Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ef3/382378.e7bf97.pdf
PDF · 166.09 KB
No categories available
6Ndt/13/2010
Najvyšší súd 6 Ndt 13/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí
konanom 9. septembra 2010 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného M. L. a spol.,
pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1,
ods. 4 písm. b/ Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, ďalej
už len Tr. zák.) a iné, o návrhu obžalovaného M. Ž. na odňatie a prikázanie veci takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného M. L. a spol., vedená
na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 6 To 33/2010, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Nitre sa vedie pod sp. zn. 6 To 33/2010 trestné konanie
proti obžalovanému M. L. a spol., pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, v rámci ktorého má uvedený
súd rozhodnúť o odvolaniach obžalovaných M. L. a M. Ž., ako aj Okresného prokurátora
v Nitre, proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 13. januára 2010, sp. zn. 1T 121/2006.
Predmetná trestná vec bola pridelená na vybavenie do senátu 6 To, ktorý rozhoduje
v zložení JUDr. Ľ. K. (predseda senátu), JUDr. I. K. Dr. a JUDr. Z. B. (členovia senátu).
Obžalovaný M. Ž. podal na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom
10. augusta 2010 návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., ktorý
odôvodnil tým, že všetci sudcovia Krajského súdu v Nitre sú voči jeho osobe zaujatí
(tzv. generálna námietka zaujatosti), a to z dôvodu ich prepojenosti so sudcami príslušného
prvostupňového súdu. Poukázal pritom zároveň i na niektoré súvisiace rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva (D. v. Belgicko – rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970;
P. v. Taliansko – rozsudok ESĽP z 26. februára 1993).
Dňa 25. augusta 2010 predložil Krajský súd v Nitre Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky príslušný spisový materiál na rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu obžalovaného
M. Ž., ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského súdu
k ich (potenciálnej) zaujatosti v predmetnej trestnej veci. Z vyjadrení sudcov vyplýva,
že obžalovaného nepoznajú a vo veci sa necítia byť zaujatí (č. l. 450 – 457).
Trestný poriadok ustanovuje, ktorý súd je vo veci príslušný konať za splnenia určitých
podmienok.
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený (§ 23 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským
súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál
a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu
v Nitre a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
Dôležité dôvody zákon bližšie nedefinuje. „Dôležitými dôvodmi“ v zmysle
ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie
skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných
občanov a čo najrýchlejšie prejednanie veci, vylúčenie všetkých sudcov daného súdu
z rozhodovania, uskutočnenie spoločného konania atď.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie
veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti
a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných
ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom krajského súdu,
preto je potrebné skúmať, či sú dané dôvody na vylúčenie všetkých sudcov daného súdu
z rozhodovania.
Podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon.“
Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec
odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak
závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu
neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
Obžalovaný vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci neuviedol takéto dôvody
a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka,
k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu
činnému v tomto konaní.
Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody
vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého orgánu a pre ktoré v prípade
ich preukázania je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
Z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. možno pritom rozhodnúť len o vylúčení
sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb. O vylúčení
sudcu krajského súdu, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne - v prípade, že námietku zaujatosti
vznesie niektorá zo strán - v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 Tr. por. tento senát. O sťažnosti
proti takémuto rozhodnutiu je povinný rozhodnúť iný senát krajského súdu
(§ 32 ods. 5 písm. b/ Tr. por.).
Je potrebné zdôrazniť tiež to, že krajský súd ako súd odvolací vykonáva súdnictvo
prostredníctvom kolegiálnych orgánov – senátov a na rozhodovaní v konkrétnych trestných
veciach sa môžu podieľať len sudcovia zaradení v určitom senáte na základe pravidiel
určených rozvrhom práce príslušného súdu na príslušný kalendárny rok. Po dôjdení veci
na súd sa vec prideľuje na rozhodovanie náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky do jednotlivých senátov, pričom títo sudcovia sa stávajú zákonnými
sudcami na prerokovanie veci v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. S ohľadom
na uvedené je teda logické, že námietky zaujatosti možno vznášať len proti tým sudcom,
ktorí sa na prejednávaní a rozhodovaní veci skutočne podieľajú a nie proti neurčitým
osobám, napr. všetkým sudcom určitého krajského súdu.
Obžalovaný M. Ž. pritom vo svojom návrhu neuviedol ani voči jednému sudcovi
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného,
neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. Prípadné kolegiálne vzťahy
sudcov odvolacieho súdu so sudcami príslušného prvostupňového súdu nemôžu byť samé
osebe dôvodom pre ich vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31 ods. 1
Tr. por. a nemôžu teda ani odôvodňovať postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Navyše i z písomných vyjadrení týchto sudcov vyplýva, že sa necítia byť v danej veci zaujatí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje i na ustanovenie
§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie
nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov
a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,
keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však
v prejednávanom prípade splnené neboli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu
zhromaždeného v doterajšom konaní teda dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
podmienky na tzv. delegovanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa v zmysle
ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný
týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné
a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 9. septembra 2010
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová