Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4a2/366449.47a927.pdf
PDF · 127.02 KB
No categories available
5Cdo/64/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 64/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. P., podnikateľa
podnikajúceho pod obchodným menom J. P., IČO X., zastúpeného
JUDr. M. P., proti ţalovanému R. K., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. P. K., Ţ.,
IČO X., o zaplatenie 15 411,33 € (464 281,70 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Ţilina pod sp. zn. 12 C 45/2005, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Ţiline z 22. septembra 2009 sp. zn. 8 Co 224/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia trovy dovolacieho konania 327,53 € k rukám JUDr. M. P..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina rozsudkom (v poradí druhým) z 3. februára 2009 č.k.
12 C 45/2005-131 ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 15.411,33 € s 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 35.327,68 € od 2. novembra 2004 do 17. decembra 2008, 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.411,33 € od 18. decembra 2008 do zaplatenia spolu
s náhradou trovy konania 6 410,58 €, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vychádzal z toho, ţe účastníci konania uzavreli podľa Občianskeho zákonníka zmluvu o dielo
predmetom ktorej bol výkon stavebných prác na rodinnom dome za dohodnutú cenu
1 349 271 Sk vrátane DPH. V dohode o cene sa účastníci dohodli na platobných podmienkach
- fakturácia do 15 dní po odovzdaní diela so splatnosťou do 14 dní
od doručenia faktúry. Rozsah vykonaných prác zhotoviteľom povaţoval súd za nesporný
a zodpovedajúci aj fakturácii. Po skončení stavebných prác a doručení faktúry (faktúra
č. X. z 18. októbra 2004 na sumu 1 064 281,70 Sk) ţalovaný túto neuhradil. Z uvedených
dôvodov súd ţalobe vyhovel, keď námietky ţalovaného o neodovzdaní diela, vadách diela
i nevykonaní celého predmetu diela nepovaţoval za dôvodné. Ţalovaný sa dostal do
omeškania so zaplatením vyúčtovanej ceny diela 2. novembra 2004, t.j. deň nasledujúci po
splatnosti faktúry, preto v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, súd priznal ţalobcovi 9% ročný úrok z omeškania z dlţnej sumy (fakturovanej
ceny diela) do 17. decembra 2008 (do čiastočnej úhrady 600 000 Sk) a 9% ročný úrok
z omeškania od 18. decembra 2008 do zaplatenia zo sumy zníţenej o čiastočnú úhradu (600
000 Sk). O trovách konania úspešných ţalovaných rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 22. septembra 2009
sp. zn. 8 Co 224/2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovanému uloţil povinnosť
nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania 654,54 € do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou súdu
10. januára 2005 domáhal sa proti ţalovanému zaplatenia 1 064 281,70 Sk so 14% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1 064 281,70 Sk od 2. novembra 2004 do zaplatenia z dôvodu,
ţe ţalovaný si u ţalobcu objednal vykonanie stavebných prác na rodinnom dome v B., ktoré
ţalobca vykonal v rozsahu popisu prác odsúhlaseného povereným zástupcom ţalovaného
a dohody o cene zo 14. apríla 2004. Ţalobca zaslal ţalovanému faktúru
z 18. októbra 2004 na sumu 1 064 281,70 Sk, ktorú ţalovaný v lehote splatnosti (1. novembra
2004) neuhradil. Na základe späťvzatia ţaloby v časti úroku z omeškania vo výške 5%
zo sumy 1 064 281,70 Sk od 2. novembra 2004 do zaplatenia a v časti istiny 600 000 Sk
zaplatenej ţalovaným ţalobcovi v priebehu konania, súd prvého stupňa konanie v rozsahu
ţalobcovho späťvzatia v časti zastavil. Súd prvého stupňa mal preukázané, ţe medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo v dôsledku dohody o jej podstatných
častiach (i keď nie v písomnej forme). Termín odovzdania stavebných prác dohodnutý nebol.
Ţalovaný po doručení faktúry nespochybňoval odovzdanie stavby. Mal preukázané, ţe
Ing. V. bol splnomocnencom ţalovaného i stavebným dozorom na stavbe, mimo toho
kontroloval objem prác a dodaných materiálov. Rozsah stavebných prác nebol medzi
účastníkmi sporný, i keď účastníci nepredloţili písomnú dohodu o ich rozsahu, je zrejmé, ţe
sa dohodli na takom rozsahu prác, ktorý bol napokon fakturovaný. Pokiaľ ţalovaný
v odvolaní namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí nedostatkom právnej kvalifikácie
veci, odvolací súd túto námietku povaţoval za nedôvodnú vzhľadom na hmotnoprávne
ustanovenia Občianskeho zákonníka uvedené na strane 3 a 4 odôvodnenia rozsudku súdu
prvého stupňa. Dôkazom o uzavretí zmluvy o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej boli
stavebné práce na dome (vyhotovenie krovia a zástrešia) je aj písomná dohoda o cene diela
zo 14. apríla 2004. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú námietku
ţalovaného o nedostatku potvrdenia o prevzatí objednávky zhotoviteľom diela. Zhodne
so súdom prvého stupňa povaţoval faktické správanie osôb poverených stranami
(Ing. S. za ţalobcu a Ing. V. za ţalovaného) po odsúhlasení výmer
za odovzdanie diela, i keď o tom nebol vyhotovený záznam. Za nedôvodnú povaţoval
námietku ţalovaného o nesprávnosti tzv. zmenenej faktúry. Na základe uvedeného odvolací
súd nepovaţoval odvolanie ţalovaného za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 213 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby
dovolací súd podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe sa dostatočne nevysporiadal s jeho
odvolacími námietkami a nesprávne aplikoval § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo riadne
a včas, aţ prevzatím diela objednávateľom môţe vzniknúť povinnosť na zaplatenie ceny
diela. Odvolací súd sa nevysporiadal s námietkami o povinnosti zhotoviteľa vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky (s náleţitosťami podľa § 632
Občianskeho zákonníka), ak zmluva o dielo nebola uzavretá písomne. Záver súdu, ţe zmluvu
o dielo a písomné potvrdenie o prevzatí objednávky nahrádza dohoda o cene, nepovaţoval
za správny. Ţalobca a ţalovaný nestanovili čas vykonania diela, dohodli sa len na tom, ţe ak
sa dielo vykoná bez vád vznikne ţalobcovi právo na vystavenie faktúry, ktorú ţalovaný
následne uhradí. Odvolací súd nesprávne dospel k záveru, kto bol oprávnený za objednávateľa
dielo prevziať, ţe ţalovaný nereklamoval kvalitu vykonaných prác a ţe zhotoviteľ splnil
svoje povinnosti a mohol fakturovať vykonané práce. Odvolaciemu súdu vyčítal, ţe sa
nesprávne vysporiadal s obsahom dohody o vykonaní prác; neakceptoval to, ţe sa účastníci
nedohodli na čase vykonania prác a spôsobe ich prevzatia; nevysporiadal sa s tvrdením, ţe
ţalovaný nepodpísal ţiadny preberací protokol o vykonaní prác; nevykonal ţalovaným
navrhnuté dokazovanie o nesprávnej fakturácii - jej nadhodnotení.
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe podľa jeho názoru nie je naplnená
ţiadna podmienka prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p. a § 237 O.s.p., preto navrhol
dovolanie odmietnuť. Námietky v dovolaní nepovaţoval za opodstatnené, čo bolo v konaní
preukázané, preto rozhodnutia súdov povaţoval za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr
to, či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho
zákon pripúšťa (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je
napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.)
alebo potvrdzujúci rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací
súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, § 237 O.s.p.
pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto
ustanovenia (ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti byť účastníkom konania,
v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu
začatia konania, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, keď posúdil práva a povinnosti účastníkov tohto
právneho vzťahu rovnako ako súd prvého stupňa, navyše aj z rovnakého právneho dôvodu.
Pre dovolanie ţalovaného, ktorým bol napadnutý rozsudku odvolacieho súdu nie sú splnené
podmienky prípustnosti dovolania podľa § 238 ods.1 aţ 3 O.s.p., lebo dovolanie nesmeruje
proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho
súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny
názor), dovolanie síce smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého však odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, i keď ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku tohto však nedošlo k vysloveniu neplatnosti zmluvnej podmienky podľa
So zreteľom na obsah dovolania ţalovaného, ktorý uviedol, ţe v konaní došlo k inej
vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), je nutné v danom prípade zdôrazniť, ţe ak je dovolanie neprípustné podľa
§ 238 O.s.p., dovolací súd sa nemôţe zaoberať vadami vychádzajúcimi z dôvodov podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Zároveň je potrebné osobitne uviesť, ţe § 237 O.s.p. spája
prípustnosť dovolania výlučne len so závaţnými procesnými vadami, a s výhradne tými,
ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady
taxatívne vymedzené v § 237 O.s.p.) a tieţ iné nesprávnosti neţ sú vady postupu súdu
v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo v rámci právneho posudzovania veci),
nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohoto ustanovenia.
Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ a g/ O.s.p.
netvrdil a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch niţších stupňov dovolací súd vo vzťahu k prieskumnej činnosti
vyplývajúcej z § 242 ods. 1. vety prvej O.s.p. v spojení s § 237 O.s.p. povaţuje za vhodné
dodať:
Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/
O.s.p. tvrdiac, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolacie námietky ţalovaného sa z hľadiska takto
uplatnených dovolacích dôvodov týkajú jednak právneho posúdenia veci súdmi niţších
stupňov, ktoré dovolateľ nepovaţuje za správne, jednak neúplnosti alebo nesprávnosti
skutkových zistení súdov v dôsledku nevykonania potrebných dôkazov i dôkazu navrhnutého
ţalobcom na preverenie fakturácie ceny diela.
Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny
(náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného
predpisu na zistený skutkový stav sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p.
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť
procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne
posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237
O.s.p. (R 43/2003).
Dovolateľom tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých
podľa jeho názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy niţších stupňov, môţe mať (prípadne)
dopad na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, ţe súdy (prípadne) z takýchto
skutkových zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.,
a teda ani prípustnosť dovolania ţalovaného podľa tohto ustanovenia.
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je ale
viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie
účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí
uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),
nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. V prejednávanej veci nevykonaním ţalovaným
navrhovaného dokazovania preverenia správnosti fakturácie ceny diela nedošlo k odňatiu jeho
moţnosti konať pred súdom.
Dovolateľ tieţ namieta, ţe napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Pod túto
námietku treba zahrnúť jeho argumentáciu, ţe odvolací súd sa dôsledne nezaoberal jeho
odvolacími tvrdeniami. Pokiaľ ţalovaný namieta, ţe mu bolo odopreté právo na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03),
a pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, dovolací súd uvádza, ţe
právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou,
ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV.
ÚS 163/08).
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma
sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Aj podľa názoru dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania,
z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z toho a zároveň
poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí,
dovolací súd dospel k záveru, ţe právo ţalovavaného na riadne odôvodnenie porušené
nebolo.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen zhrnutie podstatných odvolacích
námietok ţalovaného, odkaz na právnu úpravu, ale aj ich primerané právne posúdenie.
Odvolací súd sa osobitne zaoberal kaţdou odvolacou námietkou a vysvetlil z akých hľadísk
tieto povaţuje za nedôvodné. V podrobnostiach dovolací súd odkazuje na dôvody
odvolacieho rozsudku v spojení so skutkovými zisteniami a závermi súdu prvého stupňa.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu (aj v nadväznosti na ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa)
v potrebnej miere vysvetľuje, čo povaţoval odvolací súd za rozhodujúce, ţe totiţ nič z toho,
čo ţalovaný v prejednávanej veci povaţoval za rozhodujúce, či podstatné z hľadiska zbavenia
sa povinnosti zaplatiť cenu diela, sa nepreukázalo ako dôvodné.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovaného v zmysle § 238 O.s.p. procesne
neprípustné a ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je
dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa
zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania,
ktorá spočíva v odmene advokátke za jeden úkon právnej sluţby, ktorý poskytla ţalobcovi
vypracovaním vyjadrenia z 15. februára 2010 k dovolaniu ţalovaného (§ 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
sluţieb, ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby
určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 320,32 €, čo s náhradou výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu
[§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 €)] predstavuje spolu 327,53 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová