Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 24. augusta 2010 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného Z. K., pre trestný čin

vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 ( v znení neskorších predpisov, ďalej

už len Tr. zák.) a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 30. marca 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného Z. K. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 15. novembra 2005, sp. zn. ,

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2007,

sp. zn. , boli M. L. a Z. K. právoplatne uznaní za vinných z trestného činu

vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a trestného činu

porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., na tom

skutkovom základe, že :

obaja obžalovaní po predchádzajúcej vzájomnej spoločnej dohode dňa

14. októbra 2002 v čase od 19.00 hod. do 21.00 hod. v úmysle usmrtiť 73 ročnú dôchodkyňu

R. K. a odcudziť jej peniaze, vnikli do dvora jej rodinného domu v obci H., okres R.,

kde ju M. L. fyzicky napadol vopred pripraveným konárom dĺžky 1184 mm tak, že ju viackrát

veľkou silou a prudkosťou udrel do ľavej čelovotemennej oblasti hlavy pokračujúc

do tvárovej časti a spôsobil jej tak rozsiahle devastujúce poranenia kostí lebky

a vnútrolebečných štruktúr, ktorým poškodená na mieste podľahla, následne obžalovaní vnikli

2

do domu poškodenej, ktorý prehľadali, pričom odcudzenie peňazí alebo vecí sa nepodarilo

zistiť.

Za to bol Z. K. odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1

Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov, pre výkon ktorého bol

podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Dňa 31. júla 2009 bol Krajskému súdu v Košiciach doručený návrh odsúdeného Z. K.

na povolenie obnovy konania. Odsúdený zdôraznil, že sa necíti byť vinným, predmetný

skutok nespáchal. Uviedol, že súdy, ktoré v danej veci rozhodovali, nevykonali dokazovanie

v potrebnom rozsahu, pričom všetky dôkazy, ktoré navrhoval on, neboli akceptované.

Navrhol vypočuť ako svedkov L. N., svoju matku E. K., brata A. K., dcéru svojej sestry B. G.,

E. K., Ľ. B., M. G., K. K., súdneho znalca MVDr. Ľ. B. a vyšetrovateľa R. P.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. marca 2010, sp. zn. ,

podľa vyššie uvedený návrh odsúdeného zamietol, pretože nezistil

podmienky obnovy konania podľa

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že svedkovia navrhovaní odsúdeným boli

v pôvodnom konaní už viackrát vypočutí. Naviac navrhol vypočuť len B. G. a E. K., avšak

presne neuviedol na aké okolnosti, len vo všeobecnosti naznačoval, že vedia „o veci veľa“.

Krajský súd poukázal predovšetkým na to, že v konaní o povolenie obnovy zákon nedáva

súdu možnosť skúmať ani posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní (ako sa toho

domáha v danom prípade odsúdený), a to ani z hľadiska toho, či sa súd pri rozhodovaní

vyrovnal so všetkými okolnosťami prípadu a obhajobou obvineného. Ide vždy len o zistenie

a posúdenie, či vyšli najavo také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by samy o sebe alebo

v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi súdu už predtým mohli viesť k iným

výrokom, než v pôvodnom rozhodnutí. Z podaného návrhu pritom podľa názoru súdu

nepochybne vyplýva, že odsúdený namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci

a hodnotenie vykonaných dôkazov, na podklade ktorých bol v predmetnej veci uznaný

za vinného. Okolnosti uvádzané odsúdeným ako nové dôkazy boli v pôvodnom konaní

už vykonané, vyhodnotené a našli odraz i v písomnom vyhotovení rozsudku. Návrhy

na opakovanie niektorých dôkazov považuje za nadbytočné a nedôvodné.

3

Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený Z. K. hneď po jeho vyhlásení na verejnom

zasadnutí sťažnosť (č. l. 131), ktorú následne i písomne zdôvodnil.

V písomných dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že na základe navrhovaných

svedkov B. G. a E. K. chcel prostredníctvom ich výpovedí preukázať, že svedkyňa M. G.,

ktorá ho usvedčuje z predmetného skutku, nevypovedala pravdu (podľa jeho tvrdenia bola

podplatená). Poukázal na to, že B. G. navrhoval vypočuť už 10. novembra 2009 v rámci

jeho výsluchu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, kde do zápisnice uviedol,

že uvedená svedkyňa, doteraz nevypočutá, bola v čase skutku spolu s M. G., a teda M. G.,

keď ho mala vidieť, nebola sama ako tvrdila vo svojej výpovedi, ale bola práve spolu

s navrhovanou svedkyňou.

Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa zrušil a tomuto

súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,

ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného Z. K. nie je

dôvodná.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V podstate opierajúc sa o tie isté dôvody ako Krajský súd v Košiciach, Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok,

účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí,

4

pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu

orgánu - v danom prípade súdu - skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli

brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú

zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tieto však

v danom prípade zistené neboli. Účelom obnovy konania preto nie je revízia pôvodného

trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie

spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich

meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno

opakovať.

Hoci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky s odôvodnením napadnutého uznesenia

v zásade stotožňuje, považuje za potrebné poukázať i na určité nezrovnalosti, ku ktorým

dospel podrobným preskúmaním predmetného spisu. Tieto sa týkajú konkrétne toho,

že prvostupňový súd nesprávne uviedol, že okrem svedkov, ktorí boli v pôvodnom konaní

už viackrát vypočutí, odsúdený v podanom návrhu naviac navrhol vypočuť len B. G. a E. K.

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že druhá z menovaných bola v predmetnom konaní tiež

už vypočutá, a to na hlavnom pojednávaní konanom 9. decembra 2003 pod menom H. K.

(„... hoci mám v občianskom preukaze uvedené krstné meno H., mám aj druhé meno E.

a práve týmto menom ma volajú aj poznajú občania v obci ....“, č. l. 647 - 648). Naproti tomu

ale uniklo pozornosti krajského súdu, že z osôb navrhovaných odsúdeným nebola ešte v danej

veci vypočutá ako svedkyňa K. K.

Vyššie uvedené nedostatky však nič nemenia na tom, že v prejednávanom prípade

neboli naplnené podmienky obnovy konania predpokladané ustanovením

Treba uviesť, že predovšetkým dôkaz získaný porovnávaním pachových stôp,

tiež v spojitosti s inými dôkazmi, je dôkazom ťažko prelomiteľným. Najvyšší súd Slovenskej

republiky považuje za nevyhnutné zdôrazniť i tú skutočnosť, že pokiaľ odsúdený navrhoval

vypočuť ako svedkov vyššie uvedené osoby, bolo potrebné zároveň uviesť presné okolnosti,

na ktoré by mali byť tieto osoby vypočuté, prípadne o tom doložiť aj písomné vyhlásenie tej

ktorej osoby.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že Krajský súd v Košiciach postupoval procesne a vecne správne, keď o návrhu

5

odsúdeného Z. K. na povolenie obnovy konania rozhodol tak, že tento z dôvodov uvedených

v zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. augusta 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová