Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
801/366766.51b575.pdf
PDF · 144.86 KB
No categories available
4Cdo/157/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 157/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. H., bývajúcej
v M., zastúpenej JUDr. D. H., advokátkou v B., proti žalovanej N., S., zastúpenej
JUDr. J. L., advokátom v T., o zaplatenie náhrady za prácu nadčas a pracovnú
pohotovosť, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 4 C 309/2008,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. februára 2010
sp.zn. 4 Co 178/2009, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom (v poradí tretím) z 21. apríla 2009
č.k. 4 C 309/2008-248 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 61,51 € s 13 %
úrokom z omeškania ročne od 1.9.2003 do zaplatenia, sumu 104,76 € s 12,5 % úrokom
z omeškania ročne od 1.10.2003 do zaplatenia, sumu 104,76 € s 12,5 % úrokom z omeškania
ročne od 1.11.2003 do zlatenia, sumu 104,76 € s 12,5 % úrokom z omeškania ročne
od 1.12.2003 do zaplatenia, sumu 104,76 € s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2004
do zaplatenia a sumu 130,95 € s 12 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2004 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku istiny 143,61 € a úrokov
z omeškania žalobu zamietol. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania
1 581,82 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že predchádzajúcim (v poradí druhým) rozsudkom zo 6. júla 2007 č.k. NM –
4 C 294/2004-174 prvostupňový súd (Okresný súd Trenčín – pozn. dovolacieho súdu)
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej jednak zaplatenia príplatkov
za prácu nadčas a hodinovej sadzby za pracovnú pohotovosť za obdobie od účinnosti
riaditeľského príkazu od 14.7.2003 do 31.12.2003 vo výške 22 750,-- Sk a tiež zaplatenia
pracovnej pohotovosti a práce nadčas vo výške 159 905,-- Sk za obdobie od 1.1.2004
do 31.8.2005. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 27. marca 2008 sp.zn. 4 Co 292/2007
napadnutý prvostupňový rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie
22 750,-- Sk a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Vo zvyšujúcej zamietajúcej časti napadnutý prvostupňový rozsudok
potvrdil. V ďalšom konaní potom, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
spočívajúcim v tom, že žalovaná konala protiprávne, keď bez dohody so žalobkyňou
o čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas a pracovnú pohotovosť jej neposkytla plat
za prácu nadčas a náhradu za pracovnú pohotovosť podľa § 34 a § 38 zákona č. 313/2001 Z.z.
o verejnej službe, súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok žalobkyne je opodstatnený,
avšak len v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. Žalovaná predložila súdu výpočet mzdy
za nadčas a pohotovostné služby za mesiac júl 2003 vo výške 2 095,86 Sk za prácu nadčas
a 1 612,20 Sk za pracovnú pohotovosť, v ktorých sumách sú však zahrnuté aj pohotovostné
služby počas pracovných dní 3. a 10.7.2003, t.j. ešte pred účinnosťou riaditeľského príkazu.
Keďže predmetom konania sú nároky žalobkyne za obdobie od 14.7.2003, súd za tieto dni
mzdu za prácu nadčas a pracovnú pohotovosť nepriznal. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila svoj
nárok vo výške 22 750,-- Sk (755,17 €), vo zvyšku istiny 4 326,-- Sk (143,61 €) žalobu
zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka s tým, že
uplatnený úrok z omeškania od 1.8.2003 za mzdu za prácu nadčas a pracovnú pohotovosť
odpracované v mesiacoch júl až december 2003 nemožno priznať, nakoľko žalovaná sa
dostala do omeškania až po splatnosti mzdy za konkrétny mesiac. V tejto súvislosti poukázal
na § 129 Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. februára 2010 sp.zn.
4 Co 178/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku vo veci samej,
ktorým bola zamietnutá istina a úroky z omeškania potvrdil. Vo výroku o náhrade trov
konania prvostupňový rozsudok zmenil tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania 1 406,-- € do troch dní do rúk advokáta JUDr. J. L.. Žalobkyňu zaviazal
zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania 28,02 € do troch dní do rúk advokáta
JUDr. J. L.. Pokiaľ ide o rozhodnutie v merite veci, odvolací súd sa stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Zmenu prvostupňového rozhodnutia vo výroku
o trovách konania odôvodnil tým, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov
konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalovaná mala v konaní čiastočný úspech, náhradu
trov konania pomerne rozdelil, ako aj správne rozhodol o rozsahu priznaných úkonov za
právne zastúpenie, avšak nesprávne určil výšku náhrady trov, keďže nárok žalovanej na
pomernú náhradu trov konania zodpovedá 80 % a nie 90 %, v ktorej výške priznal žalovanej
náhradu trov konania prvostupňový súd. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa
§§ 224 ods. 1, 142 ods. 1 a 151 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie v prvom rade odôvodnila tým, že výrok
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je nejasný a nezrozumiteľný a v tejto súvislosti
zdôraznila svoj názor, že odvolací súd sa nevysporiadal s celým napadnutým výrokom
prvostupňového rozhodnutia, ktorý pozostáva z troch častí. Obom súdom nižšieho stupňa
vytkla, že sa vôbec nezaoberali ňou uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 192
a nasl. Zákonníka práce a v tejto súvislosti odmietli vykonať žalobkyňou, resp. jej právnou
zástupkyňou navrhované dokazovanie.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla odmietnuť a uplatnila si náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4), je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobkyne z § 238 ods. 1 až 3
O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení
a ani samotná dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala.
Pokiaľ dovolateľka dovolanie odôvodnila zrejme tým, že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie do veci, keď sa oba súdy nižšieho
stupňa nezaoberali ňou uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 192 a nasl. Zákonníka
práce (o tomto nároku žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Trenčín zo 6. júla 2007 č.k. NM – 4 C 294/2004-174 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne z 27. marca 2008 sp.zn. 4 Co 292/2007 – pozn. dovolacieho súdu), treba uviesť, že
iná vada konania (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samotná táto vada ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli zistené
(ani tvrdené) procesné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že dovolanie žalobkyne je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použitie § 146 ods. 2 O.s.p. Aj keď si žalovaná uplatnila náhradu trov dovolacieho konania
pozostávajúcich z odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby, a to, vyjadrenie
k dovolaniu, podľa názoru dovolacieho súdu nešlo o vynaloženie trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva, keďže dovolanie je v danom prípade neprípustné, na čo aj
sama žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu poukázala.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová