Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f02/366348.4609a6.pdf
PDF · 120.92 KB
No categories available
5Cdo/185/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 185/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. D. S., so sídlom v S., S.
55, : , zastúpeného JUDr. H. K., advokátkou, v S. proti ţalovanej A. V., bývajúcej v S.S.,
o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky, pod sp.zn. 6 C 196/2006,
na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. decembra 2009, sp.zn.
25 Co 141/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 17. septembra 2009, č.k. 6 C 196/2006-287
(v poradí druhým) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal, aby ţalovaná vypratala byt
na prízemí vpravo v bytovom dome v S.S., stojacom na parc. č. X., zapísanom na LV č. X.
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, ţe skončila doba nájmu a v byte býva bez
právneho dôvodu. Zároveň ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania
v celkovej výške 832, 34 € na účet jej advokátky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Mal za preukázané, ţe
obytný dom so štyrmi bytmi v S. bol postavený začiatkom 60-tych rokov bývalým D.J.S..
Byt, ktorý je predmetom sporu, bol Ing. A... V., členovi D., pridelený do uţívania
predstavenstvom D. S.. Keďţe X. uzavrel Ing. A... V. so ţalovanou A. V. manţelstvo, mal za
to, ţe tým zároveň vzniklo právo spoločného uţívania bytu manţelmi podľa ustanovenia §
175 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. decembra 1991. Po smrti manţela
ţalovanej, ktorý zomrel X., sa jedinou uţívateľkou bytu stala ţalovaná v zmysle ustanovenia
§ 180 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. decembra 1991, ktorej právo osobného
uţívania bytu na dobu neurčitú sa zamenilo podľa ustanovenia § 871 Občianskeho zákonníka
od 1. januára 1992 na nájom bytu na dobu neurčitú. Konštatoval, ţe ak ţalovaná v roku 2002,
resp. 2003 uzavrela nájomnú zmluvu na dobu určitú, tento právny úkon je neplatný
s poukazom na ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, keďţe ním došlo
k poškodeniu práv nájomcu, ktorému by sa nedôvodne zmenil nájomný vzťah na dobu určitú.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 30. decembra 2009, sp.zn. 25 Co 141/2009
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Povaţoval za potrebné zaoberať sa problematikou osobného uţívania bytu
(resp. neskôr novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. zmenenou na nájom
bytu) vo vzťahu ţalovanej k jej nebohému manţelovi Ing. A... V.. S poukazom na vývoj
právnej úpravy týkajúcej sa osobného uţívania bytov v Občianskom zákonníku pred a po
účinnosti novely zákona č. 509/1991 Zb. a v predpisoch s ním súvisiacich (v zákone č.
41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, vyhláške č. 45/1964 Zb. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákone č . 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov
súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami) konštatoval, ţe predpokladom zmeny
osobného uţívania bytu na nájom sluţobného bytu bolo splnenie kritérií stanovených
zákonom pre sluţobné byty, k čomu došlo zákonom č. 189/1992 Zb., ktorý nadobudol
účinnosť 13. mája 1992. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Cpj 24/93 z 23. marca
1994, spoločný nájom bytu manţelmi podľa ustanovenia § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vznikne aj k bytu, ktorý bol inak určený pre ubytovanie pracovníka organizácie (§ 7 vyhl. č.
45/1964 Zb.), ak tento byt stratil charakter sluţobného bytu alebo nie je bytom osobitného
určenia (§ 709 Občianskeho zákonníka). Mal za to, ţe byt, vypratanie ktorého je predmetom
sporu, stratil účinnosťou novely zákona č. 509/1991 Zb. a zákona č. 189/1992 Zb. povahu
bytu predpokladanú v ustanovení § 709 Občianskeho zákonníka a postavenie nájomcu bytu
pôvodne trvale určeného pre ubytovanie pracovníka organizácie týmto dňom. Dospel
k záveru, ţe tvrdenie ţalobcu o tom, ţe ţalovaná uţíva byt bez právneho dôvodu nie je
dôvodné. Uviedol, ţe iba tá skutočnosť, ţe bývalé D. neviedlo podľa príslušných predpisov
evidenciu dokladov a svojich aktov, vrátane dokladov o stavbe bytovky, stavebného
povolenia, ako aj uţívacieho povolenia a tieţ dokumentáciu svojich rozhodnutí
predstavenstva a členskej schôdze, nemôţe byť na ujmu členovi druţstva a nájomníkovi bytu.
Za nespornú povaţoval skutočnosť, ţe bytovka bola postavená jednotným roľníckym
druţstvom a ţe v nej na základe rozhodnutia predstavenstva druţstva. bývali od počiatku
ţalovaná s jej, teraz uţ nebohým manţelom. Uzavrel, ţe aj správanie sa druţstva aţ do
podania návrhu na vypratanie bytu zodpovedalo tomu, ţe vady rešpektovalo
a akceptovalo legalitu osobného uţívania, resp. nájom bytu bez akýchkoľvek problémov,
a preto ţalovaná v uvedenom byte nebýva bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené,
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil. Ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo jej ţiadne trovy
nevznikli.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol tak, ţe
ţalovaná je povinná vypratať byt nachádzajúci sa na prízemí vpravo v bytovom dome súp.
č. X., postavenom na prac. č. X.1, vedenom pre kat. úz. Obce S., zapísanom na liste
vlastníctva číslo X. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dovolanie odôvodnil ustanovením
§ 236 O.s.p. v spojení s ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za to, ţe odvolací súd
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu. V dovolaní rozoberal skutkový
stav a právny stav veci tak, ako ho uvádzal v konaní pred súdmi niţších stupňov. Uviedol, ţe
ţiaden právny predpis neupravuje, aby si účastníci nemohli vzájomné vzťahy upraviť
zmluvou, ani vzájomné právne vzťahy meniť a ţe zákon nepostihuje neplatnosťou, ak
jestvujúci uţívací vzťah si účastníci upravia nájomnou zmluvou uzavretou na dobu určitú.
Poukázal na to, ţe v predmetnej veci medzi účastníkmi existoval zmluvný vzťah zaloţený
nájomnou zmluvou z 26. marca 2002, s dobou nájmu dohodnutou na dobu určitú, ktorú
ţalovaná ani nepoprela, ani jej platnosť nenapadla v súdnom konaní. Napriek tomu, ţe
podaným návrhom sa ţalobca domáhal vypratania bytu z dôvodu skončenia dohodnutej doby
nájmu, touto otázkou sa súdy vôbec nezaoberali. Namietal, ţe právny záver odvolacieho súdu,
ţe v konkrétnej veci vznikol spoločný nájom bytu manţelmi, nie je správny, ale naopak mal
za to, ţe so ţalovanou vznikol nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy uzavretej na dobu
určitú, ktorý sa skončil 31. decembra 2002.
Ţalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.),
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený
advokátom (§ 241 ods.1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil do právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu
nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p. skúmať vţdy, či dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého
konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len
na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale
v dovolacom konaní neboli zistené.
Ţalobca v dovolaní namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, ţe
nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav
správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.
Keďţe ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. dovolanie ţalobcu proti rozsudku
odvolacieho súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa
§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd
Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti
ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala
návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová