Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžnč/2/2009

Najvyšší súd -42

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M.. I. M., N., zast.

Mgr. P. V., advokátom so sídlom Č. proti odporcovi: Komora veterinárnych lekárov

Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, zast. JUDr. J. E., advokátom so sídlom N.

proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume

373,14 Eur na účet jeho právneho zástupcu Mgr. P. V., advokáta, vedený vo V. , a.s., číslo

účtu X., do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Najvyššom súde Slovenskej republiky

dňa 21. decembra 2009 domáhal uloţenia povinnosti konať odporcovi – vymenovať predsedu

a dvoch členov disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Komory veterinárnych lekárov

(ďalej v texte rozsudku iba „Komora“) Slovenskej republiky v disciplinárnom konaní

č. 3/2009 DiK do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodnúť v tomto disciplinárnom

konaní do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktieţ navrhovateľ ţiadal zaviazať odporcu

k náhrade trov konania.

Navrhovateľ uviedol, ţe dňa 23. marca 2009 podal predseda Dozornej komisie podľa

o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore

veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

2

o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej v texte rozsudku iba „zák. o súkromných veterinárnych lekároch“) a § 9 Druhej časti

Disciplinárneho poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej

v texte rozsudku iba „Stanovy“) pod č. 3/2009 DK návrh na začatie disciplinárneho konania

voči navrhovateľovi pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a/, b/ zák. o súkromných veterinárnych

lekároch a § 3 Tretej časti Etického a profesného poriadku Stanov preto, ţe navrhovateľ

vykonal dňa 19. apríla 2008 v obciach B. M., M.. S. J. a S., okr. S. a dňa 06. júna 2008 v obci

S. okr. M., súkromné veterinárne činnosti v rozpore s § 3 Tretej časti Etického a profesného

poriadku Stanov, čím sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zák.

o súkromných veterinárnych lekároch.

Odporca však do dňa podania návrhu na súd v predmetnom disciplinárnom konaní

nijakým spôsobom nekonal, predseda Disciplinárnej komisie Komory doteraz nevymenoval

predsedu a dvoch členov disciplinárneho senátu a teda im ani nepridelil vec na prerokovanie.

Komora ako orgán verejnej správy tak nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným

príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný.

Navrhovateľ ďalej poukázal, ţe na nápravu nečinnosti Komory bez úspechu vyuţil

všetky dostupné prostriedky.

Uviedol, ţe dňa 11. júna 2009 poţiadal odporcu o sprístupnenie kópie spisu, aby

mohol zistiť, či predseda Disciplinárnej komisie riadne vymenoval troch členov

disciplinárneho senátu. Nahliadnutím do tohto spisu dňa 01. júla 2009 zistil, ţe sa tak nestalo.

Následne preto dňa 11. augusta 2009 podal sťaţnosť na nekonanie predsedu Disciplinárnej

komisie Komory a zároveň ţiadal o nápravu veci.

Dozorná komisia Komory však rozhodnutím č. 14/2009 DK zo dňa 07. októbra 2009

vo veci tejto sťaţnosti rozhodla tak, ţe vec odloţila, pretoţe zo strany predsedu Disciplinárnej

komisie Komory nemalo dôjsť k disciplinárnemu previneniu, pretoţe výkon tejto funkcie nie

je výkonom povolania súkromného veterinárneho lekára.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodlo Prezídium

Komory rozhodnutím č. 14/2009 zo dňa 20. októbra 2009, ktorým prvostupňové rozhodnutie

ako vecne správne potvrdilo.

Taktieţ navrhovateľ uviedol, ţe obdŕţal list Prezidenta Komory č. 356/2009 zo dňa

18. októbra 2009 označený ako „Informácia o výsledku prešetrenia sťaţnosti“, kde bolo

uvedené, ţe sťaţnosť navrhovateľa zo dňa 11. augusta 2009 povaţuje za opodstatnenú,

pričom pri prešetrení sťaţnosti bolo zistené, ţe predseda Disciplinárnej komisie nepostupoval

3

v súlade so Stanovami, pričom dôvody, prečo sa tak stalo nie je moţné zistiť z dôvodu

dlhodobej zahraničnej cesty predsedu Disciplinárnej komisie. Pre odstránenie zistených

nedostatkov mal byť preto predseda Disciplinárnej komisie urgovaný na vymenovanie

predsedu a dvoch členov Disciplinárneho senátu.

S poukazom na § 22 ods. 2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch navrhovateľ

uviedol, ţe odporca mal vo veci predmetného disciplinárneho konania č. 3/2009 DiK

rozhodnúť do 30 dní od jeho začatia, teda od podania návrhu na začatie disciplinárneho

konania predsedu Dozornej komisie č. 3/2009 DK zo dňa 23. marca 2009, to znamená

do 22. apríla 2009. Lehotu 30 dní na rozhodnutie vo veci moţno povaţovať za primeranú,

pretoţe v tomto prípade nejde o zvlášť zloţitý prípad.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 01. apríla 2010 k podanému návrhu

uviedol, ţe ţalobu povaţuje za nedôvodnú, z dôvodu toho, ţe konanie č. 3/2009 DiK je

prerušené z dôvodu konania o predbeţnej otázke. Ţiadal ţalobu zamietnuť a priznať trovy

konania.

Na výzvu súdu navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 07. mája 2010 k obsahu

administratívneho spisu uviedol, ţe ani jeden z dokumentov predloţených odporcom mu

doteraz nebol doručený, teda nebolo mu doručené ani opatrenie predsedu Disciplinárnej

komisie zo dňa 11. novembra 2009 o menovaní predsedu a členov disciplinárneho senátu

a prideleniu im veci na prerokovanie.

Navrhovateľ, s poukazom na § 22 ods. 1, 2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch

a § 1 Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku Stanov, uviedol, ţe predseda Dozornej komisie

podal návrh na začatie disciplinárneho konania 23. marca 2009, avšak disciplinárny senát bol

povinný rozhodnúť najneskôr do 60 dní od začiatku disciplinárneho konania, teda do 22. má-

ja 2009 (aj to u zvlášť zloţitého prípadu, o aký v tomto prípade nejde). Predseda

Disciplinárnej komisie vymenoval predsedu a členov disciplinárneho senátu aţ dňa

11. novembra 2009, hoci to bol podľa Disciplinárneho poriadku povinný vykonať najneskôr

do 07. apríla 2009. Keďţe toto opatrenie zo dňa 11.11.2009 nebolo doručené obvinenému, ten

si nemohol uplatniť práva podľa Disciplinárneho poriadku.

Nakoľko disciplinárne obvinenému nebol ani po uplynutí 6 mesiacov od ustanovenia

disciplinárneho senátu dňa 11. novembra 2009 riadne doručený návrh s výzvou, aby v lehote

sedem dní vzniesol prípadnú námietku zaujatosti voči disciplinárnemu senátu alebo jeho

4

členovi, nemohol si tak disciplinárne obvinený túto uplatniť. Bez toho nemohol disciplinárny

senát vykonávať ţiadne úkony, pretoţe tak by vo veci rozhodoval potenciálne zaujatý

disciplinárny senát. Napriek uvedenému došlo dňa 17. februára 2010 k vydaniu rozhodnutia

o prerušení disciplinárneho konania. O tomto prerušení pritom nerozhodol disciplinárny senát,

tak ako to vyplýva aj z § 5 a § 6 Disciplinárneho poriadku Stanov, ale rozhodol iba sám

predseda disciplinárneho senátu. Takýto postup je v rozpore s

o správnom konaní (ďalej v texte rozsudku iba „Správny poriadok“), kde sa pri prerušení

konania jednoznačne hovorí o rozhodnutí. Takéto rozhodnutie mohol vydať len celý

trojčlenný disciplinárny senát, nie iba jeho predseda. Predmetné rozhodnutie o prerušení

disciplinárneho konania tak nie je rozhodnutím v zmysle zákona a preto je nezákonné

a neplatné. Navyše, ak by aj toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, nebolo

doteraz doručené disciplinárne obvinenému.

Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe nakoľko doteraz nebolo vydané zákonné rozhodnutie

vo veci a ani zákonne vydané rozhodnutie o prerušení konania v predmetnom disciplinárnom

konaní doručené disciplinárne obvinenému, toto disciplinárne konanie tak nie je prerušené,

naďalej sa má v ňom konať a naďalej počas neho plynú lehoty na vydanie rozhodnutia,

odporca je však naďalej nečinný a nekoná. Stále tak zostávajú dôvody, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť.

Navrhovateľ, vzhľadom k tomu, ţe medzitým došlo k ustanoveniu disciplinárneho

senátu, zmenil svoj petit tak, ţe ţiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým vysloví povinnosť

odporcu rozhodnúť v disciplinárnom konaní č. 3/2009 DiK do 30 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku a taktieţ ţiadal odporcu zaviazať k náhrade trov konania.

Na výzvu súdu odporca v podaní doručenom súdu dňa 24. mája 2010 uviedol,

ţe v konaní nevznikla ani hmotnoprávna ani procesná chyba a navrhovateľ nebol na svojich

právach poškodený.

V disciplinárnom konaní bolo postupované v zmysle Disciplinárneho poriadku Stanov

a Správneho poriadku a skutočnosť, ţe navrhovateľovi nebolo doručené rozhodnutie

o prerušení zo dňa 17. februára 2010 vyplýva z toho, ţe doručovanie nebolo urobené

v zmysle ust. § 5 alebo § 6 Piatej časti Disciplinárneho poriadku, ale podľa § 29 Správneho

poriadku.

Nakoľko Disciplinárny poriadok Stanov nepozná inštitút prerušenia konania z titulu

konania o predbeţnej otázke (ako je tomu v tomto prípade), bol podporne pouţitý Správny

5

poriadok a z rovnakého dôvodu rozhodoval iba predseda disciplinárneho senátu, namiesto

všetkých členov senátu. Ide o rozhodnutie procesného charakteru, nie hmotnoprávne.

Ďalej odporca uviedol, ţe podľa § 9 Piatej časti Disciplinárnej časti Stanov sa do

vlastných rúk doručuje iba rozhodnutie podľa § 4, § 5 alebo § 6 Piatej časti Disciplinárneho

poriadku. Keďţe v tomto prípade ide o prerušenie konania z iného dôvodu, neţ je uvedené

v Disciplinárnom poriadku Stanov, bol pouţitý Správny poriadok a uznesenie o prerušení

konania nebolo doručené navrhovateľovi do vlastných rúk. Navrhovateľovi sa nedoručovalo

rozhodnutie o prerušení aj z dôvodu, ţe zatiaľ nebol upovedomený ani o začatí

disciplinárneho konania, ktoré sa v zmysle Disciplinárneho poriadku Stanov ani neoznamuje,

vzhľadom na to, ţe prvým krokom je výzva podľa § 3 Piatej časti Disciplinárneho poriadku

Stanov a rozhodnutie o prerušení konania jej predchádzalo.

Odporca ďalej uviedol, ţe navrhovateľ nebol týmto postupom disciplinárneho senátu

ani nedoručením rozhodnutia ukrátený o ţiadne jemu prislúchajúce práva v disciplinárnom

konaní, nakoľko všetky práva bude mať ešte moţnosť vyuţiť pri pokračovaní disciplinárneho

konania, kedy sa mu bude doručovať návrh s výzvou podľa § 3 Piatej časti Disciplinárneho

poriadku, z čoho je zrejmá predčasnosť ţaloby.

Podľa názoru odporcu lehoty uvedené v § 1 Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku

Stanov, § 2 Šiestej časti Disciplinárneho poriadku Stanov resp. § 22 ods. 2 zák. o súkromných

veterinárnych lekároch sú iba lehotami procesnými, ich nedodrţanie nezakladá nezákonnosť

rozhodnutia.

Odporca ďalej uviedol, ţe Disciplinárny senát koná, aj keď je konanie prerušené.

Konanie ako také nebolo zastavené alebo meritórne skončené. Disciplinárny senát bude

v konaní pokračovať podľa Disciplinárneho poriadku Stanov po tom, ako bude rozhodnuté

konanie o predbeţnej otázke.

Záverom odporca uviedol, ţe ţalobu povaţuje za účelovú a predčasnú s cieľom

priznania trov právneho zastúpenia. Prerušenie konania bolo vykonané s cieľom

minimalizácie trov konania všetkých zúčastnených strán a v záujme zjednotenia rozhodovania

disciplinárnych senátov v identických veciach. Práve z dôvodu, aby navrhovateľ (v prípade

rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobnej veci, pôvodne vedenej Krajským súdom v Trnave

pod sp. zn. ) opätovnou sankciou zo strany odporcu neutrpel ďalšiu ujmu a aby

nevznikali zbytočné trovy konania, bolo konanie prerušené, aţ kým odvolací súd nerozhodne

o predbeţnej otázke.

6

Taktieţ odporca uviedol, ţe navrhovateľ sa o konaní dozvedel len preto, ţe ţiadal

sprístupniť spis. To znamená, ţe to bola iniciatíva navrhovateľa – zisťovanie, či sa proti nemu

vedie konanie alebo nie. Ak by sa aj o prebiehajúcom konaní nedozvedel, v doterajšom

priebehu mu neboli upreté ţiadne práva a ţalobu povaţuje odporca za účelovú, šikanóznu

a najmä predčasnú, preto ju navrhol zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov

konania.

Najvyšší súd ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) preskúmal návrh navrhovateľa, naň

nadväzujúce vyjadrenia účastníkov, ako aj administratívny spis odporcu a dospel k záveru, ţe

konanie je potrebné zastaviť v zmysle ust. .

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný,

ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.

Podľa § 11 ods. 1 zák. o súkromných veterinárnych lekároch komora je samosprávna

stavovská organizácia, ktorá zdruţuje súkromných veterinárnych lekárov vykonávajúcich

súkromné veterinárne činnosti na základe zápisu do registra.

Podľa § 15 ods. 1 zák. o súkromných veterinárnych lekároch orgánmi komory sú

a) snem,

b) prezídium,

c) dozorná komisia,

d) disciplinárna komisia

Podľa § 15 ods. 3 zák. o súkromných veterinárnych lekároch podrobnosti o organizácii

a orgánoch komory upravia vnútorné predpisy komory. Vnútorné predpisy komory upravia

a) spôsoby overovania splnenia podmienok uvedených v § 2 ods. 3,

b) spôsob vedenia registra,

c) podrobnosti o disciplinárnom konaní a spôsobe jeho vykonania,

7

d) podrobnosti o doručovaní rozhodnutí komory,

e) zásady etiky súkromného veterinárneho lekára.

Podľa § 22 ods. 1 zák. o súkromných veterinárnych lekároch o uloţení disciplinárneho

opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu

dozornej komisie. Návrh moţno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej

komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (§ 21 ods. 1), najneskôr však do

jedného roka odo dňa, keď k nim došlo.

Podľa § 22 ods. 2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch disciplinárny senát je

povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch

do 60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uloţení disciplinárneho opatrenia musí byť

písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Podľa § 1 Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku predseda disciplinárnej komisie

bezodkladne najneskôr do 15 dní po doručení návrhu a po zistení, či u členov disciplinárneho

senátu nie je prekáţka, ktorá by bránila ich účasti na prejednávanej veci, vymenuje predsedu

a dvoch členov disciplinárneho senátu a pridelí im vec na prerokovanie.

Podľa § 2 Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku disciplinárne konanie je začaté dňom,

keď bol návrh doručený predsedovi disciplinárneho senátu, ktorému bola vec pridelená.

Podľa § 2 Piatej časti Disciplinárneho poriadku predseda disciplinárneho senátu

preskúma, či návrh má náleţitosti uvedené v § 3 Tretej časti Disciplinárneho poriadku.

Ak zistí, ţe návrh tieto náleţitosti nemá alebo usúdi, ţe dôkazový materiál nie je úplný, vyzve

predsedu dozornej komisie na ich doplnenie a súčasne mu určí lehotu, v ktorej má návrh

doplniť.

Podľa § 3 Piatej časti Disciplinárneho poriadku ak návrh obsahuje náleţitosti uvedené

v § 3 Tretej časti Disciplinárneho poriadku, predseda disciplinárneho senátu doručí do

vlastných rúk disciplinárne obvinenému návrh s výzvou, aby v lehote sedem dní vzniesol

prípadnú námietku zaujatosti voči disciplinárnemu senátu prípadne členovi disciplinárneho

8

senátu, vyjadril sa k návrhu ak to povaţuje za potrebné a oznámil, či súhlasil, aby sa

pojednávanie konalo bez jeho prítomnosti.

Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal uloţenia povinnosti odporcovi

a to, vymenovať predsedu a dvoch členov disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní

č. 3/2009 DiK a povinnosť rozhodnúť v tomto disciplinárnom konaní. Tento návrh neskôr

zmenil tak, ţe sa domáhal uloţenia povinnosti odporcovi rozhodnúť v disciplinárnom konaní

č. 3/2009 DiK.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledujúce skutočnosti:

Dňa 23. marca 2009 podal predseda Dozornej komisie návrh na začatie

disciplinárneho konania navrhovateľa.

Dňa 11. novembra 2009 predseda disciplinárnej komisie vydal opatrenie, ktorým

menoval predsedu disciplinárneho senátu a dvoch členov disciplinárneho senátu a súčasne im

pridelil vec na prerokovanie.

Dňa 25. novembra 2009 predseda disciplinárneho senátu vyzval podľa § 2 Piatej časti

Disciplinárneho poriadku predsedu dozornej komisie na doplnenie návrhu na začatie

disciplinárneho konania proti navrhovateľovi zo dňa 23. marca 2009 o doplnenie odôvodnenie

návrhu o konkrétne skutočnosti, ktoré preukazujú spáchanie skutkov, v ktorých predseda

dozornej komisie vidí spáchanie disciplinárneho previnenia a určil mu lehotu na doplnenie

návrhu do 15. januára 2010.

Dňa 12. januára 2010 predseda dozornej komisie doplnil odôvodnenie návrhu na

začatie disciplinárneho konania proti navrhovateľovi.

Dňa 17. februára 2010 predseda disciplinárneho senátu podľa § 29 Správneho

poriadku prerušil disciplinárne konanie z dôvodu, ţe za rovnaký skutok z r. 2007 bol

navrhovateľ disciplinárne potrestaný a v disciplinárnom konaní bolo mu uloţené

disciplinárne opatrenie. Prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie bolo predmetom

súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave, ktorý napadnuté

rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom rozhodnutie zatiaľ nie je

právoplatné.

Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu

boli predloţené, bez existencie váţneho dôvodu brániacemu mu konať a rozhodnúť. Váţnym

9

dôvodom predpokladaným zákonom sa rozumie právne akceptovateľná a relevantná

prekáţka.

Nečinnosť orgánu verejnej správy môţe spočívať v jeho opomenutí vykonať

predpísaný úkon, v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môţe spočívať aj v tom, ţe

namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví bez

vydania rozhodnutia (listom, informáciou, záznamom v spise).

Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania

nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu,

t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi,

je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho

orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul,

resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 01. júla 2004 uverejnené pod č. 57/2004, ZSP).

Keďţe aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané dispozičnou

zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska

námietok uplatnených v návrhu.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe dňa 11. novembra 2009 bol

v disciplinárnom konaní č. 3/2009 DiK vymenovaný predseda a dvaja členovia

disciplinárneho senátu. Tento deň je potrebné taktieţ povaţovať za deň začatia

disciplinárneho konania, v súlade s § 2 Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku, keďţe predseda

disciplinárnej komisie je zároveň predsedom rozhodujúceho disciplinárneho senátu, a pred

vydaním rozhodnutia o menovaní členov disciplinárneho senátu mu bol návrh predsedu

dozornej komisie na začatie disciplinárneho konania proti navrhovateľovi doručený.

Zák. o súkromných veterinárnych lekároch pre vydanie rozhodnutia v disciplinárnom

konaní v § 22 ods. 2 stanovuje povinnosť správneho orgánu rozhodnúť v tam stanovených

lehotách.

Rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu konania o predbeţnej otázke bolo vydané

dňa 17. februára 2010, hoci zákonná lehota pre vydanie meritórneho rozhodnutia uplynula

11. decembra 2009, resp. (v prípade predpokladu o zvlášť zloţitom prípade) 11. januára 2010.

10

Disciplinárne konanie je typom konania týkajúceho sa administratívneho trestania,

ktorého výsledok môţe závaţným spôsobom zasiahnuť do okruhu práv obvineného nielen pri

výkone jeho povolania, ale môţe ovplyvniť aj jeho spoločenské postavenie a dobré meno.

Jedným zo základných princípov dobrej verejnej správy, v zmysle europeizácie aj

slovenského právneho priestoru, je princíp postihu za protiprávne konanie v primeranej

lehote, na ktorý nadväzuje právo na meritórne rozhodnutie vo veci spolu s princípom právnej

istoty. Primeranú lehotu treba vykladať v zmysle Memoranda k Odporúčaniu R (91) 1 Výboru

ministrov Rady Európy o správnych sankciách a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd najmä s ohľadom na právnu a faktickú povahu a zloţitosť veci,

správanie účastníka konania a postup konajúceho orgánu.

Postup odporcu v disciplinárnom konaní č. 3/2009 DiK nemoţno povaţovať za

súladný zo zákonom, najmä s poukazom na primeranosť lehoty pre vydanie rozhodnutia.

Vnútorný predpis, ktorý ustanovuje podrobnosti o disciplinárnom konaní je vydávaný

na základe zákona a v jeho medziach. Skutočnosť, ţe stanovy exaktne neupravujú lehoty pre

úkony predsedu disciplinárneho senátu, neznamená, ţe tento nie je povinný uskutočniť všetky

úkony tak, aby bolo moţné v danom konaní rozhodnúť v lehotách stanovených v § 22 ods. 2

zák. o súkromných veterinárnych lekároch.

Podľa § 23 ods. 1 zák. o súkromných veterinárnych lekároch sa na konanie podľa

tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je týmto zákonom

ustanovené inak.

Vnútorný predpis odporcu v § 5 a § 6 Piatej časti Disciplinárneho poriadku vymedzil

jednotlivé dôvody pre obligatórne alebo fakultatívne prerušenie konania, zákon o súkromných

veterinárnych lekároch však nevylúčil pouţitie aj ustanovení o prerušení konania upravených

v Správnom poriadku, teda odporca mohol konanie prerušiť na základe správnej úvahy

o potrebe rozhodnutia o predbeţnej otázke.

Avšak nemohol sa súd stotoţniť s argumentáciou odporcu, pokiaľ ide o doručovanie

tohto rozhodnutia.

11

V zmysle ust. § 24 v spojení s § 29 ods. 3 Správneho poriadku o prerušení konania

správny orgán vydá rozhodnutie, ktoré sa účastníkom konania doručuje. Tento postup

je taktieţ jedným z prejavov súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkmi konania v zmysle

§ 3 ods. 2 Správneho poriadku.

Pokiaľ ide o doposiaľ nedoručené upovedomenie o začatí disciplinárneho konania,

je potrebné toto takisto posúdiť v medziach lehoty stanovenej na vydanie rozhodnutia

v zmysle ust. § 22 ods. 2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch.

Predseda disciplinárneho senátu postupuje tak, aby disciplinárne konanie bolo moţné

v primeranej lehote ukončiť, t. j. bez zbytočného odkladu. Preto sa súdu javí ako neprimeraná

lehota určená predsedovi dozornej komisie na doplnenie návrhu na začatie konania,

s poukazom na obsah tohto doplnenia. V tejto súvislosti moţno konštatovať, ţe po doručení

tohto doplnenia malo zo strany odporcu dôjsť k upovedomeniu obvineného o začatí

disciplinárneho konania, tak aby mu bolo umoţnené uplatniť svoje procesné práva mu

prislúchajúce.

Argument o neskoršej moţnosti tieto práva uplatniť neobstojí. Obvinený má právo

od začiatku konania (§ 18 ods. 3 Správneho poriadku) byť oboznámený s dôvodmi, pre

ktoré sa konanie o správnom delikte uskutočňuje, právo vyjadriť sa ku kaţdej veci, o ktorej

má byť v konaní o správnom delikte rozhodnuté, a nepochybne tieţ právo v zmysle § 5 Štvrtej

časti Disciplinárneho poriadku podať námietku zaujatosti člena disciplinárneho senátu.

Preto odporca mal, v súlade s jednotlivými ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré

treba prednostne pouţiť ako predpis zákonný, pred predpisom vnútorným, obvineného hneď

po začatí konania upovedomiť o jeho začatí.

Keďţe však navrhovateľ návrhom na začatie konania sa doručenia upovedomenia

o začatí konania ani doručenia rozhodnutia o prerušení konania nedomáhal a v konaniach

správneho súdnictva sa uplatňuje zásada dispozičná, súd takúto povinnosť odporcovi uloţiť

nemohol.

Podľa predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na

ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.

12

Vydaním rozhodnutia o prerušení konania odpadli dôvody pre konanie proti

nečinnosti orgánu verejnej správy, hoci návrh bol podaný dôvodne. Zo správneho spisu

vyplýva, ţe odporca bol v danej veci nečinný a aţ po podaní návrhu na súd vykonal úkony,

smerujúce k prejednaniu veci a hoci vydal rozhodnutie o prerušení konania, nie meritórne

rozhodnutie, takýto postup Správny poriadok umoţňuje, teda jeho momentálna nečinnosť

vyplýva z právne akceptovateľného dôvodu.

Záverom povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, ţe lustrá-

ciou spisov vedených na tunajšom súde bolo zistené, ţe pod sp. zn.

prebieha konanie vo veci odvolania odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.

–71 zo dňa 11. júla 2009, ktorým súd zrušil rozhodnutie odporcu č. 271/2007 Pr

zo dňa 09. apríla 2008 ako aj rozhodnutie č. 271/2007 Dik zo dňa 13. marca 2008.

V tomto konaní bolo vydané rozhodnutie - rozsudok zo dňa 26. augusta 2010, ktorým

odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odporcovi odpadla prekáţka, pre ktorú disciplinárne

konanie č. 3/2009 prerušil. Preto, po doručení vyššie označeného súdneho rozhodnutia, bude

úlohou odporcu pri svojom ďalšom postupe vykonať úkony smerujúce k prejednaniu

a vydaniu rozhodnutia v konaní č. 3/2009.

Podľa na konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej

a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

a tak, ţe navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, pretoţe návrh bol

podaný dôvodne.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho

zastúpenia, tak ako boli vyčíslené v písomnom podaní navrhovateľa zo dňa 05. mája 2010,

a to za 3 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia a prvá porada s klientom,

písomné podanie na súd vo veci samej – návrh na začatie konania zo dňa 18. decembra 2009,

písomné podanie zo dňa 05. mája 2010) podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, vo výške 2 x 115,90 € a 1 x

120,23 €., a reţijného paušálu vo výške 2 x 6,95 € a 1x 7,21 €, spolu v sume 373,14 €.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 09. septembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská