Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/82/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: D., a.s.,

so sídlom V., Ž., IČO: X., na odvolanie Ing. M.K., L., B., ustanovenej správkyne konkurznej

podstaty úpadcu, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.04.2010, č. k.

-387, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 21.04.2010, č. k. 46K 17/2005-Že-387 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd uznesením zo dňa 21.04.2010, č. k. 46K 17/2005-Že-387 ustanovil

Ing. M.K. za správcu konkurznej podstaty.

Súd v odôvodnení uviedol, že uznesením zo dňa 03.08.2005, č. k. -114

vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. J.V.

Uznesením zo dňa 09.02.2010, č. k. 46K 17/2005-Že-352 zbavil funkcie správcu JUDr. J.V.

a za správcu ustanovil Ing. M.K. V treťom odseku výroku súd uložil správkyni a bývalému

správcovi povinnosť a uložil na splnenie povinnosti lehoty. Na základe odvolania

novoustanovenej správkyne Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24.03.2010, sp. zn. 1 Obo

30/2010 v napadnutej časti 2. a 3. výroku zrušil uznesenie zo dňa 09.02.2010, č. k.

46K 17/2005-Že-352 a vec vrátil na ďalšie konanie. Nakoľko výrok o zbavení funkcie

správcu JUDr. J.V. nebol zrušený, JUDr. J.V.

je právoplatne zbavený funkcie. Výrok o ustanovení Ing. M.K. za správcu

bol zrušený, preto správkyňa nie je právoplatne ustanovená do funkcie.

Keďže Ing. M.K. je zapísaná do zoznamu správcov, pričom podmienkou jej zapísania

do zoznamu správcov bola primeraná odborná spôsobilosť, podľa súdu neuviedla žiadne

relevantné dôležité dôvody pre odmietnutie funkcie správcu

a prvostupňový súd ju vybral náhodným výberom prostredníctvom technických prostriedkov

a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR, súd prvého

stupňa ju ustanovil do funkcie správcu. Prvostupňový súd v uznesení neuložil správcom

lehoty, nakoľko tieto vyplývajú priamo zo zákona. Zároveň súd nezisťoval neexistenciu

majetku, keďže v súčasnosti nikto nevykonáva funkciu správcu a nemôže súdu predložiť

potrebné informácie.

Proti uzneseniu podala novoustanovená správkyňa včas odvolanie, v ktorom

odvolaciemu súdu navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť s tým, že Ing. M.K. nie je ustanovená

za správcu konkurznej podstaty úpadcu.

Odvolateľka vo svojom podaní uviedla, že nesúhlasí, ako súd prvého stupňa posúdil

jej odmietnutie správcovskej činnosti. Odmietnutie výkonu funkcie správcu správkyňa oprela

o ustanovenie o správcoch v znení neskorších predpisov,

pričom súd prvého stupňa uvedené odmietnutie posudzoval podľa ust. § 8 ods. 1 ZKV, ktoré

upravuje možnosť odmietnuť funkciu len z dôležitých dôvodov, ktoré posúdi súd. Podľa

správkyne sú dôležité dôvody podrobnejšie upravené v ,

avšak prvostupňový súd sa s nimi v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Odvolateľka súdu

prvého stupňa vytkla, že sa vôbec nezaoberal nielen nedostatočnými odbornými vedomosťami

správkyne, ale ani jej nedostatočnými skúsenosťami, pričom súd nezdôvodnil, prečo nevzal

uvedené argumenty do úvahy. Rovnako sa súd nezaoberal ani zjavnou nehospodárnosťou

výkonu správcovskej činnosti, nakoľko by správkyňa pri svojej činnosti v danom konkurze

potrebovala značnú odbornú pomoc. Odvolateľka taktiež poukázala na ďalší dôvod nutnosti

odmietnuť funkciu správcu úpadcu D., a.s., a to, že dňa 17.05.2010 požiadala Ministerstvo

spravodlivosti o pozastavenie výkonu správcovskej činnosti zo závažných rodinných

dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal

napadnuté uznesenie podľa ust. a preskúmal podľa ust.

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa ust. , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ust. druhá veta , súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé.

Podľa ust. štvrtá veta ZKV platného v znení novely č. , osoby

zapísané do zoznamu správcov môžu odmietnuť túto funkciu len v prípadoch, keď sú na to

dôležité dôvody, ktoré posúdi súd.

Podľa ust. § 8 ods. 1 cit. zák., správcu podstaty vyberá súd náhodným výberom

pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky; to neplatí, ak súd ustanovuje správcu na základe

rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Za správcu možno ustanoviť len toho, kto je

zapísaný do zoznamu správcov, ktorý vedie ministerstvo podľa osobitného zákona, nemá

pozastavený výkon správcovskej činnosti podľa osobitného zákona a v územnom obvode,

pre ktorý je súd príslušný, má zriadenú kanceláriu podľa osobitného zákona.

Osobitným o správcoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

Podľa ust. § 25 ods. 7 cit. zák., počas pozastavenia výkonu správcovskej činnosti

správca nemôže vykonávať správcovskú činnosť; správcovi zaniká aj povinnosť mať

uzatvorenú poistnú zmluvu. Pozastavením výkonu správcovskej činnosti nie je dotknutá

povinnosť správcu - fyzickej osoby ďalej sa vzdelávať.

Podľa obsahu podania odvolací súd posúdil odvolanie ako podané z dôvodu ust. § 205

ods. 2 písm. f/

Uznesením zo dňa 24.03.2010, sp. zn. Najvyšší súd SR zrušil

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.02.2010, č. k. 46K 17/2005-Že-352

v napadnutej časti 2. a 3. výroku a vrátil vec na ďalšie konanie, okrem iného s tým, že súd

prvého stupňa posúdi podanie novoustanovenej správkyne z hľadiska splnenia dôvodov

odmietnutia funkcie. Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia zo dňa 21.04.2010, č. k.

-387 o ustanovení Ing. M.K. za správkyňu konkurznej podstaty iba

konštatoval, že správkyňa neuviedla dôležité dôvody pre odmietnutie funkcie správcu. S

takýmto stručným záverom odvolací súd nemôže súhlasiť, pretože prvostupňový súd svoje

tvrdenie vôbec neodôvodnil, ani neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval, čo

je v súdnej praxi neprijateľné.

Strohé poukázanie na skutočnosť, že správkyňa je zapísaná do zoznamu správcov,

preto má dostatočnú odbornú spôsobilosť, bola súdom vybratá náhodným výberom,

bez ďalšieho skúmania dôvodov, prečo nechce byť v danom konkurznom konaní ustanovená

za správkyňu konkurznej podstaty a bývalý správca JUDr. V. bol právoplatne zbavený

funkcie, je absolútne nedostatočným podkladom na vydanie nového rozhodnutia o opätovnom

ustanovení Ing. M.K. za správcu konkurznej podstaty úpadcu D., a.s. Po správoplatnení

uznesenia o zbavení funkcie správcu JUDr. J.V. ostalo miesto správcu v uvedenom konkurze

uvoľnené, avšak ustanoviť za nového správcu tú istú osobu, ktorej ustanovenie už raz bolo

odvolacím súdom zrušené bez preskúmania a vysporiadania sa so všetkými okolnosťami

a skutočnosťami, ktoré viedli k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vyslovenia záväzného

pokynu súdom vyššieho stupňa je neprijateľné.

Chabým odôvodnením uznesenia prvostupňový súd súčasne závažným spôsobom

porušil ust. v spojení s ust. , ktoré od súdu vyžaduje, aby jeho

rozhodnutia boli presvedčivo odôvodnené s poukazom na úvahy a dôkazy, ktoré súd viedli

k danému právnemu posúdeniu. Odôvodnenie rozhodnutia je jedným z princípov práva

na riadny proces. Z odôvodnenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu

pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. Zároveň

má odôvodnenie rozhodnutí poskytnúť účastníkom konania možnosť posúdenia, ako si

konajúci súd ich vec vyložil, či aplikoval príslušné procesné predpisy, akými úvahami

sa pri svojom rozhodovaní riadil, ktoré dôkazy vzal do úvahy, ktoré nie a prečo. Z dôvodu

takéhoto účelu musí byť odôvodnenie presvedčivé, racionálne, spravodlivé, zrozumiteľné

a pre verejnosť prijateľné. Súd musí v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody

/skutkové i právne/, na základe ktorých rozhodol. Vydanie rozhodnutia bez dostatočného

odôvodnenia je teda arbitrárnym rozhodnutím, ktoré podľa ustálenej judikatúry Ústavného

súdu SR, ako i Európskeho súdu pre ľudské práva je porušením práva účastníka

na spravodlivý súdny proces, a teda aj porušením jeho ústavného práva na súdnu ochranu

v zmysle ust. SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím taktiež svojvoľne nerešpektoval pokyn súdu

vyššieho stupňa, napriek tomu, že je to jeho zákonná povinnosť, keď v rozpore

s odôvodnením uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2010, sp. zn.

sa dostatočne nezaoberal odvolateľkiným podaním a jej dôvodmi na odmietnutie funkcie

správcu.

Postup súdu prvého stupňa bol nielen arbitrárny, ale aj nelogický, vzhľadom

na dôležitosť funkcie správcu v konkurze, na ktorého šikovnosti a schopnosti

čo najvýhodnejšie speňažiť majetok úpadcu a z takto získaného výťažku čo najviac uspokojiť

konkurzných veriteľov, je v podstate založený konkurz, ktorého cieľom je aspoň čiastočné

uhradenie pohľadávok veriteľov, evidovaných proti úpadcovi neschopnému si plniť svoje

záväzky. Ďalšími významnými konkurznými subjektmi sú i konkurzné súdy, ktorých úloha

v prebiehajúcich konkurzných konaniach spočíva nielen v samotnom dohľade súdov

nad činnosťou správcov konkurzných podstát, ale aj v usmerňovaní priebehu konkurzu

takými vhodnými opatreniami, aby konkurz prebehol čo najrýchlejšie, najhospodárnejšie

a hlavne bez zbytočných prieťahov. Pri svojom postupe sa prvostupňový súd uvedeným

nespravoval a fakticky opomenul, čo je účelom konkurzu. Opätovným vydávaním uznesení

o ustanovení správcu, napriek jeho výslovnému nesúhlasu s ustanovením do funkcie

a ignorovaním jeho argumentácie vyslovenej proti takémuto ustanoveniu, resp. riadnym

nevysporiadaním sa s argumentmi, neprispieva k urýchleniu skončenia konkurzu, naopak

konkurz zbytočne predlžuje a zároveň zaťažuje odvolací súd znova podanými odvolaniami

nespokojného správcu, ktorým sa dalo predísť, ak by súd konal v súlade so zákonom.

Odvolací súd v uznesení zo dňa 24.03.2010 síce vyslovil názor, že „sú námietky

týkajúce sa zápisu novoustanovenej správkyne do zoznamu správcov a odbornej prípravy

v čase účinnosti ZoKR nedôvodné. Zápis do zoznamu správcov neohraničuje ich výkon

po určitý dátum alebo od určitého dátumu, pričom jedným z predpokladov výkonu funkcie

správcu je odborná spôsobilosť, ktorú ZKV ani ZoKR /a na ne nadväzujúce vykonávacie

predpisy/ nerozlišujú, či bola nadobudnutá podľa ustanovení ZKV alebo ZoKR.“, ale samotné

posúdenie, či správca je v patričnej miere spôsobilý viesť konkurz podľa ustanovení ZKV,

keď školenia absolvoval v rámci prípravy na výkon funkcie správcu podľa ZoKR,

je v kompetencii konkurzného súdu, pričom je nutné, aby sa súd podnetom zaoberal

a vyhodnotil správcove dôvody pre odmietnutie funkcie. Konkurzný súd by mal hlavne

zvážiť, či je v súlade s cieľom a účelom konkurzu trvať na výkone funkcie správcu, ktorý

nemá dostatočné skúsenosti a svojou činnosťou by mohol spôsobiť neúmerné predĺženie

konkurzu alebo pochybenia, ktoré by si pri ich náprave vyžiadali zvýšené náklady. V prípade

obrátenia sa správcu na pomoc odborníka v zmysle ust.

by sa tiež zbytočne navýšili výdavky konkurzu.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že súdu nevyplýva z ustanovení ZKV

možnosť alebo povinnosť skúmať primeranú odbornú spôsobilosť správcu pri jeho výbere.

Odvolací súd s takýmto názorom súhlasí, ale iba za predpokladu, že ide o prvé ustanovenie

toho istého správcu, nie keď správca odmietol funkciu pre svoju nedostatočnú odbornosť

a súd ho napriek tomu opätovne ustanoví za správcu v danej veci. Vtedy súd už má povinnosť

preskúmať a posúdiť odbornú pripravenosť daného správcu viesť konkurz, prípadne

náhodným výberom ustanoviť iného správcu, aby sa dosiahol účel konkurzu bez zbytočných

prieťahov a pochybení.

Vo veľmi krátkom a nepostačujúcom odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého

stupňa tiež uviedol: „Súd v tomto uznesení neukladal správcom povinnosti a lehoty na ich

splnenie, nakoľko priamo zo zákona (§ 8 ods. 5) vyplýva bývalému správcovi informačná

povinnosť a novoustanovenej správkyni súd jej povinnosti uloží po právoplatnosti tohto

rozhodnutia opatrením pri výkone dohľadu súdu.“ Odvolací súd zrušil v napadnutej časti

2. a 3. výrok uznesenia zo dňa 09.02.2010, č. k. 46K 17/2005-Že-352 a vec vrátil na ďalšie

konanie, okrem iného z dôvodu nevykonateľnosti 3. výroku. Súd namiesto opravy uvedeného

výroku, aby bol vykonateľný aspoň vo vzťahu k bývalému správcovi JUDr. V., neurobil nič,

len poukázal na ust. § 8 ods. 5 ZKV, ktoré ukladá zbavenému správcovi povinnosť riadne

informovať nového správcu a poskytnúť mu všetky doklady. Nečinnosťou súd opäť

nerešpektoval odvolacím súdom vyslovený záväzný názor, že 3. výrok

je nevykonateľný, preto má znova konať a teda dať výrok do súladu s možnosťami oboch

správcov.

Samotná arbitrárnosť rozhodnutia postačuje na zrušenie napadnutého uznesenia, avšak

odvolací súd zo zoznamu registrovaných správcov, vedeného Ministerstvom spravodlivosti

SR a uverejnenom na internetovom portáli www.justice.gov.sk zistil, že Ing. M.K. má odo

dňa 08.06.2010 pozastavenú činnosť správcu konkurznej podstaty, preto v zmysle ust. § 25

ods. 7 nemôže vykonávať funkciu správkyne v konkurznej veci úpadcu

D., a.s. a je potrebné ustanoviť nového správcu konkurznej podstaty.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici podľa ust. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom

súd prvého stupňa ustanoví nového správcu konkurznej podstaty.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.

V Bratislave 3. augusta 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová