. januára 2009 (pojednávanie vo veci samej);

5. účasť na pojednávaní dňa 17. februára 2010 vo výške ¼, nakoľko pojednávanie sa

uskutočnilo bez prejednania veci a bolo odročené z dôvodu nezaplatenia súdneho

poplatku zo strany ţalobcu.

Celková výška trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 5.013,86 Eur s DPH,

bliţšie odôvodnenie tejto sumy predkladáme v prílohe č. 1.

Ţalovaní v 2./ rade navrhli, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. zo dňa 19. apríla 2010 zmenil v časti týkajúcej sa náhrady trov konania

tak, ţe ţalovaným v druhom rade prizná náhradu trov konania, alebo aby citovanú časť

predmetného uznesenia zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnili

náhradu trov v odvolacom konaní.

K odvolaniu ţalovaných v 3./ rade sa vyjadril ţalobca podaním zo dňa 14. júla 2010.

Navrhol, aby odvolací súd odvolanie ţalovaných v 3./ rade zamietol. Ţalobca má za to, ţe

ţaloba bola podaná dôvodne a jeho konanie pri späťvzatí ţaloby a ţiadosti o zastavenie

konania v ţiadnom prípade nie je moţné povaţovať za konanie zavinené, tak ako to

zákonodarca predpokladá v ustanoveniach V tomto prípade sa nemoţno ani odvolávať

na zásadu úspechu vo veci, nakoľko ku rozhodnutiu súdu o ţalobe vôbec nedošlo. Odvolanie

je teda neopodstatnené a účelové.

K odvolaniu ţalovaných v 2./ rade sa vyjadrili ţalovaní v 3./ rade a to vyjadrením

zo dňa 15. júna 2010. Ţalovaní v 3./ rade vo vyjadrení sa plne stotoţňujú s tvrdeniami

uvedenými v odvolaní ţalovaných v 2./ rade zo dňa 21. mája 2010, kde pouţili obdobné

argumenty ako ţalovaní v 3./ rade v odvolaní, ktoré podali dňa 7. mája 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie ţalovaných v 2./ a v 3./ rade podľa a

a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe podaním zo dňa 4. marca 1997 ţiadal pôvodný

ţalobca súd, aby zaviazal ţalovaných uspokojiť pohľadávku ţalobcu vzniknutú z úveru

8

poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. X. voči „dlţníkovi“, strpieť predaj zaloţených

nehnuteľností. Predmetnú pohľadávku pôvodný veriteľ, S., a. s., postúpil spoločnosti S., a. s.,

ktorá pohľadávku postúpila spoločnosti M., a. s., a ten ju následne postúpil spoločnosti U..

Uznesením zo dňa 1. apríla 2009 súd pripustil zmenu petitu ţaloby tak, ţe ţalovaní

v 1./, 2./ a v 3./ rade sú povinní zaplatiť ţalobcovi sumu 1.350.992,50 Eur s príslušenstvom

v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, pričom ţalobca je oprávnený

domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky proti ţalovaným len do výšky výťaţku z predaja

nehnuteľností, na ktorých je zriadené záloţné právo na zabezpečenie tejto pohľadávky.

Podaním doručeným súdu dňa 25. marca 2010 ţalobca zobral ţalobu späť v plnom

rozsahu.

Predmetom odvolacieho konania je výrok uznesenia súdu I. stupňa, ktorým ţiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V zmysle , navrhovateľ môţe vziať za konania späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca

so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti

uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia nesúhlas odporcu so späťvzatím

návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ sa začalo pojednávanie, alebo

ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo

je alebo nie je.

Vzhľadom na späťvzatie návrhu s poukazom na citované ustanovenie súd konanie

zastavil.

Podľa ust. , podľa ktorého ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

9

Podľa ustanovenia , ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe konanie sa

muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť

návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, ţe ţiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky.

Prvou výnimkou je, ţe ak niektorý z účastníkov zavinil, ţe sa konanie muselo zastaviť,

je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Zavinenie môţe existovať na strane

ţalobcu aj na strane ţalovaného. Súdna prax vyslovila názor, ţe ak navrhovateľ vezme návrh

späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného hľadiska zásadne platí, ţe

zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

Druhou výnimkou je, ţe ak sa pre správanie odporcu (ţalovaného) vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný nahradiť trovy konania odporca – ţalovaný (§ 146

ods. 2 druhá veta). Tak je to napríklad vtedy, ak ţalovaný po podaní ţaloby plnil ţalobcovi,

v dôsledku čoho ţalobca vzal ţalobu späť.

V danom prípade ţalobca vzal späť ţalobu, ktorá bola vedená proti záloţcom, keďţe

dlţník svoju pohľadávku nesplatil a konkurz bol voči nemu zastavený pre nemajetnosť,

podaním zo dňa 22. marca 2010.

Z tohto podania vyplýva, ţe odporcovia v 2./ rade podali dňa 23. júna 2004 ţalobu

o určenie neplatnosti záloţnej zmluvy, ktorá bola vedená na Okresnom súde Bratislava IV

pod č. k. . Na základe zastavenia konania na Okresnom súde Bratislava IV

uţ nie je z pohľadu ţalobcu dôvodné pokračovať v tomto súdnom spore, a preto ţalobca

zobral ţalobu v celom rozsahu späť. Z procesného hľadiska, teda ţalobca zavinil zastavenie

konania, keďţe nešlo o prípad podľa druhá veta . Preto je povinný uhradiť

ţalovaným v 2./ a 3./ rade účelne vynaloţené trovy konania.

Súd prvého stupňa teda dospel k nesprávnemu záveru a pochybil, ak ţiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle Z dôvodu

10

nesprávneho právneho záveru, súd prvého stupňa sa nezaoberal výškou, ktorú si ţalovaní

v 2./ a v 3./ rade uplatnili ako náhradu trov konania.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k ţalovaným v 2./ a v 3./ rade

v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom

konaní súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania ţalovaných v 2./ a v 3./ rade

spôsobom zodpovedajúcim zákonnej úprave.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Anna M a r k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková