Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
75e/366820.c61205.pdf
PDF · 94.75 KB
No categories available
6Cdo/133/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 133/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú M. Z., nar. X.., dieťa
rodičov - matky S. Z., bývajúcej v Č.. zastúpenej JUDr. V. F., advokátom so sídlom v N, a otca Ľ.
Z., bývajúceho v P.. zastúpeného JUDr. E. J., advokátkou so sídlom v N., J., o zvýšenie
výživného, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 7
P 47/2009, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. februára 2010 sp.zn.
4 CoP 13/2010 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie matky o d m i e t a.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na odvolanie otca označeným rozsudkom zmenil
rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 16. novembra 2009 č.k. 7 P 47/2009-111
v napadnutom výroku o zvýšení výţivného (ktorým bola zvýšená vyţivovacia povinnosť otca
na mal. M. zo sumy 29,87 EUR na sumu 50 EUR mesačne) a o zročnom výţivnom tak, ţe zvýšil
vyţivovaciu povinnosť otca na mal. M. zo sumy 29,87 EUR na sumu 40 EUR mesačne
s účinnosťou od 1.9.2009.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie matka maloletej. Ţiadala, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnila odňatím moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe
odvolací súd nevykonal dôkazy, ktoré mohol vykonať. Odvolaciemu súdu tieţ vyčítala, ţe
nesprávne zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď iba svojou úvahou dospel k záveru, ţe
postačí zvýšenie vyţivovacej povinnosti v niţšej miere.
Otec maloletej vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako
neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu
sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 aţ 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle odseku 4
tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaţe
ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení
ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. V preskúmavanej veci sú predmetom konania
práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu upraveného Zákonom o rodine (vyţivovacia
povinnosť rodičov), nejde však o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností
alebo o pozastavenie ich výkonu, ani o priznanie rodičovských práv a povinností maloletému
rodičovi dieťaťa, ani o určenie alebo zapretie rodičovstva a ani o osvojenie. Prípustnosť dovolania
podľa uvedeného ustanovenia je preto vylúčená.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ aţ g/
ustanovenia § 237 O.s.p., nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania
vyplývajúcej z tohto zákonného ustanovenia. Za nedôvodnú povaţoval námietku dovolateľky
o odňatí moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe odvolací súd nevykonal
dôkazy, ktoré mohol vykonať. Dovolateľka uvedenú námietku nijako nekonkretizovala, v dovolaní
len všeobecne poukazovala na ustanovenie § 213 ods. 4 a ods. 5 O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého
stupňa sama odvolanie nepodala a vo vyjadrení k odvolaniu otca ani v dovolaní neoznačila ţiadne
konkrétne dôkazy, ktoré neboli vykonané súdom prvého stupňa, hoci mali byť vykonané. Ani
z obsahu spisu nevyplývajú ţiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali postup odvolacieho súdu
v tomto smere. Odvolací súd bol oprávnený pri nezmenenom skutkovom stave zistenom súdom
prvého stupňa právne posúdiť otázku primeranosti zvýšenia výţivného odlišne ako prvostupňový
súd. Pokiaľ rozsudok súdu prvého stupňa zmenil len pre iné právne posúdenie veci, bol jeho postup
v súlade s § 220 O.s.p. Správny bol aj postup odvolacieho súdu pokiaľ rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania. V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom
od 15.10.2008 odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde
o niektorý z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a
bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe
v preskúmavanej veci nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd
bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia
pojednávania. Odvolací súd napokon svoj rozsudok aj riadne odôvodnil.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie matky ako neprípustné odmietol (§ 218
ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku
2 tohto ustanovenia, keďţe ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy
nevznikli, resp. otec maloletej v súvislosti so svojím zastúpením ţiadne trovy nevyčíslil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová