Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/28/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného A. B.,

pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 ( v znení neskorších predpisov, ďalej už len

Tr. zák.) na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2010 v Bratislave o dovolaní obvineného

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 26. januára 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa ( v znení neskorších predpisov)

dovolanie obvineného A. B. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Senica zo 17. septembra 2009, sp. zn. , bol

obvinený A. B. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody

podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

dňa 23. marca 2001 v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. spolu s ďalšou osobou,

voči ktorej bolo trestné stíhanie zastavené a dňa 24. marca 2001 v čase od 8.00 hod. do presne

nezistenej hodiny opäť s inou osobu, voči ktorej bolo trestné stíhanie zastavené, v H.

v rodinnom dome č. X., ktorého je obžalovaný A. B. majiteľom a kde bola prihlásená

k trvalému pobytu A. J., vypratal bez jej súhlasu všetok jej hnuteľný majetok, ktorého

zostatková hodnota podľa znaleckého posudku znalca z oboru bytové zariadenie a bytové

doplnky Ing. N. R. bola najmenej 50 875 Sk (1 688,74 eur) a v daždi ho uložil vo dvore

a stodole uvedeného rodinného domu, kde ho ponechal zakrytý nepremokavou plachtou

až do dňa 15. novembra 2001 a dňa 22. novembra 2001, kedy ho odtiaľ odviezla polícia,

2

pričom vnikol do časti domu užívanej A. J. neoprávnene a vypratal jej zariadenie rodinného

domu a všetok hnuteľný majetok bez jej súhlasu ako aj bez rozhodnutia súdu.

Za uvedený trestný čin bol obvinenému podľa § 238 ods. 1 Tr. zák. uložený trest

odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s tým, že výkon tohto trestu mu bol v zmysle § 58 ods. 1

písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní

12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa súd poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal

na občiansko – súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Trnave z 26. januára 2010, sp. zn. ,

zamietnuté ako nedôvodné ( ).

V zmysle , bod 3 rozsudok je právoplatný

a vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak podané odvolanie bolo

zamietnuté.

Dňa 27. júla 2010 bolo v predmetnej trestnej veci Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky predložené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu

JUDr. M. Ď. Tento mimoriadny opravný prostriedok obvinený oprel o dovolacie dôvody

uvedené v , , t.j. že zásadným spôsobom bolo porušené

právo na obhajobu, a že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

K prvému dôvodu dovolania ( ) obvinený uviedol,

že jeho právo na obhajobu bolo v predmetnom trestnom konaní porušené tak,

že prvostupňový i odvolací súd ignorovali jeho námietky týkajúce sa rozporov

vo výpovediach svedkov, neakceptoval všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania,

skutočnosti svedčiace v jeho neprospech boli tak vyhodnocované nepomerne

ku skutočnostiam svedčiacim v jeho prospech.

Čo sa týka druhého obvineným uplatneného dôvodu dovolania (§ 371 ods. 1 písm. i/

), tak k tomu uviedol, že súd nemal verifikované okolnosti o spôsobe a rozsahu

3

užívania domu, nenaplnil subjektívnu stránku trestného činu, nakoľko nebol neoprávnenou

osobou, keďže celý dom obýval ako vlastník. A ďalej popisoval genézu a spôsob

nadobudnutia nehnuteľnosti, spôsob užívania domu, popisuje jeho rozsah poškodenia

a spôsob vykonávaných opráv, rozoberá otázku vecného bremena, namieta postup zástupcu

poškodených, žiada vykonať ďalšie dôkazy, namieta hodnovernosť svedkov svedčiacich

proti nemu, namietol neexistenciu priamych dôkazov svedčiacich o jeho postavení

neoprávneného k užívaniu celého domu, domnieva sa, že bol lživo obvinený a navrhol preto,

aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu, nakoľko je založené na nesprávnom

právnom posúdení skutku.

Ostatní účastníci konania (vrátane prokurátora) považovali podané dovolanie

za neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (

a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

( a ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená podmienka dovolania

podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo

a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

4

V zmysle je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania,

ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným

prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov

a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého

dovolacieho dôvodu podľa Dôvody dovolania je treba chápať materiálne,

a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo

ustanoveniu

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , ten je daný

v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou

formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia

vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných

skutočností podľa noriem hmotného práva.

Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu

podľa , veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania

námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade uvedeného dovolacieho dôvodu

nemožno teda preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať

úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový

stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná

okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované

v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Z odôvodnenia posudzovaného dovolania vyplýva, že naplnenie vyššie uvedeného

dovolacieho dôvodu obvinený vidí predovšetkým v tom, že tak zo strany prvostupňového ako

5

i druhostupňového súdu došlo podľa jej názoru k nesprávnej aplikácii hmotnoprávneho

ustanovenia § 238 Tr. zák., nakoľko obvinený nevnikol neoprávnene do bytu iného.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v ustanovení ,

úvodom treba zdôrazniť tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé

porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva

na obhajobu, zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým

porušenie ustanovení o povinnej obhajobe.

Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a všetkým orgánom činným

v trestnom konaní ako aj súdu je uložené umožniť osobe, proti ktorej sa konanie vedie,

uplatnenie jej práv. Zmyslom tejto základnej zásady je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných

záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a tiež

k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutiu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený B. mal v konaní pred súdom možnosť

navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil

a o týchto návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva,

ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej

pravdy boli v predmetnej veci riadne zabezpečené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zákonné ustanovenia dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že obvineným vytýkané údajné procesné pochybenie

nie je spôsobilé naplniť dovolací dôvod uvedený v ustanovení ,

a teda že v danom prípade k zásadnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo.

Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného dovolania naplnenie prvého dovolacieho

dôvodu obvinený nachádzal aj v tom, že tak prvostupňový ako i odvolací súd ignorovali

jeho námietky týkajúce sa rozporov vo výpovediach svedkov svedčiacich v jeho neprospech

a svedkov svedčiacich v jeho prospech a tieto rozpory vyhodnotili v jeho neprospech.

Obvinený má teda za to, že skutočnosti svedčiace v jej neprospech boli vyhodnocované

nepomerne ku skutočnostiam svedčiacim v jej prospech.

6

Je zrejmé, že vyššie uvedené námietky smerujú k skutkovým zisteniam,

resp. poukazujú na vady skutkové, a preto sa nimi dovolací súd s ohľadom na už skôr uvedené

nezaoberal.

Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa spôsobu užívania nehnuteľnosti, či poškodená mala

svoju izbu uzamknutú, či potreba rekonštrukcie si vyžiadala vniknutie do jej izby a vypratanie

jej vecí, aké bolo oprávnenie poškodenej v dome bývať a pod., treba uviesť iba toľko,

že týmito obvinený opäť napáda skutkové zistenia prvostupňového i druhostupňového súdu,

(ako aj tunajšieho súdu uvedené v rozsudku sp. zn. , z 25. januára 2006),

ktorými je ale dovolací súd viazaný a ktoré teda nemôže skúmať ani meniť.

Záverom treba uviesť, že ustanovením § 238 Tr. zák., o trestnom čine porušovania

domovej slobody, je chránená sloboda obydlia oprávneného užívateľa bytu

pred neoprávnenými zásahmi kohokoľvek, teda aj samotného vlastníka nehnuteľnosti.

Bytom je pritom potrebné rozumieť obytné miestnosti aj s príslušenstvom. Užívateľ bytu

je teda chránený aj proti vlastníkovi a to dokonca aj vtedy, keď má vlastník vykonateľné

rozhodnutie k vyprataniu užívateľovho bytu, čo v danom prípade obvinený ani nemal.

Za násilie (ods. 2 § 238 Tr. zák.) je možné považovať svoj mocné vypratanie bytového

zariadenia nachádzajúceho sa v byte, teda nie je pravdivé tvrdenie obvineného, že došlo

k zmene kvalifikácie preto, že násilie z jeho strany nebolo preukázané, ale preto, že súdy

aplikovali ustanovenie § 88 Tr. zák.

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. c/, a písm. i/ v posudzovanej veci nie sú dané, a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie obvineného A. B. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania

veci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. augusta 2010

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová