Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/4/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. B., bývajúceho v B.,

zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. R. B., s.r.o., N., proti žalovanej S., s.r.o., so

sídlom v B., IČO: X., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2009, sp. zn. v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 22. novembra 2007 č.k. -61

a dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 1. júla 2008 č.k. - 118,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu

v Bratislave z 25. júna 2009 sp. zn. :

1/ vo výroku o odmietnutí odvolania žalobcu,

2/ vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o náhrade trov

prvostupňového konania, ako aj vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania.

V rozsahu zrušenia vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 22. novembra 2007 č.k. -61:

1/ uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti

rozsudku tak, že v denníku P. na strane X. a na rovnakom mieste, ako bol uverejnený článok

"T." z X. v čísle X. uverejní nasledovný text pod názvom "Ospravedlnenie sochárovi T. B.":

"V našom denníku dňa X. v čísle X na strane X v článku pod názvom "T." s podtitulkom

2

"Sochár B. leží v nemocnici", sme informovali o vážnom zdravotnom stave

sochára T. B. spolu s jeho vyobrazením na fotografii, na ktorej leží vo vážnom zdravotnom

stave v nemocnici. Keďže predmetný článok a fotografia vznikli bez súhlasu a autorizácie T.

B., prípadne jeho blízkych príbuzných, týmto sa T. B. ospravedlňujeme. Povinnosť

ospravedlniť sa bola uložená rozsudkom v konaní pred okresným súdom", 2/ žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 000 Sk z titulu náhrady nemajetkovej ujmy do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a 3/ žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním zistil, že X. denník P. na strane X. uverejnil článok s titulkom "T."

s podtitulkom "Sochár B. leží v nemocnici". Žalobu čo do základu považoval za dôvodnú,

keď nepravdivé tvrdenia uvedené v článku a predovšetkým jeho nadpis mohli vzhľadom na

zdravotný stav žalobcu ohroziť jeho psychomorálnu ale aj telesnú jednotu. Tento sa preto

oprávnene domáhal primeraného zadosťučinenia – satisfakcie, odstránenia následkov

neoprávneného zásahu ospravedlnením, a teda výslovným odvolaním zásahu rovnakým

spôsobom ako k zásahu prišlo. Preto žalovanú zaviazal na zverejnenie ospravedlnení

žalobcovi tak, ako je uvedené vo výroku. Návrh v časti ospravedlnenia týkajúceho sa

tvrdenia, že redaktori porušili zákaz vstupu na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde bol

žalobca hospitalizovaný, zamietol z dôvodu, že nebolo zistené, že by takýto zákaz redaktori

porušili. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy prihliadol na čiastočnú úspešnosť žalobcu

v základe predmetu konania, k spôsobu a okolnostiam, za ktorých došlo k

uverejneniu článku a získaniu fotografie žalobcu, a na to, že zásah do osobnostných práv

žalobcu bol vykonaný v hromadnom informačnom prostriedku, a mal teda širokú publicitu,

dospel k záveru, že zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nepostačuje. Preto žalobcovi

priznal aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 Sk, ktorú považoval za primeranú

okolnostiam prípadu a vo zvyšku žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa vychádzajúc z toho,

že žalobca mal v konaní čiastočný úspech.

Okresný súd Bratislava V dopĺňacím rozsudkom z 1. júla 2008 č.k. -118

žalobu vo zvyšku zamietol.

Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. júna

2009 sp. zn. -134 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; odvolanie žalobcu

odmietol a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania 631,57 €. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalobca napadol odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

3

o náhrade nemajetkovej ujmy a o trovách prvostupňového konania; žalovaný napadol

odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti. Vychádzal z toho, že

dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa z 1. júla 2008 č.k. -118 o zamietnutí

žaloby v zostávajúcej časti žiaden z účastníkov nenapadol odvolaním, ak žalobca podal

odvolanie proti pôvodnému rozsudku súdu prvého stupňa (pred jeho doplnením) odvolaním

napadol výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy prevyšujúca

100 000 Sk, napadol neexistujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa, jeho odvolanie preto

podľa odmietol. Ďalej uzavrel, že uverejnením predmetného

článku a fotografie žalobcu došlo k zásahu do jeho práva na ochranu súkromného života,

ktoré je súčasťou práva na ochranu osobnosti. K zásahu došlo za mimoriadne ťažkej situácie

pre žalobcu, ktorý bol ťažko chorý a bol hospitalizovaný na jednotke intenzívnej

starostlivosti. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by jej žalobca dal súhlas na uverejnenie

predmetného článku a fotografie, čo vyplýva z výsledkov dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa. I keď má žalovaná pravdu v tom, že žiadna právna norma jej nezakazuje

uverejniť rozhovor s nejakou osobou bez jej autorizácie, ale na druhej strane skutočnosti

tvoriace obsah súkromného života nie je možné uverejňovať bez súhlasu dotknutej osoby

s výnimkou, že by išlo o verejne činnú osobnosť politického života. Žalobca politickú činnosť

nevykonáva. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žalovanej uložil povinnosť poskytnúť

žalobcovi morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval morálnu satisfakciu za postačujúcu

a preto za primeranú a odôvodnenú považoval priznanú nemajetkovú ujmu 100 000 Sk

v zmysle . Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s , v odvolacom

konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 631,57 €.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalobcu podal proti

rozsudku odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku dotýkajúceho sa trov prvostupňového

konania v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a proti výroku

o odmietnutí žalobcovho odvolania mimoriadne dovolanie. Navrhol rozhodnutia v napadnutej

časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že

v konaní pred odvolacím súdom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 234f

ods. 1 písm. a/ v spojení s ) a rozhodnutia spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). K odňatiu možnosti

4

žalobcu konať pred súdom malo dojsť postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie

žalobcu zo 7. februára 2008 podľa , vychádzajúc z nesprávneho

záveru, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Odvolanie

žalobcu smerovalo aj proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa z 22. novembra 2007 č.k.

-61 o náhrade trov konania. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách

konania je odvolanie v zásade prípustné a v danom prípade je evidentné, že nejde

o neexistujúci výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odmietnutím odvolania bez jeho

vecného prerokovania odvolací súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom (§ 243f

ods. 1 písm. a/ v spojení s Súd prvého stupňa čo do právneho

základu žalobcovmu návrhu vyhovel, keď zaviazal žalovanú ospravedlniť sa za neoprávnený

zásah do jeho osobnosti a zároveň mu priznal právo na zaplatenie nemajetkovej ujmy

(100 000 Sk), nad túto výšku priznanej nemajetkovej ujmy návrh zamietol. V súvislosti

s rozhodovaním o náhrade trov konania súdy nesprávne vychádzali zo zásady zodpovednosti

za výsledok ( ), keď správne mali priznať náhradu trov konania procesne

úspešnému účastníkovi v zmysle Aplikáciou ustanovenia

namiesto ustanovenia obidva súdy (prvostupňový i odvolací) vec

nesprávne právne posúdili ( ).

Žalobca a žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa v spojení s

a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je

dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane

jeho obsahového vymedzenia ( v spojení s ).

Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v a inými vadami, pokiaľ

tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

5

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo

vydané v konaní, v ktorom došlo k vade uvedenej v (

písm. a/ ). Pri skúmaní, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nie je

postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v , sa dovolací súd osobitne

zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci žalobcovi

bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom

konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj

odmietnutie odvolania podľa v prípade, že podmienky preň neboli

splnené, nakoľko odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (R 23/1994). Najvyšší

súdu Slovenskej republiky za dôvod zakladajúci vadu tejto povahy považuje aj procesný

postup odvolacieho súdu, v rámci ktorého dôjde k odmietnutiu odvolania pre jeho

neprípustnosť – smerujúceho voči rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie neprípustné

v zmysle ustanovenia , ak sa preukáže, že tento predpoklad nie je

daný.

Základným procesným právom každého účastníka je, aby v prípadoch, keď to zákon

výslovne nevylučuje, podal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie ( ).

Právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia nižšieho súdu vyšším je neoddeliteľnou časťou

práva na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie (

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

publikovaného pod č. a Ústavného , ktorým

sa uvádza Listina základných práv a slobôd).

Možnosť podania odvolania je vylúčená v taxatívne uvedených prípadoch (§ 202 ods.1

až 4 O.s.p). Medzi tieto prípady však nepatrí rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane výroku

o náhrade trov prvostupňového konania) vydané v tomto konaní. Dovolací súd sa preto

stotožňuje s názorom v mimoriadnom dovolaní, že zákon nevylučuje podanie

odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vrátane výroku o náhrade trov konania.

6

Z obsahu žalobcovho odvolania z 1. februára 2008 (č.l. 75 až 78 spisu) vyplýva, že

ním bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Pokiaľ odvolací súd v tejto procesnej

situácii odmietol odvolanie žalobcu podľa ods. l písm. c/ ako neprípustné

a súčasne potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, rozhodol

nesprávne a žalobcovi týmto postupom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Záver odvolacieho súdu o napadnutí „neexistujúceho“ výroku rozsudku súdu

prvého stupňa (v časti nepriznanej nemajetkovej ujmy) neobstojí v takom prípade, v ktorom

došlo k jeho doplneniu skôr ako o odvolaní účastníka rozhodoval odvolací súd, i keď

odvolanie bolo podané pred doplnením rozhodnutia. Zákon nevylučuje, aby rozsahom

odvolania nemohli byť dotknuté také nesprávnosti alebo vady, ktoré sú zrejmé už zo

samotného obsahu odôvodnenia rozhodnutia. Dovolací súd dáva do pozornosti, že súd prvého

stupňa v odôvodnení rozhodnutia konkretizoval, v akom rozsahu a z akých dôvodov žalobu

zamietol. V mimoriadnom dovolaní sa teda dôvodne napáda rozhodnutie odvolacieho súdu

z dôvodu, že v jeho konaní došlo k vade uvedenej v (

písm. a/ ).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní

postihnutom touto vadou. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to zrušil

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí odvolania smerujúceho proti

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj vo výroku, ktorým došlo k potvrdeniu rozsudku súdu

prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie (, ).

V súlade s praxou rozhodovania v konaní o dovolaní sa dovolací súd v predmetnom

konaní o mimoriadnom dovolaní obmedzil len na konštatovanie, že došlo k procesnej vade

v zmysle , v dôsledku čoho už nemal právnu možnosť skúmať, či

mimoriadnym dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu

prvého stupňa vo vzťahu k náhrade trov konania spočíva na (ne)správnom právnom posúdení

veci ( ). Posúdeniu preto nepodrobil správnosť riešenia otázky náhrady

trov konania. V zmysle v spojení s zrušil aj

súvisiaci výrok o náhrade trov odvolacieho konania.

7

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková