Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b1b/366470.3bdc82.pdf
PDF · 165.6 KB
No categories available
1Sžhpu/3/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžhpu/3/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcov: l/ H. a.s., H., 2/ P.P., X., 3/ P.P., 4/ P.Ú.,
X., 5/ P.P., P., 6/ R., X., 7/ R., H.X., 8/ A., spol. s r.o., V.X., 9/ A.A., a.s., X., 10/ P.P.,
X., 11/ P.P., M., 12/ P.P., X., 13/ P.P., N., 14/ P., X., 15/ A. a.s., V.X., 16/ P., X., 17/ P.
K., X., 18/ P. T., M., 19/ P. Z., M., 20/ S.P., X., 21/ A.A., spol. s r.o., Š., 22/ M. a.s.,
K., 23/ P. D. O., X., 24/ R., X., 25/ P., U., 26/ P.V.P., s.r.o., X., 27/ P. Č. a D., X.,
28/ P. L., N., 29/ P. P. O., X., 30/ A. s.r.o., D., všetkých právne zastúpených advokátom
JUDr. P., K., ţalobcu 31/ R., so sídlom v Z., právne zastúpeného advokátom JUDr. J., U.
proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu č.
2005/KH/R/2/073 zo dňa 1.7.2005, o odvolaní ţalobcov 1/ aţ 30/ proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 269/2005-79 z 5. júna 2008, takto:
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 269/2005-79 z 5. júna 2008 p o t v r d z u j e .
Ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
2
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom č. k. 1S 269/2005-79 z 5. júna 2008 Krajský súd v Bratislave zamietol
ţalobu ţalobcov, ktorou sa títo domáhali zrušenia rozhodnutia č. 2005/KH/R/2/073 zo dňa
1.7.2005, ktorým Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky zmenila rozhodnutie
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru dohôd, obmedzujúcich súťaţ
č. 2004/KH/l/1/221 zo dňa 22.12.2004 tak, ţe bod 1 výrokovej časti rozhodnutia znie: Dohoda
uzatvorená dňa 13.5.2004 na stretnutí chovateľov ošípaných v N. medzi podnikateľmi: H. a.s.,
N., H., A. T., K., P. D., P. P. M., PD so sídlom v P., spol. s r.o., V., A. a.s., spol. s r.o., Č., A.
a.s.,., S.P. V., A., A. s.r.o., T., M. a.s., Z., P., R., R., A., A., a.s., N., P., P. s.r.o., V., V. s.r.o.,
R., P., R.P., P., P., ktorej predmetom je dojednanie uvedených podnikateľov nedodávať do
mäsokombinátov a bitúnkov jatočné ošípané pod 39,- Sk v triede U2 a41,- Sk v triede E 3 je
dohodou obmedzujúcou súťaţ podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov, ktorá je podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zakázaná. Bod 2 výrokovej časti
rozhodnutia znie: Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. za konanie uvedené v bode 1
výrokovej časti rozhodnutia Protimonopolný úrad SR ukladá pokutu....(špecifikovanú pre
menovaných podnikateľov v predmetnom rozhodnutí).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe súd tak rozhodol po tom, čo mal na základe
obsahu administratívneho spisu za preukázané, ţe dňa 13.5.2004 sa uskutočnilo v N.
stretnutie chovateľov ošípaných, ktorej predmetom bolo stanovenie minimálnej ceny, za ktorú
budú podnikatelia predávať bravčové mäso spracovateľom mäsa, čo podľa názoru súdu je
výrazom spoločnej vôle ţalobcov chovať sa na trhu určitým spôsobom, čo je moţné
charakterizovať ako jednoznačnú snahu ţalobcov o vzájomnú koordináciu predajných cien
mäsa. Takéto správanie sa ţalobcov je moţné podľa názoru súdu povaţovať za dohodu
obmedzujúcu súťaţ podľa ust. § 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe.
Argumentáciu ţalobcov vytýkajúcu, ţe úrad sa zaoberal len situáciou na strane
chovateľov mäsa a nezaoberal sa situáciou na strane spracovateľov mäsa, povaţoval súd
za účelovú, s poukazom nato, ţe potencionálne protiprávne správanie sa iného subjektu
(v tomto prípade spracovateľov mäsa), nemôţe byť ospravedlnením protiprávneho správania
sa iného subjektu (v tomto prípade chovateľov ošípaných), pričom však nie je spochybnené
3
právo ţalobcov na dosiahnutie hospodárskeho zisku. Rovnako nezohľadnil námietku,
ţe dohoda sa v praxi nerealizovala a k priamemu určeniu cien nedošlo, k čomu uviedol,
ţe ohrozenie hospodárskej súťaţe vyplýva priamo z povahy uzavretej dohody o cenách
pri ktorej sa nemusí skúmať, či sa aj reálne uplatňovala, keďţe z ustanovenia § 4 zákona
o hospodárskej súťaţi vyplýva, ţe zakázané sú aj také dohody, ktoré môžu mať za následok
obmedzenie súťaţe.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote ţalobcovia 1/ aţ 30/
odvolanie, ktorým namietali ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a preto navrhli odvolaciemu súdu zmeniť ho tak, ţe rozhodnutie Rady
ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie ţalovaného sa zruší a vec sa vráti ţalovanému
na ďalšie konanie.
Súdu vytýkali konštatovanie, ţe chovanie ţalobcov nesporne narušilo súťaţ
na relevantnom trhu a tieţ, ţe svoj postoj k právnemu názoru ţalovaného, ţe dohoda existuje,
ak medzi zúčastnenými stranami existuje porozumenie smerujúce k obmedzeniu ich
komerčnej slobody t. j. reguluje budúci konkurenčný výstup účastníkov dohody vyjadril
formuláciou, ţe „je moţné sa s ním stotoţniť“.
Ţalobcovia ďalej namietali, ţe napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s cieľom zákona
č. 136/2001 Z.z. podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov poukazujúc na to,
ţe napadnuté rozhodnutie spôsobilo, ţe na Slovensku odpadáva jeden chovateľ ošípaných
za druhým a na slovenský trh sa dováţa čoraz väčšie mnoţstvo brazílskeho bravčového mäsa
chovaného na mäsokostnej múčke, ktorá je u nás zakázaná alebo bravčové mäso z Poľska,
ktoré tieţ ani zďaleka nedosahuje kvalitu bravčového mäsa, produkovaného domácimi
chovateľmi. Podľa ich názoru prezentovaného právnym zástupcom uvádzané skutočnosti
majú priamy dopad na právne posúdenie veci, keďţe štát toleruje, ţe relevantný trh je
zaplavovaný mäsom zo zahraničia, ktorého producenti nemusia dodrţiavať prísne podmienky
chovu, aké musia dodrţiavať domáci chovatelia, čo znamená, ţe domácim chovateľom, ako
súťaţiteľom na relevantnom trhu, je odňatá moţnosť rovnocennej účasti na hospodárskej
súťaţi, ktorú vymedzuje Obchodný zákonník v ustanovení § 41 a nasl. Na druhej strane,
ten istý štát, prostredníctvom ním zriadeného orgánu, Protimonopolného úradu, obviňuje tých
4
istých domácich chovateľov – ţalobcov z niečoho, čoho sa nedopustili, pretoţe sa ani
dopustiť nemohli, nakoľko za daného stavu nemohli byť účastníkmi hospodárskej súťaţe,
keďţe ako chovatelia predávali svoj výrobok – bravčové mäso bez hospodárskeho prospechu,
čo je v rozpore s ustanovením § 41 Obchodného zákonníka, podľa ktorého fyzické
a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaţi, majú právo slobodne rozvíjať
svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a zdruţovať sa
na výkon tejto činnosti, pričom nesmú účasť na súťaţi zneuţívať. Pri predaji tovaru za ceny
niţšie ako sú výrobné náklady sa jednoznačne nejedná o „dosahovanie hospodárskeho
prospechu“, pričom to, ţe chovatelia boli a sú nútení realizovať predaj pod výrobné náklady
je dané charakterom tohto tovaru, ţivého bravčového mäsa, ktoré po dosiahnutí určitého veku,
nie je moţné dlhšie drţať, pretoţe by prerástlo a stalo by sa nepredajným. Čo treba chápať
pod zneuţitím účasti na súťaţi stanovuje § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka,
keď konkretizuje, ţe zneuţitím účasti na hospodárskej súťaţi je nekalé súťaţné konanie
a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaţe. Takto definovaná právna úprava vychádza
zo spoločenskej potreby ochrany dobrých mravov hospodárskej súťaţe, jej etiky a prípadný
postih jednotlivých účastníkov súťaţe má predovšetkým slúţiť spoločenskej potrebe
zachovania existencie a potrebného rozsahu a funkčne schopnej súťaţe.
Vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalovaný odmietol námietky ţalobcov ako
zavádzajúce a účelové. Poukázal na svoje pôsobenie vyplývajúce zo zákona ako garanta
spravodlivej hospodárskej súťaţe, ktorá zaručuje dobre fungujúce trhové prostredie s tým,
ţe jeho úlohou je dohliadať nad subjektmi pôsobiacim na trhu, kontrolovať dodrţiavanie
pravidiel hospodárskej súťaţe a uskutočňovať nápravu protiprávneho stavu.
Odmietol argument ţalobcu, ţe svojím rozhodnutím spôsobí kolaps na trhu výrobkov
bravčového mäsa a rovnako tvrdenie ţalobcu, ţe jeho konanie (ţalobcu) je na prospech
spotrebiteľa, ktorý bude nútený (na základe rozhodnutia úradu) kupovať bravčové mäso
z dovozu a teda rozhodnutie úradu je v neprospech spotrebiteľa, nakoľko obmedzuje
výrobcov a nepodporuje hospodársky rozvoj a súťaţ ako takú. Zdôraznil, ţe tieto tvrdenia sú
účelové, pretoţe ţiadna kartelová dohoda a najmä tá o cenách, ktorá sa povaţuje za najťaţšie
porušenie pravidiel hospodárskej súťaţe nemôţe byť na prospech spotrebiteľa, pretoţe
reguluje správanie konkurentov do budúcnosti a v konečnom dôsledku nevyvíja tlak
na zniţovanie ceny, ale práve naopak sa snaţí zafixovať cenu vyššiu v súlade s prospechom
pre všetkých podnikateľov danej dohody a v neprospech spotrebiteľa. Treba mať tieţ
5
na zreteli, ţe zákon takéto konanie sankcionuje neplatnosťou a zakazuje ho. V tomto kontexte
treba vnímať aj rozhodnutia úradu ako súladné so zákonom a nie ako prejav ľubovôle
s cieľom zničiť určitého podnikateľa alebo skupinu podnikateľov.
Trval na tom, ţe ţalobcovia boli podnikateľmi a teda aj účastníkmi hospodárskej
súťaţe (tak podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ako aj podľa
zákona). Podnikateľom na účely zákona je podľa § 3 ods. 2 podnikateľ podľa osobitného
predpisu (§ 2 Obchodného zákonníka), ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich zdruţenia
a zdruţenia týchto zdruţení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môţu súvisieť
so súťaţou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané
na dosahovanie zisku. Samotná skutočnosť, ţe daný podnikateľský subjekt nie je schopný
pri výkone svojej činnosti dosiahnuť zisk, je pritom irelevantná.
K námietkam ţalobcu týkajúcim sa hospodárskeho prospechu ţalovaný poukázal
na ust. § 41 Obchodného zákonníka a z neho vyplývajúcu (popri práve slobodne rozvíjať
svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho zisku) povinnosť dbať na právne
záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe. Poukázal na to, ţe právo ţalobcov na dosiahnutie
hospodárskeho prospechu nikdy nespochybnil, avšak účastníci hospodárskej súťaţe sú
vo svojom snaţení o jeho dosahovanie povinní dbať na právne záväzné pravidlá a postupovať
len v medziach zákona. Uzatvorenie dohody obmedzujúcej súťaţ patrí k najzávaţnejším
porušeniam súťaţných pravidiel. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov
podaného odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, ţe rozsudok verejne vyhlásil
dňa 17. augusta 2010 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní
vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
6
Podľa § 212 ods. 1, 3 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 202 ods. 4 OSP odvolať sa len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 41 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník fyzické i právnické osoby,
ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaţi, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len
"súťaţitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia
hospodárskeho prospechu a zdruţovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať
na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaţi zneuţívať.
Podľa § 42 ods. 2 nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaţe upravuje osobitný
zákon.
Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene
a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), účelom tohto
zákona je ochrana hospodárskej súťaţe na trhu výrobkov výkonov prác a sluţieb pred jej
obmedzovaním ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť
hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomocí a pôsobností
Protimonopolného úradu SR.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, obmedzovanie súťaţe je kaţdé obmedzenie
voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu najmä vylučovanie existujúcich alebo
moţných súťaţných aktivít, skutočné alebo moţné zníţenie rozsahu konkurenčnej aktivity
alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, dohoda a zosúladený postup podnikateľov ako aj
rozhodnutie zdruţenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môţu mať za následok
obmedzovanie súťaţe sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona
7
a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej
účastníkov ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,
b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá
nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemoţno označiť
ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa
c) rozhodnutie zdruţenia podnikateľov je právny akt orgánu zdruţenia ako aj
odporúčanie orgánu zdruţenia.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca
súťaţ, ktorá obsahuje:
a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok
b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby odbytu technického rozvoja alebo
investícií
c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania
d) záväzok účastníkov dohody, ţe voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom
alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo
môţu byť títo podnikatelia zvýhodňovaní v súťaţi
e) podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky,
ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto
zmlúv
f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje
správanie najmä v procese verejného obstarávania
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola
zamietnutá ţaloba ţalobcov o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného,
preto primárne v rozsahu a dôvodov podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v ţalobe
a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia
a postupu odporcu.
8
Ţalobcovia súdu prvého stupňa predovšetkým vytýkali, ţe na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Napriek povinnosti vyplývajúcej z ust. § 205 ods. 1 OSP však
ţalobcovia bliţšie nekonkretizovali, v čom je podľa ich názoru zistenie ţalovaného o stretnutí
chovateľov ošípaných dňa 13.5.2004, jeho priebehu, obsahu a výstupe z neho (ktoré
na základe vykonaného dokazovania vyplývajúceho z pripojeného administratívneho spisu
ţalovaného povaţoval súd prvého stupňa za preukázané) nepravdivé, nepreukázané, neúplné
alebo inak spochybnené.
V tejto súvislosti treba poukázať na to, ţe nie je povinnosťou ani právom najvyššieho
súdu v konaní o odvolaní vyhľadávať resp. domýšľať si za ţalobcov dôvody a argumenty
podporujúce úspešnosť podaného odvolania. Za daných okolností nemôţu ţalobcovia úspešne
namietať nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci,
ak neuvádzajú skutočnosti a dôkazy, ktoré takémuto tvrdeniu nasvedčujú.
Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený ţalovaným súdom prvého
stupňa tak, ako vyplýval z obsahu pripojených administratívnych spisov ţalovaného (zápis
zo stretnutia chovateľov ošípaných dňa 13.5.2004 v N., prezenčná listina zo stretnutia,
Situačná správa na úseku chovu ošípaných vypracovaná Zväzom chovateľov ošípaných
Slovenska – druţstvo dňa 10.3.2004, Uznesenie č. 186 Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre pôdohospodárstvo z 20.4.2004 k ţiadosti Zväzu chovateľov ošípaných
na Slovensku, vyjadrenia zúčastnených podnikateľov, svedecká výpoveď MVDr. A. a Ing. L.)
má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch a nespochybňuje skutočnosť, ţe dňa
13.5.2004 sa v N. uskutočnilo stretnutie chovateľov ošípaných (prítomných podľa spísanej
prezenčnej listiny), na ktorom došlo k dojednaniu o cenách, za ktoré budú chovatelia predávať
jatočné ošípané spracovateľom.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu (zhodne so záverom súdu prvého stupňa) ţalovaný
dôvodne posúdil uvedené konanie chovateľov ošípaných – ţalobcov ako dohodu o priamom
určení cien tovaru podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona, ktorá vzhľadom na svoj charakter
(dohody o cenách) medzi konkurentmi znamená obmedzenie voľnosti podnikateľov
rozhodovať o cenotvorbe a nepochybne má potenciál obmedzovať súťaţ a ako taká je
v zmysle § 4 ods. 1 zákona zakázaná. Ţalovaný vo svojom rozhodnutí správne určil
9
relevantný trh z hľadiska charakteru tovaru a priestoru, podrobne vysvetlil ako ustálil okruh
účastníkov konania (ktorých zástupcov podnikateľských subjektov prítomných na stretnutí
dňa 13.5.2004 v N., z akých dôvodov a na základe akých dôkazov povaţoval za účastníkov
dohody o hlavnom bode programu, ktorým bola diskusia o problematike realizácie jatočných
ošípaných a tvorbe cien za 1 kg ţivej váhy a hlasovanie o minimálnych cenách jatočných
ošípaných), zaujal stanovisko k vzneseným námietkam účastníkov (k otázke formy dohody,
ktorú nespochybňuje neexistencia jej písomnej podoby, pričom v danom prípade nešlo
o chýbajúci prejav vôle dohodu uzavrieť, a rozhodujúci je fakt samotného uzavretia dohody,
ďalej k otázke vylúčenia moţnosti vyňatia predmetnej dohody zo zákazu v zmysle stanovenia
§ 6 ods. 3 zákona, ako aj k otázke ochrany prvovýrobcov v Európskej únii) a svoju
vyčerpávajúcu právnu argumentáciu podporil aj poukazom na relevantnú komunitárnu
judikatúru, preto súd na námietku ţalobcov len všeobecne spochybňujúcu právne posúdenie
veci ţalovaným ako aj súdom prvého stupňa neprihliadol.
Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcov, ţe napadnuté rozhodnutie je
v rozpore c cieľom zákona č. 136/2001 Z.z. podporiť hospodársky rozvoj v prospech
spotrebiteľa s poukazom na skutočnosť, ţe kartelové dohody, najmä dohody o cenách, ktoré
sú z nich povaţované za najzávaţnejšie (tzv. tvrdé kartelové dohody, na ktoré sa v zmysle § 4
ods. 3 písm. a/ zákona nevzťahujú ani liberačné dôvody zo zákazu ex offo - racionalizačný
efekt dohody, či z dohody vyplývajúca primeraná časť prospech pre spotrebiteľa - § 6 ods. 3
písm. a/, b/, zákona), vzhľadom na svoj charakter a účel nesporne ovplyvňujú budúce
správanie konkurentov na trhu s cieľom udrţiavania vyššej ceny v prospech podnikateľov –
účastníkov danej dohody a v konečnom dôsledku sa teda nevyvíja tlak na zniţovanie ceny
v prospech spotrebiteľa, čo je dôvod pre ktorý zákon také konanie sankcionuje neplatnosťou
a zakazuje ho.
Niet pochýb, ţe ţalobcovia ako podnikatelia v zmysle § 2 Obchodného zákonníka ako
aj ustanovenia § 3 ods. 2 zákona (na ktorý tento zákon odkazuje) sú účastníkmi hospodárskej
súťaţe a to aj v situácii, ktorá im neumoţňuje dosahovať zisk, pričom ani táto skutočnosť ich
z účasti na súťaţi nevyčleňuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na prípad „Van Landewyck“
(spojené prípady C-209-215/78 R a 218/78 R vo veci Heintz Van Landewyck SARL v.
Commission, (1980) ECR 03125), kde ESD konštatoval, ţe kaţdá entita, ktorá vykonáva
obchodné aktivity, je schopná naplniť definíciu súťaţiteľa, a to i prípade absencie cieľa
dosiahnutia zisku. Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe aj v situácii (hoci prechodného
10
nedosahovania zisku) sa na ţalobcov vzťahujú pravidlá hospodárskej súťaţe a pokiaľ
ţalovaný z pozície ochrancu hospodárskej súťaţe (§ 14 zákona) v rámci právomoci zverenej
mu zákonom (§ 22 zákona) kontroluje dodrţiavanie pravidiel hospodárskej súťaţe a vykonáva
nápravu protiprávneho stavu, nemoţno takéto jeho konanie posudzovať ako spochybňovanie
práva ţalobcov „slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia
hospodárskeho prospechu“ vyplývajúcu z ustanovenia § 41 Obchodného zákonníka ako
namietajú ţalobcovia, keď zároveň citované ustanovenia ukladá povinnosť dbať na záväzné
pravidlá hospodárskej súťaţe. Právo na dosiahnutie hospodárskeho prospechu nemôţe byť
presadzované postupom znamenajúcim porušenie súťaţných pravidiel a samotná skutočnosť,
ţe ţalobcovia pri svojich podnikateľských aktivitách nedosahujú zisk ich nezbavuje
povinnosti tieto pravidlá dodrţiavať (a to ani za existencie okolností tvrdených ţalobcami
majúcimi pôvod v neschopnosti konkurencie s dovozcami rovnakého avšak z dôvodu
nesplnenia kvalitatívnych kritérií lacnejšieho importovaného produktu, ktorých kontrola však
zrejme nie je v právomoci ţalovaného). Podľa názoru odvolacieho súdu, ţalovaný nepochybil,
ak dospel k záveru, ţe dohoda obmedzujúca súťaţ je zo zákona zakázaná bez ohľadu
na pohnútky za akých bola uzavretá a to aj v prípade ak išlo o reakciu na situáciu na trhu.
Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, ţe zdieľal rovnaký právny názor
(čomu napokon zodpovedá aj znenie výroku jeho rozhodnutia), preto námietku ţalobcov
vytýkajúca mu formuláciu, ţe „je moţné sa s ním stotoţniť“ nebolo moţné povaţovať
za rozporné s týmto záverom. Naopak za dôvodnú moţno uznať námietku ţalobcov
vytýkajúcu krajskému súdu konštatovanie v odôvodnení jeho rozhodnutia, ţe ich chovanie
narušilo súťaţ na relevantnom trhu, keďţe z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva,
ţe v danom prípade išlo o cieľovú dohodu (majúcu za cieľ obmedzenia súťaţe) medzi
konkurentmi obsahujúcu dojednanie o cenách tovarov vykazujúcu potenciál negatívneho
efektu na súťaţ, predstavujúcu tak hrozbu obmedzenia súťaţe (čo samotné je protizákonným
konaním), ktorej predmet nebol nemoţný a samotná skutočnosť, ţe sa nerealizovala v praxi
mala len vplyv na posúdenie závaţnosti protisúťaţného konania pri rozhodovaní. Ani takáto
formulačná nepresnosť však nie je spôsobilá (aj s poukazom na ust. § 202 ods. 4 OSP), podľa
názoru odvolacieho súdu, spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
Na základe uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, ţe krajský súd nepochybil, keď ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol z dôvodu,
11
ţe preskúmavané rozhodnutie a postup ţalovaného bolo v súlade so zákonom, preto jeho
rozsudok podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní neboli
úspešní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. augusta 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová