Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/4/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ J., nar. X., 2/ I., obaja bytom S. a zast.:

JUDr. Ing. M., advokátom so sídlom O. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí

a rodiny, pracovisko Košice, so sídlom Zádielská č. 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo dňa 13. októbra 2009 č. k. -32, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 13. októbra 2009 č. k. -32 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. 2008/02884 z 22. decembra 2008 spolu s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny vo Vranove nad Topľou č. 20083794504 z 29.9.2008 z r u š u j e a vec v r a c i a

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho

právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 202,17 €.

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č.: 2008/028884 zo dňa 22.12.2008 žalovaný ako odvolací správny orgán

potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove

nad Topľou č.: 2008/3794504 z 29.09.2008 vo veci odňatia peňažného príspevku vyplácaného

žalobkyni 2/ na výkon osobnej asistencie u žalobcu 1/ so zastavením jeho výplaty v sume

6.000,– Sk s účinnosťou od 01.10.2008.

Žalovaný vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Žalobca 1/ na pracovisku v P.,

ČR, dňa 16.04.2007 utrpel ťažký pracovný úraz v oblasti bedrového kĺbu (s

následkom obmedzenia pohyblivosti ľavého bedrového zhybu stredného stupňa

so skrátením ľavej končatiny o 3 cm) a na základe posudku oddelenia posudkových činností

z 12.09.2007 bol považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „ZŤP“)

v dôsledku stanovenia 70% miery funkčnej poruchy s tým, že mu bol vydaný preukaz občana

so ZŤP so sprievodcom s platnosťou do 31.08.2008 a že mu bola navrhnutá kompenzácia

formou peňažného príspevku za opatrovanie. Na základe uvedeného bol žalobkyni 2/

(ako manželke) prvostupňovým správnym orgánom dňa 17.12.2007 priznaný peňažný

príspevok za opatrovanie manžela z dôvodu jeho odkázanosti na celodenné osobné a riadne

opatrovanie.

Ďalej podľa žalovaného jeho útvar posudkových činností po preskúmaní zdravotnej

dokumentácie a po vyjadrení lekárom žalovaného zo dňa 10.12.2008 vydal dňa 19.12.2008

posudok, v ktorom bola miera funkčnej poruchy žalobcu 1/ znížená na 50%

s prekvalifikovaním najzávažnejšieho postihnutia v časti XII.B.B.2.17.c/ prílohy č. 4

k o sociálnej pomoci (ďalej na účely tohto rozsudku len

„“) s konštatovaním, že od posledného posudzovania sa zdravotný stav

žalobcu 1/ zlepšil (najmä pohyblivosť bedrového kĺbu), a preto sa žalobca 1/ považuje podľa

za občana so ZŤP, patrí mu preukaz občana so ZŤP

so sprievodcom (viď príloha č. 6 k ) a kontrola zdravotného stavu bola

stanovená na mesiac august 2010. Súčasne bola podľa žalovaného konštatovaná lekárom

oprávnenosť odňatia a zastavenia vyplácania peňažného príspevku za opatrovanie.

3

Podľa v znení účinnom ku dňu odňatia príspevku

sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely tohto zákona považuje občan,

ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50%.

Podľa prílohy č. 6 k v hore citovanom znení sa za sprievodcu

považuje občan alebo pes so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje občanovi s ťažkým

zdravotným postihnutím sprievod na zabezpečenie pohybu, orientácie a dorozumievania

so spoločenským prostredím.

Pri sociálnom prieskume vykonanom pracovníkmi žalovaného dňa 08.12.2008 bol

žalobca 1/ poučený, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať

účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli

vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Pri tomto sociálnom prieskume žalobkyňa 2/ nebola prítomná, lebo bola s rodinným

príslušníkom u lekára. Žalobca 1/ s obsahom úradného záznamu potvrdil vlastnoručným

podpisom bez námietok.

V tomto štádiu správneho konania žalobkyňa 2/ namietala, že správny orgán vykonal

sociálny prieskum bez jej prítomnosti, takže bol vypočutý iba žalobca 1/, hoci žalobkyňa 2/

s prihliadnutím na ust. o správnom konaní (Správny

poriadok) mala najväčšie praktické skúsenosti s opatrovaným (žalobca 1/) a preto mala byť

považovaná za zúčastnenú osobu v správnom konaní. Týmto postupom v rozpore so zásadou

podľa § 3 ods. 3 a 4 Správneho poriadku žalovaný zapríčinil nedostatočné zistenie skutkového

stavu a odňal žalobkyni v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku možnosť sa vyjadriť

pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, poprípade navrhnúť ich doplnenie.

Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite

a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu

vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne

vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného

zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

4

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom

konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť

k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa odôvodnenia žalovanej, žalobkyňa 2/ svoje námietky doplnila v tom duchu,

že žalobca 1/ je odkázaný na všestrannú a celodennú riadnu pomoc a osobnú starostlivosť

osoby, lebo je schopný sa premiestňovať iba za pomoci dvoch francúzskych bariel, potrebuje

pomoc pri obliekaní, príprave jedla či domácich prácach, pri vykonávaní osobnej potreby

a hygieny, čo je zdôraznené problémom s unikaním moču, situáciu vo verejnej hromadnej

doprave nie je schopný zvládnuť a preto musí byť prepravovaný na rôzne úrady (Sociálna

poisťovňa, obecný úrad alebo zamestnávateľ žalobcu 1/) osobným vozidlom za asistencie inej

osoby, resp. počas prepravy do zdravotníckych zariadení sanitkou mu musí byť žalobkyňou 2/

poskytovaná pomoc pri nastupovaní a vystupovaní zo sanitky.

Túto námietku žalovaná vyhodnotila ako neoprávnenú, lebo žalobca 1/ nie je odkázaný

na celodenné, osobné a riadne opatrovanie. Potrebnú pomoc, na ktorú je odkázaný, odporúčal

žalovaný riešiť poskytnutím opatrovateľskej služby zo strany obecného úradu. Na základe

sociálneho prieskumu vykonaného dňa 08.12.2008 a po poučení žalobcu 1/ podľa § 33 ods. 2

Správneho poriadku malo byť podľa žalovanej správnym orgánom zistené, že žalobca 1/

si svoju pomalú, ťažkopádnu chôdzu koriguje dvoma francúzskymi barlami. Žalobca mal

počas sociálneho prieskumu ďalej uviesť, že ho bolí najmä ľavá dolná končatina a drieková

časť chrbtice, pričom problémy mu spôsobuje najmä dlhšie chôdza a dlhšie státie a je

odkázaný na pomoc a sprievod inej osoby pri návšteve zdravotníckych zariadení

a vybavovaní úradných záležitostí. Pri vykonávaní bežných úkonov osobnej hygieny, holení,

obliekaní hornej časti tela, vyzliekaní hornej časti tela, jedení a pití je samostatný, lieky

si nadávkuje aj ich užije sám. Pomoc inej osoby potrebuje pri kúpaní vrátane umývania

vlasov, presune na WC, obliekaní a vyzliekaní dolnej časti tela, obúvaní, donáške liekov

5

a pri nevyhnutných činnostiach súvisiacich s prevádzkou domácnosti a prácach spojených

s udržiavaním domácnosti.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali

na Krajský súd v Prešove žalobu zo dňa 29.01.2009.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie žalovaného v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru,

že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto

žalobu zamietol.

Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 64a ods. 6 v spojení s § 49 ods. 1, § 50 a § 57

ods. 1 odôvodnil tým, že samotný žalobca 1/ nepochybne sám uviedol,

že nie je odkázaný na celodenné, riadne a osobné opatrovanie. K námietke žalobkyne 2/,

že nebolo jej umožnené sa vyjadriť k podkladom preskúmavaných rozhodnutí, krajský súd

uviedol, že posudky a rozhodnutia správnych orgánov sú vydávané na základe odborných

medicínskych nálezov, resp. vlastného vyšetrenia posudzovaného a nie na základe verbálnych

vyjadrení osoby, ktorej bol poskytnutý peňažný príspevok za opatrovanie.

Z administratívneho spisu je pre krajský súd nepochybné, že žalobca sa nedostavil

na vyšetrenie k posudkovému lekárovi a ani svoju neprítomnosť neospravedlnil.

Navyše, podľa krajského súdu skutočnosť, že žalobca nie je odkázaný na celodenné,

osobné a riadne opatrovanie, bola k správnom konaní fakticky preukázaná aj tým,

že žalobkyňa 2/ ako manželka žalobcu 1/ v čase sociálneho prieskumu nebola doma

a žalobcovia v odvolaní ale ani v žalobe netvrdili, že namiesto žalobkyne v 2. rade žalobcovi

1/ dohľad o pomoc v tom čase poskytovala iná osoba.

III.

6

Odvolanie žalobcov

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.12.2009 (č. l. 33) proti rozsudku prvostupňového

súdu žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na odvolacie dôvody

v zmysle a

Predovšetkým žalobcovia s odkazom na obsah posudku namietali, že správny orgán

namiesto úplného odňatia peňažného príspevku za opatrovanie mohol tento peňažný

príspevok len primerane ponížiť a vyplácať ho v nižšej sume, čo by bolo v súlade

s dispozitívnym oprávnením § 100 ods. 2.

Ďalej poukázali na výrazne obmedzenú mobilitu žalobcu 1/, ktorý je odkázaný

na sprievod osoby len v rámci individuálnej prepravy a v dôsledku zdravotného postihnutia je

segregovaný od spoločnosti. Záver správneho orgánu v posudku, že v oblasti mobility je

postačujúca preprava sanitným vozidlom vyhodnotili žalobcovia za návod na zneužitie účelu

uvedeného vozidla.

Záverom žalobcovia navrhli zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu, tak, že žalobe

zo dňa 29.01.2009 sa vyhovuje spolu s uložením povinnosti nahradiť žalobcom trovy

právneho zastúpenia v sume 99,48 €.

Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 37) zo dňa 21.12.2009 vyplýva, že trvá na svojom

vyjadrení č. A/2009/00574 zo dňa 13.05.2008 a rozhodnutie žalovaného považuje za správne,

vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

Súčasne žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

7

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ), preto

postupom podľa v spoj. s rozsudok zmenil tak, že podľa

napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým

rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle

nasledujúcich záverov.

Žalobcovia svoje odvolanie opreli o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu

zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať

s námietkami, ktoré žalobcovia využili na spochybnenie zákonnosti postupu správneho

orgánu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Až po vyslovení ich

nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcom na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia

(meritórne námietky).

Podstatou namietaných vád postupu správneho orgánu je námietka žalobcov o porušení

ustanovení § 33 ods. 2 Správneho poriadku znemožnením vyjadriť sa k podkladom

rozhodnutia. Podľa žalobcom citovaného ustanovenia je správny orgán povinný dať

účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli

vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Uvedený zákonný text vyjadruje zákonný nárok účastníka, aby mu boli výsledky zisťovania

správneho orgánu dané na vedomie bez ohľadu na jeho aktívne alebo pasívne správanie.

Z pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že listina zo dňa 08.12.2008

(príl. č. 5) obsahuje text : „V zmysle o správnom konaní v znení

neskorších predpisov podľa § 33 ods. 2 je správny orgán povinný dať účastníkovi konania

možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie. Občan bol počas šetrenia oboznámený s následným

postupom a bolo mu poskytnuté poradenstvo v rámci

o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. “ Ďalej na uvedenej listine bol vyhradený

8

priestor „Občanom podané návrhy:“, kde sa nenachádza žiadny text. Nasleduje text

„S úradným záznamom bol oboznámený účastník konania, s jeho obsahom súhlasí,

čo potvrdzuje vlastnoručným podpisom“, ktorý je zavŕšený podpisom žalobcu 1/.

Z obsahu citovaných textov pre Najvyšší súd vyplýva záver, že žalobca sa v tomto

prípade dostatočne neriadil citovaným ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže

nevyzval žalobkyňu 2/, ktorá je nepochybne účastníčkou preskúmavaného správneho konania,

aby sa vyjadrila k podkladom a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia,

ale dokonca toto právo jej celkom odňal.

Ako už Najvyšší súd viackrát zopakoval vo svojej judikatúre (najmä rozsudky

sp. zn. a následne , resp. ) ust. § 33 ods. 2 Správneho

poriadku prelamuje charakter správneho konania, ktoré uprednostňuje pred zásadou priamosti

zásadu písomnosti správneho konania. Práve okamih, kedy súbor informácií obsiahnutých

v podkladoch rozhodnutia zhromaždených správnym orgánom, odstraňuje moment vydania

prekvapivého rozhodnutia a umožňuje zasiahnuť účastníkovi do priebehu správneho konania

prostredníctvom svojho vyjadrenia nielen k samotným podkladom ale aj k samotnému

spôsobu (otázka zákonnosti) ich zistenia. Uvedené pochybenie prvostupňového správneho

orgánu sa nedá napraviť ani počas odvolacieho konania, lebo tomu bráni zásada

dvojinštančnosti konania.

Úlohou Najvyššieho súdu bolo zároveň aj v zmysle kritérií obsiahnutých v ustanovení

posúdiť, či uvedené procesné pochybenie žalovaného je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia. V tomto prípade dospel Najvyšší súd k záveru, že uvedené procesné pochybenie

žalovaného je takou vadou konania, ktorá môže mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia

žalovaného vo veci samej a následne teda aj na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo

správny orgán porušil v rozpore so zásadou legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku) svoju

povinnosť zhromaždiť všetky relevantné podklady pre rozhodnutie tak (nie je možné vylúčiť

tú skutočnosť, že vyjadrenie účastníka bude obsahovať zásadné argumenty účastníka),

aby toto rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 Správny

poriadok).

9

K tomuto právnemu názoru dospel Najvyšší súd aj s prispením Zásady č. 1 Odporúčania

Výboru ministrov č. (77)31 o ochrane práv jednotlivca v správnom konaní zo dňa 28.09.1977,

podľa ktorého v procese prijímania rozhodnutí správnych orgánov majú členské štáty Rady

Európy aplikovať aj nasledovné zásady procesnej korektnosti, starostlivosti a legitímneho

očakávania:

- vyjadriť sa pred správnym orgánom ku skutočnému stavu veci, uvádzať dôkazy,

poprípade navrhovať, akými prostriedkami má byť vedené dokazovanie,

- byť informovaný ešte pred vydaním aktu o všetkých známych skutočnostiach, na základe

ktorých má byť akt vydaný,

- nechať sa v konaní zastupovať a využívať prostriedky právnej pomoci,

- oboznámiť sa s odôvodnením správneho aktu alebo

- byť poučený o opravných prostriedkoch proti správnemu aktu.

V prejednávanej veci žalovaný minimálne nerešpektoval ustanovenie § 33 ods. 2

Správneho poriadku ako aj dve hore podčiarknuté citované zásady, keďže neumožnil, aby sa

žalobcovia v plnom rozsahu žalobcovia mohli v čase pred vydaním rozhodnutia vyjadriť

k jeho podkladom aj k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

Najvyšší súd sa nemôže celkom stotožniť s konštatovaním krajského súdu, že posudky

a rozhodnutia správnych orgánov sú vydávané na základe odborných medicínskych nálezov,

resp. vlastného vyšetrenia posudzovaného a nie na základe verbálnych vyjadrení osoby, ktorej

bol poskytnutý peňažný príspevok za opatrovanie, a preto nie je námietka žalobkyne 2/

dôvodná. Najvyšší súd v tomto štádiu súdneho prieskumu nespochybňuje odborné medicínske

závery posudkových lekárov, ktoré však tvorí iba časť podkladov rozhodnutia. Nemenej

dôležitým podkladom je aj verbálne vyjadrenie žalobkyne 2/, ktorej toto právo je zaručené

práve prostredníctvom uvedeného § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

Uvedené procesné pochybenie považuje Najvyšší súd na základe hore uvedených

právnych názorov za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť nielen napadnutého

rozhodnutia ale aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, a preto obidve

rozhodnutia zrušil.

10

Nakoľko uvedená procesná vada má podstatný vplyv na zákonnosť preskúmavaného

rozhodnutia, Najvyšší súd nepristúpil k jeho prieskumu na základe iných námietok,

spochybňujúcich zákonnosť samotného rozhodnutia.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení

námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na právne názory obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovaných rozhodnutiach sp. zn. ,

, resp. , pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,

aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), Najvyšší súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Bude preto úlohou prvostupňového správneho orgánu umožniť žalobcom uplatniť si

svoje právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a až na základe využitia/nevyužitia ich

práva znovu pristúpiť k rozhodnutiu veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné

ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá

veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle veta

druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti

rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého úspešným žalobcom právo

na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právny zástupca si svoje právo

v zákonnej 3 - dňovej lehote neuplatnil, bola mu priznaná iba náhrada zaplatených súdnych

poplatkov ako aj v spise vyčíslených trov právneho zastúpenia.

11

Výška priznaných náhrad trov konania sa preto skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia (č. l. 4 a 35), ktoré v zmysle vyhl. Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 13,90 €

1.1.2. podanie žaloby (09) - 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 13,90 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (09) ......... 1 úkon práv. pomoci 53,49 €

1.2.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 13,90 €

tzn. v celkovej sume : 202,17 €

Najvyšší súd nepriznal právnemu zástupcovi ním požadovanú výšku odmeny

pri zastupovaní 2 osôb podľa § 13 ods. 3 ale podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, lebo išlo o spoločné

úkony právneho zástupcu pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa

zaplatiť mu priznanú náhradu trov.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-poistných vzťahov

vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 24. augusta 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová