Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a5e/366465.d0dc90.pdf
PDF · 136.18 KB
No categories available
1Sža/61/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/61/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava
Gavalca v právnej veci navrhovateľa: T., nar. X. v obci R., naposledy bytom v zahraničí: R.,
t. č. PT R., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,
Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:
MU-287-16/PO-Ž/2009 zo dňa 6.8.2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 9Saz 52/2009-28 zo dňa 3. marca 2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 52/2009-28 zo dňa 3. marca 2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-
287-16/PO-Ž/2009 zo dňa 6.8.2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. d/ a f/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle)
zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti ako
zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom.
K námietke, že rozhodnutie je nesprávne a nezrozumiteľné, krajský súd uviedol,
že tak výrok, ako aj odôvodnenie rozhodnutia neobsahujú túto vadu, pričom v rozhodnutí
sú uvedené všetky zákonom predpísané náležitosti, výrok je jasný a zrozumiteľný.
Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje opis zisteného stavu veci ako aj myšlienkový pochod
z ktorého tento dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľa o azyl zamieta ako zjavne
neopodstatnenú.
K námietke, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
krajský súd uviedol, že predpokladom rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ako zjavne
neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle je to, že žiadateľom o azyl
prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a,
13b/ zákona o azyle. Dôvod jeho žiadosti podľa § 10a, 13b/ zákona o azyle podľa krajského
súdu možno na prvý pohľad vylúčiť, pretože navrhovateľ nežiadal o azyl z dôvodu zlúčenia
rodiny. O azyl žiadal preto, lebo rodičia jeho priateľky nesúhlasili s ich vzťahom i potom ako
bol nimi nespravodlivo obvinený zo zabitia ich syna, napriek tomu, že skutočný vinník tohto
činu bol zistený, naďalej nesúhlasili s ich vzťahom, pričom sa obával, že rodina jeho
priateľky by mu mohla ublížiť, prípadne ho zabiť.
Podľa krajského súdu tento dôvod nie je ani dôvodom podľa § 8 a § 13a/ zákona
o azyle. Nesúhlas rodiny priateľky navrhovateľa s ich vzťahom resp. navrhovateľovo
napadnutie bratmi jeho priateľky podľa krajského súdu zjavne nie je prenasledovaním
v zmysle § 8 zákona o azyle, ale iba nevhodnou formou vyslovenia nesúhlasu so vzťahom ich
dcéry a navrhovateľa. Nemožno tu hovoriť o perzekúcii z dôvodu príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, ako to naznačuje navrhovateľ v návrhu.
Posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej z dôvodu,
že navrhovateľom prezentovaný dôvod je iným ako sú dôvody uvedené v § 8, 10, 13a/, 13b/
zákona o azyle je podľa krajského súdu náležitým a správnym. Na doplnenie príbehu (o údaj,
že navrhovateľ bol následne počas pobytu v Dillí opätovne zadržaný) krajský súd neprihliadol
s poukazom na ust. § 250i ods. 1 OSP, pričom poukázal na fakt, že z tohto dôvodu
navrhovateľ o azyl nepožiadal.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Krajskému súdu vyčítal, že v rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nespĺňa podmienku
príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Poukázal na to, že v Indii existuje rozdelenie
obyvateľov na jednotlivé kasty, pričom podľa jeho názoru je možné jednotlivé kasty zaradiť
medzi sociálne skupiny. V dôsledku rozdelenia ľudí na kasty vznikajú veľké problémy,
pokiaľ chce mať osoba z jednej kasty osobný vzťah s osobou z inej kasty. Rodiny sa snažia
všemožne zabrániť zväzkom ľudí z rozličných kást a to je aj jeho prípad. Rodičia jeho
priateľky sa snažili brániť stretávaniu sa s priateľkou, chceli, aby jej dal pokoj, vyhrážali sa
mu. V dôsledku toho sa obáva prenasledovania. Má strach, že ak sa vráti do krajiny pôvodu,
rodina jeho priateľky mu ublíži, prípadne ho zabije.
Podľa navrhovateľa, krajský súd sa mal jeho problémami vyplývajúcimi z príslušnosti
k určitej sociálnej skupiny zaoberať, prehodnotiť ním uvedené informácie uvedené
vo vstupnom pohovore ako aj informácie o stave bezpečnosti v Indii a neúčinnosti
a neefektívnosti ochrany domovských policajných zložiek.
Navrhol preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu
navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, prečo zamietol žiadosť navrhovateľa ako
zjavne neopodstatnenú. Nesúhlas rodiny priateľky s ich vzťahom, resp. napadnutie
navrhovateľa bratmi priateľky, nie je podľa odporcu prenasledovaním v zmysle § 8 zákona
o azyle.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. augusta 2010 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle ministerstvo zamietne
žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť
o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,
13a alebo § 13b.
Podľa § 12 ods. 2 písm. d/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a
alebo § 13b a zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými,
nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho
osobu považovať za dôveryhodnú.
Podľa § 12 ods. 2 písm. f/ ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne
neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b
a predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace
vyhostenie z územia Slovenskej republiky.
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie
azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a
alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných
podmienok (ods. 3).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a § 12
ods. 2 písm. d/ a f/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými
námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje inými
skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona
o azyle. Poukázal na to, že sa jedná o tretiu žiadosť o azyl, pričom úplne zmenil dôvody
svojej žiadosti ako aj niektoré základné informácie o svojej osobe, ako je miesto narodenia,
pričom uviedol, že v predchádzajúcich konaniach si všetky dôvody vymyslel. Odporca
poukázal na to, že navrhovateľ takto konal i napriek svojmu vyhláseniu, že v dôvodoch svojej
žiadosti vypovedal pravdivo a nič nezamlčal. Takéto jeho konanie preto podľa odporcu
možno považovať za účelové a jeho osobu za nedôveryhodnú, keďže v zmysle § 12 ods. 2
písm. d/ zdôvodňuje svoju žiadosť nesúvislými, protirečivými, nepravde podobnými alebo
nedostatočnými vyhláseniami.
Navyše navrhovateľ podal svoju žiadosť o azyl potom, ako bol na základe rozhodnutia
oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica dňa 29.5.2009 zaistený a umiestnený
do ÚPZC za účelom realizácie rozhodnutia č. p.: UHCP-13-4/RCP-BB-CP-BB-AV-2009
zo dňa 14.3.2009, ktoré ho administratívne vyhosťuje z územia SR, preto odporca
skonštatoval, že dôvody jeho žiadosti možno považovať za irelevantné a neopodstatnené
z hľadiska udelenia azylu na území SR a jeho snahou bolo vyhnúť sa reálnej hrozbe
vyhostenia z územia SR.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal zo Souhrnní
teritoriální informace Indie, spracovaný a aktualizovaný Zast. úradom ČR v Dillí k 1.4.2009,
materiál získaný z oficiálnej stránky MZV SR www.mzv.sk), z ktorých stručne popísal
spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré
navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen že
nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto
okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 8.7.2009 navrhovateľ uviedol,
že všetky dôvody, ktoré uvádzal v predchádzajúcich konaniach si vymyslel a nič z toho,
čo uvádzal nebola pravda. Na otázku, prečo predtým klamal, neuvádzal pravdivo dôvody,
keď bol poučený o tom, že má vypovedať pravdivo, odpovedal, že sa vtedy obával,
že by mohol byť deportovaný, teraz vie, že deportovaný nebude, lebo je tu už dva roky.
Na otázku, aké sú skutočné dôvody jeho žiadosti uviedol, že v krajine pôvodu mal
priateľku, asi dva roky. Jej rodičia nesúhlasili s ich vzťahom. Pochádzali z rôznych
spoločenských vrstiev - rôznych kást, preto s ich vzťahom nesúhlasili. Dvakrát bol napadnutý
jej bratmi. V roku 2006 došlo pri nejakej potýčke na univerzite v meste Chandigar k bitke,
pri ktorej bol zabitý jeden z jej bratov. Rodina priateľky zo zabitia podozrieval jeho, udali ho
aj na polícii. Polícia ho zatkla, po zaplatení kaucie bol po 4 mesiacoch prepustený a vrátil sa
domov do rodnej dediny. Polícia napokon zatkla skutočného vraha. Rodičia priateľky ho
kontaktovali a povedali mu, aby dal ich dcére pokoj. Potom odišiel asi po piatich dňoch
do Dillí a napokon vycestoval z krajiny pôvodu. Bolo to jediné správne riešenie jeho situácie,
nakoľko rodina jeho priateľky by mu nedala pokoj a mal by opäť nejaké problémy s políciou.
Na otázku, či je v kontakte s priateľkou, navrhovateľ odpovedal, že ona žije tam,
on tu, nič s tým nespraví, na políciu sa neobrátil, pretože by to nemalo žiaden význam,
jej rodina je bohatá. Nevidel zmysel presťahovať sa do inej časti krajiny, vyriešil to tým,
že z krajiny vycestoval.
Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, že sa obáva
rodiny jeho priateľky.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd
prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel
k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,
že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b
a súčasne zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými,
nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho
osobu považovať za dôveryhodnú a súčasne predložil svoju žiadosť o udelenie azylu
z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť
azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie
azylu na území Slovenskej republiky a jej žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,
§ 10, § 13a alebo 13b, pričom náležite objasnil z čoho vyvodil záver o tom, že osobu
navrhovateľa nepovažuje za dôveryhodnú a z čoho vyplýva jeho záver o snahe navrhovateľa
odvrátiť reálnu hrozbu jeho vyhostenia z územia SR, takýto záver nachádza oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval
rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Odvolacie námietky navrhovateľa, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. K odvolacej námietke navrhovateľa,
vzťahujúca sa k jeho tvrdeniu o „príslušnosti k určitej sociálnej skupine“ sa javí vzhľadom
k okolnostiam daného prípadu ako nedôvodná, nie len preto, že osoba navrhovateľa bola
dôvodne odporcom vyhodnotená za nedôveryhodnú a vzhľadom k tomu, že dôvody jeho
žiadosti boli vyhodnotené za iné, než tie ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle, nebol preto
legitímny dôvod od odporcu očakávať, že bude posudzovať jeho dôvody v zmysle kritérií
ustanovených v § 8 zákona o azyle, ale odvolací súd vzhľadom na uplatnenú námietku
navrhovateľa považuje za dôležité zdôrazniť, že navrhovateľ nenaplnil konkrétnym
obsahom žiaden z pojmových znakov definície sociálnej skupiny, tak ako je vymedzený
v ustanovení § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle. K uvedenému záveru dospel na základe
nasledujúceho.
Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov
prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy,
ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod,
ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak
závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich
zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností
v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú
na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno
chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.
Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie zákona o azyle, z ktorého bolo
potrebné pri posudzovaní dôvodov navrhovateľa o udelenie azylu vychádzať, poukazuje na to,
že tvrdenie navrhovateľa o príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak zostalo len v rovine
blanketárne uplatnenej námietky.
Rozhodujúcim dôvodom pre udelenie azylu ja predovšetkým existencia odôvodneného
strachu z prenasledovania smerujúceho voči žiadateľovi o azyl ako príslušníkovi takejto
sociálnej skupiny zo strany štátnych orgánov príslušnej krajiny, prípadne zo strany niektorých
zložiek obyvateľstva, ktoré nerešpektujú normy stanovené v zákonoch dotknutej krajiny,
pričom štátne orgány vedome takéto konanie tolerujú a odmietajú, resp. nie sú schopné
zabezpečiť pred takýmto konaním jednotlivcovi účinnú ochranu.
Skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu navrhovateľa dáva jednotlivcom
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi nebola v konaní o udelenie
azylu vyvrátená, naviac navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok
mu odoprela poskytnúť ochranu pred príbuznými priateľky, ktorí nesúhlasili s ich vzťahom,
preto námietka navrhovateľa, že jeho dôvod žiadosti o azyl mal byť posudzovaný z hľadiska
príslušnosti k určitej sociálnej skupine v zmysle zákona o azyle neobstojí.
Na základe uvedeného odvolací súd považoval námietky navrhovateľa za nedôvodné
a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. augusta 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová