Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bd1/366107.9d9590.pdf
PDF · 144.5 KB
No categories available
2Cdo/116/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 116/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. arch. J. F., bývajúceho
v K., zastúpeného JUDr. P. K., advokátom v K., proti ţalovanému 1/ F. M., bývajúcemu v P.,
zastúpeným JUDr. M. G., advokátkou v K., 2/ Ing. arch. F. M., bývajúcemu v S., o vydanie
veci a vyplatenie podielu, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 17 C 33/1998,
o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. septembra 2009,
sp.zn. 4 Co 82/2009, 4 Co 83/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného 1/ o d m i e t a.
Ţalovaný 1/ je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 223,88 €
na účet JUDr. P. K., advokáta v K., číslo účtu X. vedený v T., akciová spoločnosť, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 18. septembra 2008, č.k. 17 C 33/1998-834 uloţil
ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne 151 102,-- Sk
so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 8. augusta 1997 do zaplatenia ako náhradu
za hnuteľné veci vnesené do Z. F. a 675 132,-- Sk so 17,6% ročným úrokom z omeškania od
24. marca 1998 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu 59 308,-- Sk na
účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovaných 1/ a 2/ súd
zaviazal spoločne a nerozdielne k zaplateniu trov štátu v sume 7 042,-- Sk na účet Okresného
súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe účastníci
konania uzatvorili dňa 10. januára 1992 zmluvu o zaloţení konzorcia. Vychádzajúc z jej
obsahu táto spĺňala všetky náleţitosti zmluvy o Z. (§ 829 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka), doplnená 15. januára 1993. Z. vystupovalo pod názvom F. Dňa 18. marca 1997
bol ţalobca vylúčený zo Z., pričom podľa čl. 6 bod 5 Zmluvy o Z. spoločníkovi, ktorý bol zo
Z. vylúčený alebo zo Z. vystúpil sa uhradí podiel za vykonané práce ku dňu vystúpenia alebo
vylúčenia najneskôr do dvoch mesiacov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe
ţalobca vniesol do Z. veci individuálne ako aj druhovo určené. Spočítaním hodnoty vecí
určených znaleckým posudkom a úvahou súdu súd dospel k sume 151 102,-- Sk. Z titulu
vyporiadania ţalobcu z majetku získaného pri výkone spoločnej činnosti Z. zaviazal súd
ţalovaných k zaplateniu 675 132,-- Sk.
Okresný súd Prešov uznesením z 22. mája 2007 č.k. 17 C 33/1998-720 priznal
znalkyni Ing. J. H., J. odmenu za doplnok k znaleckému posudku č. 3/2007 zo dňa 10. júla
2007 spolu vo výške 23 446,-- Sk a upravil učtáreň súdu, aby vyplatila znalkyni
po právoplatnosti uznesenia sumu 23 446,-- Sk preddavkovane zo štátnych prostriedkov.
Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného 1/ Krajský súd v Prešove rozsudkom
z 23. septembra 2009 sp.zn. 4 Co 82/2009, 4 Co 83/2009 potvrdil rozsudok okresného súdu
vo výroku o povinnosti ţalovaných 1/ a 2/ zaplatiť ţalobcovi spoločne a nerozdielne
151 102,-- Sk so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 8. augusta 1997 do zaplatenia.
V prevyšujúcej vyhovujúcej časti, vo výroku o trovách konania účastníkov a vo výroku
o náhrade trov konania štátu zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatok nepriznal. Uznesenie
okresného súdu potvrdil.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal
dovolanie ţalovaný 1/ a ţiadal, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu
i krajského súdu a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie. Poukázal na ustanovenie § 237
písm. f/ O.s.p. a tvrdil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom. Uviedol, ţe v odvolaní ţalovaný 1/ namietal, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a jeho rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a to aj vo vzťahu k dovolaním napadnutému výroku. Odvolací súd sa však týmito
odvolacími námietkami vo vzťahu k 1. výroku rozsudku súdu prvého stupňa (povinnosť
zaplatiť 151 102,-- Sk) nezaoberal, nakoľko podľa odvolacieho súdu je tento viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, čím sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom.
Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného 1/ vyjadril. Navrhol dovolanie odmietnuť
a zaviazať ţalovaného 1/ k náhrade trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke
ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiaden z uvedených prípadov,
t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,
nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo
podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho
výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky,
dovolanie ţalovaného 1/ nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na námietky ţalovaného 1/ a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd
sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto
vád, t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo prekáţku uţ prv začatého konania, nepodania
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania
pred nesprávne obsadeným súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/,
e/, g/ O.s.p., ktoré ţalovaný 1/ v dovolaní nenamietal, tieto v dovolacom konaní nevyšli
najavo, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. namietanú v dovolaní, dovolací
súd osobitne skúmal, či v konaní pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu moţnosti
účastníkov konať pred súdom a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto
ustanovenia, nakoľko existenciu procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v konaní nezistil.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký neţiaduci postup súdu
v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemoţní realizáciu tých práv, ktoré
mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkom konania
ich procesné práva.
Dovolací súd na námietku ţalovaného, ţe neboli vykonané ním navrhované dôkazy
udáva, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nie je ani
povinný všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Posúdenie dôkazných návrhov a rozhodnutie,
ktoré z dôkazov budú vykonané, je vţdy na úvahe súdu a nie účastníka konania. Ak súd
v priebehu konania všetky navrhované dôkazy nevykoná, nezakladá to vadu konania v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p., lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.
Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd
postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne
nepochybil a svojim postupom ţalovanému 1/ neodňal moţnosť konať pred súdom podľa
Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalovaného spočívajúce v nesprávnom
právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., tieto je moţné preskúmať len
v prípade, ţe dovolanie je prípustné, nakoľko tento dovolací dôvod, ak by aj bol daný, sám
osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa ním dovolací súd nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ţe prípustnosť dovolania nie je daná ani podľa
§ 237 O.s.p., ani podľa § 238 O.s.p. a dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto
podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. odmietol
bez toho, aby preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalovanému 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu preto túto náhradu priznal za jeden
úkon právnej sluţby - vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 28. apríla 2010 - 223,88 €
(180,93 € + 7,21 € reţijný paušál + DPH) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júla 2010
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová