Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
892/375409.c76bcd.pdf
PDF · 140.08 KB
No categories available
2Tdo/30/2010
Najvyšší súd 2 Tdo 30/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obvinenému J. T., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 5 T 101/2005
prerokoval na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010 v Bratislave dovolanie, ktoré podal
obvinený J. T. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. decembra 2009, sp. zn.
2 To 57/2007 a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. T. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 10. apríla 2007, sp. zn. 5 T 101/05, bol
obvinený J. T. uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
v čase odo dňa 1. apríla 2004 do 30. septembra 2004 v obci Č. v rodinnom dome č. X.
cez vývod namontovaný pred plynomerom na prívodnom plynovom potrubí vedúcom
k plynomeru odobral nemerateľne plyn v množstve3 270,6 m³ v hodnote 48 797,35 Sk,
pričom na oddelenie odpočtov S. a.s., B. nahlásil o 1 000 m³ vyšší stav plynomeru než ktorý
bol zistený pri kontrole odberného miesta pracovníkmi S., a.s., B., čím si takto zabezpečil
väčší odber plynu za nižšiu cenu, po čom bol pracovníkmi S., a.s., B., dňa 30. septembra 2004
zastavený hlavný uzáver plynu – plombou, túto v čase od 1. októbra 2004 do 29. októbra 2004
odstránil, a tak spustil prívod plynu do rodinného domu, pričom neoprávnene odobral plyn
o množstve 1 061,40 m³ v hodnote 15 836,09 Sk, čím poškodenému S. a.s., B., spôsobil škodu
v celkovej výške 64 633,44 Sk.
Za to bol odsúdený podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006
na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa
§ 58 ods. 1 písm. a/ a 59 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 228 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 bola
obvinenému J. T. uložená povinnosť nahradiť poškodenému S., a.s., B., M., X., IČO: X.
škodu vo výške 64 633,44 Sk.
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 bol poškodený S., a.s.,
B., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. T. v zákonnej lehote odvolanie. Na jeho
podklade Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 3. decembra 2009, sp. zn.
2 To 57/2007 podľa § 258 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 zrušil
citovaný rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 259 ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozhodol tak, že obvineného J. T. uznal za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 2 písm. e/ Tr. zák. (zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), účinného
od 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
v čase odo dňa 1. apríla 2004 do 30. septembra 2004 v obci Č. v rodinnom dome č. X.
cez vývod namontovaný pred plynomerom na prívodnom plynovom potrubí vedúcom
k plynomeru odobral nemerateľne plyn v množstve 3 270,6 m³ v hodnote 1 619,77 eur
(t.j.48 797,35 Sk), pričom na oddelenie odpočtov S. a.s., B. bol nahlásený o 1 000 m³ vyšší
stav plynomeru než, ktorý stav bol zistený pri kontrole odberného miesta pracovníkmi S., a.s.,
B., po čom bol pracovníkmi S., a.s., B. dňa 30. septembra 2004 zastavený hlavný uzáver
plynu – plombou, túto v čase od 1. októbra 2004 do 29. októbra 2004 odstránil, a tak spustil
prívod plynu do rodinného domu, pričom neoprávnene odobral plyn o množstve 1 061,40 m³
v hodnote 525,66 eur (t.j. 15 836,09 Sk), čím poškodenému S. a.s., B., spôsobil škodu
v celkovej výške 2 145,43 eur (64 633,44 Sk).
Za to ho odsúdil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest
vo výške 700 eur (t.j. 21 088,20 Sk), pričom pre prípad úmyselného zmarenia výkonu
peňažného trestu krajský súd stanovil náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 228 ods. 1, ods. 2 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť
poškodenému S., a.s., B., M., X., IČO: X. škodu vo výške 2 145,43 eur (t.j. 64 633,44 Sk)
a podľa § 229 ods. 2 Tr. por. bol poškodený S., a.s., B., so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. T. prostredníctvom obhajkyne dovolanie,
ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. predpokladajúci, že
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na
neprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ v rozsiahlom odôvodnení
dovolania a v jeho doplnení, kde v podstate rekapituluje obsah jednotlivých vykonaných
dôkazov, najmä svedeckých výpovedí dospieva k záveru, že zo spáchania žalovaného skutku
nebol žiadnymi ústnymi ani písomnými dôkazmi usvedčený, a preto ako nevinný mal byť
oslobodený spod obžaloby.
Navrhol preto, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom
porušenie zákona a aby zrušil dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou, ktorá
využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté
(§ 369 ods. 2 písm. b/, § 372 Tr. por.), bolo podané v zákonnej lehote a na mieste , kde možno
tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), že obsahuje
dôvod dovolanie podľa § 371, ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť
na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371.
Dovolanie v trestnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným
rozhodnutiam súdu je určené k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych
chýb ako to plynie z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1
písm. a/ až l/ Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Spomenutý opravný prostriedok
neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko
dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať,
prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou
zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť
a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne
skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Tento dôvod dovolania je daný v prípadoch keď rozhodnutie súdov spočíva
na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom
posúdení. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie založené na uvedenom
dovolacom dôvode je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto
chyby spočívajú v právnom posúdení zisteného skutku (ktorého správnosť a úplnosť dovolací
súd podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemôže skúmať ani meniť) alebo iných skutočností
podľa noriem hmotného práva. To znamená, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na
ktorých je rozhodnutie založené.
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému
stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Skutkový stav je pri rozhodovaní o dovolaní
opierajúcom sa o tento dovolací dôvod hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná
okolnosť skutkovej povahy boli správne posúdené a pokiaľ nie, či zistené porušenie zákona
zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, nakoľko ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.
vylučuje použitie tohto dovolacieho dôvodu, ak zistené porušenie zákona taký následok
nemalo.
Dovolanie obvineného J. T. sa neopiera o žiadne právne námietky, ale je založené
výlučne na skutkových výhradách. Ide tak o námietky, ktoré sú mimo dovolateľom
deklarovaného zákonného dovolacieho dôvodu (námietky obvineného J. T. vecne
nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu použitého dovolacieho dôvodu), a preto najvyšší súd
na ne nemohol prihliadať.
K porušeniu zákona pri právnom posúdení zisteného skutku obvineného J. T. podľa
zistenia dovolacieho súdu však došlo. Krajský súd totiž konanie obvineného mal posúdiť ako
prečin krádeže len podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. (v znení účinnom od 1. januára 2006)
a nie aj podľa odseku 1/ ustanovenia § 212 Tr. zák. keďže v oboch odsekoch ide o samostatné
skutkové podstaty prečinu krádeže, pričom pre trestnosť páchateľa podľa odseku 2/ sa
nevyžaduje spôsobenie malej škody. Uvedené pochybenie nemalo žiadny vplyv na trestnosť
činu páchateľa aj z pohľadu možnosti jeho potrestania, a preto ani zásadne nemohlo ovplyvniť
postavenie obvineného. Vzhľadom na už spomenuté ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por. nie je
možné dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. použiť, a preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky pre nesplnenie dôvodov dovolania, na neverejnom zasadnutí bez
preskúmania veci dovolanie obvineného J. T. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. septembra 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková