Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b23/382094.bcd42f.pdf
PDF · 93.39 KB
No categories available
2Tost/23/2010
Najvyšší súd 2 Tost 23/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti vyžiadanej osobe D. B., občanovi Slovenskej republiky pre trestný čin podľa
§ 127, 128 Abs. 2, 129 Z 1 Trestného zákona Rakúskej republiky, v konaní o európskom
zatýkacom rozkaze na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2010 v Bratislave rozhodol
o sťažnosti vyžiadanej osoby D. B. proti uzneseniu predsedníčky senátu Krajského súdu
v Bratislave z 2. augusta 2010, sp. zn. 1 Ntc 11/2010
t a k t o :
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby D. B. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave podľa § 17
ods. 1 zák. č. 403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o EZR) vzala do väzby vyžiadanú
osobu D. B. v konaní o vydaní na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného
príslušnými rakúskymi orgánmi (konkrétne uvedenými v napadnutom rozhodnutí) a určila
začatie plynutia väzobnej lehoty, a to dňom 30. júla 2010 o 9.15 hodine.
Proti uzneseniu podala sťažnosť vyžiadaná osoba ústne do zápisnice po jeho
vyhlásení, ktoré následne doplnila písomným podaním prostredníctvom obhajcu.
V ňom D. B. namieta okolnosti súvisiace so samotným vydávacím konaním, a to
znenie a právnu kvalifikáciu zo strany rakúskych orgánov a žiada o zachovanie práva
na súdnu ochranu a spravodlivé konanie v rámci jurisdikcie Slovenskej republiky.
Vo vzťahu k samotnej väzbe namieta tvrdenie rakúskych orgánov, že sa vyhýbal
konaniu. Dlhodobo (12 rokov) je zamestnaný u bratislavského zamestnávateľa a zdržiava
sa v mieste trvalého pobytu v B., len v poslednom období sa tam nezdržiaval, nakoľko sa
stará o chorú matku v byte svojej sestry v J..
Zdôrazňuje, že akonáhle sa od matky dozvedel, že ho jej prostredníctvom
(telefonickým dotazovaním) zháňa polícia, sám sa dostavil na Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru Bratislava V, pričom o doručovanej písomnosti z Rakúskej republiky
nemal žiadnu vedomosť. Spáchanie trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu rakúskou
stranou popiera.
Najvyšší súd ako nadriadený súd v zmysle § 190 ods. 1 písm. b/ Tr. por. preskúmal
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Predsedníčka senátu krajského súdu rozhodla na základe návrhu prokurátorky Krajskej
prokuratúry v Bratislave tak, ako to zodpovedá stavu veci a zákonu o EZR, subsidiárne
pri postupe v konaní použijúc v zmysle § 1 ods. 2 citovaného zákona i ustanovenia Trestného
poriadku pri ich správnej aplikácií. Tento postup, ako aj vecné podklady pre rozhodnutie
a použitie dotknutých zákonných ustanovení v odôvodnení rozhodnutia aj popísala, resp.
odôvodnila, a to vrátene dodržania príslušných zákonných lehôt a na tieto dôvody najvyšší
súd odkazuje.
Odôvodnenie uznesenia je potrebné doplniť len v súvislosti s dôvodmi písomnej
sťažnosti, ktoré sa vzťahujú ku podstate rozhodnutia o vzatí D. B. do väzby, teda k jej
zákonným dôvodom (riešenie ďalších otázok bude predmetom následného rozhodovania
o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu).
Sťažnosť obsahovo argumentuje tým, že zo strany vyžiadanej osoby (ktorá zároveň
popiera trestnú činnosť kladenú jej za vinu rakúskymi orgánmi) nedošlo k vyhýbaniu
sa trestnému stíhaniu pre nevedomosť o ňom a v ďalších súvislostiach, ako sú popísané
vyššie.
K týmto námietkam je v kontexte ustanovenia § 17 ods. 1 veta druhá zákona o EZR
potrebné uviesť nasledovné:
Podozrenie, ktoré bolo podkladom vydania zatýkacieho rozkazu (rakúskeho
vnútroštátneho i európskeho) sa týka trestnej činnosti, ktorá mala byť spáchaná opakovanými
útokmi v (z pohľadu slovenských orgánov) cudzine podľa údajov v návrhu prokurátorky
(v nadväznosti na vnútroštátny príkaz na zatknutie v Rakúskej republike) dokonca v dvoch
štátoch (Rakúsku a Švajčiarsku). Preto zdržiavanie sa vyžiadanej osoby, a to i dlhodobo
v Slovenskej republike, nie však už aktuálne v mieste trvalého bydliska a nepreberanie
zásielok na tejto (stálej) adrese vyvoláva v spojitosti s trestnou sadzbou podľa vzneseného
obvinenia (horná hranica až 10 rokov odňatia slobody) obavu z vyhýbania sa trestnému
stíhaniu.
Navyše, ak sa D. B. skutočne stará v byte svojej sestry o chorú matku, toto jeho
tvrdenie je výrazne spochybnené okolnosťou, že pri výsluchu pred predsedníčkou senátu
krajského súdu nevedel uviesť presnú adresu tohto bytu alebo domu v J..
Skutočnosť, že sa D. B. mal sám prihlásiť na polícii (podkladmi v spise nevyvrátená)
bola podmienená okolnosťou, že ho policajný zbor na základe európskeho zatýkacieho
rozkazu hľadal prostredníctvom telefonických dotazov na jeho matku. Ak sa teda dobrovoľne
prihlásil na polícii, nemôže to síce vyznieť v jeho neprospech, obavu z vyhýbania sa
trestnému stíhaniu je však potrebné posúdiť nielen z pohľadu konania o európskom
zatýkacom rozkaze v Slovenskej republike, ale celkovo v kontexte vyhýbania sa trestnému
stíhaniu, ako to ustanovuje § 17 ods. 1 veta druhá zákona o EZR.
Preto možno (a je potrebné) konštatovať, že vyššie uvedené okolnosti vyvolávajú
obavu z vyhýbania sa trestnému stíhaniu, ktorá bola zákonným podkladom vzatia vyžiadanej
osoby do väzby.
Keďže aj časť výroku napadnutého uznesenia o dátume začatia plynutia väzobnej
lehoty a mieste výkonu väzby zodpovedá stavu veci a zákonu, najvyšší súd zamietol sťažnosť
D. B. ako nedôvodnú.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. augusta 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková