Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/137/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci navrhovateľa: F. S., bytom v B., zastúpený JUDr. H. T.,

advokátkou so sídlom v B., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave,

Trenčianska 55, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.j. 5252/04, Zn.

/IHO z 20. júna 2007, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 25. novembra 2009, č.k. -12, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 25. novembra 2009, č.k. -12, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods.2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) potvrdil rozhodnutie odporcu č.j. 5252/04,

Zn. /IHO z 20. júna 2007, ktorým rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa

podmienky uvedené v až e/ o navrátení vlastníctva

k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach

2

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č.

“), preto sa mu nevracia vlastnícke právo k pozemkom a nepriznáva právo na

náhradu za nehnuteľnosti tvoriace spoločný pasienkový urbár, zapísané v PK vložke č. X.

v pôvodnom katastrálnom území R..

V odôvodnení rozsudku sa stotožnil so záverom odporkyne, že navrhovateľ nesplnil

zákonné podmienky pre priznanie reštitučného nároku, nakoľko nesplnil podmienky pre

zaradenie ani do jednej zo skupín §-u 2 ods.2 . Zdôraznil, že vlastníčkou

nehnuteľností, navrátenia ktorých sa domáhal navrhovateľ, bola Ž. P., ktorá zomrela pred

uplynutím lehoty, v ktorej bolo potrebné uplatniť právo na navrátenie nehnuteľností, t.j. pred

31. decembra 2004, a preto v zmysle ust. až e/

oprávnenými osobami mohli byť výlučne fyzické osoby tam uvedené, resp. v zmysle § 3

ods.1 písm. j/ osoby uvedené v tomto ustanovení. Ž. P., ktorá závet nezanechala, bola v čase

smrti vdova, deti nemala, rodičia zomreli, avšak z dôvodu, že žila v spoločnej domácnosti

s navrhovateľom a jeho manželkou po dobu viac ako jedného roka pred jej smrťou a títo sa

starali o spoločnú domácnosť, navrhovateľ a jeho manželka dedili po nej v tretej dedičskej

skupine zo zákona ( ). Krajský súd tiež uviedol, že

vlastníctvo k navrátiť sa majúcim pozemkom prešlo na štát zo zákona, keďže sa jednalo

o súčasť urbárskeho majetku (nie na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok - ). Navrhovateľa teda nebolo

možné považovať za oprávnenú osobu nielen z dôvodov uvedených v ust. § 2 ods.2 písm. a/

až e/ , ale ani z dôvodov uvedených v cit. zákona. Krajský súd

skonštatoval, že blízka osoba vymedzená v (ďalej v texte len

„OZ“) nie je oprávnenou osobou v zmysle ust. § 2 ods.2 písm. a/ a ž e/ a § 2 ods.3 cit. zákona.

Zároveň uviedol, že aby mohla byť oprávnenou osobou musela by byť uvedená v taxatívnom

výpočte oprávnených osôb uvedených v ust. § 2 ods.2 písm. a/ až e/ alebo v § 2 ods.3 cit.

oprávnenou osobou nie je.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to v podstate

z dôvodu, že sa cíti vo svojich právach ukrivdený, pretože o Ž. P., ako predtým aj o jej

invalidného manžela - svojho strýka, sa nezištne a obetavo staral spolu so svojou manželkou.

Poukázal pritom aj na skutočnosť, že doterajšie uplatňovanie práva po poručiteľke bolo vždy

úspešné, o čom svedčia aj výpisy z listov vlastníctva, vrátane majetku podľa reštitučných

3

zákonov. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie v platnom znení – v zmysle

ktorého vznik právnych vzťahov, ako aj nároky vzniknuté pred 01. januárom 1992 sa

posudzujú podľa doterajších predpisov (platné v tom čase) – ako aj na ust. ,

upravujúce, že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa, pričom v danom

prípade išlo o dedenie zo zákona podľa (, súčasná právna

úprava ust. §§ 460-487). Navrhovateľ tiež v rámci odvolania uviedol, že v občianskoprávnych

vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie, zákon žiadnemu účastníkovi neposkytuje

výhodnejšie postavenie, ust. je nielen vyjadrením jednej zo základných zásad

občianskoprávnych vzťahov, ako aj výrazom skutočnosti, že práva jednotlivca sú v zásadnom

súlade so záujmami celku, čo napokon vyjadruje aj ako základný zákon štátu. Zákon

č. vo svojom ust. až e/ tak spochybňuje postavenie

účastníkov konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby „krajský súd vo veci vykonal

dokazovanie – ktoré bližšie nekonkretizoval – a po vykonanom dokazovaní zrušil napadnuté

horeoznačené rozhodnutie odporcu a priznal právo navrhovateľovi ako oprávnenej osobe“.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / v spojení s

ods.2 /, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.2 vety

prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09. septembra 2010 (§ 156 ods.1

a ods.3 ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa opravným prostriedkom

domáhal postupu podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

(§ 250l a nasl.), upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam

správnych orgánov.

4

Úlohou súdu prvého stupňa bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporcu,

ktorým rozhodol, že navrhovateľ podmienky uvedené v § 2 ods.2 písm. a/ až e/ zák.č.

- pre zaradenie ani do jednej zo skupín oprávnených osôb – nespĺňa, a preto mu

nemožno navrátiť vlastníctvo k horeuvedeným pozemkom vedeným v Pkn. vl.č. X.

v katastrálnom území R..

Podľa právo na navrátenie vlastníctva k pozemku

podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky

s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú

osobu v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie")

spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo

v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvede-

ných v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo

ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni

občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo

práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje

povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami

jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho

mieste oprávnenými osobami jeho deti.

5

Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca preskúmavané rozhodnutie vydal

v konaní začatom na základe návrhu navrhovateľa, ktorý si uplatnil podľa zákona

č. právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli vo vlastníctve Ž. P.,

pričom poukazoval na dedičskú postupnosť podľa ustanovení .

Je nespornou skutočnosťou, že poručiteľka Ž. P., zomr. X., zomrela bez zanechania

závetu a listiny o vydedení, a to ako vdova, ktorá deti a súrodencov nemala, pričom dedičstvo

podľa po nej nadobudol navrhovateľ s manželkou M. S., nakoľko poručiteľka

s nimi žila najmenej po dobu 1 roku pred jej smrťou s nimi v spoločnej domácnosti a ktorí sa

z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť.

Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav medzi procesnými stranami sporný nebol.

Sporným bolo právne posúdenie, či zo strany navrhovateľa boli splnené zákonné

podmienky oprávnenej osoby v zmysle , resp. či správny orgán

mal posudzovať status navrhovateľa pre účely rozhodovania o reštitučnom nároku

uplatnenom podľa podľa ustanovení .

Odvolací súd ohľadne námietok navrhovateľa konštatuje, že povinnosťou odporcu

bolo o návrhu navrhovateľa rozhodnúť podľa , ktorého predmetom

je navrátenie vlastníctva k pozemkom, t.j. ide o právny predpis reštitučného charakteru. Tento

zákon nedeklaruje ani negarantuje právo vlastniť pozemky, ale upravuje podmienky a rozsah

navrátenia vlastníctva k pozemkom. Za stavu, že osobný rozsah reštitučných nárokov

(plnení) je striktne vymedzený v rámci tohto špeciálneho zákona (v ustanovení § 2) taxatívne,

podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné status oprávnenej osoby posudzovať podľa

ustanovení .

Ohľadne námietok navrhovateľa, týkajúcich sa jeho úspešnosti ako dediča po

poručiteľke Ž. P. v iných konaniach aj v rámci reštitúcií, odvolací súd konštatuje, že predmet

konania bol jasne a jednoznačne daný výrokom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Nebolo preto úlohou súdu posudzovať zákonnosť iných rozhodnutí, resp. ich výsledok

nemohol mať vplyv na posúdenie tejto konkrétnej veci.

6

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, zistil, že dôvody uvádzané

navrhovateľom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové

aj právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu

stotožnil a posúdenie navrhovateľa ako neoprávnenej osoby na uplatnenie reštitučného nároku

po poručiteľke Ž. P., v zmysle považoval za zákonné. V odvolacom

konaní navrhovateľ nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by tieto závery spochybnili.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods.1 potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému

navrhovateľovi nepriznal / v spojení s /.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 09. septembra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská