Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ea0/363248.fad0a0.pdf
PDF · 144.68 KB
No categories available
1Cdo/39/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 39/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Doc. Ing. D. Č.,
PhD, bytom v B., zastúpeného JUDr. D. R., advokátom v B., proti odporkyni
MUDr. S. D., bytom v B.B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou E. - K. & P., s.r.o., so
sídlom v B., o zaplatenie 9958,18 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 11C 28/2006, o dovolaní odporkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2009, sp. zn. 15Co 111/2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
21. októbra 2009 sp. zn. 15Co 111/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom podaným 15. apríla 2004 sa navrhovateľ domáhal, aby odporkyni
bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 300.000,- Sk (9958,18 Eur) z titulu
poskytnutej pôžičky a nahradiť mu trov konania.
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 24. októbra 2007, č. k. 11C 28/2006 -151 v
spojení s uznesením z 26. februára 2009, č. k. 11 C 28/2006 - 188 návrh zamietol
a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný, keď z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo nepreukázané, že medzi
2
účastníkmi bola dňa 30. januára 2003 uzavretá zmluva o pôžičke. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia síce predložil
doklad z 30. januára 2003, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň odporkyňa prevzala od
neho v hotovosti uvedenú sumu, ale nevyplýva z neho dôvod jej poskytnutia, ani doba
splatnosti. Odporkyňa spochybnila pravosť uvedenej listiny a trvala na predložení
originálu potvrdenia. Bránila sa aj tým, že u navrhovateľa v byte ani v jeho dome
v uvedený deň nebola. Rovnako nebola ani u notára a predmetnú sumu z tohto titulu
v uvedený deň od navrhovateľa neprevzala. Za týchto okolností jednoznačne
nepreukázal, že medzi účastníkmi bola dňa 30. januára 2003 uzavretá zmluva
o pôžičke. Súd prvého stupňa výpoveď navrhovateľa vyhodnotil ako rozpornú, keď
táto bola v rozpore s výpoveďou svedkov H. a Š.. Súd nemohol žalobe vyhovieť ani z
titulom bezdôvodného obohatenia, lebo ani sám navrhovateľ neuviedol skutkovú
podstatu, na základe ktorej bezdôvodné obohatenie vzniklo. Odporkyňa nárok
navrhovateľa z titulu pôžičky neuznala, pokiaľ nejakú sumu prevzala, išlo len o ďalšiu
splátku z titulu podielu za predaj rodinného domu, ktorého bola spoluvlastníčkou.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. októbra 2009 č. k. 15Co 111/2009 -
204 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 9958,18 Eur, lebo (na rozdiel od súdu prvého stupňa) dospel
k záveru, že tak návrh, ako aj odvolanie navrhovateľa, sú dôvodné. Odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, avšak vyvodil z neho nesprávny právny záver. Z predložených listinných
dôkazov, ako aj z výpovedi svedkov a účastníkov konania mal odvolací súd
jednoznačne preukázané, že odporkyňa prevzala od navrhovateľa sumu 300.000,- Sk.
Uvedená skutočnosť vyplýva z potvrdenia odporkyne z 30. januára 2003. Odvolací súd
poukázal aj na samotné vyjadrenie odporkyne, že od navrhovateľa prevzala finančné
čiastky 360.000,- Sk, ako aj 300.000,- Sk, ale prevzala ich v dobrej viere v tom, že ide
o splátky z celkovej dlžnej sumy 900.000,- Sk, ktorú jej mal vyplatiť navrhovateľ ako
spoluvlastníčke za predaj nehnuteľnosti, ktorej bola spoluvlastníčkou a ktorú
3
navrhovateľ predal na základe ich vzájomnej dohody. Z jednotlivých splnomocnení, na
základe ktorých spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti splnomocnili navrhovateľa na
zastupovanie vo veci predaja nehnuteľnosti nevyplýva podmienka výšky kúpnej ceny,
za ktorú mala byť uvedená nehnuteľnosť odpredaná. Z predloženej kúpnej zmluvy
vyplýva, že kúpna cena nehnuteľnosti bola dohodnutá na výšku 1 800 000,- Sk, teda
podiel pre každého spoluvlastníka predstavuje sumu 360 000,- Sk. Odvolací súd dospel
k záveru, že odporkyňa prevzala kúpnu cenu zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu
podielu 1/5 k celku, vo výške 360 000,- Sk. Rovnako v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, že nie je možné objektívne zistiť, či suma 300 000,- Sk bola poskytnutá
odporkyni titulom zmluvy o pôžičke, resp. titulom predaja rodinného domu a samotné
prevzatie sumy 300 000,- Sk bolo riadne preukázané. Napriek tomu dospel k záveru, že
odporkyňa prijala uvedené plnenie bez právneho dôvodu. Úkon odovzdania peňazí
považoval za neplatný pre jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nejasnosť a plnenie
z neho preto považoval za plnenie z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorým
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia odporkyne v sume 300 000,- Sk ktoré je
povinná vrátiť navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O. s. p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla, aby
dovolací súd rozsudok krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, že
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Jeho
prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. Trvala na tom, že sumu
300 000,- Sk od navrhovateľa prijala, avšak nie z titulu pôžičky, ale v domnienke, že
ide o splátku ako podiel z predaja rodinného domu, ktorého bola spoluvlastníčkou.
Navrhovateľ, ktorého (podobne ako ona) aj ostatní spoluvlastníci splnomocnili na
predaj nehnuteľnosti, sľúbil vyplatiť každému z dedičov 900 000,- Sk (po odpočítaní
všetkých nákladov) bez ohľadu na výšku kúpnej ceny nehnuteľnosti. Odporkyňa
poukázala na časovú a vecnú súvislosť navrhovateľom odovzdaných finančných
4
prostriedkov a bezrozporovosť výpovedí odporkyne a svedkov v konaní na prvom
stupni. Vytýkala odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal zhodnými výpoveďami svedkov
preukazujúcimi právny titul prevzatia finančných prostriedkov vo výške 300 000,- Sk
zo strany odporkyne a čestným prehlásením zo 17. augusta 2004 a neprihliadol ani na
rozpor medzi výpoveďami navrhovateľa a svedkyne H.. Odvolací súd rozhodoval
výlučne na základe skutkového stavu zisteného v konaní na prvom stupni, pričom
v odvolacom konaní neboli navrhnuté, ani vykonané žiadne dôkazy, ktoré by sa týkali
vzniku právneho nároku na zaplatenie sumy 300 000,- Sk a ktoré by preukazovali
právny titul prevzatia finančných prostriedkov zo strany odporkyne. Ak bol odvolací
súd toho názoru, že zistený skutkový stav neumožňoval zistiť právny titul poskytnutia
finančných prostriedkov, mal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Odporkyňa tiež namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom a predkladať doplňujúce dôkazy, nakoľko až do
vyhlásenia rozsudku nemohla vedieť, že odvolací súd nepovažuje zistený skutkový stav
za natoľko jasný, aby na jeho základe bolo možné preukázať právny titul poskytnutia
finančných prostriedkov.
Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po
zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), podal účastník konania zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z
§ 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 220 O. s. p.). Ak má odvolací
5
súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Z významu citovaných zákonných ustanovení a tiež aj z ustálenej súdnej praxe
je zrejmé, že zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa môže
odvolací súd len vtedy, ak dospeje k záveru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. V takomto prípade odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmeniť, len ak dokazovanie v potrebnom rozsahu sám zopakuje. Opakovanie
dokazovania je teda podmienkou pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, kedy
odvolací súd sám vykonáva, resp. doplňuje dokazovanie, na základe ktorého potom
dospeje k úplnému zisteniu skutkového stavu tvoriacemu podklad na rozhodnutie v
danej veci. Týmto spôsobom si odvolací súd zadovažuje rovnocenný podklad na svoje
vlastné skutkové závery, ktoré sú v porovnaní so súdom prvého stupňa iné.
V predmetnej veci odvolací súd pojednával v neprítomnosti odporkyne a jej
právneho zástupcu, bezprostredne pred rozhodnutím iba oboznámil priebeh
doterajšieho dokazovania a konštatoval, že odvolanie navrhovateľa bolo prednesené
v súlade s písomným. Hneď na to bol vo veci vynesený rozsudok, podľa ktorého
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa spôsobom uvedeným vo výroku. Je
teda zrejmé, že odvolací súd dokazovanie ani nedopĺňal, ani neopakoval.
Pokiaľ teda odvolací súd bez náležitého doplnenia dokazovania, vychádzal
z iného skutkového stavu než súd prvého stupňa a odvolaním napadnutý rozsudok
zmenil, jeho skutkové závery boli urobené v rozpore s ustanoveniami § 120, 132, 211,
213. Potom konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou v zmysle
ustanovenia § 241 ods. 1 písm. b) O. s. p. a v podstate vylučuje možnosť preskúmania
rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dôvodov uvedených v dovolaní. Osobitne
6
treba zvýrazniť, že odvolací súd tak postupoval napriek tomu, že v súdnom konaní stále
zostala sporná otázka právneho dôvodu navrhovateľovho plnenia odporkyni v sume
300 000 Sk.
V prípade, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle
§ 220 ods. 2 OSP, bez toho, aby doplnil dokazovanie spôsobom uvedeným v § 120 a
nasl. O. s. p., je konanie pred ním postihnuté vadou v zmysle § 241 ods. 1 písm. b)
O. s. p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K tejto vade je dovolací
súd pri rozhodovaní o dovolaní proti takémuto zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho
súdu povinný prihliadnuť, a to aj keby výslovne nebola uvedená v dovolaní ako
dovolací dôvod uplatnená (§ 242 ods. 1 veta druhá ).
Keď teda žalobca vo svojom dovolaní napáda správnosť skutkových zistení
odvolacím súdom, ako aj správnosť hodnotenia vykonaného dokazovania, túto
námietku dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov považoval za dôvodnú [§ 241 ods.
2 písm. b) OSP].
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
7
V Bratislave 30. júla 2010.
JUDr. Daniela Švecová, v. r.
predsedníčka senát
Za správnosť vyhotovenia:
Hrčková Marta