Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
139/366637.4284f1.pdf
PDF · 105.76 KB
No categories available
8Sžo/395/2009
Najvyšší súd 8Sžo/395/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: A.. Z.,
P., proti odporcom: 1/ Okresný súd v Prešove, Grešova č. 3, Prešov, 2/ Okresný súd
v Michalovciach, Námestie Slobody č. 3, Michalovce, 3/ Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky, cirkevný odbor, Námestie SNP č. 33, Bratislava, v konaní o vykonateľnosť
rozhodnutia Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Košiciach zo dňa 21. júna 1990, č.
1025/1990, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sp/1/2009-
12 zo dňa 17. apríla 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
17. apríla 2009, č.k. 5Sp/1/2009-12, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ
domáhal, aby súd vydaným uznesením vyslovil, že rozhodnutie Rímskokatolíckeho biskupského
úradu v Košiciach zo dňa 21. júna 1990 o ustanovení navrhovateľa do funkcie farára vo farnosti
B. je nepretržite platné a vykonateľné.
2
V odôvodnení uznesenia konštatoval, že povinnosť vykonať rozhodnutie
Rímskokatolíckeho biskupského úradu zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou
stolicou zo dňa 24. novembra 2001 oznámenou Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej
republiky pod č. 326/2001 Z.z. nevyplýva, preto návrh podľa § 250w ods. 4 O.s.p. zamietol.
Uviedol, že úprava výkonu rozhodnutí cudzích správnych orgánov úzko súvisí s existujúcimi
záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv, pričom tieto
záväzky spočívajú v povinnosti vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov vo veciach,
o ktorých rozhodujú správne orgány. Základom návrhu má byť tvrdenie, že Slovenská republika
má existujúci záväzok podľa medzinárodnej zmluvy vykonať konkrétne rozhodnutie cudzích
správnych orgánov alebo rozhodnutie cudzieho súdu vo veci, o ktorej rozhodoval správny orgán.
Zdôraznil, že v tejto veci navrhovateľ žiadal o vykonateľnosť rozhodnutia orgánu cirkvi –
Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Košiciach, ktoré však nie je rozhodnutím cudzieho
správneho orgánu, nie je ani rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy a neexistuje ani
medzinárodná zmluva upravujúca záväzok (povinnosť Slovenskej republiky) vykonávať
rozhodnutia cirkevných orgánov.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne sám vydal
potvrdenie. Uviedol, že dňom prijatia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou
rozhodnutie Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Košiciach zo dňa 26. júna 1990,
č. 1025/1990 o ustanovení navrhovateľa do funkcie farára vo farnosti B. sa stalo cudzím
správnym rozhodnutím, z ktorého začal navrhovateľovi plynúť právny nárok na garanciu ochrany
majetku a slobody pôsobenia právnickej osoby Rímskokatolíckej cirkvi farnosť B., a súčasne
jeho ako farára a štatutára tejto právnickej osoby Slovenskou republikou. Namietal, že súdy
a štátne orgány Slovenskej republiky odmietajú uvedené plniť s tvrdením, že podľa článku 24
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti
sami, pričom však citovaný článok Ústavy Slovenskej republiky a zákon č. 308/1991 Z.z.
o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností neriešia vec, ktorú
rieši zmluva, a to garanciu ochrany majetku cirkvi a slobodu ich pôsobenia. Zdôraznil, že Zmluva
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a garanciu ochrany majetku cirkvi a slobodu jej
3
pôsobenia preberá na seba Slovenská republika, a teda tu cirkevné správne rozhodnutie zaväzuje
správne konanie Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250 ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 250w ods. 1 až 4 O.s.p. ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika
viazaná, obsahuje záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia
cudzích súdov vo veciach, o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len "cudzie správne
rozhodnutie"), možno nariadiť výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na
návrh osoby, o ktorej právo v cudzom správnom rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne
rozhodnutie je vykonateľné. Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný
súd osoby, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide. Účastníkmi konania sú
navrhovateľ a osoba, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide. Súd o návrhu na
rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho správneho orgánu rozhoduje uznesením bez
nariadenia pojednávania a bez vypočutia osoby, o ktorej povinnosť v cudzom správnom
rozhodnutí ide. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 250x O.s.p. súd rozhodne, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné
v Slovenskej republike, ak
a) je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,
b) rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci správnych orgánov Slovenskej republiky,
c) osobe, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide, nebola postupom
cudzieho orgánu odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bola riadne
oboznámená o začatí konania a predvolaná na vypočutie,
d) sa v ňom ukladá plnenie, ktoré je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
prípustné alebo vykonateľné, alebo nie je inak v rozpore s verejným poriadkom.
4
V zmysle ust. § 250w ods. 1 O.s.p. nútený výkon cudzieho správneho rozhodnutia
v Slovenskej republike prichádza do úvahy len v prípade, že Slovenská republika je k takémuto
výkonu viazaná medzinárodnou zmluvou. Ak takýto medzinárodnoprávny záväzok Slovenskej
republiky v prípade konkrétneho cudzieho správneho rozhodnutia neexistuje, toto rozhodnutie
na jej území nie je možné vykonať.
Náležitosti návrhu sú všeobecné a osobitné a vyplývajú z povahy tohto konania.
Základom je tvrdenie, že Slovenská republika má existujúci záväzok podľa medzinárodnej
zmluvy vykonať konkrétne rozhodnutie cudzích správnych orgánov alebo rozhodnutie cudzieho
súdu vo veci, o ktorej rozhodoval správny orgán. Navrhovateľ súčasne musí navrhnúť, aby súd
rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné aj na území Slovenskej republiky.
K návrhu pripojí cudzie správne rozhodnutie.
Podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú
svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných,
zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od
štátnych orgánov.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že cirkev si rieši svoje vnútorné záležitosti sama, podľa
vlastnej ústavy a vlastných cirkevných zákonov.
Uvedené predstavuje ústavnú garanciu inštitucionálnej nezávislosti cirkví a náboženských
spoločností spočívajúcu v nezávislosti od rozhodovania alebo ingerencie štátnych orgánov
v otázkach duchovného a vnútrocirkevného života, najmä pokiaľ ide o doktrinálne a vieroučné
otázky, rozhodovanie o otázkach organizačnej štruktúry a poriadku, zakladanie cirkevných
inštitúcií, rozhodovanie o personálnych otázkach týkajúcich sa ustanovovania duchovných
a obsadzovania funkcií v cirkevných inštitúciách, ako aj pokiaľ ide o vyučovanie náboženstva
v cirkevných inštitúciách a ustanovizniach v rámci vnútrocirkevného života (III. ÚS 292/04).
Návrhom zo dňa 07. januára 2009 sa navrhovateľ domáhal, aby súd postupom podľa
§ 250w a nasl. O.s.p. rozhodol, že rozhodnutie Rímskokatolíckeho biskupského úradu
5
v Košiciach zo dňa 21. júna 1990, č. 1025/1990 o ustanovení navrhovateľa do funkcie farára
vo farnosti B. je nepretržite platné a vykonateľné. Avšak predpokladom postupu súdu podľa
šiestej hlavy piatej časti O.s.p. (vykonateľnosť rozhodnutí cudzích správnych orgánov) je
existencia medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a obsahuje záväzok
vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov, a súčasne musí ísť o rozhodnutie cudzieho
správneho orgánu.
Odvolací súd dôvody krajského súdu považuje za správne. K týmto dôvodom uvádza, že
rozhodnutie, ktoré navrhovateľ napadol žalobou, nie je rozhodnutím cudzieho správneho orgánu
a neexistuje ani medzinárodná zmluva, ktorá by upravovala záväzok (povinnosť Slovenskej
republiky) vykonávať rozhodnutia cirkevných orgánov. Dodáva, že rozhodnutie orgánu cirkvi nie
je rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy, ani rozhodnutím správneho orgánu, preto
súdnemu preskúmavaniu nepodlieha (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sž 25/94 zo dňa 08. augusta 1994).
Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, že zo Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zo dňa 24. novembra 2001 (oznámenou
Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 326/2001 Z.z.) povinnosť vykonať
rozhodnutie rímskokatolíckeho biskupského úradu nevyplýva.
Z vyššie uvedených dôvodov námietky navrhovateľa uvedené v návrhu ako aj v odvolaní
nemožno považovať za dôvodné, a preto nepochybil krajský súd, ak návrh o vykonateľnosť
rozhodnutia rímskokatolíckeho biskupského úradu zamietol.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu potom neostalo iné ako
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie krajského súdu potvrdiť.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ nebol v konaní o odvolaní
6
úspešný a odporcom preto, že im z dôvodu neúspešného odvolania navrhovateľa žiadne trovy
konania nevznikli, ani si ich neuplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 26. augusta 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost vyhotovenia :
Dagmar Bartalská