Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/12/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému M. O. a spol.,

pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 5 Tr. zák.

( v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005) a iné,

v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu

a JUDr. Daniela Hudáka na verejnom zasadnutí 19. augusta 2010 v Bratislave, o odvolaniach

obžalovaného M. O. a krajského prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 26. apríla 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Podľa ( v znení neskorších

predpisov) napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa uvedeného obžalovaní

1/ M. O., nar. X., trvale bytom B.,

2/ R. B., nar. X., trvale bytom B.,

2

3/ B. K., nar. X., trvale bytom N.,

4/ T. V., nar. X., trvale bytom Z.

s ú v i n n í , ž e

dňa 10. júla 2003 asi o 00.56 hod. po vzájomnej dohode „fingovane prepadli“ predajňu

čerpacej stanice S. v katastri obce B. a to tak, že službukonajúci pracovník obsluhy čerpacej

stanice obžalovaný M. O. ostatným obžalovaným dopredu uviedol miesto uloženia peňazí

a zabezpečil vhodnú dobu na prepadnutie, po čom obžalovaný R. B. v neskorých nočných

hodinách dňa 9. júla 2003 priviezol na osobnom motorovom vozidle k obci B. obžalovaných

B. K. a T. V. a zároveň im zabezpečil plynovú pištoľ, telefonicky kontaktoval obžalovaného

M. O. a zisťoval situáciu na čerpacej stanici a po jej zistení obžalovaní B. K. a T. V.

so zamaskovanými tvárami vošli do predajne čerpacej stanice, kde v tom čase okrem

obžalovaného M. O. – teda obsluhy čerpacej stanice, sa nachádzali i ďalšie dve osoby – J. R.

a M. M.; po vojdení do predajne obaja obžalovaní vyzvali obžalovaného M. O., aby im vydal

peniaze a obžalovaný T. V. s pištoľou v ruke donútil J. R. a M. M., aby si ľahli na zem

a následne, keď obžalovaný M. O. otvoril pokladňu, ho obžalovaný T. V. vyzval, aby si tiež

ľahol na zem, potom obžalovaný B. K. z vopred dohodnutých miest, t.j. z pokladne, zo šanóna

položeného na skrinkách, z papierovej krabice uloženej na pulte a z ľavej zásuvky pultu

odcudzil hotovosť v rôznych bankovkách a minciach v celkovej hodnote 94 292 Sk

(3 129,92 eur); ďalej odcudzil 26 kusov Easy kariet v rôznych hodnotách a 29 kusov Prima

kariet, všetky spolu v hodnote 19 710 Sk (654,25 eur), pričom obžalovaný T. V. po celý čas

mieril pištoľou na prítomných. Po takto získanej finančnej hotovosti a veciach následne

obžalovaní T. V. a B. K. odišli k odstavenému vozidlu, ktorým prišli, kde ich čakal

obžalovaný R. B.. S odcudzenou finančnou hotovosťou a telefónnymi kartami sa všetci štyria

obžalovaní rovnakým dielom rozdelili, a svojím konaním spôsobili poškodenému L. M. – A.,

škodu vo výške najmenej 114 002 Sk (3784,17 eur).

3

t e d a

obžalovaní M. O. a R. B.

- si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak škodu nie malú

a spáchali taký čin ako členovia organizovanej skupiny,

obžalovaní B. K. a T. V.

- si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak škodu nie malú

a spáchali taký čin ako členovia organizovanej skupiny,

- spoločným konaním iného hrozbou násilia nútili, aby niečo konal, pričom tento čin

spáchali so zbraňou,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní M. O. a R. B.

- trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 5 Tr. zák.

( v znení účinného do 30. novembra 2003),

obžalovaní B. K. a T. V.

- trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 5 Tr. zák.

( v znení účinného do 30. novembra 2003),

- trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2

písm. b/ uvedeného Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

4

obžalovaní M. O. a R. B.

Podľa Tr. zák. ( v znení

účinného do 30. novembra 2003) každý na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 uvedeného Tr. zák. sa obom obžalovaným

výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní

3 (troch) rokov.

obžalovaní B. K. a T. V.

Podľa Tr. zák. ( v znení

účinného do 30. novembra 2003) s použitím § 35 ods. 1 uvedeného Tr. zák. každý na úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 uvedeného Tr. zák. sa obom výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

II. Podľa ( v znení neskorších predpisov)

sa odvolanie obžalovaného M. O. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 26. apríla 2007, sp. zn. , boli

obžalovaní M. O., R. B., B. K. a T. V. uznaní za vinných zo spáchania trestného činu krádeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a obžalovaní B. K.

a T. V. aj zo spáchania trestného činu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, že :

dňa 10. júla 2003 asi o 00.56 hod. po vzájomnej dohode „fingovane prepadli“ predajňu

čerpacej stanice S. v katastri obce B. a to tak, že službukonajúci pracovník obsluhy čerpacej

stanice obžalovaný M. O. ostatným obžalovaným dopredu uviedol miesto uloženia peňazí

5

a zabezpečil vhodnú dobu na prepadnutie, po čom obžalovaný R. B. v neskorých nočných

hodinách dňa 9. júla 2003 priviezol na osobnom motorovom vozidle k obci B. obžalovaných

B. K. a T. V. a zároveň im zabezpečil plynovú pištoľ, telefonicky kontaktoval obžalovaného

M. O. a zisťoval situáciu na čerpacej stanici a po jej zistení obžalovaní B. K. a T. V.

so zamaskovanými tvárami vošli do predajne čerpacej stanice, kde v tom čase okrem

obžalovaného M. O. – teda obsluhy čerpacej stanice, sa nachádzali i ďalšie dve osoby – J. R.

a M. M.; po vojdení do predajne obaja obžalovaní vyzvali obžalovaného M. O., aby im vydal

peniaze a obžalovaný T. V. s pištoľou v ruke donútil J. R. a M. M., aby si ľahli na zem

a následne, keď obžalovaný M. O. otvoril pokladňu, ho obžalovaný T. V. vyzval, aby si tiež

ľahol na zem, potom obžalovaný B. K. z vopred dohodnutých miest, t.j. z pokladne, zo šanóna

položeného na skrinkách, z papierovej krabice uloženej na pulte a z ľavej zásuvky pultu

odcudzil hotovosť v rôznych bankovkách a minciach v celkovej hodnote 94 292 Sk;

ďalej odcudzil 26 kusov Easy kariet v rôznych hodnotách a 29 kusov Prima kariet, všetky

spolu v hodnote 19 710 Sk, pričom obžalovaný T. V. po celý čas mieril pištoľou

na prítomných. Po takto získanej finančnej hotovosti a veciach následne obžalovaní T. V.

a B. K. odišli k odstavenému vozidlu, ktorým prišli, kde ich čakal obžalovaný R. B..

S odcudzenou finančnou hotovosťou a telefónnymi kartami sa všetci štyria obžalovaní

rovnakým dielom rozdelili, a svojím konaním spôsobili poškodenému L. M. – A., škodu

vo výške najmenej 114 002 Sk.

Za to bol obžalovaným M. O. a R. B. podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia

slobody každému vo výmere 1 (jedného) roka, ktorého výkon im bol podľa § 58 ods. 1

písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní

2 (dvoch) rokov.

Obžalovaným B. K. a T. V. bol za to podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1

Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon

im bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený s určením

skúšobnej doby v trvaní 3 (troch) rokov.

Súčasne bolo podľa § 73 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. rozhodnuté o zhabaní plynovej pištole,

ktorou bol inkriminovaný skutok spáchaný, pri vyslovení (podľa § 73 ods. 2 Tr. zák.),

že vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

6

Proti tomuto rozsudku podali odvolania obžalovaný M. O. a krajský prokurátor,

a to ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 513 spisu).

Obžalovaný M. O. následne odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. J. H.

písomným podaním zo 7. mája 2007 (č.l. 529 spisu). Odvolanie v ňom obmedzil výlučne

na výrok o treste, ktorý považuje za nesprávny, nakoľko podľa jeho názoru splnil podmienky

podľa § 24 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v dôsledku čoho malo byť vo vzťahu k jeho osobe súdom

prvého stupňa rozhodnuté o upustení od potrestania. V tejto súvislosti poukázal na to,

že oproti iným obžalovaným sa dopustil len jedného trestného činu, spôsobenú škodu uhradil,

pričom nabádal aj ostatných, aby tak urobili. Po spáchaní trestného činu prejavil snahu

po náprave, pričom ním prejavená ľútosť bola vážna a úprimná. Uviedol, že si „odkrútil“

vojenskú základnú službu a už pomerne dlhý čas vedie riadny život. „Má vážnu známosť,

avšak počas stíhania sa nemohol oženiť. Každý trest po uplynutí tak dlhého času

už nie je trestom výchovným, ale je odplatou a je výsledkom medializácie veci.“ Poukázal

na ustanovenia § 3 ods. 2, ods. 4, § 33, § 88 Tr. zák., ako aj na to, že okrem skutočnosti,

že skutok spáchali „viac ako traja“ neexistuje žiadna priťažujúca okolnosť. Navrhol preto,

aby odvolací súd podľa , prvostupňový rozsudok zrušil

a podľa rozhodol vo vzťahu k jeho osobe o upustení od potrestania.

V závere uviedol : „Iba takýto rozsudok je rozsudkom zákonným a iba takýto rozsudok

presvedčí médiá, že súd je skutočne nezávislým orgánom, a že sa nenechá nútiť

a nedá sa ovplyvňovať neobjektívnymi a cielenými článkami v niektorých „nefér“ novinami.“

Krajský prokurátor svoje odvolanie odôvodnil písomným podaním z 21. augusta 2007

(č.l. 548 spisu). Z protokolácie jeho odvolania na hlavnom pojednávaní (č.l. 513 spisu),

ako aj z obsahu jeho písomného odôvodnenia vyplýva, že toto odvolanie smeruje proti

výroku o vine aj treste vo vzťahu k všetkým štyrom obžalovaným a je podané v ich

neprospech. Konkrétne namietal nesprávnosť právnej kvalifikácie žalovaného skutku súdom

prvého stupňa a domáhal sa jeho posúdenia v súlade s obžalobou, v ktorej konanie

obžalovaných bolo posúdené ako konanie organizovanej skupiny, čo odôvodňuje právnu

kvalifikáciu tohto skutku podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 5 Tr. zák. Nestotožnil

sa s názorom krajského súdu, že obžalovaní svojím konaním nenaplnili pojmové znaky

organizovanej skupiny v zmysle § 89 ods. 26 Tr. zák. V tejto súvislosti poukázal na to,

že všetci obžalovaní uviedli, že na prepade benzínového čerpadla sa spolu dohodli,

pričom nápad vyšiel od obžalovaného B.. Pred samotným činom sa stretli dva až tri krát

7

a o spôsobe vykonania „lúpeže“ hovorili. Rozdelili si jednotlivé úlohy tak, že obžalovaný B.

zabezpečil motorové vozidlo, plynovú pištoľ, kuklu na zamaskovanie a dával pozor,

obžalovaný O. uložil peniaze v priestoroch benzínky a vopred o tom informoval

spoluobžalovaných, obžalovaní K. a V. sa priamo zúčastnili na skutku, pričom obžalovaný K.

zabezpečil druhú kuklu na zamaskovanie. Všetci štyria obžalovaní zhodne uviedli, že po čine

sa s peniazmi, resp. telefónnymi kartami, podelili rovnými dielmi. To, že obžalovaní

vopred plánovali „prepad“ benzínového čerpadla je zrejmé nie len z toho dôvodu, že viackrát

o tom hovorili, ale i z toho, že o takýto „prepad“ sa pokúsili už skôr pred inkriminovaným

skutkom. Úlohy si medzi sebou rozdelili, pričom koordinátorom celej akcie bol obžalovaný

B.. Konanie páchateľov v posudzovanom prípade podľa neho nie je spolupáchateľstvom,

avšak ide o „klasický príklad organizovanej skupiny.“ Navrhol preto, aby najvyšší súd

napadnutý rozsudok krajského súdu podľa , zrušil

a podľa tomuto súdu prikázal vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc v intenciách § 564

ods. 4 teraz účinného ( v znení neskorších

predpisov), nezistil dôvod na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 ;

preto v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolatelia mohli podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo, prihliadajúc aj na (prípadné) chyby odvolaním nevytýkané, pričom zistil,

že odvolanie krajského prokurátora je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie obžalovaného M. O.

je potrebné podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd vykonal dokazovanie v rozsahu

požadovanom ustanovením a vykonané dôkazy hodnotil v súlade

s ustanovením Nezistil pritom dôvod na doplnenie dokazovania,

ani skutočnosť, že by dôkazy krajský súd vykonal neobjektívne.

V odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku krajský súd vyložil, ktoré

skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, hodnotiac aj obhajobu

obžalovaných a argumenty uvádzané krajským prokurátorom.

8

Vo vzťahu k skutkovým záverom prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje,

že odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá ustanoveniu , preto

v podrobnostiach poukazuje na tam uvedené dôvody, ktoré si osvojuje.

Krajský súd však pochybil pri právnom posúdení inak správne zisteného skutkového

stavu veci podľa príslušných ustanovení , keď konanie obžalovaných

vo vzťahu k trestnému činu krádeže kvalifikoval ako spolupáchateľstvo, hoci ich spoločné

konanie, vzhľadom na vyššiu formu organizovanosti, naplnilo pojmové znaky organizovanej

skupiny podľa § 89 ods. 26 Tr. zák.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia sa organizovanou skupinou rozumie

spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, ktoré sa vyznačuje

deľbou úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou.

Z vykonaného dokazovania v posudzovanej trestnej veci vyplýva, že priebeh samotného

nahraného („fingovaného“) prepadnutia, resp. „lúpeže“ predajne čerpacej stanice

v B. bol preukázaný (okrem svedkov M. M. a J. R.) predovšetkým výpoveďami samých

obžalovaných, ktorí vo svojich priznávajúcich výpovediach z prípravného konania okolnosti

pred „prepadom“, ako aj samotného „prepadu“ podrobne opísali.

Z týchto výpovedí zhodne vyplýva, že posudzovaný útok na majetok situovaný

v predmetnej čerpacej stanici bol vopred plánovaný, keď všetci obžalovaní zhodne uviedli,

že o možnosti tohto útoku sa rozprávali v období asi dva až tri týždne pred jeho

uskutočnením. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pre naplnenie znaku plánovitosti

(pri organizovanej skupine) nie je nevyhnutné reálne fyzické stretnutie sa všetkých jej členov

(na jednom mieste v rovnakom čase). Môže ísť aj o niekoľko izolovaných stretnutí

jednotlivých členov, na ktorých dochádza k dohode o spoločnom postupe na páchaní

konkrétneho trestného činu.

V posudzovanom prípade preto „plánovitosť konania“ všetkých štyroch obžalovaných

nevylučuje len tá skutočnosť, že obžalovaný O. sa pred inkriminovaným činom fyzicky

nestretol a nerozprával s obžalovaným V.. Títo sa dokonca ani nemuseli vôbec poznať

(i keď z výpovedí oboch možno usudzovať, že minimálne z videnia sa poznali),

pričom podstatné je, že obaja o svojich úlohách (existencii ďalšej osoby s určenou čiastkovou

9

úlohou) vedeli. Svedčí o tom výpoveď obžalovaného O. z 29. októbra 2003 (č.l. 88 spisu),

v ktorej tento pri opise rozhovoru s obžalovaným B. v bare u M., ktorý sa mal uskutočniť

asi dva týždne pred skutkom, uviedol : „... spýtal som sa ho ako si to predstavuje. Potom

mi povedal, že okrem neho v tom budú ešte ďalší dvaja ...“. Rovnako aj obžalovaný V. vedel

o úlohe obžalovaného O., hoci sa o nej dozvedel tesne pre uskutočnením „akcie“, ako vyplýva

z jeho výpovede z 30. októbra 2003 (č.l. 129 spisu), keď uviedol : „...Ja som nevedel, že M.

je v tom tiež zapletený nakoľko s ním som sa ja nestretol pred prepadnutím. Zo strany R.

tesne pred prepadom som sa dozvedel, že niekto vo vnútri nám pomôže.....Ja s B. som išiel

do vnútra predajne a vtedy som zistil, že ten čo nám má pomáhať je M. O..“

Z výpovedí obžalovaných je zrejmé, že úlohu koordinátora pri dohodovaní činu medzi

nimi, najmä z hľadiska detailov plánovaného „prepadu“, hral obžalovaný B., ktorý

sa pred ním niekoľkokrát stretol na jednej strane s obžalovaným O. a na druhej strane

s obžalovanými K. a V..

Konanie vo forme organizovanej skupiny nevylučuje skutočnosť, že jej niektorý člen

disponuje len čiastkovými informáciami bez vedomosti o všetkých detailoch plánovaného

trestného činu. Podstatná je jeho vôľa páchať konkrétny naplánovaný trestný čin spoločným

koordinovaným konaním s minimálne ďalšími dvomi osobami s určitou deľbou úloh medzi

nimi. Ani prípadná nevedomosť jedného člena skupiny o ďalšom členovi, ktorý má spáchanie

naplánovaného trestného činu ešte viac uľahčiť, samo osebe nesvedčí o tom, že takéto

zoskupenie nie je organizovanou skupinou. Je potrebné však zdôrazniť, že v posudzovanom

prípade obžalovaný V., ako už bolo vyššie uvedené, vedel o spolupráci zamestnanca predajne

čerpacej stanice (O.) ešte pre vniknutím do nej.

Napokon konanie obžalovaných jednoznačne vykazuje aj ďalší znak organizovanej

skupiny, ktorým je „deľba úloh“ medzi jej jednotlivými členmi. Koordinátor – pri plánovaní

aj následnom postupe pri „prepade“ predajne – obžalovaný B. zabezpečil motorové vozidlo,

jednu kuklu a zbraň – plynovú pištoľ (od svedka a súčasne zúčastnenej osoby M. H.),

pred uskutočnením prepadu telefonicky prostredníctvom obžalovaného O. zisťoval situáciu

na benzínovej pumpe, aby mohol určiť vhodný čas na vykonanie útoku, doviezol

obžalovaných K. a V. na miesto činu, týchto čakal pri aute, aby ich následne po vykonaní

útoku odviezol. Samotný útok („prepad“) mali za úlohu vykonať práve obžalovaní K. a V.,

pričom V. držiac plynovú pištoľ (bežným pohľadom vizuálne nerozlíšiteľnú od strelnej

10

zbrane) v ruke mal spacifikovať ostatné prítomné osoby, zatiaľ čo obžalovaný K. mal zobrať

peniaze a ďalšie majetkové hodnoty z pokladne a ďalších vopred dohodnutých miest.

Obžalovaný O. im mal svojou prítomnosťou v predajni uľahčiť vykonanie celého útoku,

resp. zabezpečiť jeho hladký priebeh tým, že poskytol ostatným útočníkom informácie

o mieste uloženia peňazí, informoval ich o vhodnom čase uskutočnenia útoku (telefonickým

dohovorom s B.), ako aj samotným inscenovaním obete útoku (hoci v skutočnosti bol

spoluútočníkom), čím vylúčil riziko odporu zo strany zamestnanca predajne, ktoré

by tu v prípade prítomnosti iného, na predmetnom trestnom čine nezainteresovaného

zamestnanca nevyhnutne bolo (bola tak vylúčená hrozba zapnutia poplašného systému

alebo fyzický odpor zo strany zamestnanca).

Úvahy o tom, či by obžalovaní B., K. a V. uskutočnili „prepad“ predajne aj

bez spoluúčasti obžalovaného O., nakoľko o tento sa menovaní pokúsili už tri dni

pred inkriminovaným dňom, keď obžalovaný O. nemal službu, presahujú rámec posudzovania

žalovaného skutku (predmetom obžaloby je skutok z 10. júla 2003), avšak vo vzťahu

k posudzovanému skutku neúspešnosť tohto skoršieho „pokusu o prepad“ len potvrdzuje

dôležitosť úlohy obžalovaného O. pre úspešnosť (hladký priebeh) vykonania plánovaného

„prepadu“ v predmetnej predajni a svedčí o tom, že aj on bol platným (a nie menejcenným)

článkom analyzovanej organizovanej skupiny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe týchto skutočností konštatuje, že konanie

všetkých štyroch obžalovaných naplnilo pojmové znaky organizovanej skupiny podľa § 89

ods. 26 Tr. zák., v dôsledku čoho právne posúdenie nimi spáchaného skutku ako trestného

činu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

zo strany krajského súdu (bez toho, aby tým bola dotknutá správnosť posúdenia tohto skutku

vo vzťahu k obžalovaným V. a K. aj ako - v jednočinnom súbehu s ním - spáchaného

trestného činu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák.) je nesprávne.

Vo vzťahu k posúdeniu trestnosti posudzovaného skutku – ako trestného činu krádeže

spáchaného 10. júla 2003 organizovanou skupinou, ktorou bola spôsobená škoda

114 002 Sk - v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že skutok je nevyhnutné

právne posudzovať podľa v znení účinného

do 30. novembra 2003.

11

V zmysle zásady retroaktivity v prospech obvineného pri posudzovaní trestnosti činu

vyjadrenej v v znení účinnom v čase spáchania skutku totiž

vyššie citované znenie predstavuje jeho znenie pre obžalovaných

najpriaznivejšie, a to z hľadiska posudzovania spôsobenej škody (ide o škodu nie malú),

ako aj zákonom určenej sadzby trestu odňatia slobody (2 až 8 rokov).

Podľa zákona účinného v čase spáchania činu (10. júl 2003) by totiž obžalovanými

spôsobená škoda 114 002 Sk predstavovala z hľadiska § 89 ods. 13 Tr. zák. „škodu väčšiu“,

zatiaľ čo s ohľadom na zmenu zákona č. 90/96 Z. z. o minimálnej mzde s účinnosťou

od 1. októbra 2003 ide „len“ o škodu „nie malú.“ Na druhej strane s účinnosťou novely

bola od 1. augusta 2004 za posudzovaný skutok trestná

sadzba sprísnená na 3 až 8 rokov odňatia slobody, v dôsledku čoho všetky neskoršie znenia

uvedeného (ktoré už uvedenú sadzbu nezmiernili) sú pre obžalovaných

nepriaznivejšie, a preto ich nemožno aplikovať. Len marginálne je potrebné poznamenať,

že po rekodifikácii trestného práva ani účinný od 1. januára 2006

() v akomkoľvek jeho neskoršom znení (v dôsledku postupných

noviel) nepredstavuje pre obžalovaných z hľadiska posudzovania ich trestnej zodpovednosti

priaznivejšiu právnu úpravu (trestná sadzba 3 až 10 rokov určená v jeho § 212 ods. 3 písm. a/,

ods. 4 písm. b/ by ani po znížení jej hornej hranice v dôsledku prevahy poľahčujúcich

okolností v zmysle § 38 nezmenila nič na ustanovenej dolnej hranici trestnej sadzby 3 roky,

ktorá je pre obžalovaných v porovnaní s dolnou hranicou trestnej sadzby 2 roky zjavne

nepriaznivejšia).

Vychádzajúc z uvedeného tak možno konštatovať, že napadnutým rozsudkom súdu

prvého stupňa boli porušené ustanovenia , a to Tr. zák. účinného

v čase spáchania žalovaného skutku, ako aj § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 5 a § 89 ods. 26

v neskoršom znení pre obžalovaných najpriaznivejšom (teda v znení zákona

č. účinnom do 30. novembra 2003).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na podklade odvolania krajského prokurátora

podaného v neprospech všetkých štyroch obžalovaných proti výrokom o vine a uložených

trestoch podľa ( v znení neskorších

predpisov) napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre v týchto výrokoch zrušil a nakoľko

12

nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom

rozsudku správne zistený, podľa uvedeného sám uznal obžalovaných

M. O., R. B., B. K. a T. V. za vinných na rovnakom skutkovom základe ako súd prvého

stupňa pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 5 Tr. zák.

( v znení účinného do 30. novembra 2003)

a obžalovaných B. K. a T. V. aj pre trestný čin vydierania spáchaný formou spolupáchateľstva

podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ uvedeného Tr. zák.

S ohľadom na okolnosti posudzovanej trestnej veci ako aj osobné pomery

obžalovaných, najmä na ich priznanie sa k spáchaniu žalovaného skutku, spoluprácu pri jeho

objasňovaní s orgánmi prípravného konania, skutočnosť, že ide o prvopáchateľov, ktorí

posudzovaný čin spáchali vo veku blízkom veku mladistvých, pričom tento čin oľutovali

a poškodenému L. M. ešte v priebehu trestného stíhania nahradili spôsobenú majetkovú

škodu, ktoré možno v zmysle § 33 aplikovaného Tr. zák. hodnotiť ako poľahčujúce okolnosti,

odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že na obžalovaných v súčasnej

dobe nie je nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, preto výkon

uložených trestov odňatia slobody všetkým obžalovaným podmienečne odložil s určením

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia diferencovane u obžalovaných O. a B. (3 roky)

na strane jednej a obžalovaných K. a V. (5 rokov) na strane druhej, čo zohľadňuje

tú skutočnosť, že poslední dvaja menovaní spáchali s trestným činom krádeže v jednočinnom

súbehu aj trestný čin vydierania, pričom taký čin spáchali so zbraňou.

V tejto súvislosti odvolací súd zobral do úvahy aj dĺžku trestného stíhania

obžalovaných a skutočnosť, že po spáchaní žalovaného skutku až doposiaľ sa nedopustili

protizákonného konania, o čom svedčia doplnené odpisy registra trestov

(zo 16. augusta 2010), podľa ktorých ani jeden z obžalovaných nemá záznam v registri

trestov. Uložené tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu sú tiež

určitým odškodnením za neprimeranú dĺžku trestného stíhania v posudzovanej trestnej veci,

v zmysle platnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k Čl. 6 Dohovoru.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného M. O. formulované prostredníctvom

jeho obhajcu, ktorými sa domáhal upustenia od potrestania podľa § 24 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

13

je potrebné konštatovať, že tieto sú celkom neopodstatnené, nakoľko povaha spáchaného činu

- miera jeho závažnosti, takýto postup neodôvodňuje. Obžalovanému O. uložený trest odňatia

slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu

na primeranú skúšobnú dobu dostatočne zohľadňuje všetky ním uvádzané poľahčujúce

okolnosti, ako už bolo uvedené vyššie. Vykonanie základnej vojenskej služby menovaného

počas trestného stíhania, ako aj uvádzaná medializácia posudzovanej veci nemajú k otázkam

viny a uloženia trestu v trestnom konaní žiadny vzťah. Právnemu poriadku Slovenskej

republiky (zákon o rodine) nezodpovedá ani tvrdenie, že by obžalovaný nemohol počas jeho

trestného stíhania uzavrieť manželstvo. Apelácia na odvolací súd, že len rozhodnutie

o upustení od potrestania vo vzťahu k menovanému môže svedčiť o nezávislom rozhodovaní

súdu je povahe a závažnosti ním spáchaného trestného činu celkom nepriliehavá. Nakoľko

najvyšší súd zistil, že odvolanie obžalovaného M. O. nie je dôvodné, toto postupom

podľa zamietol.

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky bol na podklade odvolania krajského

prokurátora povinný preskúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia

(, ), preskúmal aj správnosť výroku napadnutého

rozsudku o zhabaní veci – plynovej pištole, ktorá bola použitá pri spáchaní posudzovaného

trestného činu a ktorej vlastníkom je M. H.. Krajský súd rozhodol o zhabaní uvedenej zbrane

aplikujúc § 73 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., podľa ktorého možno zhabať vec aj vtedy

ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný všeobecný záujem,

najmä ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že vec bola získaná trestným činom.

V tejto súvislosti je nevyhnutné poznamenať, že žiadne v konaní zistené skutočnosti

nenasvedčujú tomu, že by M. H. získal uvedenú plynovú pištoľ trestným činom. Nebolo

ani zistené, že by o účele jej použitia (teda, že má byť použitá pri spáchaní trestného činu),

v čase keď ju vypožičiaval obžalovanému B., vedel. Za týchto okolností dospel odvolací súd

k záveru, že neexistuje žiadny dôvod v zmysle § 73 Tr. zák. na zhabanie predmetnej plynovej

pištole jej vlastníkovi, a preto konštatuje, že vo vzťahu k výroku o zhabaní veci došlo

napadnutým rozsudkom aj k porušeniu citovaného ustanovenia .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu,

teda nie len vo výrokoch o vine a treste, ale aj vo výroku o zhabaní veci.

14

Zrušenie výroku o zhabaní veci bude následne odôvodňovať postup podľa § 80 ods. 1

o vrátení veci, ktorá už pre ďalšie konanie nie je potrebná, osobe, ktorá ju vydala.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. augusta 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová