Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/23/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti vyžiadanej osobe D. B., občanovi Slovenskej republiky pre trestný čin podľa

, 128 Abs. 2, 129 Z 1 Rakúskej republiky, v konaní o európskom

zatýkacom rozkaze na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2010 v Bratislave rozhodol

o sťažnosti vyžiadanej osoby D. B. proti uzneseniu predsedníčky senátu Krajského súdu

v Bratislave z 2. augusta 2010, sp. zn.

t a k t o :

Podľa 193 ods. 1 písm. c/ sťažnosť vyžiadanej osoby D. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave podľa § 17

ods. 1 o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o EZR) vzala do väzby vyžiadanú

osobu D. B. v konaní o vydaní na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného

príslušnými rakúskymi orgánmi (konkrétne uvedenými v napadnutom rozhodnutí) a určila

začatie plynutia väzobnej lehoty, a to dňom 30. júla 2010 o 9.15 hodine.

Proti uzneseniu podala sťažnosť vyžiadaná osoba ústne do zápisnice po jeho

vyhlásení, ktoré následne doplnila písomným podaním prostredníctvom obhajcu.

V ňom D. B. namieta okolnosti súvisiace so samotným vydávacím konaním, a to

znenie a právnu kvalifikáciu zo strany rakúskych orgánov a žiada o zachovanie práva

na súdnu ochranu a spravodlivé konanie v rámci jurisdikcie Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k samotnej väzbe namieta tvrdenie rakúskych orgánov, že sa vyhýbal

konaniu. Dlhodobo (12 rokov) je zamestnaný u bratislavského zamestnávateľa a zdržiava

sa v mieste trvalého pobytu v B., len v poslednom období sa tam nezdržiaval, nakoľko sa

stará o chorú matku v byte svojej sestry v J..

Zdôrazňuje, že akonáhle sa od matky dozvedel, že ho jej prostredníctvom

(telefonickým dotazovaním) zháňa polícia, sám sa dostavil na Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru Bratislava V, pričom o doručovanej písomnosti z Rakúskej republiky

nemal žiadnu vedomosť. Spáchanie trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu rakúskou

stranou popiera.

Najvyšší súd ako nadriadený súd v zmysle preskúmal

podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Predsedníčka senátu krajského súdu rozhodla na základe návrhu prokurátorky Krajskej

prokuratúry v Bratislave tak, ako to zodpovedá stavu veci a zákonu o EZR, subsidiárne

pri postupe v konaní použijúc v zmysle § 1 ods. 2 citovaného zákona i ustanovenia Trestného

poriadku pri ich správnej aplikácií. Tento postup, ako aj vecné podklady pre rozhodnutie

a použitie dotknutých zákonných ustanovení v odôvodnení rozhodnutia aj popísala, resp.

odôvodnila, a to vrátene dodržania príslušných zákonných lehôt a na tieto dôvody najvyšší

súd odkazuje.

Odôvodnenie uznesenia je potrebné doplniť len v súvislosti s dôvodmi písomnej

sťažnosti, ktoré sa vzťahujú ku podstate rozhodnutia o vzatí D. B. do väzby, teda k jej

zákonným dôvodom (riešenie ďalších otázok bude predmetom následného rozhodovania

o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu).

Sťažnosť obsahovo argumentuje tým, že zo strany vyžiadanej osoby (ktorá zároveň

popiera trestnú činnosť kladenú jej za vinu rakúskymi orgánmi) nedošlo k vyhýbaniu

sa trestnému stíhaniu pre nevedomosť o ňom a v ďalších súvislostiach, ako sú popísané

vyššie.

K týmto námietkam je v kontexte ustanovenia § 17 ods. 1 veta druhá zákona o EZR

potrebné uviesť nasledovné:

Podozrenie, ktoré bolo podkladom vydania zatýkacieho rozkazu (rakúskeho

vnútroštátneho i európskeho) sa týka trestnej činnosti, ktorá mala byť spáchaná opakovanými

útokmi v (z pohľadu slovenských orgánov) cudzine podľa údajov v návrhu prokurátorky

(v nadväznosti na vnútroštátny príkaz na zatknutie v Rakúskej republike) dokonca v dvoch

štátoch (Rakúsku a Švajčiarsku). Preto zdržiavanie sa vyžiadanej osoby, a to i dlhodobo

v Slovenskej republike, nie však už aktuálne v mieste trvalého bydliska a nepreberanie

zásielok na tejto (stálej) adrese vyvoláva v spojitosti s trestnou sadzbou podľa vzneseného

obvinenia (horná hranica až 10 rokov odňatia slobody) obavu z vyhýbania sa trestnému

stíhaniu.

Navyše, ak sa D. B. skutočne stará v byte svojej sestry o chorú matku, toto jeho

tvrdenie je výrazne spochybnené okolnosťou, že pri výsluchu pred predsedníčkou senátu

krajského súdu nevedel uviesť presnú adresu tohto bytu alebo domu v J..

Skutočnosť, že sa D. B. mal sám prihlásiť na polícii (podkladmi v spise nevyvrátená)

bola podmienená okolnosťou, že ho policajný zbor na základe európskeho zatýkacieho

rozkazu hľadal prostredníctvom telefonických dotazov na jeho matku. Ak sa teda dobrovoľne

prihlásil na polícii, nemôže to síce vyznieť v jeho neprospech, obavu z vyhýbania sa

trestnému stíhaniu je však potrebné posúdiť nielen z pohľadu konania o európskom

zatýkacom rozkaze v Slovenskej republike, ale celkovo v kontexte vyhýbania sa trestnému

stíhaniu, ako to ustanovuje § 17 ods. 1 veta druhá zákona o EZR.

Preto možno (a je potrebné) konštatovať, že vyššie uvedené okolnosti vyvolávajú

obavu z vyhýbania sa trestnému stíhaniu, ktorá bola zákonným podkladom vzatia vyžiadanej

osoby do väzby.

Keďže aj časť výroku napadnutého uznesenia o dátume začatia plynutia väzobnej

lehoty a mieste výkonu väzby zodpovedá stavu veci a zákonu, najvyšší súd zamietol sťažnosť

D. B. ako nedôvodnú.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. augusta 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková