Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
292/367000.4ad629.pdf
PDF · 133.66 KB
No categories available
1Ndz/4/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Krajský prokurátor
v Prešove, Masarykova č. 16, Prešov, proti odporkyni: O., X., zast.: JUDr. J., advokátom
v P., o návrhu na zrušenie uznesenia Obecného zastupiteľstva v M., 24.1.2007, vo veci
vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/67/2009, o námietke zaujatosti
vznesenej odporkyňou, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Prešove Mgr. M. Ž. nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod spisovou značkou 1S/67/2009.
O d ô v o d n e n i e :
V predmetnej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove vzniesla odporkyňa
podaním zo dňa 25.05.2010 (č. l. 32), doručeným krajskému súdu dňa 26.5.2010, námietku
zaujatosti voči sudkyni Mgr. M. Ž., ktorá má uvedenú vec prejednať a rozhodnúť. Námietku
iba vo všeobecnej rovine odôvodnila tým, že táto sudkyňa bola vo veci tých istých účastníkov
v konaní na krajskom súde vedenom pod sp. zn. 1S 68/2009 uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Ndz 1/2010 zo dňa 10.03.2010 vylúčená z prejednania
a rozhodovania veci.
Námietku zaujatosti, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením
sp. zn. 8Ndz/1/2010, odporkyňa odôvodnila skutočnosťou, že namietaná sudkyňa dňa
09.10.2009 po pojednávaní vo veci sp.zn. 1S/36/2008 označila v pojednávacej miestnosti
pred prítomnou verejnosťou a novinármi L. T. ostentatívne za „feudála“ a na adresu právneho
zástupcu JUDr. G. bezdôvodne vykríkla, že „neklesne na jeho úroveň“. Toto správanie, ktoré
2
odporkyňa vyhodnotila ako neslušné a urážlivé, vytvára podľa jej mienky dojem zaujatosti
sudkyne Mgr. Ž.
Namietaná sudkyňa vo vyjadrení z 13. júla 2010 (č. l. 37) k námietke zaujatosti uviedla,
že v predmetnej veci je bez pomeru k veci, účastníkom konania a právnemu zástupcovi
odporkyne. Ďalej odkázala na to, že priebeh konania vo veci 1 S 36/2009 je zrejmý
zo zápisnice zo dňa 09. októbra 2009.
Vzhľadom na stručnosť dôvodov zaujatosti sudkyne uvedených odporkyňou si Najvyšší
súd Slovenskej republiky zaobstaral krátkou cestou potrebné podklady na rozhodovanie
vo veci, a to zápisnicu pojednávania Krajského súdu v Prešove vo veci 1S 36/2008 zo dňa
09.10.2009 a ďalej list právneho zástupcu navrhovateľa zaslaný na Krajský súd v Prešove dňa
02.12.2009 vo veci sp. zn. 1S 68/2009 označený ako Vyjadrenie sa k návrhu, námietka
zaujatosti. Ďalej si konajúci Najvyšší súd Slovenskej republiky pripojil rozhodnutia tunajšieho
súdu sp. zn. 5Nds 4/2010, 8Ndz 1/2010 a 9Ndz 1/2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd oprávnený na rozhodovanie o námietke
v tomto konaní po preskúmaní obsahu vznesenej námietky zaujatosti dospel k záveru,
že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietanej sudkyne.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len na účely tohto uznesenia
„O.s.p.“) sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti
o ich nezaujatosti.
3
Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva obsahom práva
na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného
súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky
skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom
konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok,
pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.
Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom
súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho
prejednávania a rozhodnutia veci pre jeho nezaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť
súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom.
V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné
nestrannosť sudcu skúmať jednak na základe subjektívneho testu nestrannosti, tzn. je nutné
zistiť osobné postoj zákonného sudcu k dôvodom vylúčenia a na druhej strane použitím
objektívneho testu nestrannosti, tzn. posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky
pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska
nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.
Posudzovanie objektívnej nestrannosti nie je závislé na výsledkoch subjektívneho testu
zaujatosti sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností, kedy nestačí, že sudca je
subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach účastníkov a musí byť
vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup
spočíva v posúdení, či nezávisle na osobnom správaní sudcu určité overiteľné skutočnosti
neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti, kedy môže byť dôležité i zdanie. Ide o dôveru,
ktorú musia mať súdy u strán v demokratickej spoločnosti. Rozhodujúcim kritériom
pri rozhodovaní o námietke zaujatosti je to, či obava účastníka konania je objektívne
oprávnená. A práve posúdenie tejto obavy je úlohou vyššieho súdu, ktorý sa musí zaoberať,
či sa uvedené obavy zakladajú na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných
skutočnostiach.
4
V prejednávanej veci by malo byť podľa navrhovateľa dôvodom na vylúčenie sudkyne
Mgr. Ž. jej správanie na záver pojednávania v inej právnej veci, keď namietaná sudkyňa po
vyhlásení a odôvodnení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku v pojednávacej
miestnosti, povedala na adresu starostu obce (účastníka v tomto konaní v postavení odporcu),
že „nie je feudálom, nemôže poslancov obecného zastupiteľstva obmedzovať nezákonným
spôsobom vo výkone ich mandátu“.
Najvyšší súd po preskúmaní textu predmetnej zápisnice z pojednávania zistil,
že „Predsedníčka senátu súčasne konštatovala, že starosta obce nie je feudálom, nemôže
poslancov obecného zastupiteľstva obmedzovať nezákonným spôsobmi vo výkone
ich mandátu. Následne na to reagoval právny zástupca odporcu JUDr. G. drzým
a arogantným spôsobom, že je to iba názor súdu. Bol slušným spôsobom upozornený na to,
aby sa v pojednávacej miestnosti správal primerane, eticky a že predsedníčka senátu
sa nezníži na jeho úroveň, aby ho okrikovala arogantným spôsobom. Následne boli účastníci
vyzvaní, aby opustili pojednávaciu miestnosť.“ Iné dôkazy Najvyšší súd nemal k dispozícii.
Toto vyjadrenie namietanej sudkyne je tesne späté s postupom sudcu v konaní
o prejednávanej veci. Hore uvedené ust. § 14 ods. 3 O.s.p. výslovne vylučuje, aby dôvodom
na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. S účinnosťou od 15. 10.2008 sa rozšírilo
negatívne vymedzenie okolností, na ktoré súd neprihliada pri rozhodovaní o vylúčení sudcu
tak, že ako dôvod pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol vylúčený dôvod spájaný s jeho
rozhodovaním v iných veciach.
Navyše, právny zástupca odporkyne vyhodnotil slovné spojenie „starosta obce nie je
feudálom“ ako nechutne ostentatívny spôsob označenia, účinok ktorého bol umocnený
tou skutočnosťou, že toto sa udialo v pojednávacej miestnosti krajského súdu
pred verejnosťou a novinármi, tzn. že pochopil tieto slová ako neslušné hodnotenie svojej
osoby a výrazovo „ostré“. Avšak toto hodnotenie je vytrhnuté z kontextu celej vety sudkyne
zaznamenanej v zápisnici, lebo evidentne nešlo o hodnotiaci úsudok v spojitosti s osobou
odporcu sudcom v príslušnom konaní, ale o bežné hodnotenie situácie, ktorú mal odporca
svojim konaním vo forme „preater legem“ – ako by stál nad zákonom (tzn. že naplnil podstatu
5
nezákonného zásahu v zmysle práve vyneseného rozsudku krajského súdu), čo je bežnému
človeku zrozumiteľné.
Vychádzajúc z obsahu zhora citovanej časti zápisnice ako aj citovaných zákonných
ustanovení a zásad Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci nemohol považovať
dôvod, ktorý uviedol odporkyňa vo svojom podaní z 25. mája 2010 ako dôvod pre vylúčenie
sudkyne Krajského súdu v Prešove Mgr. M. Ž. z prejednávania a rozhodovania vo veci za
taký, ktorý by mohol vyvolať pochybnosti nezaujatosti tejto sudkyne.
Nakoľko podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných
veciach a v námietke zaujatosti vznesenej odporkyňou nie sú uvedené nijaké právne
relevantné dôvody, pre ktoré by sudkyňa Krajského súdu v Prešove Mgr. M. Ž. mala resp.
mohla byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci, Najvyšší súd Slovenskej
republiky v súlade s § 16 ods. 1 veta druhá O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 04. augusta 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová