Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3d8/366623.c0cf8b.pdf
PDF · 98.33 KB
No categories available
5Sžf/105/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F., bytom Z.Z., právne
zastúpeného JUDr. J., advokátom v D., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia správneho orgánu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.
k. 21S 123/2008-66 zo dňa 02. júna 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/123/2008-66 zo dňa 2.6.2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia
zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 21S/123/2008
do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2C/44/2008.
Krajský súd toto uznesenie odôvodnil tým, že rozhodnutie Okresného súdu
Námestovo v uvedenej veci by nemalo pozitívny ani negatívny vplyv pre toto konanie,
v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného č. I/228/12455-
70019/2008/993168-r zo dňa 28.8.2008 v daňovej veci.
Konštatoval, že pre konanie sp. zn. 21S/123/2008 je rozhodujúci stav, aký bol v čase
vydania napadnutých správnych rozhodnutí, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že v čase
rozhodovania správnych orgánov bol žalobca spolu s manželkou v katastri nehnuteľností
2
vedený ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností – penziónu v podiele ¼
a preto na rozhodovanie správnych orgánov a vydanie napadnutých rozhodnutí nemôže mať
vplyv výsledok konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2C/44/2008.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie dôvodiac, že rozhodnutie
Okresného súdu Námestovo je právne významné pre posúdenie a meritórne rozhodnutie
vo veci vedenej na krajskom súde a preto bol daný zákonný dôvod v zmysle § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p. na prerušenie konania. Uviedol, že konanie na Okresnom súde Námestovo je
konaním o určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam a v prípade pozitívneho
rozhodnutia o podanej žalobe, ktoré má deklaratórne účinky, môže mať podstatný význam
pre prebiehajúce konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že uznesenie
krajského súdu treba potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu súdu prvého stupňa zistil, že žalobca
sa žalobou zo dňa 16.10.2008 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. I-228/12455-
70019/2008/993168-r zo dňa 08.08.2008, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Dolný Kubín – dodatočný platobný výmer č. 657/230/15809/08/Krí zo dňa
13.05.2008 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty podľa § 48 ods. 5 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Prvostupňový správny orgán tak rozhodol na podkladoch daňovej kontroly vykonanej
dňa 23.11.2006, v rámci ktorej bolo zistené porušenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.,
a vychádzal aj z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.7.2007 medzi žalobcom a I., ktorou žalobca
previedol ¾ spoluvlastníckeho podielu na I.. Z výpisu z LV č. X. bolo zrejmé, že vlastníkmi
pozemku – zastavané plochy a nádvoria, CKN parc. č. X., X., X., X. v k. ú. Z. – sú žalobca
a jeho manželka v spoluvlastníckom podiele ¼ a I. v spoluvlastníckom podiele ¾. Vklad tejto
kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra pod č. V 657/2005 dňa 29.09.2005.
3
Žalovaný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žaloba, ktorou sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, nemá vplyv na posúdenie veci
v daňovom konaní, pretože v čase výkonu daňovej kontroly bola kúpnopredajná zmluva
platná. Vlastníctvo ¼ predmetných nehnuteľností zakladá žalobcovi do budúcnosti vznik
zdaniteľného obchodu a následne vznik daňovej povinnosti. Platiteľovi dane týmto tiež
vzniklo právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb použitých v súvislosti s výstavbou
penziónu A., avšak len vo výške spoluvlastníckeho podielu, teda v podiele ¼ uplatnenej DPH
na dokladoch.
Žalobca v konaní vedenom na krajskom súde požiadal o jeho prerušenie vzhľadom
na skutočnosť, že na Okresnom súde Námestovo sa vedie konanie o určenie vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Podľa § 250i ods. 1, veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je
pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu o tom, že konanie vedené
na Okresnom súde Námestovo o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam
(okrem iného), ani rozhodnutie, ktoré bude v tomto konaní vydané, nemôžu mať žiaden vplyv
na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu vydaného v daňovom konaní.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správny orgán pri vyrubení rozdielu
na dani z pridanej hodnoty vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol daný v čase vydania
napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) tak, ako v rozhodnom čase
vyplýval z údajov v katastri nehnuteľností (viď údaje uvedené na LV. č. X., k. ú. Z., CKN
parc. č. X., X., X., X.) a síce, že žalobca a jeho manželka boli vlastníkmi uvedených
nehnuteľností len v podiele ¼.
Takýto záver správnych orgánov a krajského súdu je aj v súlade s jednou zo zásad
právnej úpravy katastra nehnuteľností a to zásadou hodnovernosti, či materiálnej publicity,
v zmysle ktorej zápis vykonaný v katastri nehnuteľností zodpovedná skutočnému stavu veci,
teda – čo je zapísané v katastri, platí, pokiaľ sa nepreukáže opak.
4
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vzhľadom na uvedené podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil uznesenie krajského súdu o zamietnutí návrhu žalobcu o prerušenie konania
ako rozhodnutie vecne správne.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 246c
ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, lebo v odvolacom
konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e je prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 veta posledná O.s.p.).
V Bratislave 17. augusta 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová