Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/63/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava

Gavalca v právnej veci navrhovateľky: H., nar. X. v L. naposledy bytom v zahraničí: L., t. č.

PT R., na dlhodobej priepustke u L., zast. Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie

slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

odporcu č. ČAS: MU-9-17/PO-Ž/2009 zo dňa 17.2.2009, na odvolanie navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -64 zo dňa 7. apríla

2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -64 zo dňa 7. apríla 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-9-17/PO-Ž/2009 zo dňa 17.2.2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1

písm. a/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť

navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľke náhradu trov

konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľky nie sú

splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí

žiadosti ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľkou uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu snahe o legalizáciu pobytu navrhovateľky na území SR a potvrdzujú záver, že v jej

prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona

o azyle.

K námietke neudelenia azylu z humanitných dôvodov, nakoľko je vekom blízka veku

neplnoletej osoby a nebolo jej predĺžené povolenie k pobytu, krajský súd uviedol, že táto

námietka je nedôvodná. Ak odporca podľa krajského súdu nedospel k presvedčeniu,

že existujú humanitné dôvody udelenia azylu navrhovateľke, nie je možné vyčítať, že azyl

z tohto dôvodu jej neudelil. Odporcovi bolo z výpovede navrhovateľky známe, že táto

pricestovala na Slovensko na základe platného víza a podobne mu bol známy navrhovateľkou

udaný dátum jej narodenia. Ak však sám, na základe vlastnej úvahy nedospel k názoru, že

v prípade navrhovateľky je potrebné udelenie azylu z humanitných dôvodov, nie je možné mu

vyčítať takéto jeho stanovisko, podobne ako ani to, že svoje stanovisko v napadnutom

rozhodnutí neodôvodnil.

Nad rámec tohto odôvodnenia krajský súd uviedol, že navrhovateľka nikdy

nepožiadala o predĺženie svojho pobytu na Slovensku a preto nie je možné vylúčiť,

že v prípade, ak by oň požiadala bolo by jej udelené ďalšie povolenie k pobytu.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci, osobitne vo vzťahu k správam o krajine

pôvodu navrhovateľky, krajský súd uviedol, že povinnosť zisťovania stavu veci je

v azylových konaniach určovaná dôvodmi, ktoré žiadateľ o azyl prednesie na odôvodnenie

svojej žiadosti. Nie je povinnosťou za žiadateľa vyhľadávať, či domýšľať si ďalšie dôvody.

Pokiaľ teda odporca pri posúdení navrhovateľkinej žiadosti o azyl vychádzal z dôvodov

prezentovaných navrhovateľkou, neporušil tým žiadne ustanovenia zákona o azyle,

resp. Správneho poriadku. Navrhovateľka v priebehu azylového konania nedeklarovala svoje

prenasledovanie či obavu z neho, trestné stíhanie, uloženie či výkon trestu smrti, neľudské

alebo ponižujúce správanie, podobne ani ohrozenie svojej integrity v dôsledku ozbrojeného

konfliktu. Nebolo teda v danom prípade potrebné vyhľadať a do spisu založiť správy o krajine

pôvodu navrhovateľky. Pokiaľ tak odporca urobil, nie je mu to možné vyčítať, pretože

v podstate postupoval na rámec svojich povinností vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré použil.

K námietke neposkytnutia doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, že v prípade

zamietnutia žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej z dôvodu (podľa § 12 ods. 1 písm. a/

zákona o azyle) v tzv. skrátenom konaní, odporca nerozhoduje o poskytnutí či neposkytnutí

doplnkovej ochrany.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala,

že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajskému súdu vyčítala, že jeho vyjadrenia k nedostatočne zistenému stavu veci

a osobitne k správam o krajine pôvodu navrhovateľky sú nesprávne. Poukázala na to,

že v prípade jej návratu jej hrozí uväznenie v RTL tábore, v ktorých sú väznení čínski

obyvatelia bez súdneho procesu aj za menej závažné zločiny, tak ako to uvádza Informačná

správa o stave krajine – Čína- Tlačovej agentúry Veľkej Británie.

Zdôraznila, že mala na území SR povolený prechodný pobyt za účelom zlúčenia

rodiny, ktorý jej však nebol obnovený. Podľa navrhovateľky, bolo by v rozpore s účelom

zákona o azyle, vystaviť ju hrozbe uväznenia v krajine pôvodu a odlúčiť ju od rodiny žijúcej

na území SR, za ktorou na základe povolenia vycestovala.

Navrhovateľka vyjadrila presvedčenie, že spĺňa minimálne podmienky na poskytnutie

doplnkovej ochrany, pretože v prípade návratu jej hrozí nielen ohrozenie a porušenie slobody,

ale aj neľudské a ponižujúce zaobchádzanie v RTL táboroch,

Navrhla preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, prečo zamietol žiadosť navrhovateľky

ako zjavne neopodstatnenú. Poukázal najmä na výpoveď navrhovateľky pred odporcom,

z ktorej jednoznačne vyplynulo, že z krajiny pôvodu odišla preto, lebo chcela zmeniť svoj

život a začať lepší život na Slovensku, kde sa jej páči, lebo sú tu lepšie podmienky ako

v Číne. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

V nadväznosti na tvrdenie navrhovateľky, že jej hrozí v krajine pôvodu uväznenie

z dôvodu, že sa nevrátila včas po skončení platnosti povolenia na prechodný pobyt na území

SR, odporca uviedol, že zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že vláda povoľuje svojim

občanom legálne cestovať do zahraničia. Určité obmedzenia sa týkali osôb považovaných

za disidentov, náboženských aktivistov a niektorých problematických osôb, ktorí mali

ťažkosti so získaním pasov. Navrhovateľka však žiadne takéto ťažkosti neuvádzala, v krajine

pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany alebo náboženského hnutia, nikdy nebola

trestne stíhaná ani inak prenasledovaná. Nebezpečenstvo z dôvodu ňou uvádzaného jej podľa

odporcu nehrozí. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne

konkrétne skutočnosti a nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie

uvedeného rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. augusta 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle ministerstvo zamietne

žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť

o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,

13a alebo § 13b.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie

azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a

alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných

podmienok (ods. 3).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/

a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje inými

skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými , ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona

o azyle, preto jej žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal zo Správy

Úradu pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA z marca 2007, zo Súhrnnej

teritoriálnej informácie o Číne spracovanej zast. Úradom ČR ku dňu 10.10.2008, z článkov

slovenských denníkov z roku 2008 a českých zdrojov z roku 2009), z ktorých stručne popísal

spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré

navrhovateľka žiadala o udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľka nielen

že nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jej prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdila.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 15.1.2009 navrhovateľka uviedla,

že jej cieľom bolo dostať sa na Slovensko za svojou matkou, ktorá tu žila približne 1 rok.

Uviedla, že na Slovensku žije už dlhšie a veľmi sa jej tu páči, sú tu veľmi dobré podmienky

na život, ľudia sú príjemní a vidieť tu pokrok. Dôvodom jej odchodu z krajiny pôvodu bolo,

že chcela zmeniť svoj život a začať lepší život, chcela sa pozrieť ako funguje za hranicami

Číny, pretože rozvoj krajín mimo Číny je oveľa väčší.

Na otázku prečo o azyl nepožiadala ešte v októbri 2008, odpovedala, že o tejto

možnosti skôr nevedela. Žiadne iné dôvody žiadosti neuvádzala.

Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedala,

že do Číny sa vrátiť nechce.

Na otázku, či bola v krajine pôvodu prenasledovaná a či prišla do styku s políciou

alebo inými zložkami štátu osobne, odpovedala, že v krajine pôvodu nebola prenasledovaná,

ani nemala problémy s políciou ani inými zložkami štátu v Číne.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že navrhovateľka zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

najmä na dôvodoch, ako je hľadanie lepších životných podmienok.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľky, pre ktoré žiadala

udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod

pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jej žiadosť je založená na iných dôvodoch

ako v § 8, § 10, § 13a alebo 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie lepších životných

podmienok, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto

krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Odvolacie námietky navrhovateľky, ktorá vyčítala krajskému súdu, že neprihliadol

na možnosť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude vystavená neľudskému

a ponižujúcemu zaobchádzaniu a nevenoval náležitú pozornosť informáciám o krajine jeho

pôvodu, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani rozhodnutia

odporcu. Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľka odvoláva na všeobecné informácie o krajine

pôvodu, bez špecifikácie dopadu na samotného žiadateľa, pričom z vyjadrení navrhovateľky,

ktoré produkovala v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný ekonomický dôvod

jej žiadosti a s poukazom na skutočnosť, že otázka administratívneho vyhostenia

navrhovateľky nie je predmetom tohto konania, tieto námietky navrhovateľky vyhodnotil

odvolací súd za nedôvodné.

Rovnako aj námietku navrhovateľky, že minimálne spĺňa podmienky na poskytnutie

doplnkovej ochrany. V prípade zamietnutia žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej

z dôvodu (podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle) v tzv. skrátenom konaní, odporca

nerozhoduje o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany, naviac, pokiaľ odporca

pri posudzovaní žiadosti navrhovateľky vychádzal z jej vyjadrení o tom, že v krajine jej

nehrozí žiadne prenasledovanie, nemala problémy s políciou ani inými zložkami štátu

v krajine pôvodu, odporca postupoval správne, keď žiadosť navrhovateľky zamietol podľa

§ 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle a v takom prípade nebol ani dôvod, skúmať podmienky

poskytnutia doplnkovej ochrany.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdil podľa .

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľke, ktorá nemala úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. augusta 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová