Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžhpu/3/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcov: l/ H. a.s., H., 2/ P.P., X., 3/ P.P., 4/ P.Ú.,

X., 5/ P.P., P., 6/ R., X., 7/ R., H.X., 8/ A., spol. s r.o., V.X., 9/ A.A., a.s., X., 10/ P.P.,

X., 11/ P.P., M., 12/ P.P., X., 13/ P.P., N., 14/ P., X., 15/ A. a.s., V.X., 16/ P., X., 17/ P.

K., X., 18/ P. T., M., 19/ P. Z., M., 20/ S.P., X., 21/ A.A., spol. s r.o., Š., 22/ M. a.s.,

K., 23/ P. D. O., X., 24/ R., X., 25/ P., U., 26/ P.V.P., s.r.o., X., 27/ P. Č. a D., X.,

28/ P. L., N., 29/ P. P. O., X., 30/ A. s.r.o., D., všetkých právne zastúpených advokátom

JUDr. P., K., ţalobcu 31/ R., so sídlom v Z., právne zastúpeného advokátom JUDr. J., U.

proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03

Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu č.

2005/KH/R/2/073 zo dňa 1.7.2005, o odvolaní ţalobcov 1/ aţ 30/ proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -79 z 5. júna 2008, takto:

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -79 z 5. júna 2008 p o t v r d z u j e .

Ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. -79 z 5. júna 2008 Krajský súd v Bratislave zamietol

ţalobu ţalobcov, ktorou sa títo domáhali zrušenia rozhodnutia č. 2005/KH/R/2/073 zo dňa

1.7.2005, ktorým Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky zmenila rozhodnutie

Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru dohôd, obmedzujúcich súťaţ

č. 2004/KH/l/1/221 zo dňa 22.12.2004 tak, ţe bod 1 výrokovej časti rozhodnutia znie: Dohoda

uzatvorená dňa 13.5.2004 na stretnutí chovateľov ošípaných v N. medzi podnikateľmi: H. a.s.,

N., H., A. T., K., P. D., P. P. M., PD so sídlom v P., spol. s r.o., V., A. a.s., spol. s r.o., Č., A.

a.s.,., S.P. V., A., A. s.r.o., T., M. a.s., Z., P., R., R., A., A., a.s., N., P., P. s.r.o., V., V. s.r.o.,

R., P., R.P., P., P., ktorej predmetom je dojednanie uvedených podnikateľov nedodávať do

mäsokombinátov a bitúnkov jatočné ošípané pod 39,- Sk v triede U2 a41,- Sk v triede E 3 je

dohodou obmedzujúcou súťaţ podľa o ochrane

hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení v znení neskorších

predpisov, ktorá je podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zakázaná. Bod 2 výrokovej časti

rozhodnutia znie: Podľa za konanie uvedené v bode 1

výrokovej časti rozhodnutia Protimonopolný úrad SR ukladá pokutu....(špecifikovanú pre

menovaných podnikateľov v predmetnom rozhodnutí).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe súd tak rozhodol po tom, čo mal na základe

obsahu administratívneho spisu za preukázané, ţe dňa 13.5.2004 sa uskutočnilo v N.

stretnutie chovateľov ošípaných, ktorej predmetom bolo stanovenie minimálnej ceny, za ktorú

budú podnikatelia predávať bravčové mäso spracovateľom mäsa, čo podľa názoru súdu je

výrazom spoločnej vôle ţalobcov chovať sa na trhu určitým spôsobom, čo je moţné

charakterizovať ako jednoznačnú snahu ţalobcov o vzájomnú koordináciu predajných cien

mäsa. Takéto správanie sa ţalobcov je moţné podľa názoru súdu povaţovať za dohodu

obmedzujúcu súťaţ podľa ust. § 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe.

Argumentáciu ţalobcov vytýkajúcu, ţe úrad sa zaoberal len situáciou na strane

chovateľov mäsa a nezaoberal sa situáciou na strane spracovateľov mäsa, povaţoval súd

za účelovú, s poukazom nato, ţe potencionálne protiprávne správanie sa iného subjektu

(v tomto prípade spracovateľov mäsa), nemôţe byť ospravedlnením protiprávneho správania

sa iného subjektu (v tomto prípade chovateľov ošípaných), pričom však nie je spochybnené

3

právo ţalobcov na dosiahnutie hospodárskeho zisku. Rovnako nezohľadnil námietku,

ţe dohoda sa v praxi nerealizovala a k priamemu určeniu cien nedošlo, k čomu uviedol,

ţe ohrozenie hospodárskej súťaţe vyplýva priamo z povahy uzavretej dohody o cenách

pri ktorej sa nemusí skúmať, či sa aj reálne uplatňovala, keďţe z ustanovenia § 4 zákona

o hospodárskej súťaţi vyplýva, ţe zakázané sú aj také dohody, ktoré môžu mať za následok

obmedzenie súťaţe.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote ţalobcovia 1/ aţ 30/

odvolanie, ktorým namietali ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a preto navrhli odvolaciemu súdu zmeniť ho tak, ţe rozhodnutie Rady

ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie ţalovaného sa zruší a vec sa vráti ţalovanému

na ďalšie konanie.

Súdu vytýkali konštatovanie, ţe chovanie ţalobcov nesporne narušilo súťaţ

na relevantnom trhu a tieţ, ţe svoj postoj k právnemu názoru ţalovaného, ţe dohoda existuje,

ak medzi zúčastnenými stranami existuje porozumenie smerujúce k obmedzeniu ich

komerčnej slobody t. j. reguluje budúci konkurenčný výstup účastníkov dohody vyjadril

formuláciou, ţe „je moţné sa s ním stotoţniť“.

Ţalobcovia ďalej namietali, ţe napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s cieľom zákona

č. podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov poukazujúc na to,

ţe napadnuté rozhodnutie spôsobilo, ţe na Slovensku odpadáva jeden chovateľ ošípaných

za druhým a na slovenský trh sa dováţa čoraz väčšie mnoţstvo brazílskeho bravčového mäsa

chovaného na mäsokostnej múčke, ktorá je u nás zakázaná alebo bravčové mäso z Poľska,

ktoré tieţ ani zďaleka nedosahuje kvalitu bravčového mäsa, produkovaného domácimi

chovateľmi. Podľa ich názoru prezentovaného právnym zástupcom uvádzané skutočnosti

majú priamy dopad na právne posúdenie veci, keďţe štát toleruje, ţe relevantný trh je

zaplavovaný mäsom zo zahraničia, ktorého producenti nemusia dodrţiavať prísne podmienky

chovu, aké musia dodrţiavať domáci chovatelia, čo znamená, ţe domácim chovateľom, ako

súťaţiteľom na relevantnom trhu, je odňatá moţnosť rovnocennej účasti na hospodárskej

súťaţi, ktorú vymedzuje v ustanovení a nasl. Na druhej strane,

ten istý štát, prostredníctvom ním zriadeného orgánu, Protimonopolného úradu, obviňuje tých

4

istých domácich chovateľov – ţalobcov z niečoho, čoho sa nedopustili, pretoţe sa ani

dopustiť nemohli, nakoľko za daného stavu nemohli byť účastníkmi hospodárskej súťaţe,

keďţe ako chovatelia predávali svoj výrobok – bravčové mäso bez hospodárskeho prospechu,

čo je v rozpore s ustanovením , podľa ktorého fyzické

a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaţi, majú právo slobodne rozvíjať

svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a zdruţovať sa

na výkon tejto činnosti, pričom nesmú účasť na súťaţi zneuţívať. Pri predaji tovaru za ceny

niţšie ako sú výrobné náklady sa jednoznačne nejedná o „dosahovanie hospodárskeho

prospechu“, pričom to, ţe chovatelia boli a sú nútení realizovať predaj pod výrobné náklady

je dané charakterom tohto tovaru, ţivého bravčového mäsa, ktoré po dosiahnutí určitého veku,

nie je moţné dlhšie drţať, pretoţe by prerástlo a stalo by sa nepredajným. Čo treba chápať

pod zneuţitím účasti na súťaţi stanovuje ,

keď konkretizuje, ţe zneuţitím účasti na hospodárskej súťaţi je nekalé súťaţné konanie

a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaţe. Takto definovaná právna úprava vychádza

zo spoločenskej potreby ochrany dobrých mravov hospodárskej súťaţe, jej etiky a prípadný

postih jednotlivých účastníkov súťaţe má predovšetkým slúţiť spoločenskej potrebe

zachovania existencie a potrebného rozsahu a funkčne schopnej súťaţe.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalovaný odmietol námietky ţalobcov ako

zavádzajúce a účelové. Poukázal na svoje pôsobenie vyplývajúce zo zákona ako garanta

spravodlivej hospodárskej súťaţe, ktorá zaručuje dobre fungujúce trhové prostredie s tým,

ţe jeho úlohou je dohliadať nad subjektmi pôsobiacim na trhu, kontrolovať dodrţiavanie

pravidiel hospodárskej súťaţe a uskutočňovať nápravu protiprávneho stavu.

Odmietol argument ţalobcu, ţe svojím rozhodnutím spôsobí kolaps na trhu výrobkov

bravčového mäsa a rovnako tvrdenie ţalobcu, ţe jeho konanie (ţalobcu) je na prospech

spotrebiteľa, ktorý bude nútený (na základe rozhodnutia úradu) kupovať bravčové mäso

z dovozu a teda rozhodnutie úradu je v neprospech spotrebiteľa, nakoľko obmedzuje

výrobcov a nepodporuje hospodársky rozvoj a súťaţ ako takú. Zdôraznil, ţe tieto tvrdenia sú

účelové, pretoţe ţiadna kartelová dohoda a najmä tá o cenách, ktorá sa povaţuje za najťaţšie

porušenie pravidiel hospodárskej súťaţe nemôţe byť na prospech spotrebiteľa, pretoţe

reguluje správanie konkurentov do budúcnosti a v konečnom dôsledku nevyvíja tlak

na zniţovanie ceny, ale práve naopak sa snaţí zafixovať cenu vyššiu v súlade s prospechom

pre všetkých podnikateľov danej dohody a v neprospech spotrebiteľa. Treba mať tieţ

5

na zreteli, ţe zákon takéto konanie sankcionuje neplatnosťou a zakazuje ho. V tomto kontexte

treba vnímať aj rozhodnutia úradu ako súladné so zákonom a nie ako prejav ľubovôle

s cieľom zničiť určitého podnikateľa alebo skupinu podnikateľov.

Trval na tom, ţe ţalobcovia boli podnikateľmi a teda aj účastníkmi hospodárskej

súťaţe (tak podľa ustanovení , ako aj podľa

zákona). Podnikateľom na účely zákona je podľa § 3 ods. 2 podnikateľ podľa osobitného

predpisu ( ), ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich zdruţenia

a zdruţenia týchto zdruţení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môţu súvisieť

so súťaţou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané

na dosahovanie zisku. Samotná skutočnosť, ţe daný podnikateľský subjekt nie je schopný

pri výkone svojej činnosti dosiahnuť zisk, je pritom irelevantná.

K námietkam ţalobcu týkajúcim sa hospodárskeho prospechu ţalovaný poukázal

na ust. a z neho vyplývajúcu (popri práve slobodne rozvíjať

svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho zisku) povinnosť dbať na právne

záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe. Poukázal na to, ţe právo ţalobcov na dosiahnutie

hospodárskeho prospechu nikdy nespochybnil, avšak účastníci hospodárskej súťaţe sú

vo svojom snaţení o jeho dosahovanie povinní dbať na právne záväzné pravidlá a postupovať

len v medziach zákona. Uzatvorenie dohody obmedzujúcej súťaţ patrí k najzávaţnejším

porušeniam súťaţných pravidiel. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov

podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil

dňa 17. augusta 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred ( a ).

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

6

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa odvolať sa len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa fyzické i právnické osoby,

ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaţi, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len

"súťaţitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia

hospodárskeho prospechu a zdruţovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať

na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaţi zneuţívať.

Podľa § 42 ods. 2 nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaţe upravuje osobitný

zákon.

Podľa o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene

a doplnení o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), účelom tohto

zákona je ochrana hospodárskej súťaţe na trhu výrobkov výkonov prác a sluţieb pred jej

obmedzovaním ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť

hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomocí a pôsobností

Protimonopolného úradu SR.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie

voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu najmä vylučovanie existujúcich alebo

moţných súťaţných aktivít, skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu konkurenčnej aktivity

alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, dohoda a zosúladený postup podnikateľov ako aj

rozhodnutie zdruţenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môţu mať za následok

obmedzovanie súťaţe sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona

7

a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej

účastníkov ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,

b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá

nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemoţno označiť

ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa

c) rozhodnutie zdruţenia podnikateľov je právny akt orgánu zdruţenia ako aj

odporúčanie orgánu zdruţenia.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca

súťaţ, ktorá obsahuje:

a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok

b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby odbytu technického rozvoja alebo

investícií

c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania

d) záväzok účastníkov dohody, ţe voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom

alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo

môţu byť títo podnikatelia zvýhodňovaní v súťaţi

e) podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky,

ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto

zmlúv

f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje

správanie najmä v procese verejného obstarávania

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola

zamietnutá ţaloba ţalobcov o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného,

preto primárne v rozsahu a dôvodov podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v ţalobe

a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia

a postupu odporcu.

8

Ţalobcovia súdu prvého stupňa predovšetkým vytýkali, ţe na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Napriek povinnosti vyplývajúcej z ust. však

ţalobcovia bliţšie nekonkretizovali, v čom je podľa ich názoru zistenie ţalovaného o stretnutí

chovateľov ošípaných dňa 13.5.2004, jeho priebehu, obsahu a výstupe z neho (ktoré

na základe vykonaného dokazovania vyplývajúceho z pripojeného administratívneho spisu

ţalovaného povaţoval súd prvého stupňa za preukázané) nepravdivé, nepreukázané, neúplné

alebo inak spochybnené.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, ţe nie je povinnosťou ani právom najvyššieho

súdu v konaní o odvolaní vyhľadávať resp. domýšľať si za ţalobcov dôvody a argumenty

podporujúce úspešnosť podaného odvolania. Za daných okolností nemôţu ţalobcovia úspešne

namietať nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci,

ak neuvádzajú skutočnosti a dôkazy, ktoré takémuto tvrdeniu nasvedčujú.

Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený ţalovaným súdom prvého

stupňa tak, ako vyplýval z obsahu pripojených administratívnych spisov ţalovaného (zápis

zo stretnutia chovateľov ošípaných dňa 13.5.2004 v N., prezenčná listina zo stretnutia,

Situačná správa na úseku chovu ošípaných vypracovaná Zväzom chovateľov ošípaných

Slovenska – druţstvo dňa 10.3.2004, Uznesenie č. 186 Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre pôdohospodárstvo z 20.4.2004 k ţiadosti Zväzu chovateľov ošípaných

na Slovensku, vyjadrenia zúčastnených podnikateľov, svedecká výpoveď MVDr. A. a Ing. L.)

má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch a nespochybňuje skutočnosť, ţe dňa

13.5.2004 sa v N. uskutočnilo stretnutie chovateľov ošípaných (prítomných podľa spísanej

prezenčnej listiny), na ktorom došlo k dojednaniu o cenách, za ktoré budú chovatelia predávať

jatočné ošípané spracovateľom.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu (zhodne so záverom súdu prvého stupňa) ţalovaný

dôvodne posúdil uvedené konanie chovateľov ošípaných – ţalobcov ako dohodu o priamom

určení cien tovaru podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona, ktorá vzhľadom na svoj charakter

(dohody o cenách) medzi konkurentmi znamená obmedzenie voľnosti podnikateľov

rozhodovať o cenotvorbe a nepochybne má potenciál obmedzovať súťaţ a ako taká je

v zmysle § 4 ods. 1 zákona zakázaná. Ţalovaný vo svojom rozhodnutí správne určil

9

relevantný trh z hľadiska charakteru tovaru a priestoru, podrobne vysvetlil ako ustálil okruh

účastníkov konania (ktorých zástupcov podnikateľských subjektov prítomných na stretnutí

dňa 13.5.2004 v N., z akých dôvodov a na základe akých dôkazov povaţoval za účastníkov

dohody o hlavnom bode programu, ktorým bola diskusia o problematike realizácie jatočných

ošípaných a tvorbe cien za 1 kg ţivej váhy a hlasovanie o minimálnych cenách jatočných

ošípaných), zaujal stanovisko k vzneseným námietkam účastníkov (k otázke formy dohody,

ktorú nespochybňuje neexistencia jej písomnej podoby, pričom v danom prípade nešlo

o chýbajúci prejav vôle dohodu uzavrieť, a rozhodujúci je fakt samotného uzavretia dohody,

ďalej k otázke vylúčenia moţnosti vyňatia predmetnej dohody zo zákazu v zmysle stanovenia

§ 6 ods. 3 zákona, ako aj k otázke ochrany prvovýrobcov v Európskej únii) a svoju

vyčerpávajúcu právnu argumentáciu podporil aj poukazom na relevantnú komunitárnu

judikatúru, preto súd na námietku ţalobcov len všeobecne spochybňujúcu právne posúdenie

veci ţalovaným ako aj súdom prvého stupňa neprihliadol.

Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcov, ţe napadnuté rozhodnutie je

v rozpore c cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech

spotrebiteľa s poukazom na skutočnosť, ţe kartelové dohody, najmä dohody o cenách, ktoré

sú z nich povaţované za najzávaţnejšie (tzv. tvrdé kartelové dohody, na ktoré sa v zmysle § 4

ods. 3 písm. a/ zákona nevzťahujú ani liberačné dôvody zo zákazu ex offo - racionalizačný

efekt dohody, či z dohody vyplývajúca primeraná časť prospech pre spotrebiteľa - § 6 ods. 3

písm. a/, b/, zákona), vzhľadom na svoj charakter a účel nesporne ovplyvňujú budúce

správanie konkurentov na trhu s cieľom udrţiavania vyššej ceny v prospech podnikateľov –

účastníkov danej dohody a v konečnom dôsledku sa teda nevyvíja tlak na zniţovanie ceny

v prospech spotrebiteľa, čo je dôvod pre ktorý zákon také konanie sankcionuje neplatnosťou

a zakazuje ho.

Niet pochýb, ţe ţalobcovia ako podnikatelia v zmysle ako

aj ustanovenia § 3 ods. 2 zákona (na ktorý tento zákon odkazuje) sú účastníkmi hospodárskej

súťaţe a to aj v situácii, ktorá im neumoţňuje dosahovať zisk, pričom ani táto skutočnosť ich

z účasti na súťaţi nevyčleňuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na prípad „Van Landewyck“

(spojené prípady C-209-215/78 R a 218/78 R vo veci Heintz Van Landewyck SARL v.

Commission, (1980) ECR 03125), kde ESD konštatoval, ţe kaţdá entita, ktorá vykonáva

obchodné aktivity, je schopná naplniť definíciu súťaţiteľa, a to i prípade absencie cieľa

dosiahnutia zisku. Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe aj v situácii (hoci prechodného

10

nedosahovania zisku) sa na ţalobcov vzťahujú pravidlá hospodárskej súťaţe a pokiaľ

ţalovaný z pozície ochrancu hospodárskej súťaţe (§ 14 zákona) v rámci právomoci zverenej

mu zákonom (§ 22 zákona) kontroluje dodrţiavanie pravidiel hospodárskej súťaţe a vykonáva

nápravu protiprávneho stavu, nemoţno takéto jeho konanie posudzovať ako spochybňovanie

práva ţalobcov „slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia

hospodárskeho prospechu“ vyplývajúcu z ustanovenia ako

namietajú ţalobcovia, keď zároveň citované ustanovenia ukladá povinnosť dbať na záväzné

pravidlá hospodárskej súťaţe. Právo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nemôţe byť

presadzované postupom znamenajúcim porušenie súťaţných pravidiel a samotná skutočnosť,

ţe ţalobcovia pri svojich podnikateľských aktivitách nedosahujú zisk ich nezbavuje

povinnosti tieto pravidlá dodrţiavať (a to ani za existencie okolností tvrdených ţalobcami

majúcimi pôvod v neschopnosti konkurencie s dovozcami rovnakého avšak z dôvodu

nesplnenia kvalitatívnych kritérií lacnejšieho importovaného produktu, ktorých kontrola však

zrejme nie je v právomoci ţalovaného). Podľa názoru odvolacieho súdu, ţalovaný nepochybil,

ak dospel k záveru, ţe dohoda obmedzujúca súťaţ je zo zákona zakázaná bez ohľadu

na pohnútky za akých bola uzavretá a to aj v prípade ak išlo o reakciu na situáciu na trhu.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, ţe zdieľal rovnaký právny názor

(čomu napokon zodpovedá aj znenie výroku jeho rozhodnutia), preto námietku ţalobcov

vytýkajúca mu formuláciu, ţe „je moţné sa s ním stotoţniť“ nebolo moţné povaţovať

za rozporné s týmto záverom. Naopak za dôvodnú moţno uznať námietku ţalobcov

vytýkajúcu krajskému súdu konštatovanie v odôvodnení jeho rozhodnutia, ţe ich chovanie

narušilo súťaţ na relevantnom trhu, keďţe z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva,

ţe v danom prípade išlo o cieľovú dohodu (majúcu za cieľ obmedzenia súťaţe) medzi

konkurentmi obsahujúcu dojednanie o cenách tovarov vykazujúcu potenciál negatívneho

efektu na súťaţ, predstavujúcu tak hrozbu obmedzenia súťaţe (čo samotné je protizákonným

konaním), ktorej predmet nebol nemoţný a samotná skutočnosť, ţe sa nerealizovala v praxi

mala len vplyv na posúdenie závaţnosti protisúťaţného konania pri rozhodovaní. Ani takáto

formulačná nepresnosť však nie je spôsobilá (aj s poukazom na ust. ), podľa

názoru odvolacieho súdu, spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Na základe uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe krajský súd nepochybil, keď ţalobu podľa zamietol z dôvodu,

11

ţe preskúmavané rozhodnutie a postup ţalovaného bolo v súlade so zákonom, preto jeho

rozsudok podľa v spojení s a s potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

tak, ţe ţalobcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní neboli

úspešní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová