Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/157/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J. H., bývajúcej

v M., zastúpenej JUDr. D. H., advokátkou v B., proti žalovanej N., S., zastúpenej

JUDr. J. L., advokátom v T., o zaplatenie náhrady za prácu nadčas a pracovnú

pohotovosť, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. februára 2010

sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom (v poradí tretím) z 21. apríla 2009

č.k. -248 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 61,51 € s 13 %

úrokom z omeškania ročne od 1.9.2003 do zaplatenia, sumu 104,76 € s 12,5 % úrokom

z omeškania ročne od 1.10.2003 do zaplatenia, sumu 104,76 € s 12,5 % úrokom z omeškania

ročne od 1.11.2003 do zlatenia, sumu 104,76 € s 12,5 % úrokom z omeškania ročne

od 1.12.2003 do zaplatenia, sumu 104,76 € s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2004

do zaplatenia a sumu 130,95 € s 12 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2004 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku istiny 143,61 € a úrokov

z omeškania žalobu zamietol. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania

1 581,82 € na účet jej právneho zástupcu do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že predchádzajúcim (v poradí druhým) rozsudkom zo 6. júla 2007 č.k. NM –

-174 prvostupňový súd (Okresný súd Trenčín – pozn. dovolacieho súdu)

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej jednak zaplatenia príplatkov

za prácu nadčas a hodinovej sadzby za pracovnú pohotovosť za obdobie od účinnosti

riaditeľského príkazu od 14.7.2003 do 31.12.2003 vo výške 22 750,-- Sk a tiež zaplatenia

2

pracovnej pohotovosti a práce nadčas vo výške 159 905,-- Sk za obdobie od 1.1.2004

do 31.8.2005. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 27. marca 2008 sp.zn.

napadnutý prvostupňový rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie

22 750,-- Sk a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Vo zvyšujúcej zamietajúcej časti napadnutý prvostupňový rozsudok

potvrdil. V ďalšom konaní potom, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

spočívajúcim v tom, že žalovaná konala protiprávne, keď bez dohody so žalobkyňou

o čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas a pracovnú pohotovosť jej neposkytla plat

za prácu nadčas a náhradu za pracovnú pohotovosť podľa a

o verejnej službe, súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok žalobkyne je opodstatnený,

avšak len v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. Žalovaná predložila súdu výpočet mzdy

za nadčas a pohotovostné služby za mesiac júl 2003 vo výške 2 095,86 Sk za prácu nadčas

a 1 612,20 Sk za pracovnú pohotovosť, v ktorých sumách sú však zahrnuté aj pohotovostné

služby počas pracovných dní 3. a 10.7.2003, t.j. ešte pred účinnosťou riaditeľského príkazu.

Keďže predmetom konania sú nároky žalobkyne za obdobie od 14.7.2003, súd za tieto dni

mzdu za prácu nadčas a pracovnú pohotovosť nepriznal. Pokiaľ žalobkyňa uplatnila svoj

nárok vo výške 22 750,-- Sk (755,17 €), vo zvyšku istiny 4 326,-- Sk (143,61 €) žalobu

zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa s tým, že

uplatnený úrok z omeškania od 1.8.2003 za mzdu za prácu nadčas a pracovnú pohotovosť

odpracované v mesiacoch júl až december 2003 nemožno priznať, nakoľko žalovaná sa

dostala do omeškania až po splatnosti mzdy za konkrétny mesiac. V tejto súvislosti poukázal

na . O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 4. februára 2010 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku vo veci samej,

ktorým bola zamietnutá istina a úroky z omeškania potvrdil. Vo výroku o náhrade trov

konania prvostupňový rozsudok zmenil tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej

náhradu trov konania 1 406,-- € do troch dní do rúk advokáta JUDr. J. L.. Žalobkyňu zaviazal

zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania 28,02 € do troch dní do rúk advokáta

JUDr. J. L.. Pokiaľ ide o rozhodnutie v merite veci, odvolací súd sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Zmenu prvostupňového rozhodnutia vo výroku

o trovách konania odôvodnil tým, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov

konania podľa , keď žalovaná mala v konaní čiastočný úspech, náhradu

trov konania pomerne rozdelil, ako aj správne rozhodol o rozsahu priznaných úkonov za

3

právne zastúpenie, avšak nesprávne určil výšku náhrady trov, keďže nárok žalovanej na

pomernú náhradu trov konania zodpovedá 80 % a nie 90 %, v ktorej výške priznal žalovanej

náhradu trov konania prvostupňový súd. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

§, ods. 1 a ods. 1

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie v prvom rade odôvodnila tým, že výrok

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je nejasný a nezrozumiteľný a v tejto súvislosti

zdôraznila svoj názor, že odvolací súd sa nevysporiadal s celým napadnutým výrokom

prvostupňového rozhodnutia, ktorý pozostáva z troch častí. Obom súdom nižšieho stupňa

vytkla, že sa vôbec nezaoberali ňou uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 192

a nasl. a v tejto súvislosti odmietli vykonať žalobkyňou, resp. jej právnou

zástupkyňou navrhované dokazovanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla odmietnuť a uplatnila si náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4), je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobkyne z § 238 ods. 1 až 3

nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení

a ani samotná dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala.

Pokiaľ dovolateľka dovolanie odôvodnila zrejme tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie do veci, keď sa oba súdy nižšieho

stupňa nezaoberali ňou uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 192 a nasl. Zákonníka

práce (o tomto nároku žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu

Trenčín zo 6. júla 2007 č.k. NM – -174 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne z 27. marca 2008 sp.zn. – pozn. dovolacieho súdu), treba uviesť, že

iná vada konania ( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý

možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samotná táto vada ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné a neboli zistené

(ani tvrdené) procesné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie žalobkyne je neprípustné, preto ho odmietol (

v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

použitie Aj keď si žalovaná uplatnila náhradu trov dovolacieho konania

pozostávajúcich z odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby, a to, vyjadrenie

k dovolaniu, podľa názoru dovolacieho súdu nešlo o vynaloženie trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva, keďže dovolanie je v danom prípade neprípustné, na čo aj

sama žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu poukázala.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová