Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
758/364151.b076b3.pdf
PDF · 125.42 KB
No categories available
1TdoV/8/2010
Najvyšší súd 1 Tdo V 8/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Harabina a členov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Štefana Michálika, JUDr. Pavla Tomana
a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí konanom 19. augusta 2010 v Bratislave
v trestnej veci obvineného R. T. a spol., vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1
T 26/99, pre pokus trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods.1,
§ 250 ods.1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné o dovolaní, ktoré podal
obvinený R. T., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2008,
sp. zn. 2 To 11/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. T. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 3. novembra 2005, sp. zn. 1 T 26/99 bol
obvinený R. T. uznaný za vinného v bode 2/ z trestného činu nedovolenej výroby a držania
omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1 Tr. zák., v bode
3/ z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr. zák.
a v bode 4/ z pokusu trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2
k § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (účinných do 1. januára 2006) na tom skutkom
základe, že
v bode 2/ obvinený R. T.
- z nezisteného zdroja a v nezistenom čase si zadovážil psychotropnú látku
metamfetamín, uvedenú v II. skupine prílohy č. 1 zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch, ktorú prechovával vo svojej kancelárii vo firme T.
v P., na ul. H. č. X., do 25. marca 1999 vo vinárni N., vo vrchnej časti odkladacej skrine, kde
2 1 Tdo V 8/20010
bola pri bezpečnostnej akcii o 21.00 hodine nájdená políciou zápalková krabička obsahujúca
desať skladačiek zo staniolu, v ktorých bolo celkom 0,20 g Pervitínu – metamfetamínu, ako aj
nerezová lyžička s nepatrným množstvom bieleho prášku obsahujúceho metamfetamín,
v bode 3/ obvinený R. T.
- 4. augusta 1998 asi o 14.30 hodine v rekreačnej oblasti S., okr. P., v pohostintve zv.
M. M., patriaceho T. P., za prítomnosti jeho otca P. P., sa týmto vyhrážal, že im dá uvedené
zariadenie zrovnať so zemou a že ak im zhoreli dve autá a strieľali im do domu, že to nie je
všetko, že budú trpieť s celou rodinou, následne chytil T. P. za košeľu a vyhrážal sa mu bitkou
a zabitím, preto bola privolaná polícia, ktorá ho z dôvodu, že vo vyhrážkach a urážaní
pokračoval, predviedla na OO PZ Prešov – Juh,
v bode 4/ obvinený J. L. a R. T.
- J. L. ako spoločník a konateľ spoločnosti T., s. r. o. so sídlom v P., v tej dobe
zapísanej v obchodnom registri Obvodného súdu Košice I pod sp. zn. X., ktorá od 12.07.1996
bola platcom spotrebnej dane z liehu, po vzájomnej dohode s R. T.T. predložil 26. novembra
1996 Daňovému úradu 1 v P. žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za november 1996
v zmysle zák. č. 229/1995 Z. z. v platnom znení vo výške 24 000 000 Sk na základe
fiktívnych dokladov, a to faktúry č. X. z 22. novembra 1996 o nákupe 50.000 l
potravinárskeho liehu od firmy A., s. r. o., Š. za sumu 16 297 500 Sk, a faktúry č. X. zo dňa
22.11.1996 o nákupe jemného rafinovaného liehu v množstve 50 000 l za sumu 16 912 500
Sk od firmy Z.-T. s. r. o., M. nad B., aj keď v skutočnosti tento lieh od uvedených firiem
vôbec nezakúpili a pokúsili sa tak získať sumu 24 000 000 Sk na škodu Slovenskej republiky,
zastúpenej Daňovým úradom 1 v P., ktorý im však požadovanú sumu neuhradil.
Za tieto trestné činy uložil krajský súd obvinenému R. T. podľa § 250 ods. 5, § 35 ods.
3 a § 39a ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 a ½ (sedem a pol) roka v I.
(prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. bol zrušený výrok
o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2005,
sp. zn. 3 To 29/2004, ktorým bol obvinenému uložený podľa § 235 ods. 2, § 35 ods. 1 Tr. zák.
(účinných do 1. januára 2006) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka so
zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Zrušené boli aj všetky ďalšie rozhodnutia na
3 1 Tdo V 8/20010
tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.
Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 14. októbra 2008, kedy Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením, sp. zn. 2 To 11/2008, podľa § 256
Tr. por. účinného do 1. januára 2006, zamietol odvolanie obvineného R. T. a krajského
prokurátora v Prešove.
Uznesenie najvyššieho súdu bolo obvinenému a jeho obhajcovi doručené
5. februára 2009.
Krajský súd v Prešove 25. marca 2010 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie, ktoré 21. decembra 2009 podal obvinený R. T. prostredníctvom obhajcu
proti tej časti rozsudku, ktorou bol uznaný za vinného z pokusu trestného činu podvodu
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, 250 ods. 1, ods. 5
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Dôvod dovolania obvinený vymedzil ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V odôvodnení uviedol, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
skutku, kvalifikovaného ako pokus trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2, § 8 ods. 1, 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. pokiaľ uznal jeho zavinenie. Skutkové
zistenia súdu že rokoval so zástupcom firmy A., s. r. o., sa nezakladajú na pravde. L. iba
sprostredkoval stretnutie s konateľom spoločnosti Z.-T., s. r. o., M. nad B.. Nevyhotovil
doklady súvisiace s nákupom liehu, ale naopak žiadal Daňový úrad v P. o kontrolu
skladovaného liehu a tým vlastne zabránil, aby spotrebná daň bola vyplatená spoločnosti T., s.
r. o. Ide o dôležitý dôkaz, ktorý súd nevyhodnotil v jeho prospech. Medzi ním a L. nedošlo,
ani nemohlo dôjsť k dohode, pretože s účtom spoločnosti T., s. r. o., L. disponovať nemohol.
Výpoveď svedkyne – účtovníčky M. F. považuje za nevierohodnú a rozporuplnú. Obvinený
pripojil k dovolaniu zápisy zo zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti T., s. r. o.
z 24. septembra 1996 (o odvolaní R. T. z funkcie generálneho riaditeľa) a 19. júla 1996
(o poverení S. K. na rokovanie vo veci záložného práva na výrobňu liehovín v Sabinove),
odovzdávací protokol z 11. septembra 1996 (o odovzdaní pečiatky menovanej spoločnosti J.
T. V. K.) a plnomocenstvo zo 7. októbra 1996 udelené L. S. S. na zastupovanie firmy
4 1 Tdo V 8/20010
T., s. r. o., pri uzatváraní zmlúv s dodávateľmi vo veci výroby liehovín (listiny na č. l. 1775 -
1778 spisu).
Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 3. novembra 2005, sp. zn. 1 T 26/99, ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho zo 14. októbra 2008, sp. zn.
2 To 11/2008 a prikázal vec súdu prvého stupňa v potrebnom rozsahu prerokovať
a rozhodnúť.
V zmysle § 376 Tr. por. krajský prokurátor uviedol, že obvinený napáda správnosť
a úplnosť skutkových zistení v konaní pred súdom. Obvinený nenamieta právnu kvalifikáciu
skutku ani nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia tak, ako to vyžaduje ním
deklarovaný dovolací dôvod. Prokurátor zároveň namietol obvineným prezentovanú súvislosť
predložených listinných dôkazov s uplatneným dovolacím dôvodom. Ich predloženie by bolo
možné len v rámci obnovy konania, súčasne upozornil, že tieto nepreukazujú nové skutoč-
nosti, ktoré by boli v konaní pred súdom neznáme. Krajský prokurátor navrhol, aby dovolací
súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol, pretože nie je splnený
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po preskúmaní
všetkých obsahových a formálnych náležitosti a podmienok prípustnosti dovolania zistil,
že toto je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne zistil i to, že dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Dovolací súd je viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie
je povolaný k revízii napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. V ďalšej časti
odôvodnenia svojho rozhodnutia sa preto venuje len dôvodu dovolania ktorý obvinený
uplatnil (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) vo vzťahu k pokusu trestného činu podvodu formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006.
5 1 Tdo V 8/20010
Podstatná časť dovolania obvineného namieta skutkové zistenia súdov oboch
stupňov, hodnotenie vykonaných dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por.
účinného do 1. januára 2006, čo malo spôsobiť pochybnosti o jeho vine. Obvinený
prezentoval vlastnú verziu skutkového deja, ktorá však nezakladá žiadny z dôvodov dovolania
predpokladaných v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že obsah konkrétne uplatnených námietok,
tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho
dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu
v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné
ustanovenie upravujúce dôvody, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382
písm. c/ Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,
ktorý je určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych
pochybení tak, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371
ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Dovolanie
má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane
dovolacích dôvodov preto musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody
dovolania sú preto v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom
konaní podstatne užšie.
Dovolanie neslúži na revíziu a nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého
a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho
skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd
nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu
druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže
skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané
dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa základných zásad trestného konania, najmä zásady
ústnosti a bezprostrednosti, v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku toho, nemožno
6 1 Tdo V 8/20010
vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. iba s poukazom na údajne
nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať ani meniť. Zo zákonnej formulácie tohto ustanovenia vyplýva,
že uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu
zistenému súdmi nižších súdov. V rámci rozhodovania o dovolaní z uvedeného dôvodu
vychádza dovolací súd zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom
konaní a hodnotí, či tieto skutkové zistenia (vyjadrené v tzv. skutkovej vete rozsudku) boli
z hľadiska hmotného práva správne právne posúdené. Na základe tohto dovolacieho dôvodu
nie je teda možné namietať nesprávnosť zisteného trestného skutku, ani nesprávnosť
hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. neúplnosť vykonaného dokazovania a pod. V tomto
smere totiž nejde o aplikáciu hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení
§ 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 o postupe orgánov činných v trestnom
konaní pri zisťovaní skutkového stavu a pri hodnotení dôkazov (zakotvujúce zásady legality
a oficiality).
Ako už bolo uvedené, najvyšší súd v dovolacom konaní vo vzťahu k dovolaciemu
dôvodu uvedenému v § 371 ods. písm. i/ Tr. por. nie je oprávnený preskúmavať a hodnotiť
postup hodnotenia dôkazov súdov oboch stupňov, pretože je povinný vychádzať z ich
skutkových zistení a až v nadväznosti na zistený skutkový stav hodnotiť hmotnoprávne
posúdenie skutku. Najvyšší súd preto odkazuje na rozbor vykonaných dôkazov, na základe
ktorých mal krajský súd vinu obvineného preukázanú bez akýchkoľvek pochybností, pričom
primeraným spôsobom reagoval na obhajobu obvineného, ktorú považoval za tendenčnú
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Rovnako odvolací súd dôsledne splnil revíznu
povinnosť v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 s tým, že skutkové
závery prvostupňového súdu označil za správne a presvedčivé a v celom rozsahu sa s nimi
stotožnil. V posudzovanej veci (skutok v bode 4/ výrokovej časti rozsudku Krajského súdu
v Prešove) súdy obidvoch stupňov zhodne skutkovo uzavreli, že obvinený J. L. ako spoločník
a konateľ spoločnosti T., s. r. o., so sídlom v Prešove, v tej dobe zapísanej v obchodnom
registri Obvodného súdu Košice I pod sp. zn. X., ktorá od 12. júla 1996 bola platcom
spotrebnej dane z liehu, po vzájomnej dohode s obvineným R. T. predložil 26. novembra
7 1 Tdo V 8/20010
1996 Daňovému úradu 1 v P. žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za november 1996
v zmysle zák. č. 229/1995 Z.z. v platnom znení vo výške 24 000 000 Sk na základe fiktívnych
dokladov, a to faktúry č. .z 22. novembra 1996 o nákupe 50 000 l potravinárskeho liehu od
firmy A., s. r. o., Š. za sumu 16 297 500 Sk, a faktúry č. X. z 22. novembra 1996 o nákupe
jemného rafinovaného liehu v množstve 50 000 l za sumu 16 912 500 Sk od firmy Z.-T., s. r.
o,. M. nad B., aj keď v skutočnosti tento lieh od uvedených firiem nezakúpili a pokúsili sa tak
získať sumu 24 000 000 Sk na škodu Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom 1
v P., ktorý im však požadovanú sumu neuhradil.
Tento skutok bol u oboch obvinených správne právne posúdený, lebo vykazuje všetky
znaky zákonnej skutkovej podstaty pokusu trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pretože
obaja začali konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby
sa obohatili na škodu cudzieho majetku tým, že uviedli iného do omylu a takým činom chceli
spôsobiť škodu veľkého rozsahu. Tento rozsah škody, ktorý chceli spôsobiť, niekoľkonásobne
zodpovedá kritériám škody veľkého rozsahu uvedeným v § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, ktorý bol z hľadiska § 16 ods. 1 Tr. por. pre obvinených najpriaznivejší.
Obvinený bol uznaný za vinného z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1,
§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Potrebné preto bolo použitie prísnejšej trestnej sadzby odôvodniť
aj z hľadiska § 88 Tr. zák. (účinných do 1. januára 2006). Súdy oboch stupňov to výslovne
neurobili. Z obsahu odôvodnenia ich rozhodnutí však jednoznačne vyplýva, že na okolnosť,
ktorá podmieňuje použitie prísnejšej trestnej sadzby prihliadali lebo pre svoju závažnosť
podstatne zvyšovala stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Podstatné zvýšenie
stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť jednoznačne vyplýva z okolností,
za ktorých sa obvinení pokúsili spáchať trestný čin, ako aj z toho, že zákonný znak
kvalifikovanej skutkovej podstaty „škoda veľkého rozsahu“ bol v čase spáchania skutku
prekročený 17,7 krát a v čase rozhodovania súdov oboch stupňov 6,9 krát.
Najvyšší súd preskúmal i listinné dôkazy, ktoré podľa tvrdenia obvineného v trestnom
konaní neboli zadovážené. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že by mohli byť predmetom,
ale len obnovy konania, v rámci ktorej možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré
je v rozpore so skutkovým stavom veci, ak dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy,
8 1 Tdo V 8/20010
ktoré v pôvodnom konaní neboli súdu (alebo prokurátorovi) známe, a teda sa nemohli
v právoplatnom rozhodnutí brať do úvahy.
V rámci dovolacieho konania (vzhľadom na to, že súdu dovolaciemu neprislúcha
posudzovať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania) je dovolací súd viazaný rozsahom
vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia súdmi nižších stupňov. Nemôže preto prihliadať
na dôkazy predložené v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku.
Na podklade vyjadreného vyplýva, že rozhodnutie dovolaním obvineného R. T.
napadnuté nie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom nesprávnom
hmotnoprávnom posúdení, pretože skutok tak, ako bol súdmi obidvoch stupňov zistený,
vykazuje znaky pokusu trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, §
8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Najvyšší súd ako súd dovolací v posudzovanom prípade odmietol dovolanie R. T. na
neverejnom zasadnutí bez preskúmania (§ 382 písm. c/ Tr. por.), pretože neboli splnené
podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 19. augusta 2010
JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová