Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/61/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava

Gavalca v právnej veci navrhovateľa: T., nar. X. v obci R., naposledy bytom v zahraničí: R.,

t. č. PT R., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,

Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:

MU-287-16/PO-Ž/2009 zo dňa 6.8.2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -28 zo dňa 3. marca 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -28 zo dňa 3. marca 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-

287-16/PO-Ž/2009 zo dňa 6.8.2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1

písm. a/, ods. 2 písm. d/ a f/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle)

zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi

náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti ako

zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom.

K námietke, že rozhodnutie je nesprávne a nezrozumiteľné, krajský súd uviedol,

že tak výrok, ako aj odôvodnenie rozhodnutia neobsahujú túto vadu, pričom v rozhodnutí

sú uvedené všetky zákonom predpísané náležitosti, výrok je jasný a zrozumiteľný.

Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje opis zisteného stavu veci ako aj myšlienkový pochod

z ktorého tento dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľa o azyl zamieta ako zjavne

neopodstatnenú.

K námietke, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

krajský súd uviedol, že predpokladom rozhodnutia o zamietnutí žiadosti ako zjavne

neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle je to, že žiadateľom o azyl

prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a,

13b/ zákona o azyle. Dôvod jeho žiadosti podľa § 10a, 13b/ zákona o azyle podľa krajského

súdu možno na prvý pohľad vylúčiť, pretože navrhovateľ nežiadal o azyl z dôvodu zlúčenia

rodiny. O azyl žiadal preto, lebo rodičia jeho priateľky nesúhlasili s ich vzťahom i potom ako

bol nimi nespravodlivo obvinený zo zabitia ich syna, napriek tomu, že skutočný vinník tohto

činu bol zistený, naďalej nesúhlasili s ich vzťahom, pričom sa obával, že rodina jeho

priateľky by mu mohla ublížiť, prípadne ho zabiť.

Podľa krajského súdu tento dôvod nie je ani dôvodom podľa § 8 a § 13a/ zákona

o azyle. Nesúhlas rodiny priateľky navrhovateľa s ich vzťahom resp. navrhovateľovo

napadnutie bratmi jeho priateľky podľa krajského súdu zjavne nie je prenasledovaním

v zmysle § 8 zákona o azyle, ale iba nevhodnou formou vyslovenia nesúhlasu so vzťahom ich

dcéry a navrhovateľa. Nemožno tu hovoriť o perzekúcii z dôvodu príslušnosti k určitej

sociálnej skupine, ako to naznačuje navrhovateľ v návrhu.

Posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej z dôvodu,

že navrhovateľom prezentovaný dôvod je iným ako sú dôvody uvedené v § 8, 10, 13a/, 13b/

zákona o azyle je podľa krajského súdu náležitým a správnym. Na doplnenie príbehu (o údaj,

že navrhovateľ bol následne počas pobytu v Dillí opätovne zadržaný) krajský súd neprihliadol

s poukazom na ust. , pričom poukázal na fakt, že z tohto dôvodu

navrhovateľ o azyl nepožiadal.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajskému súdu vyčítal, že v rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nespĺňa podmienku

príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Poukázal na to, že v Indii existuje rozdelenie

obyvateľov na jednotlivé kasty, pričom podľa jeho názoru je možné jednotlivé kasty zaradiť

medzi sociálne skupiny. V dôsledku rozdelenia ľudí na kasty vznikajú veľké problémy,

pokiaľ chce mať osoba z jednej kasty osobný vzťah s osobou z inej kasty. Rodiny sa snažia

všemožne zabrániť zväzkom ľudí z rozličných kást a to je aj jeho prípad. Rodičia jeho

priateľky sa snažili brániť stretávaniu sa s priateľkou, chceli, aby jej dal pokoj, vyhrážali sa

mu. V dôsledku toho sa obáva prenasledovania. Má strach, že ak sa vráti do krajiny pôvodu,

rodina jeho priateľky mu ublíži, prípadne ho zabije.

Podľa navrhovateľa, krajský súd sa mal jeho problémami vyplývajúcimi z príslušnosti

k určitej sociálnej skupiny zaoberať, prehodnotiť ním uvedené informácie uvedené

vo vstupnom pohovore ako aj informácie o stave bezpečnosti v Indii a neúčinnosti

a neefektívnosti ochrany domovských policajných zložiek.

Navrhol preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu

navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, prečo zamietol žiadosť navrhovateľa ako

zjavne neopodstatnenú. Nesúhlas rodiny priateľky s ich vzťahom, resp. napadnutie

navrhovateľa bratmi priateľky, nie je podľa odporcu prenasledovaním v zmysle § 8 zákona

o azyle.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. augusta 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle ministerstvo zamietne

žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť

o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,

13a alebo § 13b.

Podľa § 12 ods. 2 písm. d/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a

alebo § 13b a zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými,

nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho

osobu považovať za dôveryhodnú.

Podľa § 12 ods. 2 písm. f/ ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne

neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b

a predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace

vyhostenie z územia Slovenskej republiky.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie

azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a

alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných

podmienok (ods. 3).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a § 12

ods. 2 písm. d/ a f/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje inými

skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona

o azyle. Poukázal na to, že sa jedná o tretiu žiadosť o azyl, pričom úplne zmenil dôvody

svojej žiadosti ako aj niektoré základné informácie o svojej osobe, ako je miesto narodenia,

pričom uviedol, že v predchádzajúcich konaniach si všetky dôvody vymyslel. Odporca

poukázal na to, že navrhovateľ takto konal i napriek svojmu vyhláseniu, že v dôvodoch svojej

žiadosti vypovedal pravdivo a nič nezamlčal. Takéto jeho konanie preto podľa odporcu

možno považovať za účelové a jeho osobu za nedôveryhodnú, keďže v zmysle § 12 ods. 2

písm. d/ zdôvodňuje svoju žiadosť nesúvislými, protirečivými, nepravde podobnými alebo

nedostatočnými vyhláseniami.

Navyše navrhovateľ podal svoju žiadosť o azyl potom, ako bol na základe rozhodnutia

oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica dňa 29.5.2009 zaistený a umiestnený

do ÚPZC za účelom realizácie rozhodnutia č. p.: UHCP-13-4/RCP-BB-CP-BB-AV-2009

zo dňa 14.3.2009, ktoré ho administratívne vyhosťuje z územia SR, preto odporca

skonštatoval, že dôvody jeho žiadosti možno považovať za irelevantné a neopodstatnené

z hľadiska udelenia azylu na území SR a jeho snahou bolo vyhnúť sa reálnej hrozbe

vyhostenia z územia SR.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal zo Souhrnní

teritoriální informace Indie, spracovaný a aktualizovaný Zast. úradom ČR v Dillí k 1.4.2009,

materiál získaný z oficiálnej stránky MZV SR www.mzv.sk), z ktorých stručne popísal

spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré

navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen že

nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 8.7.2009 navrhovateľ uviedol,

že všetky dôvody, ktoré uvádzal v predchádzajúcich konaniach si vymyslel a nič z toho,

čo uvádzal nebola pravda. Na otázku, prečo predtým klamal, neuvádzal pravdivo dôvody,

keď bol poučený o tom, že má vypovedať pravdivo, odpovedal, že sa vtedy obával,

že by mohol byť deportovaný, teraz vie, že deportovaný nebude, lebo je tu už dva roky.

Na otázku, aké sú skutočné dôvody jeho žiadosti uviedol, že v krajine pôvodu mal

priateľku, asi dva roky. Jej rodičia nesúhlasili s ich vzťahom. Pochádzali z rôznych

spoločenských vrstiev - rôznych kást, preto s ich vzťahom nesúhlasili. Dvakrát bol napadnutý

jej bratmi. V roku 2006 došlo pri nejakej potýčke na univerzite v meste Chandigar k bitke,

pri ktorej bol zabitý jeden z jej bratov. Rodina priateľky zo zabitia podozrieval jeho, udali ho

aj na polícii. Polícia ho zatkla, po zaplatení kaucie bol po 4 mesiacoch prepustený a vrátil sa

domov do rodnej dediny. Polícia napokon zatkla skutočného vraha. Rodičia priateľky ho

kontaktovali a povedali mu, aby dal ich dcére pokoj. Potom odišiel asi po piatich dňoch

do Dillí a napokon vycestoval z krajiny pôvodu. Bolo to jediné správne riešenie jeho situácie,

nakoľko rodina jeho priateľky by mu nedala pokoj a mal by opäť nejaké problémy s políciou.

Na otázku, či je v kontakte s priateľkou, navrhovateľ odpovedal, že ona žije tam,

on tu, nič s tým nespraví, na políciu sa neobrátil, pretože by to nemalo žiaden význam,

jej rodina je bohatá. Nevidel zmysel presťahovať sa do inej časti krajiny, vyriešil to tým,

že z krajiny vycestoval.

Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, že sa obáva

rodiny jeho priateľky.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b

a súčasne zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými,

nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho

osobu považovať za dôveryhodnú a súčasne predložil svoju žiadosť o udelenie azylu

z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie

azylu na území Slovenskej republiky a jej žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,

§ 10, § 13a alebo 13b, pričom náležite objasnil z čoho vyvodil záver o tom, že osobu

navrhovateľa nepovažuje za dôveryhodnú a z čoho vyplýva jeho záver o snahe navrhovateľa

odvrátiť reálnu hrozbu jeho vyhostenia z územia SR, takýto záver nachádza oporu

vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval

rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Odvolacie námietky navrhovateľa, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. K odvolacej námietke navrhovateľa,

vzťahujúca sa k jeho tvrdeniu o „príslušnosti k určitej sociálnej skupine“ sa javí vzhľadom

k okolnostiam daného prípadu ako nedôvodná, nie len preto, že osoba navrhovateľa bola

dôvodne odporcom vyhodnotená za nedôveryhodnú a vzhľadom k tomu, že dôvody jeho

žiadosti boli vyhodnotené za iné, než tie ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle, nebol preto

legitímny dôvod od odporcu očakávať, že bude posudzovať jeho dôvody v zmysle kritérií

ustanovených v § 8 zákona o azyle, ale odvolací súd vzhľadom na uplatnenú námietku

navrhovateľa považuje za dôležité zdôrazniť, že navrhovateľ nenaplnil konkrétnym

obsahom žiaden z pojmových znakov definície sociálnej skupiny, tak ako je vymedzený

v ustanovení § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle. K uvedenému záveru dospel na základe

nasledujúceho.

Podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov

prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy,

ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod,

ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak

závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich

zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností

v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú

na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno

chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenie zákona o azyle, z ktorého bolo

potrebné pri posudzovaní dôvodov navrhovateľa o udelenie azylu vychádzať, poukazuje na to,

že tvrdenie navrhovateľa o príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak zostalo len v rovine

blanketárne uplatnenej námietky.

Rozhodujúcim dôvodom pre udelenie azylu ja predovšetkým existencia odôvodneného

strachu z prenasledovania smerujúceho voči žiadateľovi o azyl ako príslušníkovi takejto

sociálnej skupiny zo strany štátnych orgánov príslušnej krajiny, prípadne zo strany niektorých

zložiek obyvateľstva, ktoré nerešpektujú normy stanovené v zákonoch dotknutej krajiny,

pričom štátne orgány vedome takéto konanie tolerujú a odmietajú, resp. nie sú schopné

zabezpečiť pred takýmto konaním jednotlivcovi účinnú ochranu.

Skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu navrhovateľa dáva jednotlivcom

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi nebola v konaní o udelenie

azylu vyvrátená, naviac navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok

mu odoprela poskytnúť ochranu pred príbuznými priateľky, ktorí nesúhlasili s ich vzťahom,

preto námietka navrhovateľa, že jeho dôvod žiadosti o azyl mal byť posudzovaný z hľadiska

príslušnosti k určitej sociálnej skupine v zmysle zákona o azyle neobstojí.

Na základe uvedeného odvolací súd považoval námietky navrhovateľa za nedôvodné

a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa .

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. augusta 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová