Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f35/366834.bc2bfd.pdf
PDF · 114.48 KB
No categories available
7So/145/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/145/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci navrhovateľky B. Č., bytom v S., zastúpenou matkou Mgr. B. Č.,
bytom v S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8,
o sirotský dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11.
júna 2009, č.k. 25 Sd/186/2007-57, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11. júna 2009,
č.k. 25 Sd/186/2007-57, p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 11. júna 2009, č.k. 25 Sd/186/2007-57, zrušil
rozhodnutie odporkyne z 29. júna 2007 číslo X. v spojení s rozhodnutím z 26.
septembra 2007 číslo X., ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o sirotský dôchodok
s odôvodnením, že nebohý otec navrhovateľky nepoberal starobný dôchodok, predčasný
starobný dôchodok ani invalidný dôchodok a nespĺňal podmienky nároku na starobný
dôchodok a ani nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) lebo do dňa smrti (6.
marca 2007) v rozhodnom období nezískal potrebný počet dôchodkového poistenia. Nárok na
sirotský dôchodok preto navrhovateľke vo všeobecnom systéme poistenia nevznikol. Pre
vznik nároku na sirotský dôchodok odporkyňa nehodnotila služobný pomer nebohého otca
navrhovateľky za čas od 1. októbra 1991 do 5. marca 2007 z dôvodu, že toto obdobie bolo
zhodnotené pre nárok na sirotský výsluhový dôchodok.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok
krajského súdu zmeniť a jej rozhodnutie z 29. júna 2007 číslo X. v spojení s rozhodnutím
z 26. septembra 2007 číslo X. potvrdiť.
Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c OSP)
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť, lebo súd prvého stupňa pre svoje
rozhodnutie mal dostatok skutkových podkladov a rozhodol v súlade so zákonom.
Podľa § 6 ods.2 a 3 zákona o sociálnom poistení poistenec podľa tohto zákona je na
účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového
poistenia podľa § 60 ods. 2.
Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou
rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.
Podľa § 60 ods. 2, 3 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,
ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu.
Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok
na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok,
vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na sirotský dôchodok má
nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ
ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na
nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo
zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 255 ods. 6 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie
je obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré
boli získané do 31. decembra 2003, ak boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový
dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.
Zo spisov vyplýva, že otec navrhovateľky zomrel 6. marca 2007 a v čase od 13.júla
1981 do 1. októbra 1981 a od 2. októbra 1983 do 23. júla 1991 vykonával zamestnanie, ktoré
zakladalo účasť na dôchodkovom zabezpečení vo všeobecnom systéme sociálneho
zabezpečenia. V období od 2. októbra 1981 do 1. októbra 1983 vykonával základnú vojenskú
službu a v nasledujúcom období od 1. októbra 1991 až do 5.júla 2007, teda do svojej smrti
vo veku 44 rokov zrejme vykonával službu v ozbrojenom zbore ako colník, čo vyplýva
z tvrdenia navrhovateľky. V takomto zamestnaní bol aj v období od 6. júla 1997 do 5. júla
2007, ktoré odporkyňa označila za rozhodné obdobie pre vznik nároku na invalidný
dôchodok, a ktoré považovala za právne významné pre vznik nároku navrhovateľky na
sirotský dôchodok.
Aj odvolací súd zastáva právny názor, že aj keď otec navrhovateľky v uvedenom
období nevykonával zamestnanie, hodnotené ako poistenie vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia navrhovateľka bola zreteľne znevýhodnená skutočnosťou, že jej otec
pred nástupom do ozbrojených zborov riadne pracoval a bol poistený vo všeobecnom systéme
sociálneho zabezpečenia. Napriek skutočnosti, že za obdobie výkonu civilného zamestnania
navrhovateľkinho otca bolo za neho odporkyni riadne odvádzané poistné, a to v čase, kedy
existoval výlučne len jeden systém sociálneho zabezpečenia, nebola navrhovateľke v žiadnom
z neskôr vytvorených systémov sociálneho poistenia (zabezpečenia) zhodnotená celá doba, za
ktorú bolo za jej otca platené poistné. Takýto postup nezodpovedá zákonu o sociálnom
poistení, lebo vyčlenením dôchodkového poistenia členov ozbrojených zborov
zo všeobecného systému dôchodkového poistenia nemalo dôjsť k vylúčeniu žiadnej z dôb ich
dôchodkového poistenia (zabezpečenia) z obidvoch systémov sociálneho poistenia
(aj zo systému všeobecného aj zo systému osobitného). Právna úprava mala len zabrániť
dvojitému započítaniu poistných dôb z ktoréhokoľvek systému súčasne do obidvoch z nich.
O takomto dvojitom započítaní dôb poistenia v danej veci nešlo, lebo doba poistenia
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) nebola pre navrhovateľku
zohľadnená v žiadnom z uvedených systémov.
Nestalo sa tak vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, v ktorom bola žiadosť
navrhovateľky o sirotský dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že jej otec nebol dôchodkovo
poistený v posledných desiatich rokoch pred smrťou. Navyše toto tvrdenie je v rozpore
s obsahom administratívnych spisov, z ktorých vyplýva, že navrhovateľkin otec dôchodkovo
poistený bol, aj keď bol poistený v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia príslušníkov
ozbrojených zborov.
V osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia zrejme nebola doba poistenia
navrhovateľkinho otca za obdobie poistenia mimo ozbrojených zborov tiež hodnotená, aj keď
túto skutočnosť odporkyňa dostatočne neskúmala. Nevyžiadala si administratívne spisy
Colného riaditeľstva aby zistila, z akého obdobia bol navrhovateľke vypočítaný sirotský
výsluhový dôchodok a či jej pre určenie jeho výšky bola zhodnotená celá doba poistenia jej
otca, nielen doba poistenia za čas služby v ozbrojených zboroch.
Treba však uviesť, že aj prípade, keby celé obdobie dôchodkového poistenia otca
navrhovateľky od 1. októbra 1991 do jeho smrti 6. marca 2007 a obdobie výkonu základnej
vojenskej služby od 2. októbra 1981 do 1. októbra 1983 bolo zhodnotené v osobitnom
systéme dôchodkového poistenia pre vznik nároku na sirotský výsluhový dôchodok a keby
rozhodnutím z 3. apríla 2007 bol navrhovateľke z osobitného systému priznaný sirotský
dôchodok od 6. marca 2007 v sume 2 857.-Sk mesačne po zhodnotení celej doby služby
navrhovateľkinho otca v ozbrojených silách, treba aby odporkyňa zisťovala, či boli
uspokojené všetky dôchodkové nároky navrhovateľky a či pre výšku jej nároku na sirotský
dôchodok bola zhodnotená celá potrebná doba poistenia. Žiadna právna úprava totiž nemôže
spôsobiť stav, aby v jej dôsledku bol poškodený ten, komu už raz boli na jej základe založené
práva. Postup, podľa ktorého vôbec nie je pre nárok navrhovateľky zhodnotená doba poistenia
navrhovateľkinho otca vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia však má za následok
ujmu na jej právach.
Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení navrhovateľkin otec do dňa svojej smrti
6. júla 2007 získal potrebnú dobu najmenej 5 rokov dôchodkového poistenia vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Tento počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca vo veku nad 28 rokov (ktorým bol vzhľadom
na svoj vek 44 rokov v deň svojej smrti) aj navrhovateľkin otec, sa v čase smrti
navrhovateľkinho otca zisťoval z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 2
zákona o sociálnom poistení).
Z dôvodu, že navrhovateľkin otec neprerušil poistenie od 1. septembra 1977 až
do svojej smrti, aj keď bol dôchodkovo poistený (resp. zabezpečený) v rozličných systémoch
sociálneho poistenia (zabezpečenia) bolo potrebné, aby odporkyňa skúmala správnosť určenia
rozhodného obdobia 10 rokov pred vznikom invalidity aj s prihliadnutím na znenie § 6 ods. 2
,3 zákona o sociálnom poistení, lebo zmeny právnych predpisov, ku ktorým došlo v priebehu
poistenia navrhovateľkinho otca nemôžu spôsobiť ujmu v právach poistenca a obmedziť mu
právo, ktorého výhody požíval, ak by nedošlo k zmenám právnych predpisov. Jej právne
postavenie by pritom nemalo byť horšie, ako je právne postavenie tých poistencov, ktorí
v období posledných 10 rokov pred vznikom invalidity neboli vôbec dôchodkovo poistení
v žiadnom zo systémov sociálneho poistenia (zabezpečenia ) a to tým skôr, že navrhovateľkin
otec sa nemohol slobodne rozhodnúť, do ktorého dôchodkového systému vstúpi.
Otázkou prípadnej diskriminácie navrhovateľkinho otca a následne aj navrhovateľky
pri posudzovaní vzniku nároku na jej sirotský dôchodok sa súd prvého stupňa zaoberal.
Možno ešte pre odporkyňu zdôrazniť, že pojmom diskriminácia nemožno označovať také
nerovnaké zaobchádzanie, ktoré spôsobuje postup v rozpore so zákonom. Diskrimináciou je
však práve také konanie povinného subjektu, ktoré zodpovedá zákonu, ale napriek tomu
znevýhodňuje určitú presne vymedzenú skupinu subjektov práva. Nemožno potom
akceptovať právny názor, že vypustenie doby služby v ozbrojených silách z obdobia
dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme na posudzovanie splnenia podmienky
potrebnej odpracovanej doby v rozhodnom období pred vznikom invalidity je skutočnosťou,
v dôsledku ktorej sa navrhovateľ nepovažuje za poisteného v uvedenom období. Následne
potom nemožno akceptovať právny názor odporkyne, že obdobie výkonu služby
v ozbrojenom zbore v desiatich rokoch pred vznikom invalidity nemožno posudzovať ako
poistenie pre účely vzniku nároku na dôchodok, ktoré nemá za následok posunutie začiatku
uvedeného obdobia pred vylúčenú dobu poistenia tak, že odporkyňa musí skúmať rozhodné
obdobie 10 rokov pred vznikom invalidity po jeho posunutí pred vylúčenú dobu, teda za čas
posledných 10 rokov pred nástupom do služby v ozbrojených zboroch, alebo sa pre vznik
nároku na dôchodok hodnotí priamo, aj keď túto skutočnosť zrejme nevyhovujúcim
spôsobom, nedostatočne presne a jasne vymedzovalo znenie § 72 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení. Svedčí o tom aj skutočnosť, že uvedené ustanovenie bolo zmenené s účinnosťou
od 1. januára 2010 tak, že podmienka zisťovania rozhodného obdobia 10 rokov pred vznikom
invalidity bola vypustená a splnenie podmienky potrebnej doby zamestnania sa novým
spôsobom posudzuje za celý priebeh pracovného života poistenca. Názor odporkyne, že aj
prípade, keby navrhovateľka podala po 1. januári 2010 novú žiadosť o sirotský dôchodok,
nemohla jej byť odpustená požiadavka trvania poistného pomeru navrhovateľkinho otca
v období 10 rokov pred právnou domnienkou vzniku invalidity navrhovateľa v deň jeho
smrti v dôsledku vyššie uvedených skutočností preto nezodpovedá zákonu. Z jeho obsahu
totiž nevyplýva, že v období posledných 10 rokov pred vznikom invalidity muselo poistenie
trvať vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
Navyše vykonaným dokazovaním nebolo dostatočne preukázané či otec
navrhovateľky podmienku zamestnania pre vznik nároku na požadovaný dôchodok splnil,
lebo dávkový spis navrhovateľkinho otca odporkyňa v konaní nepredložila.
Skutočnosť, že navrhovateľkin otec bol do dňa svojej smrti poistený v inom systéme
poistenia, ktorý predchádzal jeho poisteniu v novom systéme nemôže spôsobovať stav,
v ktorom doba poistenia pred oddelením systémov navrhovateľkinmu otcovi a v súčasnosti
navrhovateľke nebola zhodnotená vôbec, a to ani pre účely posudzovania trvania poistenia.
Odmietnutie poskytnutia dôchodku za dobu označeného poistenia (zamestnania)
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia by aj podľa názoru odvolacieho súdu znamenalo
vytvorenie nezvratnej situácie, ktorej následkom by bolo také posudzovanie nároku na
sirotský dôchodok navrhovateľky, ako keby nebohý otec navrhovateľky v období rokov 1991
až 2007 vôbec nepracoval, nebolo za neho odvádzané poistné a akoby dôchodkovo poistený
vôbec nebol, čo zrejme nezodpovedá skutočnosti. Roky jeho dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) pred uvedeným obdobím by neboli zhodnotené v žiadnom zo systémov
sociálneho poistenia, čo zrejme nebolo účelom zákona.
Treba zdôrazniť, že ak podmienka zisťovania potrebnej doby poistenia len v období
posledných 10 rokov pred vznikom invalidity už v súčasnosti bola zrušená, potom je zrejmé,
že výkladom odporkyne o splnení podmienok nároku navrhovateľa na sirotský dôchodok by
boli znevýhodnené len tie siroty po príslušníkoch ozbrojených zborov, ktoré stratili rodiča
v období od oddelenia systémov a v období po účinnosti zákona č. 449/2008 Z.z.. Správnosť
takéhoto posúdenia nárokov sirôt v obdobnom postavení ako navrhovateľka preto vzbudzuje
závažné pochybnosti.
Úlohou súdu prvého stupňa bude preto doplniť dokazovanie vyžiadaním
administratívnych spisov v uvedenej veci a otázku splnenia podmienky potrebnej doby
zamestnania pred smrťou navrhovateľkinho otca znova posúdiť aj s prihliadnutím na prípadný
zákaz diskriminácie, ktorý v slovenskom právnom poriadku platí všeobecne podľa článku 39
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 OSP ako
vecne správny.
Odvolací súd účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo
úspešná navrhovateľka trovy nežiadala a odporkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová