Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/8/2010

Najvyšší súd 1 Tdo V 8/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Harabina a členov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Štefana Michálika, JUDr. Pavla Tomana

a JUDr. Petra Szaba na neverejnom zasadnutí konanom 19. augusta 2010 v Bratislave

v trestnej veci obvineného R. T. a spol., vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1

T 26/99, pre pokus trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods.1,

§ 250 ods.1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné o dovolaní, ktoré podal

obvinený R. T., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2008,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. T. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 3. novembra 2005, sp. zn. bol

obvinený R. T. uznaný za vinného v bode 2/ z trestného činu nedovolenej výroby a držania

omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1 Tr. zák., v bode

3/ z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr. zák.

a v bode 4/ z pokusu trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2

k § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (účinných do 1. januára 2006) na tom skutkom

základe, že

v bode 2/ obvinený R. T.

- z nezisteného zdroja a v nezistenom čase si zadovážil psychotropnú látku

metamfetamín, uvedenú v II. skupine prílohy č. 1 o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch, ktorú prechovával vo svojej kancelárii vo firme T.

v P., na ul. H. č. X., do 25. marca 1999 vo vinárni N., vo vrchnej časti odkladacej skrine, kde

2 1 Tdo V 8/20010

bola pri bezpečnostnej akcii o 21.00 hodine nájdená políciou zápalková krabička obsahujúca

desať skladačiek zo staniolu, v ktorých bolo celkom 0,20 g Pervitínu – metamfetamínu, ako aj

nerezová lyžička s nepatrným množstvom bieleho prášku obsahujúceho metamfetamín,

v bode 3/ obvinený R. T.

- 4. augusta 1998 asi o 14.30 hodine v rekreačnej oblasti S., okr. P., v pohostintve zv.

M. M., patriaceho T. P., za prítomnosti jeho otca P. P., sa týmto vyhrážal, že im dá uvedené

zariadenie zrovnať so zemou a že ak im zhoreli dve autá a strieľali im do domu, že to nie je

všetko, že budú trpieť s celou rodinou, následne chytil T. P. za košeľu a vyhrážal sa mu bitkou

a zabitím, preto bola privolaná polícia, ktorá ho z dôvodu, že vo vyhrážkach a urážaní

pokračoval, predviedla na OO PZ Prešov – Juh,

v bode 4/ obvinený J. L. a R. T.

- J. L. ako spoločník a konateľ spoločnosti T., s. r. o. so sídlom v P., v tej dobe

zapísanej v obchodnom registri Obvodného súdu Košice I pod sp. zn. X., ktorá od 12.07.1996

bola platcom spotrebnej dane z liehu, po vzájomnej dohode s R. T.T. predložil 26. novembra

1996 Daňovému úradu 1 v P. žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za november 1996

v zmysle v platnom znení vo výške 24 000 000 Sk na základe

fiktívnych dokladov, a to faktúry č. X. z 22. novembra 1996 o nákupe 50.000 l

potravinárskeho liehu od firmy A., s. r. o., Š. za sumu 16 297 500 Sk, a faktúry č. X. zo dňa

22.11.1996 o nákupe jemného rafinovaného liehu v množstve 50 000 l za sumu 16 912 500

Sk od firmy Z.-T. s. r. o., M. nad B., aj keď v skutočnosti tento lieh od uvedených firiem

vôbec nezakúpili a pokúsili sa tak získať sumu 24 000 000 Sk na škodu Slovenskej republiky,

zastúpenej Daňovým úradom 1 v P., ktorý im však požadovanú sumu neuhradil.

Za tieto trestné činy uložil krajský súd obvinenému R. T. podľa § 250 ods. 5, § 35 ods.

3 a § 39a ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 a ½ (sedem a pol) roka v I.

(prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. bol zrušený výrok

o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2005,

sp. zn. , ktorým bol obvinenému uložený podľa § 235 ods. 2, § 35 ods. 1 Tr. zák.

(účinných do 1. januára 2006) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka so

zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Zrušené boli aj všetky ďalšie rozhodnutia na

3 1 Tdo V 8/20010

tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili svoj podklad.

Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 14. októbra 2008, kedy Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením, sp. zn. , podľa § 256

účinného do 1. januára 2006, zamietol odvolanie obvineného R. T. a krajského

prokurátora v Prešove.

Uznesenie najvyššieho súdu bolo obvinenému a jeho obhajcovi doručené

5. februára 2009.

Krajský súd v Prešove 25. marca 2010 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré 21. decembra 2009 podal obvinený R. T. prostredníctvom obhajcu

proti tej časti rozsudku, ktorou bol uznaný za vinného z pokusu trestného činu podvodu

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, 250 ods. 1, ods. 5

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Dôvod dovolania obvinený vymedzil ustanovením

V odôvodnení uviedol, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia

skutku, kvalifikovaného ako pokus trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa

§ 9 ods. 2, § 8 ods. 1, 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. pokiaľ uznal jeho zavinenie. Skutkové

zistenia súdu že rokoval so zástupcom firmy A., s. r. o., sa nezakladajú na pravde. L. iba

sprostredkoval stretnutie s konateľom spoločnosti Z.-T., s. r. o., M. nad B.. Nevyhotovil

doklady súvisiace s nákupom liehu, ale naopak žiadal Daňový úrad v P. o kontrolu

skladovaného liehu a tým vlastne zabránil, aby spotrebná daň bola vyplatená spoločnosti T., s.

r. o. Ide o dôležitý dôkaz, ktorý súd nevyhodnotil v jeho prospech. Medzi ním a L. nedošlo,

ani nemohlo dôjsť k dohode, pretože s účtom spoločnosti T., s. r. o., L. disponovať nemohol.

Výpoveď svedkyne – účtovníčky M. F. považuje za nevierohodnú a rozporuplnú. Obvinený

pripojil k dovolaniu zápisy zo zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti T., s. r. o.

z 24. septembra 1996 (o odvolaní R. T. z funkcie generálneho riaditeľa) a 19. júla 1996

(o poverení S. K. na rokovanie vo veci záložného práva na výrobňu liehovín v Sabinove),

odovzdávací protokol z 11. septembra 1996 (o odovzdaní pečiatky menovanej spoločnosti J.

T. V. K.) a plnomocenstvo zo 7. októbra 1996 udelené L. S. S. na zastupovanie firmy

4 1 Tdo V 8/20010

T., s. r. o., pri uzatváraní zmlúv s dodávateľmi vo veci výroby liehovín (listiny na č. l. 1775 -

1778 spisu).

Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil

rozsudok Krajského súdu v Prešove z 3. novembra 2005, sp. zn. , ako aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho zo 14. októbra 2008, sp. zn.

a prikázal vec súdu prvého stupňa v potrebnom rozsahu prerokovať

a rozhodnúť.

V zmysle krajský prokurátor uviedol, že obvinený napáda správnosť

a úplnosť skutkových zistení v konaní pred súdom. Obvinený nenamieta právnu kvalifikáciu

skutku ani nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia tak, ako to vyžaduje ním

deklarovaný dovolací dôvod. Prokurátor zároveň namietol obvineným prezentovanú súvislosť

predložených listinných dôkazov s uplatneným dovolacím dôvodom. Ich predloženie by bolo

možné len v rámci obnovy konania, súčasne upozornil, že tieto nepreukazujú nové skutoč-

nosti, ktoré by boli v konaní pred súdom neznáme. Krajský prokurátor navrhol, aby dovolací

súd dovolanie obvineného podľa odmietol, pretože nie je splnený

dôvod dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po preskúmaní

všetkých obsahových a formálnych náležitosti a podmienok prípustnosti dovolania zistil,

že toto je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať ( ), ale súčasne zistil i to, že dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

ods. 1 ( ).

Dovolací súd je viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi ( ) a nie

je povolaný k revízii napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. V ďalšej časti

odôvodnenia svojho rozhodnutia sa preto venuje len dôvodu dovolania ktorý obvinený

uplatnil ( ) vo vzťahu k pokusu trestného činu podvodu formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006.

5 1 Tdo V 8/20010

Podstatná časť dovolania obvineného namieta skutkové zistenia súdov oboch

stupňov, hodnotenie vykonaných dôkazov z pohľadu ustanovenia ,

účinného do 1. januára 2006, čo malo spôsobiť pochybnosti o jeho vine. Obvinený

prezentoval vlastnú verziu skutkového deja, ktorá však nezakladá žiadny z dôvodov dovolania

predpokladaných v ustanovení

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že obsah konkrétne uplatnených námietok,

tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho

dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu

v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382

písm. c/

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorý je určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych

pochybení tak, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371

ods. 1 písm. a/ až písm. l/ , resp. aj ustanovenia Dovolanie

má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane

dovolacích dôvodov preto musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody

dovolania sú preto v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom

konaní podstatne užšie.

Dovolanie neslúži na revíziu a nápravu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého

a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu

druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže

skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané

dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa základných zásad trestného konania, najmä zásady

ústnosti a bezprostrednosti, v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku toho, nemožno

6 1 Tdo V 8/20010

vyvodzovať dovolací dôvod podľa iba s poukazom na údajne

nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov.

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať ani meniť. Zo zákonnej formulácie tohto ustanovenia vyplýva,

že uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu

zistenému súdmi nižších súdov. V rámci rozhodovania o dovolaní z uvedeného dôvodu

vychádza dovolací súd zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom

konaní a hodnotí, či tieto skutkové zistenia (vyjadrené v tzv. skutkovej vete rozsudku) boli

z hľadiska hmotného práva správne právne posúdené. Na základe tohto dovolacieho dôvodu

nie je teda možné namietať nesprávnosť zisteného trestného skutku, ani nesprávnosť

hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. neúplnosť vykonaného dokazovania a pod. V tomto

smere totiž nejde o aplikáciu hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení

, účinného do 1. januára 2006 o postupe orgánov činných v trestnom

konaní pri zisťovaní skutkového stavu a pri hodnotení dôkazov (zakotvujúce zásady legality

a oficiality).

Ako už bolo uvedené, najvyšší súd v dovolacom konaní vo vzťahu k dovolaciemu

dôvodu uvedenému v ods. písm. i/ nie je oprávnený preskúmavať a hodnotiť

postup hodnotenia dôkazov súdov oboch stupňov, pretože je povinný vychádzať z ich

skutkových zistení a až v nadväznosti na zistený skutkový stav hodnotiť hmotnoprávne

posúdenie skutku. Najvyšší súd preto odkazuje na rozbor vykonaných dôkazov, na základe

ktorých mal krajský súd vinu obvineného preukázanú bez akýchkoľvek pochybností, pričom

primeraným spôsobom reagoval na obhajobu obvineného, ktorú považoval za tendenčnú

v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Rovnako odvolací súd dôsledne splnil revíznu

povinnosť v zmysle účinného do 1. januára 2006 s tým, že skutkové

závery prvostupňového súdu označil za správne a presvedčivé a v celom rozsahu sa s nimi

stotožnil. V posudzovanej veci (skutok v bode 4/ výrokovej časti rozsudku Krajského súdu

v Prešove) súdy obidvoch stupňov zhodne skutkovo uzavreli, že obvinený J. L. ako spoločník

a konateľ spoločnosti T., s. r. o., so sídlom v Prešove, v tej dobe zapísanej v obchodnom

registri Obvodného súdu Košice I pod sp. zn. X., ktorá od 12. júla 1996 bola platcom

spotrebnej dane z liehu, po vzájomnej dohode s obvineným R. T. predložil 26. novembra

7 1 Tdo V 8/20010

1996 Daňovému úradu 1 v P. žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z liehu za november 1996

v zmysle v platnom znení vo výške 24 000 000 Sk na základe fiktívnych

dokladov, a to faktúry č. .z 22. novembra 1996 o nákupe 50 000 l potravinárskeho liehu od

firmy A., s. r. o., Š. za sumu 16 297 500 Sk, a faktúry č. X. z 22. novembra 1996 o nákupe

jemného rafinovaného liehu v množstve 50 000 l za sumu 16 912 500 Sk od firmy Z.-T., s. r.

o,. M. nad B., aj keď v skutočnosti tento lieh od uvedených firiem nezakúpili a pokúsili sa tak

získať sumu 24 000 000 Sk na škodu Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom 1

v P., ktorý im však požadovanú sumu neuhradil.

Tento skutok bol u oboch obvinených správne právne posúdený, lebo vykazuje všetky

znaky zákonnej skutkovej podstaty pokusu trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva

podľa § 9 ods. 2 § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pretože

obaja začali konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby

sa obohatili na škodu cudzieho majetku tým, že uviedli iného do omylu a takým činom chceli

spôsobiť škodu veľkého rozsahu. Tento rozsah škody, ktorý chceli spôsobiť, niekoľkonásobne

zodpovedá kritériám škody veľkého rozsahu uvedeným v § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, ktorý bol z hľadiska pre obvinených najpriaznivejší.

Obvinený bol uznaný za vinného z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1,

§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Potrebné preto bolo použitie prísnejšej trestnej sadzby odôvodniť

aj z hľadiska § 88 Tr. zák. (účinných do 1. januára 2006). Súdy oboch stupňov to výslovne

neurobili. Z obsahu odôvodnenia ich rozhodnutí však jednoznačne vyplýva, že na okolnosť,

ktorá podmieňuje použitie prísnejšej trestnej sadzby prihliadali lebo pre svoju závažnosť

podstatne zvyšovala stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Podstatné zvýšenie

stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť jednoznačne vyplýva z okolností,

za ktorých sa obvinení pokúsili spáchať trestný čin, ako aj z toho, že zákonný znak

kvalifikovanej skutkovej podstaty „škoda veľkého rozsahu“ bol v čase spáchania skutku

prekročený 17,7 krát a v čase rozhodovania súdov oboch stupňov 6,9 krát.

Najvyšší súd preskúmal i listinné dôkazy, ktoré podľa tvrdenia obvineného v trestnom

konaní neboli zadovážené. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že by mohli byť predmetom,

ale len obnovy konania, v rámci ktorej možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré

je v rozpore so skutkovým stavom veci, ak dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy,

8 1 Tdo V 8/20010

ktoré v pôvodnom konaní neboli súdu (alebo prokurátorovi) známe, a teda sa nemohli

v právoplatnom rozhodnutí brať do úvahy.

V rámci dovolacieho konania (vzhľadom na to, že súdu dovolaciemu neprislúcha

posudzovať správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania) je dovolací súd viazaný rozsahom

vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia súdmi nižších stupňov. Nemôže preto prihliadať

na dôkazy predložené v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku.

Na podklade vyjadreného vyplýva, že rozhodnutie dovolaním obvineného R. T.

napadnuté nie je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení, pretože skutok tak, ako bol súdmi obidvoch stupňov zistený,

vykazuje znaky pokusu trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, §

8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Najvyšší súd ako súd dovolací v posudzovanom prípade odmietol dovolanie R. T. na

neverejnom zasadnutí bez preskúmania ( ), pretože neboli splnené

podmienky dovolania podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. augusta 2010

JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová