Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: V., nar. X., bytom F., proti žalovanému:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2009 č. k. -56, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 16.10.2009 č. k. -56 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. k. KM-310/PK-2006 zo dňa 23.02.2007 postupom podľa § 84 ods. 3

písm. a) o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku

len „“) žalovaný zamietol odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľky odboru

2

sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva Sekcie personálnych a sociálnych činností

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.: SPC-32.883-16/3-2006 zo 07.11.2006, ktorým

bol podľa ustanovení a žalobcovi znížený výsluhový

dôchodok zo sumy 8.835,– Sk na sumu 7.071,– Sk mesačne a podľa § 113 ods. 2 písm. g)

bod 2. mu uložil povinnosť vrátiť preplatok za obdobie od 01.09.2001

do 31.10.2006, a toto rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

Podľa v znení účinnom k 07.11.2006 dávka

nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži,

ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

Podľa hore citovanom znení dávka nemocenského

zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži,

alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré

sa už vyplatila.

Podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2. poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný

vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec

alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť,

hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej

sume, ako patrila.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodné rozhodnutie o priznaní

výsluhového príspevku (neskôr dávka označovaná ako výsluhový dôchodok) vo výške

5.312,– Sk od 01.09.2001, hoci ho riadne doručil žalobcovi, nedopatrením nebolo doručené

oddeleniu žalovaného na poukazovanie dávok. Dôsledkom toho bolo žalobcovi naďalej

poukazovaný výsluhový príspevok (dôchodok) vo vyššej výmere, ako mu v skutočnosti patril.

Až kontrolou zo dňa 31.10.2006 žalovaný kontrolou dôchodkového spisu žalobcu zistil túto

skutočnosť.

Ďalej žalovaný uviedol, že námietky žalobcu sú z hľadiska zákonnosti napadnutého

rozhodnutia právne irelevantné. Skutočnosť, že žalobca neporušil žiadny zákon, nič nemení

podľa žalovaného na tej skutočnosti, že mal vedomosť, že mu od 01.09.2001 patril výsluhový

3

príspevok v sume 5.312,-Sk a napriek tomu prijímal od tohto dňa do 31.10.2006 výsluhový

príspevok (od 1.7.2002 výsluhový dôchodok) vo vyššej sume, ako mu patrila. Na základe

uvedených skutočností bol žalobca o úpravách výšky svojej dávky riadne informovaný,

a z okolností musel v danom čase predpokladať, že táto dávka sa mu vypláca neoprávnene

alebo vo vyššej sume, ako by mu patrila.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal na Krajský súd v Bratislave včas žalobu

zo dňa 08.03.2007.

Krajský súd ako súd prvého stupňa na verejnom pojednávaní preskúmal napadnuté

rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Pri svojom rozhodnutí s prihliadnutím na ust.

Z.z. vychádzal z obsahu rozhodnutia, ktorým bolo uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť

neprávom vyplatenú časť výsluhového dôchodku v celkovej sume 93.694,– Sk.

Zo skutkového stavu zachyteného v pripojenom administratívnom spise krajskému súdu

jednoznačne vyplynulo, že „preplatok na dôchodku žalobcu vznikol preto, lebo žalovaný mu

naďalej vyplácal výsluhový príspevok (dôchodok) v pôvodnej výške 6.638,- Sk, hoci podľa

rozhodnutia č. SPC-32.883-4/6-2001 zo dňa 13.08.2001 mu boli všetky rozhodnutia vo veci

výsluhového príspevku v plnom rozsahu zrušené a zároveň bolo rozhodnuté, že mu patrí

od 01.09.2001 výsluhový dôchodok vo výške 5.312,- Sk. Žalobca mal o znížení výsluhového

dôchodku nepochybne riadnu vedomosť, keďže rozhodnutie preukázateľne prevzal

dňa 20.08.2001, podal proti nemu rozklad, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím žalovaného

č. p.: KM-163/PK-2001 zo dňa 23.10.2001, toto rozhodnutie mu bolo doručené dňa

29.10.2001. Z uvedených okolností musel žalobca predpokladať, že sa dávka sociálneho

zabezpečenia vyplatila vo vyššej sume ako mu patrila“.

4

Pri hľadaní odpovede na takto položenú otázku krajský súd vychádzal z textu zákona

č. ako aj obsahu „Informácií“, ktoré tvorili súčasť rozhodnutia o výsluhovom

dôchodku. Z nich okrem iného malo podľa krajského súdu vyplývať, že žalobca je povinný

písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmych dní zmeny

v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu.

Krajský súd nespochybnil tú skutočnosť, že preplatok na dôchodku za obdobie

od 01.09.2001 do 31.10.2006 vznikol v dôsledku zmätočného konania žalovaného, ale podľa

krajského súdu žalobca pochybil v tom, že žalovaného na tento nesprávny postup mohol

upozorniť a napriek tomu poberal dávky neprávom mu vyplatené.

III.

Odvolanie žalobcu/žalovaného

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 13.12.2009 proti rozsudku prvostupňového súdu

žalobca vyslovil nesúhlas s jeho dôvodmi, pričom k nemu priložil zväzok listín na č. l. 61

až 128.

Ďalej uviedol, že dňa 21.09.1998 mu žalovaný doručil rozhodnutie o priznaní

výsluhového príspevku od 01.09.1998 vo výške 6.349,– Sk. Až dňa 03.08.2001 mu bolo

doručené rozhodnutie žalovaného o zrušení pôvodného rozhodnutia z 21.09.1998 s tým,

že výsluhový príspevok mu nepatrí v určenej výške 6.349,– Sk, ale iba vo výške 5.312,- Sk.

Výsluhový príspevok mu naďalej posielali v stanovenej a pôvodnej sume, čo žalobca

považoval za normálne, nakoľko výšku tohto výsluhového príspevku určil orgán sociálneho

zabezpečenia žalovaného a neurčil, tzn. nevypočítal sám, lebo je obyčajný príslušník

bez ekonomického vzdelania, ktorý nemá k dispozícii všetky potrebné doklady k výpočtu

výsluhového dôchodku a za správnosť výpočtu dôchodku je podľa žalobcu niekto

zodpovedný.

Žalobca odmietol tvrdenie Krajského súdu v Bratislave, že žalobca mohol vedieť,

že dôchodok nebol správne vypočítaný, a naopak prístup žalovaného označil za šikanovanie

a diskrimináciu. Rovnako nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že bol povinný okrem iného

5

písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do 8 dní zmeny

v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku jej výšky a výplatu.

Tiež žalobca poukázal na uplynutie 3-ročnej lehoty na zrušenie pôvodného rozhodnutia

v zmysle občianskeho zákona a na nákladné ľudské práva v zmysle základnej listiny ľudských

práv.

Ďalej si žalobca položil otázku, aký je rozdiel v tom, že žalobu podáva teraz,

keď vyčerpal všetky zákonné prostriedky, ak by som spor vyhral skôr, tak nevie, čo sa mohlo

zmeniť na zodpovednosti žalovaného. Samotné konanie zo strany Krajského súdu

v Bratislave označil iba za ďalšie šikanovanie a diskrimináciu.

Záverom žalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté

rozhodnutie sa zrušia s tým, že rozhodnutie ministra vnútra SR o povinnosti vrátiť preplatok

na výsluhovom dôchodku je nezákonné.

Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 130) zo dňa 29.12.2009 vyplýva jednoznačný názor

žalovaného, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal

so všetkými námietkami žalobcu a rozhodol v súlade so zákonom.

Ďalej sa vyjadril k námietke žalobcu, že nemal možnosť vedieť, že výška dôchodku je

nesprávna, pričom poukázal aj na ustanovenie

K námietke žalobcu, že povinnosť vrátiť preplatok mu bola stanovená po trojročnej

lehote stanovenej zákonom na podanie žaloby zo strany žalovaného, uviedol, že nerozhodoval

o tom, že žalobca nespĺňa, prípadne prestal spĺňať zákonné podmienky nároku na výsluhový

dôchodok, ktorý mu bol priznaný, ale naopak rozhodoval o znížení priznanej sumy

výsluhového dôchodku a o vrátení preplatku.

Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.

6

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku len

„“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (

ods. 1 ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenie niektorých detailov k právnym záverom krajského súdu týkajúcich sa záverov

zistených v odvolacom konaní ( umožňuje odvolaciemu súdu doplniť

odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení

zaoberal otázkou tzv. zmätočného konania a jeho dopadu na povinnosť žalobcu vrátiť

preplatok na výsluhovom dôchodku. Základným dôvodom pre vznik povinnosti poberateľa

dávky túto dávku vrátiť je v zmysle . mal

7

vedomosť alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej

sume, ako patrila.

Žalobca sa počas celého konania bránil jednak argumentáciou, že

- hoci aj mu bolo dňa 29.10. 2001 doručené rozhodnutie žalovaného č. p.: KM-163/PK-

2001 zo dňa 23.10.2001, ktoré potvrdilo rozhodnutie prvostupňového orgánu č. p.: SPC-

32.883-4/6-2001 zo dňa 13.08.2001 o určení výsluhového príspevku vo výške 5.312,– Sk

mesačne, tak mu boli ďalej zasielané rozhodnutia správnych orgánov, ktoré ho utvrdzovali

v jeho predstave, že je oprávneným poberateľom mu vyplácanej výšky výsluhového

príspevku, resp. dôchodku, a že

- je obyčajným príslušníkom Policajného zboru bez ekonomického vzdelania, ktorý nie je

schopný si vypočítať výšku svojho dôchodku.

Najvyšší súd sa nemôže stotožniť s uvedenou argumentáciou, lebo ust. § 113 ods. 2

písm. g) bod 2. vychádza z existencie možnosti predpokladu poberateľa,

že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Žalobca už v roku 2001 túto

svoju schopnosť signalizovať nesprávnosť nesprávnej výplaty platiteľovi dávky osvedčil

podaním rozkladu zo septembra 2001, lebo v tomto rozklade jasne dôvodil, že porovnaním

predchádzajúcej a súčasne vyplácanej čiastky dospel k záveru o chybnosti súčasnej výplaty.

Preto bolo celkom rozumné očakávať, a to bez ohľadu na to, že žalobca má postačujúce

vzdelanie, aby dôvodnosť výpočtu dávky mohol posúdiť, že po obdŕžaní negatívneho

rozhodnutia, bude žalobca žiadať vysvetlenie, prečo je mu výsluhový príspevok (dôchodok)

napriek doručenému rozhodnutiu o sume 5.312,– Sk naďalej vyplácaný vo vyššej sume.

Takýto záver je podporovaný aj ustanovením ,

podľa ktorého oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je

povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny

v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej

starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

Ďalej námietku o uplynutí 3 ročnej lehoty podľa občianskeho zákona Najvyšší súd

vyhodnotil ako irelevantnú, lebo toto konanie ako aj samotná žaloba nespochybňuje nárok

súkromného práva, ale ide o dávku sociálneho zabezpečenia (poistenia), ktorá vychádza

8

z verejného práva, tzn. že nie je možné sa odvolávať na plynutie času podľa Občianskeho

zákonníka.

Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo

na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava náležitostí spojených

s povinnosťou vrátiť preplatok pri vzniku alebo zániku vzťahu sociálneho zabezpečenia alebo

poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 24. augusta 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová