Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/39/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Doc. Ing. D. Č.,

PhD, bytom v B., zastúpeného JUDr. D. R., advokátom v B., proti odporkyni

MUDr. S. D., bytom v B.B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou E. - K. & P., s.r.o., so

sídlom v B., o zaplatenie 9958,18 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2009, sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

21. októbra 2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom podaným 15. apríla 2004 sa navrhovateľ domáhal, aby odporkyni

bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 300.000,- Sk (9958,18 Eur) z titulu

poskytnutej pôžičky a nahradiť mu trov konania.

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 24. októbra 2007, č. k. -151 v

spojení s uznesením z 26. februára 2009, č. k. - 188 návrh zamietol

a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, že návrh nie je

dôvodný, keď z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo nepreukázané, že medzi

2

účastníkmi bola dňa 30. januára 2003 uzavretá zmluva o pôžičke. V odôvodnení

rozsudku uviedol, že navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia síce predložil

doklad z 30. januára 2003, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň odporkyňa prevzala od

neho v hotovosti uvedenú sumu, ale nevyplýva z neho dôvod jej poskytnutia, ani doba

splatnosti. Odporkyňa spochybnila pravosť uvedenej listiny a trvala na predložení

originálu potvrdenia. Bránila sa aj tým, že u navrhovateľa v byte ani v jeho dome

v uvedený deň nebola. Rovnako nebola ani u notára a predmetnú sumu z tohto titulu

v uvedený deň od navrhovateľa neprevzala. Za týchto okolností jednoznačne

nepreukázal, že medzi účastníkmi bola dňa 30. januára 2003 uzavretá zmluva

o pôžičke. Súd prvého stupňa výpoveď navrhovateľa vyhodnotil ako rozpornú, keď

táto bola v rozpore s výpoveďou svedkov H. a Š.. Súd nemohol žalobe vyhovieť ani z

titulom bezdôvodného obohatenia, lebo ani sám navrhovateľ neuviedol skutkovú

podstatu, na základe ktorej bezdôvodné obohatenie vzniklo. Odporkyňa nárok

navrhovateľa z titulu pôžičky neuznala, pokiaľ nejakú sumu prevzala, išlo len o ďalšiu

splátku z titulu podielu za predaj rodinného domu, ktorého bola spoluvlastníčkou.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. októbra 2009 č. k. -

204 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 9958,18 Eur, lebo (na rozdiel od súdu prvého stupňa) dospel

k záveru, že tak návrh, ako aj odvolanie navrhovateľa, sú dôvodné. Odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne zistil

skutkový stav, avšak vyvodil z neho nesprávny právny záver. Z predložených listinných

dôkazov, ako aj z výpovedi svedkov a účastníkov konania mal odvolací súd

jednoznačne preukázané, že odporkyňa prevzala od navrhovateľa sumu 300.000,- Sk.

Uvedená skutočnosť vyplýva z potvrdenia odporkyne z 30. januára 2003. Odvolací súd

poukázal aj na samotné vyjadrenie odporkyne, že od navrhovateľa prevzala finančné

čiastky 360.000,- Sk, ako aj 300.000,- Sk, ale prevzala ich v dobrej viere v tom, že ide

o splátky z celkovej dlžnej sumy 900.000,- Sk, ktorú jej mal vyplatiť navrhovateľ ako

spoluvlastníčke za predaj nehnuteľnosti, ktorej bola spoluvlastníčkou a ktorú

3

navrhovateľ predal na základe ich vzájomnej dohody. Z jednotlivých splnomocnení, na

základe ktorých spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti splnomocnili navrhovateľa na

zastupovanie vo veci predaja nehnuteľnosti nevyplýva podmienka výšky kúpnej ceny,

za ktorú mala byť uvedená nehnuteľnosť odpredaná. Z predloženej kúpnej zmluvy

vyplýva, že kúpna cena nehnuteľnosti bola dohodnutá na výšku 1 800 000,- Sk, teda

podiel pre každého spoluvlastníka predstavuje sumu 360 000,- Sk. Odvolací súd dospel

k záveru, že odporkyňa prevzala kúpnu cenu zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu

podielu 1/5 k celku, vo výške 360 000,- Sk. Rovnako v odôvodnení svojho rozhodnutia

konštatoval, že nie je možné objektívne zistiť, či suma 300 000,- Sk bola poskytnutá

odporkyni titulom zmluvy o pôžičke, resp. titulom predaja rodinného domu a samotné

prevzatie sumy 300 000,- Sk bolo riadne preukázané. Napriek tomu dospel k záveru, že

odporkyňa prijala uvedené plnenie bez právneho dôvodu. Úkon odovzdania peňazí

považoval za neplatný pre jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť a nejasnosť a plnenie

z neho preto považoval za plnenie z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorým

došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia odporkyne v sume 300 000,- Sk ktoré je

povinná vrátiť navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Jeho

prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia Trvala na tom, že sumu

300 000,- Sk od navrhovateľa prijala, avšak nie z titulu pôžičky, ale v domnienke, že

ide o splátku ako podiel z predaja rodinného domu, ktorého bola spoluvlastníčkou.

Navrhovateľ, ktorého (podobne ako ona) aj ostatní spoluvlastníci splnomocnili na

predaj nehnuteľnosti, sľúbil vyplatiť každému z dedičov 900 000,- Sk (po odpočítaní

všetkých nákladov) bez ohľadu na výšku kúpnej ceny nehnuteľnosti. Odporkyňa

poukázala na časovú a vecnú súvislosť navrhovateľom odovzdaných finančných

4

prostriedkov a bezrozporovosť výpovedí odporkyne a svedkov v konaní na prvom

stupni. Vytýkala odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal zhodnými výpoveďami svedkov

preukazujúcimi právny titul prevzatia finančných prostriedkov vo výške 300 000,- Sk

zo strany odporkyne a čestným prehlásením zo 17. augusta 2004 a neprihliadol ani na

rozpor medzi výpoveďami navrhovateľa a svedkyne H.. Odvolací súd rozhodoval

výlučne na základe skutkového stavu zisteného v konaní na prvom stupni, pričom

v odvolacom konaní neboli navrhnuté, ani vykonané žiadne dôkazy, ktoré by sa týkali

vzniku právneho nároku na zaplatenie sumy 300 000,- Sk a ktoré by preukazovali

právny titul prevzatia finančných prostriedkov zo strany odporkyne. Ak bol odvolací

súd toho názoru, že zistený skutkový stav neumožňoval zistiť právny titul poskytnutia

finančných prostriedkov, mal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie. Odporkyňa tiež namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom a predkladať doplňujúce dôkazy, nakoľko až do

vyhlásenia rozsudku nemohla vedieť, že odvolací súd nepovažuje zistený skutkový stav

za natoľko jasný, aby na jeho základe bolo možné preukázať právny titul poskytnutia

finančných prostriedkov.

Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), podal účastník konania zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z

a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie ( ). Ak má odvolací

5

súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

( )

Z významu citovaných zákonných ustanovení a tiež aj z ustálenej súdnej praxe

je zrejmé, že zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa môže

odvolací súd len vtedy, ak dospeje k záveru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. V takomto prípade odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého

stupňa zmeniť, len ak dokazovanie v potrebnom rozsahu sám zopakuje. Opakovanie

dokazovania je teda podmienkou pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, kedy

odvolací súd sám vykonáva, resp. doplňuje dokazovanie, na základe ktorého potom

dospeje k úplnému zisteniu skutkového stavu tvoriacemu podklad na rozhodnutie v

danej veci. Týmto spôsobom si odvolací súd zadovažuje rovnocenný podklad na svoje

vlastné skutkové závery, ktoré sú v porovnaní so súdom prvého stupňa iné.

V predmetnej veci odvolací súd pojednával v neprítomnosti odporkyne a jej

právneho zástupcu, bezprostredne pred rozhodnutím iba oboznámil priebeh

doterajšieho dokazovania a konštatoval, že odvolanie navrhovateľa bolo prednesené

v súlade s písomným. Hneď na to bol vo veci vynesený rozsudok, podľa ktorého

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa spôsobom uvedeným vo výroku. Je

teda zrejmé, že odvolací súd dokazovanie ani nedopĺňal, ani neopakoval.

Pokiaľ teda odvolací súd bez náležitého doplnenia dokazovania, vychádzal

z iného skutkového stavu než súd prvého stupňa a odvolaním napadnutý rozsudok

zmenil, jeho skutkové závery boli urobené v rozpore s ustanoveniami § 120, 132, 211,

213. Potom konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou v zmysle

ustanovenia a v podstate vylučuje možnosť preskúmania

rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dôvodov uvedených v dovolaní. Osobitne

6

treba zvýrazniť, že odvolací súd tak postupoval napriek tomu, že v súdnom konaní stále

zostala sporná otázka právneho dôvodu navrhovateľovho plnenia odporkyni v sume

300 000 Sk.

V prípade, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle

, bez toho, aby doplnil dokazovanie spôsobom uvedeným v a

nasl. , je konanie pred ním postihnuté vadou v zmysle

, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K tejto vade je dovolací

súd pri rozhodovaní o dovolaní proti takémuto zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho

súdu povinný prihliadnuť, a to aj keby výslovne nebola uvedená v dovolaní ako

dovolací dôvod uplatnená (§ 242 ods. 1 veta druhá ).

Keď teda žalobca vo svojom dovolaní napáda správnosť skutkových zistení

odvolacím súdom, ako aj správnosť hodnotenia vykonaného dokazovania, túto

námietku dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov považoval za dôvodnú [§ 241 ods.

2 písm. b) ].

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

7

V Bratislave 30. júla 2010.

JUDr. Daniela Švecová, v. r.

predsedníčka senát

Za správnosť vyhotovenia:

Hrčková Marta