Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/185/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. D. S., so sídlom v S., S.

55, : , zastúpeného JUDr. H. K., advokátkou, v S. proti ţalovanej A. V., bývajúcej v S.S.,

o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky, pod sp.zn. ,

na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. decembra 2009, sp.zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 17. septembra 2009, č.k. -287

(v poradí druhým) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal, aby ţalovaná vypratala byt

na prízemí vpravo v bytovom dome v S.S., stojacom na parc. č. X., zapísanom na LV č. X.

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, z dôvodu, ţe skončila doba nájmu a v byte býva bez

právneho dôvodu. Zároveň ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania

v celkovej výške 832, 34 € na účet jej advokátky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Mal za preukázané, ţe

obytný dom so štyrmi bytmi v S. bol postavený začiatkom 60-tych rokov bývalým D.J.S..

Byt, ktorý je predmetom sporu, bol Ing. A... V., členovi D., pridelený do uţívania

predstavenstvom D. S.. Keďţe X. uzavrel Ing. A... V. so ţalovanou A. V. manţelstvo, mal za

to, ţe tým zároveň vzniklo právo spoločného uţívania bytu manţelmi podľa ustanovenia §

175 ods. 1 účinného do 31. decembra 1991. Po smrti manţela

ţalovanej, ktorý zomrel X., sa jedinou uţívateľkou bytu stala ţalovaná v zmysle ustanovenia

účinného do 31. decembra 1991, ktorej právo osobného

2

uţívania bytu na dobu neurčitú sa zamenilo podľa ustanovenia

od 1. januára 1992 na nájom bytu na dobu neurčitú. Konštatoval, ţe ak ţalovaná v roku 2002,

resp. 2003 uzavrela nájomnú zmluvu na dobu určitú, tento právny úkon je neplatný

s poukazom na ustanovenia a , keďţe ním došlo

k poškodeniu práv nájomcu, ktorému by sa nedôvodne zmenil nájomný vzťah na dobu určitú.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 30. decembra 2009, sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Povaţoval za potrebné zaoberať sa problematikou osobného uţívania bytu

(resp. neskôr novelou zmenenou na nájom

bytu) vo vzťahu ţalovanej k jej nebohému manţelovi Ing. A... V.. S poukazom na vývoj

právnej úpravy týkajúcej sa osobného uţívania bytov v pred a po

účinnosti novely a v predpisoch s ním súvisiacich (v zákone č.

o hospodárení s bytmi, vyhláške č. ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia , zákone č . o úprave niektorých pomerov

súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami) konštatoval, ţe predpokladom zmeny

osobného uţívania bytu na nájom sluţobného bytu bolo splnenie kritérií stanovených

zákonom pre sluţobné byty, k čomu došlo , ktorý nadobudol

účinnosť 13. mája 1992. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, sp.zn. z 23. marca

1994, spoločný nájom bytu manţelmi podľa ustanovenia

vznikne aj k bytu, ktorý bol inak určený pre ubytovanie pracovníka organizácie (§ 7 vyhl. č.

), ak tento byt stratil charakter sluţobného bytu alebo nie je bytom osobitného

určenia ( ). Mal za to, ţe byt, vypratanie ktorého je predmetom

sporu, stratil účinnosťou novely a povahu

bytu predpokladanú v ustanovení a postavenie nájomcu bytu

pôvodne trvale určeného pre ubytovanie pracovníka organizácie týmto dňom. Dospel

k záveru, ţe tvrdenie ţalobcu o tom, ţe ţalovaná uţíva byt bez právneho dôvodu nie je

dôvodné. Uviedol, ţe iba tá skutočnosť, ţe bývalé D. neviedlo podľa príslušných predpisov

evidenciu dokladov a svojich aktov, vrátane dokladov o stavbe bytovky, stavebného

povolenia, ako aj uţívacieho povolenia a tieţ dokumentáciu svojich rozhodnutí

predstavenstva a členskej schôdze, nemôţe byť na ujmu členovi druţstva a nájomníkovi bytu.

Za nespornú povaţoval skutočnosť, ţe bytovka bola postavená jednotným roľníckym

druţstvom a ţe v nej na základe rozhodnutia predstavenstva druţstva. bývali od počiatku

3

ţalovaná s jej, teraz uţ nebohým manţelom. Uzavrel, ţe aj správanie sa druţstva aţ do

podania návrhu na vypratanie bytu zodpovedalo tomu, ţe vady rešpektovalo

a akceptovalo legalitu osobného uţívania, resp. nájom bytu bez akýchkoľvek problémov,

a preto ţalovaná v uvedenom byte nebýva bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené,

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia

potvrdil. Ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo jej ţiadne trovy

nevznikli.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol tak, ţe

ţalovaná je povinná vypratať byt nachádzajúci sa na prízemí vpravo v bytovom dome súp.

č. X., postavenom na prac. č. X.1, vedenom pre kat. úz. Obce S., zapísanom na liste

vlastníctva číslo X. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dovolanie odôvodnil ustanovením

v spojení s ustanovením Mal za to, ţe odvolací súd

na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu. V dovolaní rozoberal skutkový

stav a právny stav veci tak, ako ho uvádzal v konaní pred súdmi niţších stupňov. Uviedol, ţe

ţiaden právny predpis neupravuje, aby si účastníci nemohli vzájomné vzťahy upraviť

zmluvou, ani vzájomné právne vzťahy meniť a ţe zákon nepostihuje neplatnosťou, ak

jestvujúci uţívací vzťah si účastníci upravia nájomnou zmluvou uzavretou na dobu určitú.

Poukázal na to, ţe v predmetnej veci medzi účastníkmi existoval zmluvný vzťah zaloţený

nájomnou zmluvou z 26. marca 2002, s dobou nájmu dohodnutou na dobu určitú, ktorú

ţalovaná ani nepoprela, ani jej platnosť nenapadla v súdnom konaní. Napriek tomu, ţe

podaným návrhom sa ţalobca domáhal vypratania bytu z dôvodu skončenia dohodnutej doby

nájmu, touto otázkou sa súdy vôbec nezaoberali. Namietal, ţe právny záver odvolacieho súdu,

ţe v konkrétnej veci vznikol spoločný nájom bytu manţelmi, nie je správny, ale naopak mal

za to, ţe so ţalovanou vznikol nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy uzavretej na dobu

určitú, ktorý sa skončil 31. decembra 2002.

Ţalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil do právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len

na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale

v dovolacom konaní neboli zistené.

Ţalobca v dovolaní namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, ţe

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené, ním uvádzané skutočnosti by mali za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav

správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Keďţe ustanovenia , aţ 3 dovolanie ţalobcu proti rozsudku

odvolacieho súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa

v spojení s Vzhľadom na to Najvyšší súd

Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala

návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová