Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
26c/366377.2b46a8.pdf
PDF · 145.99 KB
No categories available
8Sžo/137/2010
Najvyšší súd 8Sžo/137/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: F. S., bytom v B., zastúpený JUDr. H. T.,
advokátkou so sídlom v B., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave,
Trenčianska 55, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j. 5252/04, Zn.
3087/1033/2007/IHO z 20. júna 2007, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 25. novembra 2009, č.k. 5Sp/31/2007-12, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 25. novembra 2009, č.k. 5Sp/31/2007-12, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu č.j. 5252/04,
Zn. 3087/1033/2007/IHO z 20. júna 2007, ktorým rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa
podmienky uvedené v § 2 ods.2 písm. a/ až e/ zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
2
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č.
503/2003 Z.z.“), preto sa mu nevracia vlastnícke právo k pozemkom a nepriznáva právo na
náhradu za nehnuteľnosti tvoriace spoločný pasienkový urbár, zapísané v PK vložke č. X.
v pôvodnom katastrálnom území R..
V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so záverom odporkyne, že navrhovateľ nesplnil
zákonné podmienky pre priznanie reštitučného nároku, nakoľko nesplnil podmienky pre
zaradenie ani do jednej zo skupín §-u 2 ods.2 zák.č. 503/2003 Z.z.. Zdôraznil, že vlastníčkou
nehnuteľností, navrátenia ktorých sa domáhal navrhovateľ, bola Ž. P., ktorá zomrela pred
uplynutím lehoty, v ktorej bolo potrebné uplatniť právo na navrátenie nehnuteľností, t.j. pred
31. decembra 2004, a preto v zmysle ust. § 2 ods.2 písm. a/ až e/ zák.č. 503/2003 Z.z.
oprávnenými osobami mohli byť výlučne fyzické osoby tam uvedené, resp. v zmysle § 3
ods.1 písm. j/ osoby uvedené v tomto ustanovení. Ž. P., ktorá závet nezanechala, bola v čase
smrti vdova, deti nemala, rodičia zomreli, avšak z dôvodu, že žila v spoločnej domácnosti
s navrhovateľom a jeho manželkou po dobu viac ako jedného roka pred jej smrťou a títo sa
starali o spoločnú domácnosť, navrhovateľ a jeho manželka dedili po nej v tretej dedičskej
skupine zo zákona (§ 475 ods.1 Občianskeho zákonníka). Krajský súd tiež uviedol, že
vlastníctvo k navrátiť sa majúcim pozemkom prešlo na štát zo zákona, keďže sa jednalo
o súčasť urbárskeho majetku (nie na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok - § 3 ods.1 písm. j/ zák.č. 503/2003 Z.z.). Navrhovateľa teda nebolo
možné považovať za oprávnenú osobu nielen z dôvodov uvedených v ust. § 2 ods.2 písm. a/
až e/ zák.č. 503/2003 Z.z., ale ani z dôvodov uvedených v § 2 ods.3 cit. zákona. Krajský súd
skonštatoval, že blízka osoba vymedzená v § 116 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len
„OZ“) nie je oprávnenou osobou v zmysle ust. § 2 ods.2 písm. a/ a ž e/ a § 2 ods.3 cit. zákona.
Zároveň uviedol, že aby mohla byť oprávnenou osobou musela by byť uvedená v taxatívnom
výpočte oprávnených osôb uvedených v ust. § 2 ods.2 písm. a/ až e/ alebo v § 2 ods.3 cit.
zákona. Blízka osoba však podľa zák.č. 503/2003 Z.z. oprávnenou osobou nie je.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to v podstate
z dôvodu, že sa cíti vo svojich právach ukrivdený, pretože o Ž. P., ako predtým aj o jej
invalidného manžela - svojho strýka, sa nezištne a obetavo staral spolu so svojou manželkou.
Poukázal pritom aj na skutočnosť, že doterajšie uplatňovanie práva po poručiteľke bolo vždy
úspešné, o čom svedčia aj výpisy z listov vlastníctva, vrátane majetku podľa reštitučných
3
zákonov. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 868 OZ v platnom znení – v zmysle
ktorého vznik právnych vzťahov, ako aj nároky vzniknuté pred 01. januárom 1992 sa
posudzujú podľa doterajších predpisov (platné v tom čase) – ako aj na ust. § 873 OZ,
upravujúce, že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa, pričom v danom
prípade išlo o dedenie zo zákona podľa § 457 OZ (zák.č. 131/1982 Zb., súčasná právna
úprava ust. §§ 460-487). Navrhovateľ tiež v rámci odvolania uviedol, že v občianskoprávnych
vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie, zákon žiadnemu účastníkovi neposkytuje
výhodnejšie postavenie, ust. § 2 OZ je nielen vyjadrením jednej zo základných zásad
občianskoprávnych vzťahov, ako aj výrazom skutočnosti, že práva jednotlivca sú v zásadnom
súlade so záujmami celku, čo napokon vyjadruje aj Ústava ako základný zákon štátu. Zákon
č. 503/2003 Z.z. vo svojom ust. § 2 ods.2 písm. a/ až e/ tak spochybňuje postavenie
účastníkov konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby „krajský súd vo veci vykonal
dokazovanie – ktoré bližšie nekonkretizoval – a po vykonanom dokazovaní zrušil napadnuté
horeoznačené rozhodnutie odporcu a priznal právo navrhovateľovi ako oprávnenej osobe“.
Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§250s O.s.p. v spojení s § 10
ods.2 O.s.p./, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety
prvej O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09. septembra 2010 (§ 156 ods.1
a ods.3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods.1 O.s.p.).
Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa opravným prostriedkom
domáhal postupu podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(§ 250l a nasl.), upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
správnych orgánov.
4
Úlohou súdu prvého stupňa bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu,
ktorým rozhodol, že navrhovateľ podmienky uvedené v § 2 ods.2 písm. a/ až e/ zák.č.
503/2003 Z.z. - pre zaradenie ani do jednej zo skupín oprávnených osôb – nespĺňa, a preto mu
nemožno navrátiť vlastníctvo k horeuvedeným pozemkom vedeným v Pkn. vl.č. X.
v katastrálnom území R..
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky
s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú
osobu v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie")
spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo
v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvede-
ných v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo
ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni
občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé
dedičstvo,
b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho
dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo
práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo
pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami
jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho
mieste oprávnenými osobami jeho deti.
5
Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca preskúmavané rozhodnutie vydal
v konaní začatom na základe návrhu navrhovateľa, ktorý si uplatnil podľa zákona
č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli vo vlastníctve Ž. P.,
pričom poukazoval na dedičskú postupnosť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Je nespornou skutočnosťou, že poručiteľka Ž. P., zomr. X., zomrela bez zanechania
závetu a listiny o vydedení, a to ako vdova, ktorá deti a súrodencov nemala, pričom dedičstvo
podľa § 475 OZ po nej nadobudol navrhovateľ s manželkou M. S., nakoľko poručiteľka
s nimi žila najmenej po dobu 1 roku pred jej smrťou s nimi v spoločnej domácnosti a ktorí sa
z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť.
Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav medzi procesnými stranami sporný nebol.
Sporným bolo právne posúdenie, či zo strany navrhovateľa boli splnené zákonné
podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods.2 zák.č. 503/2003 Z.z., resp. či správny orgán
mal posudzovať status navrhovateľa pre účely rozhodovania o reštitučnom nároku
uplatnenom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd ohľadne námietok navrhovateľa konštatuje, že povinnosťou odporcu
bolo o návrhu navrhovateľa rozhodnúť podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ktorého predmetom
je navrátenie vlastníctva k pozemkom, t.j. ide o právny predpis reštitučného charakteru. Tento
zákon nedeklaruje ani negarantuje právo vlastniť pozemky, ale upravuje podmienky a rozsah
navrátenia vlastníctva k pozemkom. Za stavu, že osobný rozsah reštitučných nárokov
(plnení) je striktne vymedzený v rámci tohto špeciálneho zákona (v ustanovení § 2) taxatívne,
podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné status oprávnenej osoby posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.
Ohľadne námietok navrhovateľa, týkajúcich sa jeho úspešnosti ako dediča po
poručiteľke Ž. P. v iných konaniach aj v rámci reštitúcií, odvolací súd konštatuje, že predmet
konania bol jasne a jednoznačne daný výrokom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Nebolo preto úlohou súdu posudzovať zákonnosť iných rozhodnutí, resp. ich výsledok
nemohol mať vplyv na posúdenie tejto konkrétnej veci.
6
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, zistil, že dôvody uvádzané
navrhovateľom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové
aj právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu
stotožnil a posúdenie navrhovateľa ako neoprávnenej osoby na uplatnenie reštitučného nároku
po poručiteľke Ž. P., v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. považoval za zákonné. V odvolacom
konaní navrhovateľ nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by tieto závery spochybnili.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods.1 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému
navrhovateľovi nepriznal /§ 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.1 O.s.p./.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 09. septembra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská