Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
289/382377.15e9d5.pdf
PDF · 103.62 KB
No categories available
6Tost/16/2010
Najvyšší súd 6 Tost 16/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 24. augusta 2010 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného Z. K., pre trestný čin
vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej
už len Tr. zák.) a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 30. marca 2010, sp. zn. 6 Ntok 2/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Z. K. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 15. novembra 2005, sp. zn. 3 T 7/2003,
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2007,
sp. zn. 2 To 15/2006, boli M. L. a Z. K. právoplatne uznaní za vinných z trestného činu
vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a trestného činu
porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že :
obaja obžalovaní po predchádzajúcej vzájomnej spoločnej dohode dňa
14. októbra 2002 v čase od 19.00 hod. do 21.00 hod. v úmysle usmrtiť 73 ročnú dôchodkyňu
R. K. a odcudziť jej peniaze, vnikli do dvora jej rodinného domu v obci H., okres R.,
kde ju M. L. fyzicky napadol vopred pripraveným konárom dĺžky 1184 mm tak, že ju viackrát
veľkou silou a prudkosťou udrel do ľavej čelovotemennej oblasti hlavy pokračujúc
do tvárovej časti a spôsobil jej tak rozsiahle devastujúce poranenia kostí lebky
a vnútrolebečných štruktúr, ktorým poškodená na mieste podľahla, následne obžalovaní vnikli
do domu poškodenej, ktorý prehľadali, pričom odcudzenie peňazí alebo vecí sa nepodarilo
zistiť.
Za to bol Z. K. odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1
Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov, pre výkon ktorého bol
podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Dňa 31. júla 2009 bol Krajskému súdu v Košiciach doručený návrh odsúdeného Z. K.
na povolenie obnovy konania. Odsúdený zdôraznil, že sa necíti byť vinným, predmetný
skutok nespáchal. Uviedol, že súdy, ktoré v danej veci rozhodovali, nevykonali dokazovanie
v potrebnom rozsahu, pričom všetky dôkazy, ktoré navrhoval on, neboli akceptované.
Navrhol vypočuť ako svedkov L. N., svoju matku E. K., brata A. K., dcéru svojej sestry B. G.,
E. K., Ľ. B., M. G., K. K., súdneho znalca MVDr. Ľ. B. a vyšetrovateľa R. P.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. marca 2010, sp. zn. 6 Ntok 2/2009,
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. vyššie uvedený návrh odsúdeného zamietol, pretože nezistil
podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že svedkovia navrhovaní odsúdeným boli
v pôvodnom konaní už viackrát vypočutí. Naviac navrhol vypočuť len B. G. a E. K., avšak
presne neuviedol na aké okolnosti, len vo všeobecnosti naznačoval, že vedia „o veci veľa“.
Krajský súd poukázal predovšetkým na to, že v konaní o povolenie obnovy zákon nedáva
súdu možnosť skúmať ani posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní (ako sa toho
domáha v danom prípade odsúdený), a to ani z hľadiska toho, či sa súd pri rozhodovaní
vyrovnal so všetkými okolnosťami prípadu a obhajobou obvineného. Ide vždy len o zistenie
a posúdenie, či vyšli najavo také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by samy o sebe alebo
v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi súdu už predtým mohli viesť k iným
výrokom, než v pôvodnom rozhodnutí. Z podaného návrhu pritom podľa názoru súdu
nepochybne vyplýva, že odsúdený namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci
a hodnotenie vykonaných dôkazov, na podklade ktorých bol v predmetnej veci uznaný
za vinného. Okolnosti uvádzané odsúdeným ako nové dôkazy boli v pôvodnom konaní
už vykonané, vyhodnotené a našli odraz i v písomnom vyhotovení rozsudku. Návrhy
na opakovanie niektorých dôkazov považuje za nadbytočné a nedôvodné.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený Z. K. hneď po jeho vyhlásení na verejnom
zasadnutí sťažnosť (č. l. 131), ktorú následne i písomne zdôvodnil.
V písomných dôvodoch podanej sťažnosti uviedol, že na základe navrhovaných
svedkov B. G. a E. K. chcel prostredníctvom ich výpovedí preukázať, že svedkyňa M. G.,
ktorá ho usvedčuje z predmetného skutku, nevypovedala pravdu (podľa jeho tvrdenia bola
podplatená). Poukázal na to, že B. G. navrhoval vypočuť už 10. novembra 2009 v rámci
jeho výsluchu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, kde do zápisnice uviedol,
že uvedená svedkyňa, doteraz nevypočutá, bola v čase skutku spolu s M. G., a teda M. G.,
keď ho mala vidieť, nebola sama ako tvrdila vo svojej výpovedi, ale bola práve spolu
s navrhovanou svedkyňou.
Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil a tomuto
súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného Z. K. nie je
dôvodná.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,
alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
V podstate opierajúc sa o tie isté dôvody ako Krajský súd v Košiciach, Najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok,
účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí,
pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu
orgánu - v danom prípade súdu - skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli
brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú
zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tieto však
v danom prípade zistené neboli. Účelom obnovy konania preto nie je revízia pôvodného
trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie
spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich
meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno
opakovať.
Hoci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky s odôvodnením napadnutého uznesenia
v zásade stotožňuje, považuje za potrebné poukázať i na určité nezrovnalosti, ku ktorým
dospel podrobným preskúmaním predmetného spisu. Tieto sa týkajú konkrétne toho,
že prvostupňový súd nesprávne uviedol, že okrem svedkov, ktorí boli v pôvodnom konaní
už viackrát vypočutí, odsúdený v podanom návrhu naviac navrhol vypočuť len B. G. a E. K.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že druhá z menovaných bola v predmetnom konaní tiež
už vypočutá, a to na hlavnom pojednávaní konanom 9. decembra 2003 pod menom H. K.
(„... hoci mám v občianskom preukaze uvedené krstné meno H., mám aj druhé meno E.
a práve týmto menom ma volajú aj poznajú občania v obci ....“, č. l. 647 - 648). Naproti tomu
ale uniklo pozornosti krajského súdu, že z osôb navrhovaných odsúdeným nebola ešte v danej
veci vypočutá ako svedkyňa K. K.
Vyššie uvedené nedostatky však nič nemenia na tom, že v prejednávanom prípade
neboli naplnené podmienky obnovy konania predpokladané ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por.
Treba uviesť, že predovšetkým dôkaz získaný porovnávaním pachových stôp,
tiež v spojitosti s inými dôkazmi, je dôkazom ťažko prelomiteľným. Najvyšší súd Slovenskej
republiky považuje za nevyhnutné zdôrazniť i tú skutočnosť, že pokiaľ odsúdený navrhoval
vypočuť ako svedkov vyššie uvedené osoby, bolo potrebné zároveň uviesť presné okolnosti,
na ktoré by mali byť tieto osoby vypočuté, prípadne o tom doložiť aj písomné vyhlásenie tej
ktorej osoby.
Z dôvodov vyššie uvedených dospel preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že Krajský súd v Košiciach postupoval procesne a vecne správne, keď o návrhu
odsúdeného Z. K. na povolenie obnovy konania rozhodol tak, že tento z dôvodov uvedených
v § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 24. augusta 2010
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová