Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/113/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: K., s.r.o., IČO : X., so sídlom T., zast.: JUDr. R.,

advokátom so sídlom M., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so

sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 03. júla 2009 č. k. –45, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 03. júla 2009 č.k. 1 S 78/2007–45 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. I/222/11953-71414/2006/991050-r zo dňa 22.01.2007 žalovaný ako

odvolací daňový orgán v zmysle o správe daní

a poplatkov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) potvrdil odvolaním

2

napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č.: /Hamb, ktorým

bolo žalobcovi znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2006 z pôvodnej sumy

850.125,– Sk o sumu 520.952,– Sk, a tak priznal nadmerný odpočet za toto zdaňovacie

obdobie v novej sume 329.173,– Sk.

Pri svojom odôvodnení žalovaný vychádzal zo skutkových nálezov daňovej kontroly,

ktorá zistila, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2006 vo viacerých

prípadoch v rozpore s ods. l a ods. 2 písm. a) o dani z pridanej

hodnoty (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) si na vstupe uplatnil

odpočet dane z pridanej hodnoty od dodávateľa – spoločnosti V., s.r.o., so sídlom D., ktorý

v čase tvrdených zdaniteľných plnení nebol zaregistrovaný ako platiteľ dane z pridanej

hodnoty (jeho posledné zdaňovacie obdobie bolo určené na október 2003).

Dožiadaný správca dane vypočul konateľa uvedenej spoločnosti V., s.r.o., ktorý

uviedol, že jeho spoločnosť pre žalobcu neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia a žalobca

nerealizovala žiadne platby v zmysle uvádzaných faktúr.

Ak žalobca chcel obchodovať s týmto obchodným partnerom a chcel využiť svoje právo

na odpočet dane z pridanej hodnoty, potom mal podľa žalovaného na overenie si tejto

skutočnosti využiť ust. a podať príslušnú žiadosť. Ak sa

žalobca domnieva, že bol svojim dodávateľom uvedený do omylu a že mu takýmto konaním

spoločnosti V., s.r.o. vznikla škoda, mal si ju podľa žalovaného uplatniť voči dodávateľovi,

ktorého konaním mu bola spôsobená, ale v inom ako v daňovom konaní.

Vo vzťahu k argumentu žalobcu, v ktorom odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo l6. mája 2000 sp. zn. 7Sž 4, 5/00 žalovaný nemohol zohľadniť,

nakoľko tento sa podľa neho týka iného časového obdobia.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu z 22.03.2007 na Krajský súd

v Bratislave.

3

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,

a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj jeho predchádzajúci

postup boli v súlade so zákonom.

Krajský súd na skutočnosti zistené žalovaným aplikoval v medziach súdneho prieskumu

ustanovenia , ako aj

Na základe uvedeného krajský vyslovil názor, že daň z dodaného tovaru,

ktorý použije platiteľ dane z pridanej hodnoty na účely svojho podnikania, môže odpočítať

od dane, ktorú je povinný platiť, iba ak voči nemu uplatnil daň z pridanej hodnoty iný platiteľ

v tuzemsku. Preto na posúdenie veci je podľa krajského súdu postačujúce zistenie, či v danom

prípade žalobcov dodávateľ tovarov túto zákonnú podmienku spĺňal. Potom skutočnosť,

že uvedená spoločnosť V., s.r.o. v kontrolovanom období nebola platiteľom dane z pridanej

hodnoty, bolo pre krajský súd dostatočným podkladom pre záver, že žalobcom uplatnený

odpočet dane z pridanej hodnoty z tovarov dodaných uvedenou spoločnosťou, bol

neoprávnený.

III.

Odvolanie žalobcu

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.08.2009 (č. l. 49) proti rozsudku prvostupňového

súdu žalobca poukázal na to, že

- súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, a

- na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa žalobcu potvrdenie Daňového úradu Nitra I. o tom, že spoločnosť V., s.r.o.

v rozhodnom období nebola platiteľom DPH nemá povahu verejnej listiny tak, ako konštatuje

krajský súd v svojom rozsudku. Navyše žalobca v odvolaní argumentoval tým, že navrhoval

vykonať dôkaz pripojením príslušného spisu Daňového úradu Nitra, ktorým by sa potvrdilo

alebo vyvrátilo, či rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa DPH pre spoločnosť V., s.r.o. je

4

právoplatné. Nakoľko takýto dôkaz krajský súd nevykonal, je z tohto dôvodu jeho

rozhodnutie predčasné.

Ďalej žalobca vyslovil svoj názor, že spoločnosť V., s.r.o. bola zdaniteľná osoba podľa

ods. l vo všetkých prípadoch, keď na faktúrach v zmysle

č. uviedla daň, ktorú bola povinná následne zaplatiť. Takýmto konaním potom

nemohol podľa žalobcu vzniknúť žiadny daňový únik.

Záverom žalobca alternatívne požadoval vydanie rozhodnutia v zmysle § 250ja veta

prvá a priznal žalobcovi náhradu trov konania, alternatívne aby napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.08.2009 (č. l. 53) vyplýva, že žalobca prostredníctvom

odvolania predložil dôvody, ktoré sú v podstate zhodné s dôvodmi žaloby, preto v tejto časti

žalovaný odkazuje na svoje vyjadrenie k žalobe.

Ďalej sa vyjadril k výkladu ustanovení a

, ktorý v odvolaní prezentoval žalobca.

Záverom žalovaný požadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu

bez priznania náhrady trov konania.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

5

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa vo svojom odôvodnení

zaoberal interpretáciou podmienky vyžadovanej právnym predpisom na vznik nároku

na odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca za tejto situácie spochybňoval potvrdenie

Daňového úradu Nitra I. o tom, že spoločnosť V., s.r.o. v rozhodnom období nebola

platiteľom DPH a súčasne navrhoval vykonať dôkaz pripojením príslušného spisu Daňového

úradu Nitra, ktorým by sa potvrdilo alebo vyvrátilo, či rozhodnutie o zrušení registrácie

platiteľa DPH pre spoločnosť V., s.r.o. je právoplatné.

6

K naznačenej argumentácii Najvyšší súd poukazuje postupom podľa § 250ja ods. 7

na to, že už vo svojom rozsudku sp. zn. uviedol nasledujúce právne

závery:

„Základom odvolania je podľa Najvyššieho súdu právny názor žalobcu,

že na rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. z 8. januára 1999 je nutné

nazerať ako na právny úkon so záverom, že s prihliadnutím na všetky jeho vytýkané

nedostatky (najmä v jeho doručovaní) ide o absolútne neplatný právny úkon. Potom

z takéhoto právneho úkonu nie je možné vyvodiť následky ani voči akejkoľvek inej osobe

a neplatnosť takého úkonu môže namietať ktokoľvek.

Najvyšší súd s týmto právnym záverom žalobcu vyslovuje zásadný nesúhlas.

Predovšetkým je nutné zdôrazniť, že žalobca mylne označil rozhodnutia správnych orgánov za

právne úkony. Právna teória, najmä v oblasti správneho práva, označuje právne rozhodnutia

vykonávateľov verejnej správy, ktorými sa autoritatívne regulujú právne vzťahy konkrétnych

subjektov, za individuálne správne akty (tzn. rozhodnutia správnych orgánov)

s jednoznačnými vrchnostenskými účinkami nezávislými na vôli ich adresátov, čo ich zásadne

odlišuje od právnych úkonov, kde naopak prevláda rovnosť účastníkov. Ďalšou osobitosťou,

ktorou sa rozhodnutia správnych orgánov odlišujú od právnych úkonov, je prezumpcia

ich správnosti. Preto nie je možné o rozhodnutiach správnych orgánov hovoriť ako o platných

alebo neplatných právnych úkonoch.

Ďalej riadnemu uplatneniu zásady právneho štátu nie je na prekážku, ak orgán verejnej

správy rozhodne alebo jeho rozhodnutie nadobudne právne účinky spôsobom, ktorý

u nezúčastnených osôb môže vzbudiť pochybnosti. Takýto záver je možný, lebo skupine

zúčastnených osôb (tzn. existujúcim ako aj budúcim účastníkom konania) je vždy zaručené

právo na nápravu alebo odstránenie týchto pochybností (napríklad uplatnením riadnych

opravných prostriedkov na súdnych alebo iných orgánoch). Nevyužitie práva na nápravu

zúčastnenou osobou má za následok, že platí už hore uvedená zásada prezumpcie správnosti

rozhodnutí správny orgánov, tzn. že s požiadavkou právnej istoty sa na každé vydané

7

rozhodnutie orgánom štátnej moci nazerá ako na zákonné a záväzné, a ako také nadobúda

svoje miesto v právnom systéme, až kým sa zákonnými prostriedkami nepreukáže opak.

Hore citovanú zásadu prezumpcie správnosti rozhodnutí podporujú aj ust. § 135 ods. 2

záver vety v spoj. s , z ktorých vyplýva požiadavka, že nezúčastnené osoby nesmú

v žiadnom prípade súdny prieskum využiť na spochybňovanie právoplatných rozhodnutí

správnych orgánov.

Celkom opačná situácia by nastala, ak by obchodný partner žalobcu, ako osoba

dotknutá uvedeným daňovým rozhodnutím, relevantným spôsobom s týmto rozhodnutím

vyjadril nespokojnosť. Toto však nenastalo, menovaný sa naopak v zápisnici o ústnom

pojednávaní zo dňa 29.03.2005 jednoznačne vyjadril, že od roku 1999 nie je platiteľom dane

z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil Najvyšší súd žalobcov odvolací dôvod

ako irelevantný.“

Ďalej k vzneseným pochybnostiam o vierohodnosti potvrdenia správcu dane formou

listiny (ide o Oznámenie Daňového úradu Nitra I. z 12.07.2006) bez prihliadnutie

ku skutočnosti, že v administratívnom spise je priložené rozhodnutie vo fotokópii

menovaného správcu dane z 31.10.2003 o určení posledného daňového obdobia na október

2003, Najvyšší súd uvádza, že každá listina vyhotovená dožiadaným orgánom (§ 16)

a obsahujúca relevantné skutkové zistenia, tzn. aj vo forme hore uvedeného oznámenia, má

v zmysle úvod prvej vety charakter vierohodného záznamu

o skutočnostiach zistených dožiadaným správcom dane a je nutné k nej v daňovom konaní

v zmysle zásady voľného hodnotenie dôkazov pristupovať ako k dôkazným prostriedkom,

formy ktorých sú demonštratívnym spôsobom vymenované v druhej vete citovaného

odseku 4. Pritom tento dôkazný prostriedok má zvýšenú výpovednú hodnotu, lebo ide

o skutočnosti zistené správcom dane v úradnej činnosti.

8

Podľa platí, že ako dôkaz možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Na základe vyslovených právnych názorov si Najvyšší súd nemôže osvojiť

spochybňujúcu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k potvrdeniu Daňového úradu Nitra I. o tom,

že spoločnosť V., s.r.o. v rozhodnom období nebola platiteľom DPH, a súčasne musí označiť

požiadavku žalobcu smerujúcu ku krajskému súdu na vykonanie dôkazu pripojením

príslušného spisu Daňového úradu Nitra, ktorým by sa potvrdilo alebo vyvrátilo, či

rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa DPH pre spoločnosť V., s.r.o. je právoplatné, za

nadbytočnú.

Opačná dôkazná situácia by nastala, ak by žalobca prostredníctvom dôkazom opaku

hodnoverným spôsobom preukázal, že hore uvedené Oznámenie Daňového úradu Nitra I.

z 12.07.2006 obsahuje mylné alebo nepravdivé informácie. Žalobca však takéto dôkazy

nepredložil. Preto Najvyšší súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že spoločnosť

V., s.r.o. pri vystavovaní faktúr v zdaňovacom období apríl 2006 tým, že vyčíslila daň

z pridanej hodnoty (a to po uplynutí posledného zdaňovacieho obdobia určeného správcom

dane na október 2003) porušila

Ako nesprávny výklad ust. a odmietol

Najvyšší súd argumentáciu žalobcu majúci základ v jeho názoru o neexistencii daňového

úniku, lebo v prejednávanej veci ide o vznik práva na odpočet dane z pridanej hodnoty ako aj

o nárok na jeho vrátenie od štátu. Avšak žalobca poukazuje citáciou uvedených ustanovení

povinnosti, ktorá mu, ako zmluvnej strane so spoločnosťou V., s.r.o. nevznikla, ale mohla

vzniknúť u tejto spoločnosti ako možná daňová pohľadávka.

9

Podľa účinného v zdaňovacom období apríl 2006

zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť

podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa v hore uvedenom znení platí, že ak osoba, ktorá

nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť

túto daň.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí

sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa

od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si

argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava povinnosti zaplatiť daň

z pridanej hodnoty je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 14. septembra 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová