Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/25/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Anton Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvineného Ing. A. S. pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 ods. 1 Tr. zák. na

neverejnom zasadnutí v Bratislave 24. augusta 2010 o dovolaní obvineného proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 20. januára 2010, sp. zn.

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného Ing. A. S. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozhodnutím Krajský súd v Košiciach podľa zamietol

odvolanie obžalovaného S. proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3. júna 2009,

sp. zn. , ako nedôvodné. Týmto rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného

S. vinným zo skutku, ktorého sa dopustil tak, že

dňa X. o 21.15 hod. v S., na ulici L. po tom, čo ako vodič osobného motorového

vozidla zn. C. EČ: S. prešiel s vozidlom na chodník, na ktorom pravou prednou časťou

vozidla zrazil chodkyňu M. A. a spôsobil jej tak zranenie, a to kožné odreniny a pomliaždenie

na čele a pravom kolene, kožnú odreninu na ľavom kolene, pomliaždenie prednej brušnej

steny a palca pravej ruky, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie ľavého členka s dobou

liečenia a práceneschopnosti do 29.2.2008, s vozidlom po dopravnej nehode nezastavil a ušiel

odtiaľ bez toho, aby sa presvedčil o zdravotnom stave M. A. a či nepotrebuje pomoc a tak

konal bez nebezpečenstva pre seba alebo inú osobu, pričom oznámenie o tom,

že bol účastníkom dopravnej nehody urobil až dňa 10.2.2008 o 16.00 hod. na Okresnom

dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi,

čím spáchal prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 ods. 1 Tr. zák.

Za to uložil okresný súd obžalovanému S. podľa § 178 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38

ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil

podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 2

rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. zároveň uložil

obžalovanému S. aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3

rokov.

Taktiež zaviazal obžalovaného na náhradu škody voči D. S. vo výške 2730,29 eur.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal dovolanie Ing. A. S. písomným

podaním z 13. mája 2010, prostredníctvom svojho obhajcu.

V tomto podaní označil ako právne dôvody dovolania dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/ a písm. i/

Porušenie práva na obhajobu v zmysle vidí v tom,

že po začatí trestného stíhania podľa „vo veci prečinu Ublíženia

na zdraví podľa § 158 Tr. zák.“ uznesením z 11. februára 2008 bola vec uznesením

z 24. apríla 2008 postúpená na prejednanie priestupku, za ktorý bol aj postihnutý rozhodnutím

Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Spišská Nová Ves z 30. júna 2008 a bola mu

uložená pokuta 6000 Sk a sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10

mesiacov, a to za priestupok podľa , v znení

účinnom v čase spáchania priestupku.

Tým bol za účasť na dopravnej nehode postihnutý a vec, v ktorej sa začalo trestné

stíhanie bola právoplatne skončená jej postúpením, resp. v konečnom dôsledku rozhodnutím

o priestupku. Je teda porušením zásady „nie dvakrát v tej istej veci“ a zásady rovnosti strán

v trestnom konaní, keď mu bolo následne uznesením zo 14. mája 2008 podľa § 206 ods. 1

vznesené obvinenie pre prečin Neposkytnutia pomoci podľa Tr. zák., čo potom

viedlo k podaniu obžaloby a následnému odsúdeniu, a to na skutkovom základe, známom

už 11. februára 2008 pri začatí trestného stíhania. Rovnosť strán bola porušená v tom,

že sa „nebránil po postúpení veci, a keď už takéto rozhodnutie o jeho vine nemohol zvrátiť,

začalo voči nemu ďalšie konanie“.

Porušením práva na obhajoby vidí dovolateľ aj v tom, že počas celého konania tvrdil

existenciu ďalšej osoby na mieste nehody, ktorej sa tiež vyhýbal a ktorá by mohla ako svedok

potvrdiť, resp. jej stotožnenie by mohlo potvrdiť, že poškodenú nemohol vidieť, čo vylučuje

jeho úmyselné zavinenie. Súd sa však po stotožnení tejto osoby nepokúsil. V nadväznosti

na to súd neskúmal ani výhľadové pomery z vozidla, ako to obvinený navrhol, taktiež súd

neakceptoval jeho návrh na kontrolné znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo, odvetvie

traumatológia.

Vo vzťahu k vykonaniu dôkazov nezákonným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1

písm. g/ , tu má ísť o dôkazy vykonané pred 14. májom 2008, „t.j. v priebehu

trestného stíhania vo veci Ublíženia na zdraví“. Keďže bolo toto konanie právoplatné

skončené postúpením veci, resp. priestupkovým postihom, nebolo tieto dôkazy už možné

použiť pre účely iného konania, teda „konania pre neposkytnutie pomoc“.

Nesprávne právne posúdenie skutku ako dôvod podľa

potom vidí dovolateľ v tom, že pre právnu kvalifikáciu prečinu neposkytnutia pomoci

je potrebné úmyselné zavinie, ktoré jeho konanie z hľadisku subjektívnej stránky nevykazuje,

pretože poškodenú nevidel.

Napokon, obvinený namieta bez právnej špecifikácie dovolacieho dôvodu (s možným

priradením k naposledy uvedenému ustanoveniu) i výšku trestu, ktorá je vzhľadom na jeho

doterajšiu bezúhonnosť neprimerane prísna, čo pripisuje medializácia svojho prípadu. Táto

námietka je z hľadiska jej zaradenia v písomnom dovolaní priradená k dôvodu dovolania

podľa

Najvyšší súd ako dovolací súd predbežne preskúmal vec podľa

a konštatoval, že dovolanie je proti napadnutému rozhodnutiu prípustné ( ),

bolo podané včas a na zákonom určenom súde ( ), po vyčerpaní riadneho

opravného prostriedku ( ), prostredníctvom obhajcu ( ), označuje

chyby konania a právny dôvod dovolania ( ) a obvineným už boli dovolaním

vytýkané chyby napadnutému rozhodnutiu v rozsahu dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. c/ a g/ (okrem ďalej uvedenej výnimky) neúspešne uplatnené v odvolacom

konaní.

Zároveň však zistil, že zrejme nie sú splnené dôvody dovolania podľa ,

preto prerokoval vec len na neverejnom zasadnutí podľa

Vo vzťahu ku jednotlivým dovolacím dôvodom a konkrétnym námietkam ku nim

dovolaním priradeným platí nasledovné:

Dôvod podľa

Z hľadiska rozhodnutia o predmetnom skutku napriek prekážke právoplatne

rozhodnutej veci je potrebné predoslať, že táto okolnosť nie je explicitne vyjadrená v § 371

ods. 1 ako dovolací dôvod a takto zameranú námietku bolo možné uplatniť v súdnom

konaní v prvom stupni aj v odvolacom konaní.

Aj pri širšej interpretácií práva na obhajobu podľa potom

však v nadväznosti na vyššie uvedené platí, že dovolateľ nesplnil podmienku uplatnenia

uvedenej okolnosti už v pôvodnom konaní najneskôr pred odvolacím súdom (ktorá vyplýva

z ), keďže mu bola ako súčasť priebehu konania nepochybne už v tomto

čase známa. Naopak, obvinený v skôr podanom odvolaní tvrdí, že dôkazy pred 14. májom

2008 boli vykonané k inému skutku, čo vylučuje neprípustnosť trestného stíhania v zmysle

, keďže teda predmet rozhodnutia o priestupku považuje za iný

skutok.

Bez ohľadu na uvedené platí, že prekážka „res iudicata“, ako procesný výraz „ne bis in

idem“, tak ako je formulovaná v a nemôže byť založená

rozhodnutím o priestupku (ani po predchádzajúcom postúpení veci z trestného konania).

V konečnom dôsledku pri priamej aplikácii a medzinárodnoprávnej – judikatúrnej

interpretácii Čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru základných ľudských práv a slobôd v zmysle

Čl. 154c by táto okolnosť tiež nebola daná, pretože v prípade

postihu za priestupok podľa vyššie uvedeného rozhodnutia z 30. júna 2008 na strana jednej

a rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 3. júna 2009 ide o samostatné, kvalitatívne

odlišné, aj keď na seba časovo nadväzujúce skutky (konanie), ktoré by v prípade, ak by došlo

ku závažnejšiemu zdravotnému postihu poškodenej A. tvoril viacčinný rôznorodý súbeh

trestných činov Ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. a Neposkytnutia pomoci podľa § 178

Tr. zák.

Vyššieuvedené popisom priebehu skutkového deja aj právnou kvalifikáciou

(obojakou) zodpovedá i uznesenie o začatí trestného stíhania „vo veci“ z 11. februára 2008.

Jeho chybou je, že správne zachytený skutkový dej nebol rozdelený do dvoch skutkov

so samostatnou právnou kvalifikáciou, čo je však z hľadiska procesnej relevancie následne

vykonaných dôkazných úkonov nepodstatné. Tieto dôkazy teda boli po začatí trestného

stíhania a pred postúpením veci uznesením z 24. apríla 2008 vykonávané ku obom skutkom

v danej trestnej veci (konaní), pričom predmetom konania je vždy skutok bez ohľadu na jeho

právnu kvalifikáciu.

Ako nadväzujúcu a predchádzajúcim postupom vyvolanú chybu je potom potrebné

hodnotiť aj nedodržanie procesného postupu, ktorým mal byť po zistení príslušných

skutočností (následku dopravnej nehody) konanie o chronologicky prvom zo skutkov

vylúčené zo spoločného konania podľa a takto postúpené na priestupkové

konanie podľa Namiesto toho bola v postupujúcom uznesení z 24. apríla 2008

popísaná príslušná časť skutkového deja, vyňatá z uznesení podľa

z 11. februára 2008, zahŕňajúca nehodu a jej následky (prvý skutok) a nasledujúca časť

skutkového deja podľa uznesenia až 11. februára 2008 (druhý skutok) bola následne

predmetom uznesenia po vznesení obvinenia podľa (zo 14. mája 2008)

pre prečin Neposkytnutia pomoci podľa § 178 ods. 1 Tr. zák.

Tomu zodpovedá i priestupkové rozhodnutie v postúpenej veci, a to pri popise

a ohraničení skutku i pri jeho právnom posúdení podľa ustanovení

o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (§ 4 ods. 2 písm. c/,

§ 50 písm. a/, § 51 ods. 4) vo vzťahu k priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d/, l/ zákona

č. v časovom aktuálne účinnom znení, keď nesplnenie povinnosti účastníka

dopravnej nehody po jej nastaní spočíva v nezastavení vozidla, nenahlásení nehody

a v nezotrvaní na mieste nehody až do príhodu policajta. Zákonná alternatívna splnená

povinnosti zotrvať na mieste nehody môže byť i návrat na jej miesto po poskytnutí pomoci.

Ak však k poskytnutiu pomoci nedôjde je to už samostatným skutkovým dejom, ktorému

(ako skutku v reálnom súbehu) zodpovedá pri naplnení všetkých zákonných znakov

kvalifikácia trestného činu podľa § 178 Tr. zák.

Táto fáza konania obvineného, popísaná aj v uznesení po začatí trestného stíhania

z 11. februára 2008 bola potom po postúpení veci (teda časti predmetu konania,

zodpovedajúcej jednému z oboch skutkov) predmetom uznesenia o vznesení obvinenia

zo 14. mája 2008 a následne aj obžaloby a prvostupňového rozsudku.

Vyššie uvedená chyba procesného postupu pri postúpení veci nie je v nadväznosti

na uvedené okolnosti, rovnako ako nesprávny postup už pri formulovaní uznesenia podľa §

199 ods. 1 (ani vo vzájomnej spojitosti a nadväznosti) dôvodom na nepoužitie

ktoréhokoľvek z vykonaných dôkazov v súdnom konaní pri zisťovaní skutku. Formálne

nedostatky totiž práva obvineného materiálne neporušili a ak sa menovaný domnieva,

že postúpením je trestné stíhanie ukončené ako celok (vo vzťahu k obom skutkom), nič to na

veci nemení. Priestupkové vybavenie prvého z oboch skutkov mu nebolo na ujmu (práve

naopak), a po vznesení obvinenia sa už bránil len v rozsahu na druhý skutok redukovaného

predmetu konania (trestného stíhania).

V kontexte s argumentom v dovolaní (aj keď nie so správnym právnym podkladom)

teda nemožno konštatovať ani porušenie princípu rovnosti strán v konaní.

Pokiaľ ide o druhú časť námietok, týkajúcich sa porušenia práva na obhajobu, tu treba

uviesť, že toto právo v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

nemôže byť porušené neakceptovaním dôkazného návrhu obvineného alebo nevykonaním

ďalších nenavrhovaných dôkazov v súdnom konaní. Správnosť a úplnosť zisteného skutku

nemôže totiž dovolací súd skúmať a meniť ( ) a účelom

dovolacieho konania nie je zisťovanie skutkového stavu, ale riešenie právnych (aplikačných)

otázok, či už hmotnoprávnych alebo procesných.

Nedostatky skutkových zistení prvostupňového rozsudku teda mohli byť namietané

v odvolacom konaní, k čomu v rozsahu uplatnenej dovolacej námietky aj došlo. Po zamietnutí

odvolania obžalovaného však už nemôžu byť otázky dokazovania vo vzťahu k správnosti

a úplnosti zisteného skutku v dovolacom konaní úspešné namietané, resp. nemôže byť

revidovaný skutok, ako ho súd v predchádzajúcich fázach konania zistil (v konečnom

dôsledku v odvolacom konaní na základe tých dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

vykonané).

Dôvod podľa

Neakceptácia tejto dovolacej námietky (uplatnenej už predtým v odvolacom konaní)

vyplýva z predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia, vzťahujúcej sa na prvú

z dovolacích námietok, priradených dovolateľom k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c/ Ako je teda uvedené vyššie, predmetom trestného stíhania (teda „veci“)

je skutok a oba skutky boli obsiahlo podchytené už v uznesení po začatí trestného stíhania

podľa z 11. februára 2008.

Rovnako ako v odvolaní, i tu obsah uplatnenej námietky odporuje vyššieuvedenej,

ako prvej prezentovanej dovolacej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že o tom istom skutku

bolo rozhodnuté duplicitne.

Dôvod podľa

V tomto prípade je potrebné uviesť, že skutok ako bol zistený súdom prvého stupňa

(ktoré zistenie bolo odobrené odvolacím súdom) bol v kontexte oboch rozhodnutí správne

posúdený ako prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ dovolateľ

namieta nedostatok subjektívnej stránky vo forme úmyslu, je to otázka skutkových zistení

(nie právnej kvalifikácie), ktoré sa v dovolacom konaní neskúma.

Z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia je teda relevantné, či úmysel ako právny

pojem, ktorý zodpovedá skutkovej podstate podľa ustanovenia § 178 ods. 1 Tr. zák. ako znak

jej subjektívnej stránky (a to v zmysle § 17 Tr. zák. aj bez výslovného vyjadrenia dotknutej

právnej vete) vyplýva z popisu skutku zisteného výrokom napadnutého rozsudku (v tomto

prípade okresného súdu, odvolanie proti ktorému bolo zamietnuté).

Odpoveď na vyššie uvedenú otázku je kladná. Záver o priamom úmysle v zmysle § 15

písm. a/ Tr. zák. je implikovaný skutkovým zistením vyjadrením vo výroku rozsudku tak,

že obžalovaný „s vozidlom po dopravnej nehode nezastavil a ušiel bez toho, aby sa presvedčil

o zdravotnom stave M. A.“.

V konečnom dôsledku, pokiaľ ide výšku trestu, tento bol uložený v rámci sadzieb

podľa § 178 ods. 1 Tr. zák. a § 61 ods. 2 Tr. zák. modifikovaných podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.

u oboch uložených trestoch, preto ani právne v dovolaní neoznačený dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. h/ nemôže byť naplnený.

Tento jediný dovolací dôvod totiž prichádza do úvahy vo vzťahu k výroku o treste.

Kritériá primeranosti uloženého trestu (aktuálne podľa § 364 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák.) sa v jeho

rozsahu nehodnotia a nemožno ich ani podradiť pod dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Tr. zák. (iné hmotnoprávne ustanovenie), vo vzťahu ku ktorému je z hľadiska preskúmavania

výroku o treste dovolací dôvod podľa písm. h/ cit. ust. v pomere špeciality a v tomto rozsahu

použitie vylučuje.

Na základe uvedeného najvyšší súd na neverejnom zasadnutí odmietol dovolanie

obvineného S. podľa , keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. augusta 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková