Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f62/390774.c072ff.pdf
PDF · 149.4 KB
No categories available
2To/1/2009
Najvyšší súd 2 To 1/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obţalovaného T. T. a spol. pre
trestný čin skrátenia dane v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. v znení
účinnom do 1. septembra 1999 a iné na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2010 v Bratislave
rozhodol o odvolaní krajského prokurátora v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 25. novembra 2008, sp. zn. 3 T 13/2002
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa
napadnutý rozsudok z r u š u j e.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. novembra 2008, sp. zn. 3 T 13/02 boli
obţalovaní T. T. a M. Ţ. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod obţaloby prokurátora
Krajskej prokuratúry v Košiciach pre skutok právne posúdený u obţalovaného T. T. ako
pokus trestného činu porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 8 ods.
1, § 124 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. septembra 1999 v jednočinnom
súbehu s pokusom trestného činu skrátenia dane podľa § 8 ods. 1, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.
v znení účinnom do 1. septembra 1999 a s pokusom trestného činu skrátenia poplatkov a im
podobných dávok podľa § 8 ods. l, § 148b Tr. zák. v znení účinnom do 1. septembra 1999
a u obţalovaného M. Ţ. ako účastníctvo na pokuse trestného činu porušovania predpisov
o obehu tovaru v styku s cudzinou vo forme pomoci podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. c/,
§ 124 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1.septembra 1999, v jednočinnom
súbehu s účastníctvom na pokuse trestného činu skrátenia dane vo forme pomoci podľa § 8
ods. 1, § 10 ods. 1 písm. c/, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. septembra
1999 a účastníctvom na pokuse trestného činu skrátenia poplatkov a im podobných dávok
2
vo forme pomoci podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. c/, § 148b Tr. zák. v znení účinnom do 1.
septembra 1999, ktorej trestnej činnosti sa podľa obţaloby mali dopustiť na tom skutkovom
základe, ţe
obţalovaný T. T., ako majiteľ a zároveň konateľ firmy N., s.r.o., ul. T., P., dňa
24. marca 1998 v dopoludňajších hodinách na Colnom úrade, Čierna nad Tisou, pobočka
Michalovce, podal návrh na colné prejednanie 28 800 litrov tovaru deklarovaného ako
potravinárska esencia s číselným kódom X., naloţeného na ţelezničnom vagóne č. X.
a odoslaného z firmy P.P.., B., A., B. K. pre jeho firmu N., s.r.o., P. do M., hoci vedel,
ţe vo vagóne je naloţených 28 800 litrov potravinárskeho liehu, čím by skrátil clo vo výške
767 566, - Sk, spotrebnú daň z liehu vo výške 6 638 976,- Sk, dovoznú priráţku
vo výške 39 651,- Sk a daň z pridanej hodnoty vo výške 1 895 023,- Sk, všetko ku škode
Slovenskej republiky, zastúpenej Colným úradom. Čierna nad Tisou, pričom obţalovaný M.
Ţ. ako spolumajiteľ a zároveň konateľ firmy D., s.r.o., S., dňa 23. marca 1998
po predchádzajúcej dohode s obţalovaným T. T. zabezpečil prepravu 28 800 litrov
deklarovaných ako potravinárska esencia, naloţených na ţelezničnom vagóne č. X. pre firmu
R., s.r.o., S., ul. V., tým ţe objednal jej prevezenie vo firme D., s.r.o., M., na deň
24. marca 1998, za ktorú zaplatil zálohu 4.700,- Sk, hoci vedel, ţe namiesto esencie mal byť
prepravený nelegálne dovezený potravinársky lieh, k čomu však nedošlo. pretoţe lieh bol
colnými orgánmi zaistený a následne zlikvidovaný.
Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor krajskej prokuratúry v Košiciach odvolanie
ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25. novembra 2008 bezprostredne po vyhlásení
oslobodzujúceho rozsudku, ktoré neskôr písomne odôvodnil.
Odvolateľ konkrétne poukazuje na okolnosť, ţe doţiadaním do B. bola zistená
objektívna nemoţnosť získať údaje potrebné na zabezpečenie výsluchu osoby menom „T.“.
Rekapituluje skutkové závery krajského súdu a v nadväznosti na to dochádza k záveru, ţe
okruh „pašerákov“ liehu zo zahraničia nebo zistený, bol však zistený jeho konečný článok
v podobe osôb obţalovaných T. a Ţ.. Vyjadruje záver o nedôveryhodnosti obrany
obţalovaného T. súvisiacej s v priebehu súdneho konania predloţenou zmluvou o uzavretí
budúcej zmluvy, a to v nadväznosti na výpovede svedkov Š. a R.. Odporuje skutkovému
záveru krajského súdu, ţe k Ţ. stornovaniu prepravy tovaru došlo ešte predtým, ako bol
zistený skutočný obsah zásielky a má za to, ţe obţalovaného T. usvedčuje aj výpoveď
colníka U..
3
Na základe uvedeného navrhuje, aby najvyšší súd podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/
Tr. por. (účinného do 1. januára 2006) zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
3 T 13/2002, z 25. novembra 2008 a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil krajskému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší sú ako odvolací súd v zmysle § 252 Tr. por. v znení účinnom
do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.), keďţe nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 253 ods.
1 alebo ods. 3 Tr. por. preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať odvolanie, i správnosť
postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli
odvolaniami vytýkané. Preskúmal takto rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a zistil,
ţe odvolanie krajského prokurátora v Košiciach je dôvodné, aj keď sa s ním obsahovo
nestotoţnil v celom rozsahu (ako je uvedené ďalej).
Rozsudok má chyby spočívajúce v nejasnosti jeho skutkových zistení, krajský súd
sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 258 ods. 1 písm. b/
Tr. por.), taktieţ vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci
je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie pred odvolacím súdom by znamenalo
nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa (§ 258 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
Preto najvyšší súd napadnutý rozsudok podľa uvedených ustanovení zrušil v celom
rozsahu a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd rozhodoval na neverejnom zasadnutí, keďţe bolo zrejmé, ţe vadu
nemoţno odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 263 ods. 1 písm. b/ Tr. por.).
Pokiaľ ide o procesné chyby, vytýkané konaniu na súde prvého stupňa v uznesení
najvyššieho súdu zo 7. júna 2006, sp. zn. 2 To 18/2005, tieto boli v podstate odstránené tým,
ţe výpovede svedkov (z prípravného konania), ktorých bolo potrebné vypočuť pred súdom,
boli čítané na hlavnom pojednávaní len v prípade zistenia ich nedosaţiteľnosti.
Vyskytli sa síce nedostatky nesprávneho označenia pouţitého ustanovenia Trestného
poriadku (§ 211 ods. 1 písm. a/ namiesto § 211 ods. 2 písm. b/ u svedkov Č. a J. na čl. 2295),
4
tieto majú však rýdzo formálny charakter ( chyby zápisnice), keď je zrejmé, ţe obsahovo bolo
pouţité správne ustanovenie.
Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu bol zase na základe vyššie uvedeného
uznesenia zabezpečený a čítaný spisový materiál príslušných colných orgánov, výsluchmi
svedkov aj listinnými dôkazmi boli skúmané s negatívnym výsledkom platby v prospech
dotknutých rakúskych a B. obchodných spoločností alebo výber hotovosti v príslušnej sume,
taktieţ existencia firmy R., s.r.o. S., niektorí svedkovia boli dopočutí ohľadom odvolacím
súdom označených okolností.
K doplneniu dokazovania však nedošlo dôsledne vo vzťahu k obţalovaným predloţenej
zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, na čo reaguje odôvodnenie tohto uznesenia v jeho
nasledujúcom obsahu.
Pokiaľ ide potom o meritórne rozhodnutie v prejednávanej veci, platí nasledovné:
Podstatnou chybou napadnutého rozhodnutia je, ţe sa krajský súd dostatočne
nevysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania tak, aby úvahy, ktorými sa pri
hodnotení dôkazov spravoval boli jednak preskúmateľné a jednak nevyvolávali pochybnosti
o jeho skutkových zisteniach – v tomto prípade negatívnych, teda v smere finálneho záveru
o nedokázaní spáchania skutku obţalovanými.
Takýto rezultát, právne zodpovedajúci dôvodu oslobodenia podľa § 226 písm. c/
Tr. por. totiţ vychádza z premisy, ţe sa ţalovaný skutok stal a je trestným činom, avšak
výsledky dokazovania vyvolávajú pochybnosť, či tento čin spáchal obţalovaný, alebo iná
osoba (poprípade je dokázané, ţe obţalovaný predmetný čin nespáchal).
Pokiaľ ide o obţalovaného T., z vykonaných dôkazov, najmä svedeckej výpovede
colníka U. a okolností zadrţania T. v M. je zrejmé, ţe ako konateľ obchodnej spoločnosti N.
s.r.o. predloţil colným orgánom doklady (nákladný list CIM 1, faktúru zo 14. marca 1998
a predbeţné colné vyhlásenie DV1), ktorými deklaroval charakter a colnú hodnotu
dováţaného tovaru v rozpore so skutočnými reáliami, zistenými následnou fyzickou
kontrolou, bez ktorej (kontroly) by firma, pre ktorú bol tento materiál dovezený získala
v rozpore s príslušnými právnymi predpismi faktickú úľavu na štátu odvádzaných finančných
5
poloţkách, ako bola kompetentnými orgánmi (v hodnote rozdielu oproti so zákonom
súladnému stavu) vyčíslená.
Textácia odôvodnenia rozsudku vyznieva v tom smere, ţe obţalovaný zamýšľal doviezť
a teda aj objednal iný tovar, ktorý zo svojho hľadiska pravdivo colne deklaroval a teda
nevedel, ţe v skutočnosti je obsahom ţelezničného vagóna iná dodávka, konkrétne lieh. Ako
k tomu došlo nie je zistené, zrejme však v tejto záleţitosti zohral významnú rolu zástupca
firmy C. T., pre konanie nedostupný T..
Takýto dôkazný záver by mal podmieňovať oslobodenie obţalovaného spod obţaloby
podľa § 226 písm. b/ Tr. por., a to nie pre nedokázanie spáchania činu obţalovaným,
ale pre nedostatok subjektívnej stránky, v tomto prípade úmyslu, bez ktorej niet
trestnoprávnej zodpovednosti ( skutok nie je trestným činom).
Či uţ súd prvého stupňa dospel k vyššie uvedenej konštatácii, alebo ku pochybnostiam
o osobe páchateľa (tak ako dôvod oslobodenia právne zadefinoval), nie je takýto jeho záver
presvedčivý, ním prezentovanými úvahami dostatočne podloţený a z doteraz vykonaného
dokazovania nevyplýva.
Tu je potrebné predoslať, ţe krajský súd má právo a povinnosť hodnotiť dôkazy podľa
svojho vnútorného presvedčenia v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por., čo aj opakovane u oboch ním
vyhlásený oslobodzujúcich rozsudkov v tomto konaní učinil. Ak sa ale toto jeho hodnotenie
rozchádza s hodnotením dôkazov odvolacím súdom a odporuje mu, nemôţe v konečnom
dôsledku uspieť. To vyplýva zo vzťahu medzi prvostupňovým a odvolacím konaním,
v prípade oslobodzujúceho rozsudku sa však zároveň uplatňuje postup upravený v § 259 ods.
4 písm. a/ Tr. por. (rovnako v § 322 ods. 4 písm. a/ súčasne účinného Trestného poriadku),
umoţňujúci vţdy podať odvolanie neprávoplatne odsúdenému obţalovanému.
Keďţe, ako uţ bolo uvedené, odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo vzťahu
k posúdeniu viny obţalovaného T. nepresvedčivé a rozsudok je v tomto smere sčasti
nepreskúmateľný, je potrebné upriamiť pozornosť krajského súdu na niektoré dôkazné
momenty a súvislosti.
Situácia, keď bol na ţelezničnú stanicu v M. dovezený iný neţ obţalovaným T.
predbeţne colne deklarovaný a aj inak dokladovaný materiál bola nepochybne vyvolaná aj
6
činnosťou ďalších osôb, pôsobiacich v zahraničí, najmä pokiaľ ide o „T.“. zástupcu firmy C.
E.. T. (ďalej len C.), ktorá tovar vo firme D. S. H. (ďalej len S.) zakúpila. Menovaný aj zadal
prepravnej firme F. B. (ďalej len F.) pokyny na prepravu materiálu, zakúpeného firmou C. vo
firme S. na Slovensko, a to konkrétne pre firmu N. Zároveň zadal aj pokyn, aby na
nákladnom liste (prvotný CIM 1 na č.l. 129, resp. 247) bola ako príkazca uvedená firma P.,
Inc. (teda nie C.), ktorú v prepravnej firme vôbec nepoznali (výpoveď svedka C. a ním
predloţené ručne písané pokyny na č.l. 248).
V nákladnom liste pre druhú fázu prepravy z Rakúska na Slovensko, vystavenom
sesterskou firmou B. firmy F., firmou F. W. (č.l. 26) je uţ uvedené aj číslo a dátum vystavenia
faktúry f. P. (č.l. 23, resp. 24). Oba tieto doklady (resp. ich kópie) predloţil obţalovaný T.
24. marca 1998 v M. colníkovi Colného úradu Čierna nad Tisou, pobočka Michalovce U.
spolu s deklaráciou colnej hodnoty DV 1 (č.l. 1661), keď na naposledy uvedenom doklade
je uvedený ako predávajúci tieţ f. P..
Pokiaľ ide o faktúru firmy P. (ktorá tovar nevyrobila ani u výrobcu nezakúpila),
okolnosti jej pôvodu sú objasnené na základe právnej pomoci B. justičných orgánov
výpoveďou svedka V., riaditeľa spoločnosti. Faktúra ním bola 14. marca 1998 vystavená
a odovzdaná obţ. T. v sídle firmy v B., keď tento prezentoval záujem firmy N. o nákup
jedlého oleja (ako bol tovar svedkom vo výpovedi označený) a mala byť ako podmienka
vzájomne dohodnutej dodávky predbeţne uhradená. Na základe telefonického odrieknutia
obchodu obţalovaným T. o niekoľko týţdňov potom nebola faktúra účtovne spracovaná
a svedok V. o jej skutočnom pouţití nič nevedel.
Faktúra konkrétne znie na zmes aromatickej látky v mnoţstve 2880 l, balenej
v mnoţstvách 120x240 l, čo zodpovedá dokladom získaným na základe právnej pomoci
poskytnutej rakúskymi orgánmi (č.l. 208 - 210) a B. orgánmi (č.l. 273 resp. 307-308, 274
resp. 309, 275 resp. 310 v súvislosti s výpoveďou sv. P. a čl. 287 resp. 320 v súvislosti
s výpoveďou sv. H.). Výrobcom však podľa týchto dokladov bola f. S. a u výrobcu tovar
zakúpila f. C., teda v zhode s výpoveďou sv. V. bez akejkoľvek účasti f. P..
Produkt bol z hľadiska colného sadzobníka označený aj výrobcom (S.) kódom X. (č.l.
274), tak ako to zodpovedá faktúre f. P., nie však fyzickej kontrole slovenských colných
orgánov po dovoze (správne označenie malo byť dané kódom X., ako to vyplýva zo
stanoviska Colného riaditeľstva SR na č.l. 1665, keďţe išlo o potravinársky lieh).
7
Evidentne teda došlo k manipulácii, ktorej výsledkom bolo nesprávne označenie nielen
na územie SR dovezenej látky (zrejme za účasti samotného výrobcu, čomu zodpovedajú údaje
Colného úradu v rozhodnutí na č.l. 709-710), ale aj pri označení fakturujúceho vývozcu, keď
na rozdiel od colne zabezpečenej nakládky v B. bolo výsledkom postupného vystavovania
dokladov počas prepravy a dopĺňania, resp. zámeny údajov v nich konečné deklarovanie
takéhoto (nepravého) postavenia f. P. (ako predávajúceho).
Pokiaľ ide o výrobcu (S.), tento bol slovenskými orgánmi identifikovaný aţ na základe
ţiadostí o právnu pomoc (a jej následným poskytnutím) a správou národnej ústredne Interpol
v priebehu trestného konania.
Na týchto manipuláciách participovala nepochybne uţ uvedená a bliţšie nestotoţnená
osoba vystupujúca pod menom T. a v tom je potrebné s krajským súdom súhlasiť (zároveň aj
s tézou, vyjadrenou v záverečnej reči a odvolaní prokurátora v tomto zmysle, ţe na operácii
dovozu vedome spolupracovali aj iné osoby).
Bude sa však súd prvého stupňa musieť vysporiadať s otázkou, ako by mohla byť takáto
činnosť menovaného (T.) pri konkrétnej dodávke moţná bez spolupráce obţalovaného T.,
ktorého firmu N. T. označil za príjemcu tovaru a zároveň zabezpečil falošné označenie
predávajúceho v sprievodných dokladoch na účel colného vybavenia dodávky pri dovoze. Do
toho totiţ vo vyššie uvedených súvislostiach zapadá faktúra f. P., ktorou disponoval
obţalovaný T. po jej osobnom a časovo aktuálnom získaní na základe objednávky voči
dotknutej firme (14. marca 1998). Túto faktúru predloţil 24. marca 1998 na colnici
v M. spolu s nákladným listom (a v zhode údajov s týmto dokladom), avšak v rozpore so
skutočným obsahom dodávky a objednávku voči f. P. o niekoľko týţdňov telefonicky zrušil
(tu je potrebné uviesť, ţe po zadrţaní súvisiacom so vznesením obvinenia 24.marca.1998 bol
obţalovaný 26.marca.1998 prepustený na slobodu).
Ak by boli brané do úvahy údaje zistené administratívou pomocou v sústave colných
orgánov (č.l. 2214, resp. 2500), faktúru dokonca vo f. P. priamo zabezpečil „A.“.
sprostredkovateľ C. (T.), teda k obţ. T. sa dostala jeho prostredníctvom. Táto okolnosť
v kontexte ostatných dôkazných informácií by tieţ nečinila negatívny záver o vine
obţalovaného T. presvedčivým.
8
Okolnosti súvisiace s neoprávnene pouţitou, resp. (po jej stornovaní) fiktívnou faktúrou
krajský súd síce v odôvodnení rozsudku pri rekapitulácie obsahu vykonaných dôkazov sčasti
uvádza, avšak pri rozhodovaní a v skutkovo - hodnotiacich úvahách ich nezohľadňuje a
nevysporiadava sa s nimi, a to napriek tomu, ţe na ne bol upozornený uţ v zrušujúcom
uznesení najvyššieho súdu zo 7. júna 2006. To platí i o vyjadrení obţalovaného pred
colníkom U. po oznámení, ţe bude vykonaná kontrola, keď sa mal pýtať na následky jej
zistení pre prípad, ţe by v sudoch nebola esencia, ale lieh.
Skutok je formulovaný v obţalobe v podobe podania návrhu obţalovaným T. na colné
prejednanie predmetného tovaru ako tovaru iného neţ dokladovo dokumentovaného
charakteru, a to v úmysle skrátiť clo, spotrebnú daň, daň s pridanej hodnoty a dovoznú
priráţku. Z tohto hľadiska je podstatné vyvodiť z vykonaných dôkazov pozitívny alebo
negatívny záver o vedomosti obţalovaného o rozpore ním deklarovaných údajov so
skutočným obsahom zásielky, ktorá (vedomosť) je podľa obţalobnej koncepcie daná
a konanie obţalovaného motivované finančnou úsporou oproti legálnemu colnému
a daňovému reţimu.
Nie je však nevyhnutné (a ani súčasťou ţalovaného skutku) zisťovanie, či bol tovar
označený iným neţ príslušným kódom uţ pri výrobe, alebo či bol počas prepravy zamenený
a ako takýto postup zabezpečil T. (ako o tom uvaţuje napadnutý rozsudok v odôvodnení na
č.l.19). Ţalované trestné činy môţu byť obţalovaným T. v hore uvedenom kontexte spáchané
aj bez jeho účasti na nevyhnutných prípravných manipuláciách a bez jeho vedomosti o ich
konkrétnom priebehu. Z hľadiska ţalovaného skutku je totiţ (viď vyššie) relevantné colné
konanie, resp. účasť na ňom so strany dovozcu (resp. fyzickej osoby ako zástupcu dovozcu,
ak je dovozcom právnická osoba), čo má zároveň v trestnoprávnych súvislostiach aj popísaný
aspekt subjektívnej stránky (na rozdiel od uţ colnými orgánmi vyvodenej
administratívnoprávnej zodpovednosti voči právnickej osobe – dovozcovi – N. s.r.o.).
Vyššie naznačené dôkazné súvislosti (účasť obţalovaného na zabezpečovaní dokladov
o iných neţ nastalých skutočnostiach a previazanosť s konaním T.) môţu v nadväznosti na
uvedené okolnosti krajskému súdu pri zisťovaní skutkového stavu a v úvahách o subjektívnej
stránke konania obţalovaného T. napomôcť.
Vo vzťahu k obţalovanému Ţ. je potrebné súhlasiť s podstatou rozhodnutia krajského
súdu, opäť však nie s právnou špecifikáciou dôvodu oslobodenia obţalovaného
9
a k tomu zodpovedajúcim záverom úvah, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval
pri hodnotení dôkazov.
Ak krajský súd uzatvára, ţe nebolo preukázané protiprávne konanie obţalovaného
za skutok, ktorý sa mu v obţalobe kladie za vinu (č.l. 20 ods. 3 napadnutého rozsudku),
zodpovedá to dôvodu oslobodenia podľa § 226 písm. a/ Tr. por. (nedokázanie nastania
skutku).
Podľa výpovede samotného obţalovaného Ţ. (čítanej na hlavnom pojednávaní) však
menovaný naozaj 23. marca 1998 objednal vo firme D. s.r.o. prepravu tovaru, prvotne
dováţaného pre firmu N., a to podľa jeho objednávky pre firmu R. s.r.o.
do S., ul. V. na deň 24. marca 1998 a zaplatil zálohu 4700,- Sk. Mal takto však konať
za okolností, ktoré sú popísané v jeho výpovedi, čoho podstatnou súčasťou je skutočnosť,
ţe na dovoze nebol nijako zainteresovaný, s obţalovaným T. dohodnutý a o nesprávnom
colnom deklarovaní tovaru nič nevedel.
Podľa charakteru činnosti firmy D. s.r.o., v ktorej sa obţalovaný stal začiatkom roka
1998 spoločníkom, jej sídla v S., v súvislosti s neexistenciou firmy R. s.r.o., pre ktorú mala
byť zásielka po jej colnom vybavení dopravená práve do S. na fiktívnu adresu a z ďalších
dôkazov moţno vyvodiť záver, ţe obrana obţalovaného, spočívajúca v tvrdení o ţiadosti
obţalovanému len z videnia známeho Ukrajinca o zabezpečenie prepravy (navyše) dţúsov
z M. do S. nie je vierohodná.
Nie je však moţné súhlasiť s právnym názorom obţaloby, ţe konanie v nej popísané
je účastníctvom formou pomoci na trestných činoch (resp. ich pokusoch), kladených za vinu
obţalovanému T. (teda podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 8 ods. 1 k § 124 ods. 1, 2 písm. b/, § 148
ods. 1, ods. 5 a § 148b Tr. zák. v znení účinnom do 31. augusta 1999).
Trestná činnosť obţalovaného T. má spočívať (ako uţ bolo uvedené) vo vedome
nepravdivom deklarovaní dováţaného tovaru pri jeho colnom vybavení, a to v úmysle
nesplniť zákonné platobné povinnosti voči štátu.
Konanie obţalovaného Ţ. (spočívajúce v objednávke prepravy dovezeného tovaru na
kritické miesto) je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súvisiace s spôsobením
menovaného vo firme D. s.r.o. (tak ako na tieto súvislosti upozorňuje aj obţaloba) logicky
10
vysvetliteľné úmyslom zakúpiť prostredníctvom obţ. T. (s alebo bez oficiálneho, teda
zmluvného a účtovného vykázania tohto nákupu) dovezený lieh a ďalej ho spracovať alebo
odpredať. Na takýto záver poukazujú aj výpovede svedkov A. (firma D. nakupovala vstupné
komponenty s cudziny a po spracovaní sa alkohol vyváţal prevaţne bývalých štátov
Sovietskeho Zväzu) a ďalších svedkov (č.l. 604 – 621).
Obţaloba verbálno-právne charakterizuje Ţ. účastníctvo na pokuse trestných činov
kladených v tomto vývojovom štádiu za vinu obţalovanému T. formuláciou „poskytol inému
pomoc na spáchanie konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu, najmä sľubom prispieť po trestnom čine a ktorého sa dopustil
v úmysle skrátiť clo, daň, resp. poplatok“. ktorá (formulácia) je odvodená od znenia §10 ods.
1 písm. c/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.
Uvedená právna charakteristika však konaniu obţalovaného Ţ. nezodpovedá. Ak
menovaný mienil (sám alebo za účasti iných osôb) nadviazať na dovoz liehu po jeho
(zo strany T. kamuflovanom) colnom vybavení následným spracovaním, ďalším predajom
alebo iným podobným vyuţitím, nie je pomocníkom pri pokuse trestných činov porušovania
predpisov o obehu tovarov v styku s cudzinou, skrátenia dane a skrátenia poplatkov a im
podobných dávok podľa Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania činu (t.j. v znení
účinnom do 1. septembra 1999). Táto ním (nepochybne) plánovaná aktivita nie je totiţ totiţ
sľubom prispieť po čine, ako ho má na mysli vyššie uvedené ustanovenie o účastníctve
formou pomoci. Môţe byť len s obţ. T. vopred dohodnutou obchodnou spoluprácou (následná
kúpa) po samostatnom spáchaní činu ( úmyselne nesprávnom colnom a daňovom deklarovaní
pri dovoze tovaru) jeho priamym páchateľom.
Nemoţno za takýchto okolností ani konštatovať pomoc pri spáchaní trestného činu
(pokusu) formou utvrdzovania v predsavzatí, keďţe dovoz colne a daňovo podhodnoteného
liehu evidentne nie je z hľadiska dovozcu motivačne viazaný na konkrétnu osobu tuzemského
odberateľa.
Keďţe obţalobou nie je v rámci ţalovaného skutku tvrdená (a ani z vykonaných
dôkazov nevyplýva) ani ţiadna iná priama alebo nepriama spolupráca obţ. Ţ.
na činnostiach obţ. T. súvisiacich s podaním návrhu na colné prejedanie dovezeného tovaru,
nejde ani o inú neţ vyššie charakterizovanú formu pomoci pri spáchaní pokusu trestných
činov podľa § 124, § 148 a § 148b Tr. zák. v príslušnom znení.
11
Z hľadiska podstaty riešenej otázky teda moţno spresniť, ţe konanie obţalovaného Ţ.
ani nemalo podľa popisu skutku v obţalobe smerovať ku skráteniu cla, dane a dovoznej
priráţky (na rozdiel od obţalobou pouţitej právnej kvalifikácie u jeho osoby).
Mal len zabezpečovať následnú prepravu tovaru a len to mu je v rámci ţalovaného skutku
kladené za vinu.
Trestným činom by automaticky bola obţalobou popísaná manipulácia (príprava
prevozu), len ak by išlo o omamné a psychotropné látky alebo v niektorých iných prípadoch,
osobitne postihovaných ustanoveniami osobitnej časti Trestného zákona (samozrejme tieţ pri
danosti vedomostnej zloţky subjektívnej stránky konania páchateľa).
Nemôţe ísť ani o trestný čin podielnictva podľa § 251 Tr. zák. v znení účinnom v čase
spáchania činu, keďţe dovezený lieh nie je vecou, získanou trestným činom spáchaným inou
osobou, podobne trestným činom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 Tr. zák.
v tomto znení, keďţe nejde o vec, ktorá je príjmom z trestného činu. Trestná činnosť
zodpovedajúca skutku obsiahnutému v obţalobe totiţ nespočíva v (zo strany obţalovaného
T.) nelegálnom získaní tovaru, ktorého ďalšiu prepravu obţalovaný Ţ. objednal
(a to ani formou jeho pašovania, teda skrytého dovozu na územie Slovenskej republiky).
Je osobitnou formou podvodu, a to prostredníctvom uvedenia do omylu príslušných orgánov
štátu pri podaní návrhu na colné prejedanie predmetu dovozu, smerujúcou ku skráteniu dane,
cla a dovoznej priráţky na úkor tomu zodpovedajúceho príjmu štátu, čo naopak v rozsahu
skrátenia vytvára majetkový prospech dovozcu (v prejednávanej veci v štádiu pokusu).
Skutok, pre ktorý bola podaná obţaloba nie je za týchto skutkových okolností
u obţalovaného Ţ. trestným činom
Ako uţ bolo uvedené, najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa
§ 259 ods. 1 Tr. por. vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Bude povinnosťou krajského súdu postupovať v ďalšom priebehu konania podľa § 264
ods. 1 Tr. por.
12
Podľa tohto ustanovenia súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejedania
a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací
súd, a je povinný vykonať úkony a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Vo vzťahu k potrebe vykonania dôkazov v ďalšom priebehu konania potom platí,
ţe naozaj by bolo márnym a teda neefektívnym predlţovaním konania pokúšať sa o výsluch
uţ zmieneného T.. Dôkazné závery je potrebné a moţné vyvodiť a vo veci samej rozhodnúť
aj bez vypočutia tejto osoby.
Bude však potrebné splniť predchádzajúcim uznesením odvolacieho súdu zadaný
dôkazný pokyn, týkajúci sa zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, predloţenej obţalovaným
T.. Opäť sa uţ však nejaví ako efektívne znásobovať dotazy na pobyt svedka Ľ. B.. Namiesto
toho je potrebné vyţiadať oznámenie od firmy C. F. a.s., (právneho nástupcu J. S. F. a.s.),
či túto zmluvu evidujú, či sa v predmetnom čase javila z ich strany potreba zabezpečiť takéto
mnoţstvo esencie do cukríkov a čokolád, na ktoré zmluva z 2. marca 1998 znie (30 000
litrov), do ktorej prevádzky (konkrétne na východnom Slovensku, kam prepravne smerovala)
a akým spôsobom ju potom zabezpečili, taktieţ či si takéto esencie ich firma v cudzine
zabezpečovala prostredníctvom tuzemských sprostredkovateľov a či to patrilo do pôsobnosti
Ing. B. (ktorý je na zmluve označený ako obchodný riaditeľ a v oznámení na č.l. 2262 ako
riaditeľ logistiky a materiálneho managmentu).
Najvyšší súd sám dokazovanie nedoplnil, nakoľko by to znamenalo nahrádzanie
činnosti súdu prvého stupňa (§ 258 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), najmä vzhľadom na okolnosť,
ţe vo vyššie uvedenom smere bolo potrebné doplniť dokazovanie uţ po zrušení
predchádzajúceho rozsudku v tejto veci. Zároveň bol najvyšší súd viazaný obmedzením podľa
§ 259 ods. 4 písm. a/ Tr. por. (nemoţnosť, aby odvolací súd mohol po doplnení dokazovania
uznať vinu po predchádzajúcom oslobodení rozsudkom súdu prvého stupňa).
Platí tieţ, ţe z hľadiska dokazovania obţalobného skutku, ktoré je potrebné doplniť
a v súhrnne vyhodnotiť nie je moţné o osobách obţalovaných rozhodovať samostatne,
a to pre prípad zmeny skutkových zistení v ďalšom priebehu dokazovania (vo vzťahu
k obţalovanému Ţ. to prakticky prichádza do úvahy v prípade, ak by sa obţalovaný T.
rozhodol na hlavnom pojednávaní vypovedať, na čo má právo, uplatnenie ktorého
mu je zo strany súdu vţdy potrebné umoţniť).
13
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 7. septembra 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková