Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2f6/363662.d6600e.pdf
PDF · 102.42 KB
No categories available
1Nc/22/2010
Najvyšší súd 1 Nc 22/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov právnej veci navrhovateľov: 1/
MUDr. R. B., nar. X., bytom Č., 2/ Doc. Ing. Š. B., CSc, nar. X., bytom Ţ., 3/ H. C. nar. X., bytom Č., 4/ Mgr. M. B. nar. X., bytom Ţ., 5/ maloletá S. B. nar. X., bytom Ţ., zastúpená zákonným zástupcom - matkou Mgr. M. B., 6/ RNDr. M. Z, nar. X., bytom B., 7 / Mgr. V. R., nar. X., bytom B., 8/ MUDr. P. B., nar. X., bytom B., 9/ J. B. nar. X., bytom Ţ. , 10/ Ing. M. B., nar. X., bytom Ţ., 11/ Ing. J. B., nar. X., bytom Ţ., navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 9/, 10/, 11/ zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. M. B., advokátkou so sídlom Ţ., proti odporcovi: S., spol. s r.o., so sídlom Ţ., IČO: X., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ľ. B., advokátkou so sídlom v Ţ., v konaní o zaplatenie sumy 32.250,08 € s príslušenstvom, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Ţiline z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 8 Co 188/2010, takto
r o z h o d o l
Predsedníčka senátu 8Co Krajského súdu v Ţiline JUDr. T. R., a sudcov tohto senátu
JUDr. O. B. a Mgr. M. Š. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp.zn. 8 Co 188/2010.
O d ô v o d n e n i e
V konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 6 C 359/2001 a na Krajskom
súde v Ţiline pod sp.zn. 8Co 188/2010, v rámci odvolacieho konania písomným podaním
27. mája 2010 (č.l. 758 spisu) vzniesla navrhovateľka 4/ námietku zaujatosti voči sudcom
Krajského súdu v Ţiline, z dôvodu, ţe ţalovaný bol právne zastúpený advokátkou
JUDr. P., ktorá je manţelkou sudcu Krajského súdu v Ţiline JUDr. P. P. ktoré priateľské vzťahy
s ostatnými sudcami Krajského súdu v Ţiline nedávajú záruku objektívneho posúdenia veci, ide
teda o pomer sudcov k jednému z účastníkov konania, preto je moţné mať pochybnosti o ich
nezaujatosti.
Ţalovaný sa k vznesenej námietke nevyjadril.
K námietke sa vyjadrili predsedníčka senátu 8Co ( ktorému vec pripadla na rozhodnutie
v súlade s rozvrhom práce ) T. R., a členovia senátu JUDr. O. B. a Mgr. M. Š. ktorí zhodne
uviedli ţe sa necítia byť zaujatí, k účastníkom konania, k ich zástupcom, ani k prejednávanej veci
nemajú ţiadny vzťah.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16
ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z
ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom
moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď :
1/ k veci (t. j. o taký vzťah ide napríklad vtedy, keď sudca má osobný záujem na určitom
výsledku konania),
2/ k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,
manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného alebo osobného vzťahu ),
3/ k zástupcom účastníkov (viď vyššie 2/).
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdrţať sa
všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj
so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanej veci, účastníkom konania
a ich zástupcom vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a
potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním
veci v súdnom konaní je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon
súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať
vecný prístup za kaţdých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie,
ale tieţ sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť
týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania je
tieţ schopnosť vyrovnať sa vnútorne so situáciou, ţe niektorého z účastníkov pozná; aj takáto
jeho schopnosť je totiţ neoddeliteľnou súčasťou spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.
Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodoval
nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť sudcu je jedným z
hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jedným z hlavných predpokladov dôvery
občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát.
Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou, vyjadrujúcou
vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý zahŕňa v sebe
vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne, o ktorých
skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba takto ponímaný
inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťaţko uplatniteľný vzhľadom na nemoţnosť
objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút nezaujatosti preto
treba chápať širšie, tieţ v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu rovinu však nie je moţné
povaţovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí účastníkovi konania, ale len v
nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym
pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.
Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť zaloţené na skutočne
preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak moţno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Subjektívne hľadisko účastníka konania môţe byť podnetom k takémuto preskúmavaniu
zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne z hľadiska objektívneho.
To znamená, ţe otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou istotou. Pri jej posudzovaní
nie je moţné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb zúčastnených na konaní, ale aj právny
rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam účastníka konania vedú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o návrhoch oprávnených osôb (§ 15
O.s.p.) zaloţil na vzájomnej korelácii a vyvaţovaní oboch relevantných hľadísk teórie zdania (tak
subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou ESĽP, Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj s výkladom uvedeným vyššie dospel k záveru, ţe v prípade sudcov
senátu 8Co Krajského súdu v Ţiline nemoţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli
relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
neexistuje ţiadny dôvod objektívnej povahy, na základe ktorého by mohli vznikať pochybnosti o
nezaujatosti senátu 8Co Krajského súdu v Ţiline zloţeného z označených sudcov. V predmetnej
veci teda nie je daný dôvod spochybňujúci nezaujatosť senátu Krajského súdu v Ţiline, ktorému
vec pripadla na rozhodnutie v zmysle aktuálneho rozvrhu práce. Preto rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky tak, ţe označení sudcovi senátu 8 Co nie sú vylúčené z prejednávania a
rozhodovania tejto veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta