Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6c4/366883.666ac6.pdf
PDF · 129.11 KB
No categories available
9Sža/1/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Ľubice Filovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej
veci navrhovateľa: F. H., narodeného X., bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: A053017,
štátneho príslušníka Čínskej ľudovej republiky (ďalej Čína), podľa vlastného udania
v zahraničí bytom naposledy X., Čína, aktuálne s miestom pobytu Pobytový tábor
Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Rohovce, na dlhodobej
priepustke u pána X.H., B., doručovacia adresa: JUDr. J. P., O., B., proti odporcovi:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-700-17/PO-Ž-2009zo
dňa 15. decembra 2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 9Saz/1/2010-15 zo dňa 21. apríla 2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/1/2010-15 zo dňa 21. apríla 2010, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-
700-17/PO-Ž-2009 zo dňa 15. decembra 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12 ods. 1
písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal.
Dôvodil tým, že odporca v konaní zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav
veci, pretože iba samotné podanie žiadosti o azyl nemôže byť dôvodom k poskytnutiu
medzinárodnej ochrany, pretože navrhovateľ nikdy neuvádzal, že dôvodom jeho žiadosti
o azyl je perzekúcia z dôvodu vierovyznania, naviac ak o sebe vyhlásil, že je bez
vierovyznania a pretože ekonomické dôvody, resp. existencia navrhovateľovho vzťahu so
ženou, ktorá žije na Slovensku, sú inými ako je hrozba perzekúcie, vážneho bezprávia či
zlúčenie rodiny s rodinou osoby, ktorej bol udelený azyl či poskytnutá doplnková ochrana,
súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je správne a zákonné.
Krajský súd k námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, že je nedôvodná.
Odporca pri vyhodnotení navrhovateľovej žiadosti o azyl vychádzal správne z obsahu
(odôvodnenia) žiadosti o azyl, pretože nie je jeho povinnosťou za navrhovateľa vyhľadávať,
resp. domýšľať si aj iné dôvody. Ak teda posúdil predmetnú žiadosť výlučne z pohľadu
prezentovaného odôvodnenia, t.j. že navrhovateľ požiadal o azyl z ekonomických dôvodov,
jeho postup bol zákonný a správny. Odporca zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. K takémuto druhu rozhodnutia nie
je potrebné vyhľadať správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pretože tento typ rozhodnutia
nevyžaduje posúdenie (konfrontáciu) prezentovaného dôvodu s informáciami o krajine
pôvodu navrhovateľa. Je tomu tak preto, lebo zamietnutím žiadosti podľa § 12 ods.1 písm. a/
zákona o azyle sa posudzuje výlučne to, či prednesené dôvody žiadosti o azyl sú alebo nie sú
dôvodmi, ktoré je možné subsumovať pod niektoré z ustanovení §§ 8, 10, 13a, 13b zákona
o azyle. Naviac sa poukazuje, že odporca vyhľadal a založil do spisu správy o Číne,
pochádzajúce z rôznych zdrojov.
K námietke, že odporca nevenoval dostatočnú pozornosť politickým dôvodom, keďže
tým, že navrhovateľ požiadal o azyl, sa dostal do postavenia človeka, ktorý nesúhlasí
s vládnou politikou, uviedol, že ani táto nie je dôvodná. 1. Navrhovateľ nikdy v priebehu
azylového konania neprezentoval ako dôvod svojej žiadosti o azyl politické dôvody. 2. Po
vykonaní prvotných úkonov je povinnosťou odporcu v každom jednotlivom konaní posúdiť,
či prednesené dôvody žiadosti o azyl korešpondujú alebo nekorešpondujú s predpokladmi
udelenia azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany. Samotná žiadosť o azyl je iba
vyjadrením obáv z hroziacej, či už existujúcej perzekúcie, teda vyjadrením existujúceho
stavu. Podanie žiadosti o azyl ako prezentácie – vyjadrenia určitého stavu (opísanie dôvodov
a formy prenasledovania) teda sama osebe nemôže byť dôvodom udelenia azylu.
K námietke, že navrhovateľ je veriacim človekom, a preto mu hrozí prenasledovanie,
krajský súd uviedol, že táto je zjavne účelová a teda neopodstatnená. Ako to je zrejmé
z obsahu vstupného pohovoru, ktorý odporca s navrhovateľom vykonal dňa 6. novembra
2009, navrhovateľ k svojmu vierovyznaniu uviedol, že je bez vyznania, pričom ani v jeho
priebehu a ani nikdy predtým sa nezmienil, že by dôvodom jeho odchodu z Číny bolo jeho
náboženské vierovyznanie, resp. problémy s tým súvisiace.
K námietke, že odporca po právnej stránke vec nesprávne posúdil, krajský súd
uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ na odôvodnenie svojej žiadosti
o azyl uviedol, že o azyl žiada z ekonomických dôvodov, že na Slovensku chce ostať a
pracovať tu, že tu má priateľku, s ktorou sa chce oženiť, a že jeho rodičia sa o neho vôbec
nestarajú. Iné dôvody neprezentoval. Z uvedeného je zjavné, že tieto dôvody sú inými ako
prenasledovanie (či obava z neho) z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej
skupine, resp. ako je prenasledovanie za uplatňovanie politických práv a slobôd (§ 8 zákona
o azyle), hrozba uloženia či výkonu trestu smrti, hrozba neľudského či ponižujúceho
zaobchádzania, alebo ohrozenia osobnej integrity v prípade návratu z dôvodu
medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu (§ 13a, § 2 písm. f/ zákona o azyle), resp. ako je
zlúčenie s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana (§10, §13b
zákona o azyle).
Krajský súd poukázal na povinnosť odporcu žiadosť zamietnuť, teda nejde o jeho
fakultatívne rozhodnutie ako i na to, že žena, s ktorou hodlá navrhovateľ uzavrieť manželstvo,
nie je osobou, ktorej bol udelený azyl, či ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana, teda
v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia §§ 10, resp. 13b zákona o azyle.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd
neprihliadol na vážnosť politickej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa. Z dôvodu,
že požiadal v cudzej krajine o politický azyl a tým nepriamo nesúhlasil s politikou režimu,
stal sa nepohodlnou osobou. Taktiež vyčítal krajskému súdu, že nevenoval náležitú pozornosť
výroku administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho
bezpečnosť, čo nepochybne vo Vietname (zrejme bolo myslené v Číne) doposiaľ trvá.
V tejto súvislosti poukázal na správu o krajine pôvodu navrhovateľa (Amnesty
International report on Čina 2009), ktorá hodnotí výlučne politickú situáciu v krajine jeho
pôvodu a správu Human Rigts Watch, ktorá hodnotí úroveň ľudských a občianskych práv
vo Vietname (správne má byť zrejme v Číne).
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, pre ktoré zamietol žiadosť navrhovateľa
ako zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, že v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie uvedeného
rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 18. augusta 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1. decembra
2008) ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
(ods. 3).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3
zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodov ekonomických, teda
žiadosť odôvodnil inými dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b
zákona o azyle, preto jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V priebehu konania
boli všetky skutočnosti uvedené menovaným objektívne preskúmané a komplexne posúdené.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z informácií
– na internetovej stránke www.businessinfo.cz aktualizované k 1. novembru 2009 a z odboru
dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu z 9. februára 2009 a 31. júla
2009).
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že na základe výpovedí
navrhovateľa a všetkých dostupných informácií je teda zrejmé, že navrhovateľ odôvodňuje
svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami, resp. dôvodmi ako tými, ktoré sú
uvedené v § 8, §10, §13a a §13b zákona o azyle.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 6. novembra 2009, navrhovateľ
uviedol, že žiada o azyl z ekonomických dôvodov, na Slovensku chce zostať žiť a pracovať.
Má tu priateľku, s ktorou je už asi rok. Chcel by sa s ňou oženiť a založiť si rodinu. Páči sa
mu na Slovensku, preto tu chce zostať. Ďalším jeho dôvodom prečo žiada o azyl je, že jeho
rodičia sa o neho vôbec nestarajú a otec je rád, že je z domu preč a bol by najradšej, keby
zostal na Slovensku. Iné dôvody nemá a ani nič sa mu konkrétne v Číne nestalo.
Na otázku, či prišiel do styku s políciou, armádou alebo inými zložkami štátu osobne
a či bol niekedy nimi prenasledovaný uviedol, že prenasledovaný nebol.
Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, že sa bojí,
že by bol doma v Číne sirota, neoženil by sa, nezaložil by si rodinu a zostal by sám bez rodiny
a zamestnania.
Odporca v rozhodnutí uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom posúdil,
a to v súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu
pojmu „utečenec“ zo dňa 4. marca 1996, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ svoju
žiadosť zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboženských, politických dôvodoch
alebo dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických
názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Jeho žiadosť
vyhodnotil ako žiadosť, ktorá bola motivovaná čisto ekonomickými pohnútkami, a preto ju
zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd
prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel
k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,
že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
najmä na ekonomických dôvodoch.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť
azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie
azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,
§ 10, § 13a alebo 13b, najmä na ekonomických dôvodoch, takýto záver nachádza oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval
rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými
v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,
v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľa, ktoré prezentoval
v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný ekonomický dôvod jeho žiadosti
a s poukazom na skutočnosť, že tieto námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd
za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa
§ 219 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 18. augusta 2010
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková