Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obţalovaného T. T. a spol. pre

trestný čin skrátenia dane v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. v znení

účinnom do 1. septembra 1999 a iné na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2010 v Bratislave

rozhodol o odvolaní krajského prokurátora v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 25. novembra 2008, sp. zn.

t a k t o :

Podľa , v znení účinnom do 1. januára 2006 sa

napadnutý rozsudok z r u š u j e.

Podľa sa vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. novembra 2008, sp. zn. boli

obţalovaní T. T. a M. Ţ. podľa oslobodení spod obţaloby prokurátora

Krajskej prokuratúry v Košiciach pre skutok právne posúdený u obţalovaného T. T. ako

pokus trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 8 ods.

1, § 124 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. septembra 1999 v jednočinnom

súbehu s pokusom trestného činu skrátenia dane podľa § 8 ods. 1, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.

v znení účinnom do 1. septembra 1999 a s pokusom trestného činu skrátenia poplatkov a im

podobných dávok podľa § 8 ods. l, § 148b Tr. zák. v znení účinnom do 1. septembra 1999

a u obţalovaného M. Ţ. ako účastníctvo na pokuse trestného činu porušovania predpisov

o obehu tovaru v styku s cudzinou vo forme pomoci podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. c/,

§ 124 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1.septembra 1999, v jednočinnom

súbehu s účastníctvom na pokuse trestného činu skrátenia dane vo forme pomoci podľa § 8

ods. 1, § 10 ods. 1 písm. c/, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. septembra

1999 a účastníctvom na pokuse trestného činu skrátenia poplatkov a im podobných dávok

2

vo forme pomoci podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. c/, § 148b Tr. zák. v znení účinnom do 1.

septembra 1999, ktorej trestnej činnosti sa podľa obţaloby mali dopustiť na tom skutkovom

základe, ţe

obţalovaný T. T., ako majiteľ a zároveň konateľ firmy N., s.r.o., ul. T., P., dňa

24. marca 1998 v dopoludňajších hodinách na Colnom úrade, Čierna nad Tisou, pobočka

Michalovce, podal návrh na colné prejednanie 28 800 litrov tovaru deklarovaného ako

potravinárska esencia s číselným kódom X., naloţeného na ţelezničnom vagóne č. X.

a odoslaného z firmy P.P.., B., A., B. K. pre jeho firmu N., s.r.o., P. do M., hoci vedel,

ţe vo vagóne je naloţených 28 800 litrov potravinárskeho liehu, čím by skrátil clo vo výške

767 566, - Sk, spotrebnú daň z liehu vo výške 6 638 976,- Sk, dovoznú priráţku

vo výške 39 651,- Sk a daň z pridanej hodnoty vo výške 1 895 023,- Sk, všetko ku škode

Slovenskej republiky, zastúpenej Colným úradom. Čierna nad Tisou, pričom obţalovaný M.

Ţ. ako spolumajiteľ a zároveň konateľ firmy D., s.r.o., S., dňa 23. marca 1998

po predchádzajúcej dohode s obţalovaným T. T. zabezpečil prepravu 28 800 litrov

deklarovaných ako potravinárska esencia, naloţených na ţelezničnom vagóne č. X. pre firmu

R., s.r.o., S., ul. V., tým ţe objednal jej prevezenie vo firme D., s.r.o., M., na deň

24. marca 1998, za ktorú zaplatil zálohu 4.700,- Sk, hoci vedel, ţe namiesto esencie mal byť

prepravený nelegálne dovezený potravinársky lieh, k čomu však nedošlo. pretoţe lieh bol

colnými orgánmi zaistený a následne zlikvidovaný.

Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor krajskej prokuratúry v Košiciach odvolanie

ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25. novembra 2008 bezprostredne po vyhlásení

oslobodzujúceho rozsudku, ktoré neskôr písomne odôvodnil.

Odvolateľ konkrétne poukazuje na okolnosť, ţe doţiadaním do B. bola zistená

objektívna nemoţnosť získať údaje potrebné na zabezpečenie výsluchu osoby menom „T.“.

Rekapituluje skutkové závery krajského súdu a v nadväznosti na to dochádza k záveru, ţe

okruh „pašerákov“ liehu zo zahraničia nebo zistený, bol však zistený jeho konečný článok

v podobe osôb obţalovaných T. a Ţ.. Vyjadruje záver o nedôveryhodnosti obrany

obţalovaného T. súvisiacej s v priebehu súdneho konania predloţenou zmluvou o uzavretí

budúcej zmluvy, a to v nadväznosti na výpovede svedkov Š. a R.. Odporuje skutkovému

záveru krajského súdu, ţe k Ţ. stornovaniu prepravy tovaru došlo ešte predtým, ako bol

zistený skutočný obsah zásielky a má za to, ţe obţalovaného T. usvedčuje aj výpoveď

colníka U..

3

Na základe uvedeného navrhuje, aby najvyšší súd podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/

(účinného do 1. januára 2006) zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

, z 25. novembra 2008 a podľa vec vrátil krajskému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší sú ako odvolací súd v zmysle v znení účinnom

do 1. januára 2006 (ďalej len ), keďţe nezistil dôvod na rozhodnutie podľa ods.

1 alebo ods. 3 preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať odvolanie, i správnosť

postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli

odvolaniami vytýkané. Preskúmal takto rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a zistil,

ţe odvolanie krajského prokurátora v Košiciach je dôvodné, aj keď sa s ním obsahovo

nestotoţnil v celom rozsahu (ako je uvedené ďalej).

Rozsudok má chyby spočívajúce v nejasnosti jeho skutkových zistení, krajský súd

sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 258 ods. 1 písm. b/

), taktieţ vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci

je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie pred odvolacím súdom by znamenalo

nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa ( ).

Preto najvyšší súd napadnutý rozsudok podľa uvedených ustanovení zrušil v celom

rozsahu a podľa vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí, keďţe bolo zrejmé, ţe vadu

nemoţno odstrániť na verejnom zasadnutí ( ).

Pokiaľ ide o procesné chyby, vytýkané konaniu na súde prvého stupňa v uznesení

najvyššieho súdu zo 7. júna 2006, sp. zn. , tieto boli v podstate odstránené tým,

ţe výpovede svedkov (z prípravného konania), ktorých bolo potrebné vypočuť pred súdom,

boli čítané na hlavnom pojednávaní len v prípade zistenia ich nedosaţiteľnosti.

Vyskytli sa síce nedostatky nesprávneho označenia pouţitého ustanovenia Trestného

poriadku (§ 211 ods. 1 písm. a/ namiesto § 211 ods. 2 písm. b/ u svedkov Č. a J. na čl. 2295),

4

tieto majú však rýdzo formálny charakter ( chyby zápisnice), keď je zrejmé, ţe obsahovo bolo

pouţité správne ustanovenie.

Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu bol zase na základe vyššie uvedeného

uznesenia zabezpečený a čítaný spisový materiál príslušných colných orgánov, výsluchmi

svedkov aj listinnými dôkazmi boli skúmané s negatívnym výsledkom platby v prospech

dotknutých rakúskych a B. obchodných spoločností alebo výber hotovosti v príslušnej sume,

taktieţ existencia firmy R., s.r.o. S., niektorí svedkovia boli dopočutí ohľadom odvolacím

súdom označených okolností.

K doplneniu dokazovania však nedošlo dôsledne vo vzťahu k obţalovaným predloţenej

zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, na čo reaguje odôvodnenie tohto uznesenia v jeho

nasledujúcom obsahu.

Pokiaľ ide potom o meritórne rozhodnutie v prejednávanej veci, platí nasledovné:

Podstatnou chybou napadnutého rozhodnutia je, ţe sa krajský súd dostatočne

nevysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania tak, aby úvahy, ktorými sa pri

hodnotení dôkazov spravoval boli jednak preskúmateľné a jednak nevyvolávali pochybnosti

o jeho skutkových zisteniach – v tomto prípade negatívnych, teda v smere finálneho záveru

o nedokázaní spáchania skutku obţalovanými.

Takýto rezultát, právne zodpovedajúci dôvodu oslobodenia podľa § 226 písm. c/

totiţ vychádza z premisy, ţe sa ţalovaný skutok stal a je trestným činom, avšak

výsledky dokazovania vyvolávajú pochybnosť, či tento čin spáchal obţalovaný, alebo iná

osoba (poprípade je dokázané, ţe obţalovaný predmetný čin nespáchal).

Pokiaľ ide o obţalovaného T., z vykonaných dôkazov, najmä svedeckej výpovede

colníka U. a okolností zadrţania T. v M. je zrejmé, ţe ako konateľ obchodnej spoločnosti N.

s.r.o. predloţil colným orgánom doklady (nákladný list CIM 1, faktúru zo 14. marca 1998

a predbeţné colné vyhlásenie DV1), ktorými deklaroval charakter a colnú hodnotu

dováţaného tovaru v rozpore so skutočnými reáliami, zistenými následnou fyzickou

kontrolou, bez ktorej (kontroly) by firma, pre ktorú bol tento materiál dovezený získala

v rozpore s príslušnými právnymi predpismi faktickú úľavu na štátu odvádzaných finančných

5

poloţkách, ako bola kompetentnými orgánmi (v hodnote rozdielu oproti so zákonom

súladnému stavu) vyčíslená.

Textácia odôvodnenia rozsudku vyznieva v tom smere, ţe obţalovaný zamýšľal doviezť

a teda aj objednal iný tovar, ktorý zo svojho hľadiska pravdivo colne deklaroval a teda

nevedel, ţe v skutočnosti je obsahom ţelezničného vagóna iná dodávka, konkrétne lieh. Ako

k tomu došlo nie je zistené, zrejme však v tejto záleţitosti zohral významnú rolu zástupca

firmy C. T., pre konanie nedostupný T..

Takýto dôkazný záver by mal podmieňovať oslobodenie obţalovaného spod obţaloby

podľa , a to nie pre nedokázanie spáchania činu obţalovaným,

ale pre nedostatok subjektívnej stránky, v tomto prípade úmyslu, bez ktorej niet

trestnoprávnej zodpovednosti ( skutok nie je trestným činom).

Či uţ súd prvého stupňa dospel k vyššie uvedenej konštatácii, alebo ku pochybnostiam

o osobe páchateľa (tak ako dôvod oslobodenia právne zadefinoval), nie je takýto jeho záver

presvedčivý, ním prezentovanými úvahami dostatočne podloţený a z doteraz vykonaného

dokazovania nevyplýva.

Tu je potrebné predoslať, ţe krajský súd má právo a povinnosť hodnotiť dôkazy podľa

svojho vnútorného presvedčenia v zmysle , čo aj opakovane u oboch ním

vyhlásený oslobodzujúcich rozsudkov v tomto konaní učinil. Ak sa ale toto jeho hodnotenie

rozchádza s hodnotením dôkazov odvolacím súdom a odporuje mu, nemôţe v konečnom

dôsledku uspieť. To vyplýva zo vzťahu medzi prvostupňovým a odvolacím konaním,

v prípade oslobodzujúceho rozsudku sa však zároveň uplatňuje postup upravený v § 259 ods.

4 písm. a/ (rovnako v súčasne účinného ),

umoţňujúci vţdy podať odvolanie neprávoplatne odsúdenému obţalovanému.

Keďţe, ako uţ bolo uvedené, odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo vzťahu

k posúdeniu viny obţalovaného T. nepresvedčivé a rozsudok je v tomto smere sčasti

nepreskúmateľný, je potrebné upriamiť pozornosť krajského súdu na niektoré dôkazné

momenty a súvislosti.

Situácia, keď bol na ţelezničnú stanicu v M. dovezený iný neţ obţalovaným T.

predbeţne colne deklarovaný a aj inak dokladovaný materiál bola nepochybne vyvolaná aj

6

činnosťou ďalších osôb, pôsobiacich v zahraničí, najmä pokiaľ ide o „T.“. zástupcu firmy C.

E.. T. (ďalej len C.), ktorá tovar vo firme D. S. H. (ďalej len S.) zakúpila. Menovaný aj zadal

prepravnej firme F. B. (ďalej len F.) pokyny na prepravu materiálu, zakúpeného firmou C. vo

firme S. na Slovensko, a to konkrétne pre firmu N. Zároveň zadal aj pokyn, aby na

nákladnom liste (prvotný CIM 1 na č.l. 129, resp. 247) bola ako príkazca uvedená firma P.,

Inc. (teda nie C.), ktorú v prepravnej firme vôbec nepoznali (výpoveď svedka C. a ním

predloţené ručne písané pokyny na č.l. 248).

V nákladnom liste pre druhú fázu prepravy z Rakúska na Slovensko, vystavenom

sesterskou firmou B. firmy F., firmou F. W. (č.l. 26) je uţ uvedené aj číslo a dátum vystavenia

faktúry f. P. (č.l. 23, resp. 24). Oba tieto doklady (resp. ich kópie) predloţil obţalovaný T.

24. marca 1998 v M. colníkovi Colného úradu Čierna nad Tisou, pobočka Michalovce U.

spolu s deklaráciou colnej hodnoty DV 1 (č.l. 1661), keď na naposledy uvedenom doklade

je uvedený ako predávajúci tieţ f. P..

Pokiaľ ide o faktúru firmy P. (ktorá tovar nevyrobila ani u výrobcu nezakúpila),

okolnosti jej pôvodu sú objasnené na základe právnej pomoci B. justičných orgánov

výpoveďou svedka V., riaditeľa spoločnosti. Faktúra ním bola 14. marca 1998 vystavená

a odovzdaná obţ. T. v sídle firmy v B., keď tento prezentoval záujem firmy N. o nákup

jedlého oleja (ako bol tovar svedkom vo výpovedi označený) a mala byť ako podmienka

vzájomne dohodnutej dodávky predbeţne uhradená. Na základe telefonického odrieknutia

obchodu obţalovaným T. o niekoľko týţdňov potom nebola faktúra účtovne spracovaná

a svedok V. o jej skutočnom pouţití nič nevedel.

Faktúra konkrétne znie na zmes aromatickej látky v mnoţstve 2880 l, balenej

v mnoţstvách 120x240 l, čo zodpovedá dokladom získaným na základe právnej pomoci

poskytnutej rakúskymi orgánmi (č.l. 208 - 210) a B. orgánmi (č.l. 273 resp. 307-308, 274

resp. 309, 275 resp. 310 v súvislosti s výpoveďou sv. P. a čl. 287 resp. 320 v súvislosti

s výpoveďou sv. H.). Výrobcom však podľa týchto dokladov bola f. S. a u výrobcu tovar

zakúpila f. C., teda v zhode s výpoveďou sv. V. bez akejkoľvek účasti f. P..

Produkt bol z hľadiska colného sadzobníka označený aj výrobcom (S.) kódom X. (č.l.

274), tak ako to zodpovedá faktúre f. P., nie však fyzickej kontrole slovenských colných

orgánov po dovoze (správne označenie malo byť dané kódom X., ako to vyplýva zo

stanoviska Colného riaditeľstva SR na č.l. 1665, keďţe išlo o potravinársky lieh).

7

Evidentne teda došlo k manipulácii, ktorej výsledkom bolo nesprávne označenie nielen

na územie SR dovezenej látky (zrejme za účasti samotného výrobcu, čomu zodpovedajú údaje

Colného úradu v rozhodnutí na č.l. 709-710), ale aj pri označení fakturujúceho vývozcu, keď

na rozdiel od colne zabezpečenej nakládky v B. bolo výsledkom postupného vystavovania

dokladov počas prepravy a dopĺňania, resp. zámeny údajov v nich konečné deklarovanie

takéhoto (nepravého) postavenia f. P. (ako predávajúceho).

Pokiaľ ide o výrobcu (S.), tento bol slovenskými orgánmi identifikovaný aţ na základe

ţiadostí o právnu pomoc (a jej následným poskytnutím) a správou národnej ústredne Interpol

v priebehu trestného konania.

Na týchto manipuláciách participovala nepochybne uţ uvedená a bliţšie nestotoţnená

osoba vystupujúca pod menom T. a v tom je potrebné s krajským súdom súhlasiť (zároveň aj

s tézou, vyjadrenou v záverečnej reči a odvolaní prokurátora v tomto zmysle, ţe na operácii

dovozu vedome spolupracovali aj iné osoby).

Bude sa však súd prvého stupňa musieť vysporiadať s otázkou, ako by mohla byť takáto

činnosť menovaného (T.) pri konkrétnej dodávke moţná bez spolupráce obţalovaného T.,

ktorého firmu N. T. označil za príjemcu tovaru a zároveň zabezpečil falošné označenie

predávajúceho v sprievodných dokladoch na účel colného vybavenia dodávky pri dovoze. Do

toho totiţ vo vyššie uvedených súvislostiach zapadá faktúra f. P., ktorou disponoval

obţalovaný T. po jej osobnom a časovo aktuálnom získaní na základe objednávky voči

dotknutej firme (14. marca 1998). Túto faktúru predloţil 24. marca 1998 na colnici

v M. spolu s nákladným listom (a v zhode údajov s týmto dokladom), avšak v rozpore so

skutočným obsahom dodávky a objednávku voči f. P. o niekoľko týţdňov telefonicky zrušil

(tu je potrebné uviesť, ţe po zadrţaní súvisiacom so vznesením obvinenia 24.marca.1998 bol

obţalovaný prepustený na slobodu).

Ak by boli brané do úvahy údaje zistené administratívou pomocou v sústave colných

orgánov (č.l. 2214, resp. 2500), faktúru dokonca vo f. P. priamo zabezpečil „A.“.

sprostredkovateľ C. (T.), teda k obţ. T. sa dostala jeho prostredníctvom. Táto okolnosť

v kontexte ostatných dôkazných informácií by tieţ nečinila negatívny záver o vine

obţalovaného T. presvedčivým.

8

Okolnosti súvisiace s neoprávnene pouţitou, resp. (po jej stornovaní) fiktívnou faktúrou

krajský súd síce v odôvodnení rozsudku pri rekapitulácie obsahu vykonaných dôkazov sčasti

uvádza, avšak pri rozhodovaní a v skutkovo - hodnotiacich úvahách ich nezohľadňuje a

nevysporiadava sa s nimi, a to napriek tomu, ţe na ne bol upozornený uţ v zrušujúcom

uznesení najvyššieho súdu zo 7. júna 2006. To platí i o vyjadrení obţalovaného pred

colníkom U. po oznámení, ţe bude vykonaná kontrola, keď sa mal pýtať na následky jej

zistení pre prípad, ţe by v sudoch nebola esencia, ale lieh.

Skutok je formulovaný v obţalobe v podobe podania návrhu obţalovaným T. na colné

prejednanie predmetného tovaru ako tovaru iného neţ dokladovo dokumentovaného

charakteru, a to v úmysle skrátiť clo, spotrebnú daň, daň s pridanej hodnoty a dovoznú

priráţku. Z tohto hľadiska je podstatné vyvodiť z vykonaných dôkazov pozitívny alebo

negatívny záver o vedomosti obţalovaného o rozpore ním deklarovaných údajov so

skutočným obsahom zásielky, ktorá (vedomosť) je podľa obţalobnej koncepcie daná

a konanie obţalovaného motivované finančnou úsporou oproti legálnemu colnému

a daňovému reţimu.

Nie je však nevyhnutné (a ani súčasťou ţalovaného skutku) zisťovanie, či bol tovar

označený iným neţ príslušným kódom uţ pri výrobe, alebo či bol počas prepravy zamenený

a ako takýto postup zabezpečil T. (ako o tom uvaţuje napadnutý rozsudok v odôvodnení na

č.l.19). Ţalované trestné činy môţu byť obţalovaným T. v hore uvedenom kontexte spáchané

aj bez jeho účasti na nevyhnutných prípravných manipuláciách a bez jeho vedomosti o ich

konkrétnom priebehu. Z hľadiska ţalovaného skutku je totiţ (viď vyššie) relevantné colné

konanie, resp. účasť na ňom so strany dovozcu (resp. fyzickej osoby ako zástupcu dovozcu,

ak je dovozcom právnická osoba), čo má zároveň v trestnoprávnych súvislostiach aj popísaný

aspekt subjektívnej stránky (na rozdiel od uţ colnými orgánmi vyvodenej

administratívnoprávnej zodpovednosti voči právnickej osobe – dovozcovi – N. s.r.o.).

Vyššie naznačené dôkazné súvislosti (účasť obţalovaného na zabezpečovaní dokladov

o iných neţ nastalých skutočnostiach a previazanosť s konaním T.) môţu v nadväznosti na

uvedené okolnosti krajskému súdu pri zisťovaní skutkového stavu a v úvahách o subjektívnej

stránke konania obţalovaného T. napomôcť.

Vo vzťahu k obţalovanému Ţ. je potrebné súhlasiť s podstatou rozhodnutia krajského

súdu, opäť však nie s právnou špecifikáciou dôvodu oslobodenia obţalovaného

9

a k tomu zodpovedajúcim záverom úvah, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval

pri hodnotení dôkazov.

Ak krajský súd uzatvára, ţe nebolo preukázané protiprávne konanie obţalovaného

za skutok, ktorý sa mu v obţalobe kladie za vinu (č.l. 20 ods. 3 napadnutého rozsudku),

zodpovedá to dôvodu oslobodenia podľa (nedokázanie nastania

skutku).

Podľa výpovede samotného obţalovaného Ţ. (čítanej na hlavnom pojednávaní) však

menovaný naozaj 23. marca 1998 objednal vo firme D. s.r.o. prepravu tovaru, prvotne

dováţaného pre firmu N., a to podľa jeho objednávky pre firmu R. s.r.o.

do S., ul. V. na deň 24. marca 1998 a zaplatil zálohu 4700,- Sk. Mal takto však konať

za okolností, ktoré sú popísané v jeho výpovedi, čoho podstatnou súčasťou je skutočnosť,

ţe na dovoze nebol nijako zainteresovaný, s obţalovaným T. dohodnutý a o nesprávnom

colnom deklarovaní tovaru nič nevedel.

Podľa charakteru činnosti firmy D. s.r.o., v ktorej sa obţalovaný stal začiatkom roka

1998 spoločníkom, jej sídla v S., v súvislosti s neexistenciou firmy R. s.r.o., pre ktorú mala

byť zásielka po jej colnom vybavení dopravená práve do S. na fiktívnu adresu a z ďalších

dôkazov moţno vyvodiť záver, ţe obrana obţalovaného, spočívajúca v tvrdení o ţiadosti

obţalovanému len z videnia známeho Ukrajinca o zabezpečenie prepravy (navyše) dţúsov

z M. do S. nie je vierohodná.

Nie je však moţné súhlasiť s právnym názorom obţaloby, ţe konanie v nej popísané

je účastníctvom formou pomoci na trestných činoch (resp. ich pokusoch), kladených za vinu

obţalovanému T. (teda podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 8 ods. 1 k § 124 ods. 1, 2 písm. b/, § 148

ods. 1, ods. 5 a § 148b Tr. zák. v znení účinnom do 31. augusta 1999).

Trestná činnosť obţalovaného T. má spočívať (ako uţ bolo uvedené) vo vedome

nepravdivom deklarovaní dováţaného tovaru pri jeho colnom vybavení, a to v úmysle

nesplniť zákonné platobné povinnosti voči štátu.

Konanie obţalovaného Ţ. (spočívajúce v objednávke prepravy dovezeného tovaru na

kritické miesto) je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súvisiace s spôsobením

menovaného vo firme D. s.r.o. (tak ako na tieto súvislosti upozorňuje aj obţaloba) logicky

10

vysvetliteľné úmyslom zakúpiť prostredníctvom obţ. T. (s alebo bez oficiálneho, teda

zmluvného a účtovného vykázania tohto nákupu) dovezený lieh a ďalej ho spracovať alebo

odpredať. Na takýto záver poukazujú aj výpovede svedkov A. (firma D. nakupovala vstupné

komponenty s cudziny a po spracovaní sa alkohol vyváţal prevaţne bývalých štátov

Sovietskeho Zväzu) a ďalších svedkov (č.l. 604 – 621).

Obţaloba verbálno-právne charakterizuje Ţ. účastníctvo na pokuse trestných činov

kladených v tomto vývojovom štádiu za vinu obţalovanému T. formuláciou „poskytol inému

pomoc na spáchanie konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k

dokonaniu trestného činu, najmä sľubom prispieť po trestnom čine a ktorého sa dopustil

v úmysle skrátiť clo, daň, resp. poplatok“. ktorá (formulácia) je odvodená od znenia §10 ods.

1 písm. c/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

Uvedená právna charakteristika však konaniu obţalovaného Ţ. nezodpovedá. Ak

menovaný mienil (sám alebo za účasti iných osôb) nadviazať na dovoz liehu po jeho

(zo strany T. kamuflovanom) colnom vybavení následným spracovaním, ďalším predajom

alebo iným podobným vyuţitím, nie je pomocníkom pri pokuse trestných činov porušovania

predpisov o obehu tovarov v styku s cudzinou, skrátenia dane a skrátenia poplatkov a im

podobných dávok podľa v znení účinnom v čase spáchania činu (t.j. v znení

účinnom do 1. septembra 1999). Táto ním (nepochybne) plánovaná aktivita nie je totiţ totiţ

sľubom prispieť po čine, ako ho má na mysli vyššie uvedené ustanovenie o účastníctve

formou pomoci. Môţe byť len s obţ. T. vopred dohodnutou obchodnou spoluprácou (následná

kúpa) po samostatnom spáchaní činu ( úmyselne nesprávnom colnom a daňovom deklarovaní

pri dovoze tovaru) jeho priamym páchateľom.

Nemoţno za takýchto okolností ani konštatovať pomoc pri spáchaní trestného činu

(pokusu) formou utvrdzovania v predsavzatí, keďţe dovoz colne a daňovo podhodnoteného

liehu evidentne nie je z hľadiska dovozcu motivačne viazaný na konkrétnu osobu tuzemského

odberateľa.

Keďţe obţalobou nie je v rámci ţalovaného skutku tvrdená (a ani z vykonaných

dôkazov nevyplýva) ani ţiadna iná priama alebo nepriama spolupráca obţ. Ţ.

na činnostiach obţ. T. súvisiacich s podaním návrhu na colné prejedanie dovezeného tovaru,

nejde ani o inú neţ vyššie charakterizovanú formu pomoci pri spáchaní pokusu trestných

činov podľa § 124, § 148 a § 148b Tr. zák. v príslušnom znení.

11

Z hľadiska podstaty riešenej otázky teda moţno spresniť, ţe konanie obţalovaného Ţ.

ani nemalo podľa popisu skutku v obţalobe smerovať ku skráteniu cla, dane a dovoznej

priráţky (na rozdiel od obţalobou pouţitej právnej kvalifikácie u jeho osoby).

Mal len zabezpečovať následnú prepravu tovaru a len to mu je v rámci ţalovaného skutku

kladené za vinu.

Trestným činom by automaticky bola obţalobou popísaná manipulácia (príprava

prevozu), len ak by išlo o omamné a psychotropné látky alebo v niektorých iných prípadoch,

osobitne postihovaných ustanoveniami osobitnej časti (samozrejme tieţ pri

danosti vedomostnej zloţky subjektívnej stránky konania páchateľa).

Nemôţe ísť ani o trestný čin podielnictva podľa § 251 Tr. zák. v znení účinnom v čase

spáchania činu, keďţe dovezený lieh nie je vecou, získanou trestným činom spáchaným inou

osobou, podobne trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 Tr. zák.

v tomto znení, keďţe nejde o vec, ktorá je príjmom z trestného činu. Trestná činnosť

zodpovedajúca skutku obsiahnutému v obţalobe totiţ nespočíva v (zo strany obţalovaného

T.) nelegálnom získaní tovaru, ktorého ďalšiu prepravu obţalovaný Ţ. objednal

(a to ani formou jeho pašovania, teda skrytého dovozu na územie Slovenskej republiky).

Je osobitnou formou podvodu, a to prostredníctvom uvedenia do omylu príslušných orgánov

štátu pri podaní návrhu na colné prejedanie predmetu dovozu, smerujúcou ku skráteniu dane,

cla a dovoznej priráţky na úkor tomu zodpovedajúceho príjmu štátu, čo naopak v rozsahu

skrátenia vytvára majetkový prospech dovozcu (v prejednávanej veci v štádiu pokusu).

Skutok, pre ktorý bola podaná obţaloba nie je za týchto skutkových okolností

u obţalovaného Ţ. trestným činom

Ako uţ bolo uvedené, najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa

vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Bude povinnosťou krajského súdu postupovať v ďalšom priebehu konania podľa § 264

ods. 1

12

Podľa tohto ustanovenia súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejedania

a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací

súd, a je povinný vykonať úkony a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Vo vzťahu k potrebe vykonania dôkazov v ďalšom priebehu konania potom platí,

ţe naozaj by bolo márnym a teda neefektívnym predlţovaním konania pokúšať sa o výsluch

uţ zmieneného T.. Dôkazné závery je potrebné a moţné vyvodiť a vo veci samej rozhodnúť

aj bez vypočutia tejto osoby.

Bude však potrebné splniť predchádzajúcim uznesením odvolacieho súdu zadaný

dôkazný pokyn, týkajúci sa zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, predloţenej obţalovaným

T.. Opäť sa uţ však nejaví ako efektívne znásobovať dotazy na pobyt svedka Ľ. B.. Namiesto

toho je potrebné vyţiadať oznámenie od firmy C. F. a.s., (právneho nástupcu J. S. F. a.s.),

či túto zmluvu evidujú, či sa v predmetnom čase javila z ich strany potreba zabezpečiť takéto

mnoţstvo esencie do cukríkov a čokolád, na ktoré zmluva z 2. marca 1998 znie (30 000

litrov), do ktorej prevádzky (konkrétne na východnom Slovensku, kam prepravne smerovala)

a akým spôsobom ju potom zabezpečili, taktieţ či si takéto esencie ich firma v cudzine

zabezpečovala prostredníctvom tuzemských sprostredkovateľov a či to patrilo do pôsobnosti

Ing. B. (ktorý je na zmluve označený ako obchodný riaditeľ a v oznámení na č.l. 2262 ako

riaditeľ logistiky a materiálneho managmentu).

Najvyšší súd sám dokazovanie nedoplnil, nakoľko by to znamenalo nahrádzanie

činnosti súdu prvého stupňa ( ), najmä vzhľadom na okolnosť,

ţe vo vyššie uvedenom smere bolo potrebné doplniť dokazovanie uţ po zrušení

predchádzajúceho rozsudku v tejto veci. Zároveň bol najvyšší súd viazaný obmedzením podľa

(nemoţnosť, aby odvolací súd mohol po doplnení dokazovania

uznať vinu po predchádzajúcom oslobodení rozsudkom súdu prvého stupňa).

Platí tieţ, ţe z hľadiska dokazovania obţalobného skutku, ktoré je potrebné doplniť

a v súhrnne vyhodnotiť nie je moţné o osobách obţalovaných rozhodovať samostatne,

a to pre prípad zmeny skutkových zistení v ďalšom priebehu dokazovania (vo vzťahu

k obţalovanému Ţ. to prakticky prichádza do úvahy v prípade, ak by sa obţalovaný T.

rozhodol na hlavnom pojednávaní vypovedať, na čo má právo, uplatnenie ktorého

mu je zo strany súdu vţdy potrebné umoţniť).

13

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 7. septembra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková