Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
507/366074.4ac160.pdf
PDF · 136.24 KB
No categories available
4Cdo/169/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 169/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. P., bývajúceho v T.,
zastúpeného JUDr. M. V., advokátom v T., proti žalovanému Ing. M. Š., O., o náhradu
mzdy, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 5 C 227/97, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. novembra 2009 sp.zn. 7 Co 240/2008 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom (v poradí posledným) zo 16. septembra 2008 č.k.
5 C 227/97-402 žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady mzdy za dobu
od 1. júna 1997 do 31. júla 1997 v sume 24 390,-- Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania
od 1. júna 1997 do zaplatenia zamietol. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť úspešnému žalovanému trovy konania
16 711,-- Sk v lehote 3 dní.
Tomuto rozhodnutiu okresného súdu predchádzalo zrušujúce uznesenie Krajského
súdu v Nitre z 29. decembra 2006 sp.zn. 7 Co 41/2006, ktorému Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom z 15. decembra 2005 sp.zn. 4 Cdo 160/2005 zrušil rozsudok
z 19. januára 2005 sp.zn. 7 Co 113/2004 a vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude potrebné
posúdiť, či žalobcovi nevznikol nárok na náhradu mzdy podľa § 130 Zákonníka práce.
Súd prvého stupňa dospel k záveru o neopodstatnenosti podanej žaloby o náhradu
mzdy za uvedené dva mesiace s príslušenstvom. Poukázal na to, že náhrada mzdy podľa
§ 130 Zákonníka práce sa viaže na existenciu pracovného pomeru a súčasne na prekážky
v práci na strane zamestnávateľa. Tieto podmienky podľa jeho názoru v danej veci splnené
neboli. O skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného bolo právoplatne rozhodnuté
rozsudkom z 24. júna 1999 č.k. 5 C 227/97-54 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
z 21. septembra 1999 sp.zn. 7 Co 310/99 a odvolací súd v tejto veci vyslovil právny názor, že
pracovný pomer sa skončil 15. mája 1997; navyše žalobca sám vyhlásil, že netrvá na ďalšom
zamestnávaní, tým si on sám vytvoril také podmienky, pre ktoré nemohol vykonávať prácu
podľa pracovnej zmluvy u žalovaného. Žalovaný v zmysle § 35 ods. 1 písm.a/ Zákonníka
práce nemohol žalobcovi prideľovať prácu, keď sám žalobca do práce odmietol nastúpiť.
Z toho vyplýva, že pracovný pomer v období, za ktoré žalobca žiada náhradu mzdy
neexistoval a nešlo o iné prekážky na strane žalovaného, pre ktoré by žalobca nemohol prácu
vykonávať. O náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcu zaviazal
zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 16 711,-- Sk.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom z 12. novembra 2009 sp.zn.
7 Co 240/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal z dôvodu, že tieto v určenej lehote
nevyčíslil.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť
dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. Vyčítal odvolaciemu súdu, že
v rozpore so zaujatým právnym názorom dovolacieho súdu jeho žalobe nevyhovel. Navrhol
rozsudky súdov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný žiadal dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné.
Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci.
I napriek tomu, že v danej veci dovolací súd rozhodoval a to v konaní vedenom pod
sp.zn. 4 Cdo 160/2005 prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z vyššie citovaného
ustanovenia (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd totiž vo svojom zrušujúcom rozhodnutí len
uložil odvolaciemu súdu povinnosť posúdiť možnosť priznania náhrady mzdy podľa § 130
Zákonníka práce (nie priamo povinnosť túto priznať ako sa nesprávne žalobca domnieva).
Pokiaľ potom súd prvého stupňa po následnom zrušení veci odvolacím súdom (uznesenie
z 29. decembra 2006 sp.zn. 7 Co 41/2006) vec opakovane posudzoval a skúmal splnenie
podmienok predvídaných ustanovením § 130 Zákonníka práce, pre prípadné priznanie
náhrady mzdy a na základe vyhodnotenia skutkových okolností a na ne naväzujúce právne
závery dospel k názoru, že nárok podľa daného ustanovenia neobstojí a pokiaľ odvolací súd
takéto rozhodnutie potvrdil, nebola splnená podmienka prípustnosti dovolania podľa § 238
ods. 2 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Žalobca existenciu
procesných vád konania v zmysle § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto
povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. So zreteľom
na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. augusta 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová