Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/18/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci zložiteľa F., a.s. v likvidácii,

so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného Mgr. I. Š., advokátkou A. s.r.o, so sídlom v B., vedenej

na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. , o dovolaní zložiteľa proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Piešťany uznesením č.k. -16 z 25. augusta 2008 zamietol

návrh zložiteľa, ktorým sa domáhal, aby súd prijal do úschovy sumu 1 972,-- Sk, ktorú chcel

zložiť za účelom splnenia jeho dlhu voči príjemkyni Ing. H. J., bývajúcej v P.. Vo svojom

návrhu uviedol, že akcie vyhlásil za neplatné, predal ich a výťažok chce zložiť do úschovy

súdu ( a ), lebo po tom, ako jej výťažok zaslal poštou,

nebol adresátkou prevzatý. Podľa jeho názoru ide tu o prípad, v ktorom ako zložiteľ (dlžník)

nemôže splniť záväzok z dôvodu, že príjemca (veriteľ) je v omeškaní, lebo neprijal riadne

ponúknuté plnenie (výťažok). Súd prvého stupňa zistil, že príjemkyňa má od 16. decembra

2002 trvalý pobyt na adrese P.. Neboli preukázané preto základné predpoklady pre prijatie

peňazí do úschovy spočívajúce v omeškaní veriteľa, pretože príjemkyňa má preukázateľne už

5 rokov trvalý pobyt na adrese v P. a nie v P.. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie §

185a ods. 1, 2 za aplikácie ustanovenia .

Krajský súd v Trnave (odvolací súd) uznesením z 18. marca 2009 sp.zn.

pripustil späťvzatie návrhu v časti 200,-- Sk, zrušil rozhodnutie súdu prvého

stupňa v časti zaplatenia 200,-- Sk a v tejto časti konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 208

2

V ostatnej časti (zamietnutie návrhu na prijatie peňazí do úschovy v sume 1 772,-- Sk)

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na ustanovenie majúc za to,

že odvolaním zložiteľa napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal zložiteľ dovolanie, prípustnosť ktorého

vyvodil z ustanovenia Poukázal na nezákonnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu a na to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a chrániť tak svoje

práva, čo má pre neho nepriaznivé právne následky. Predovšetkým zložiteľ nemôže splniť

svoj záväzok, a to ani v súlade s a keďže bude mať záväzky,

nebude môcť nikdy ukončiť likvidáciu spoločnosti, čím sa spôsobuje škoda zložiteľovi a jeho

akcionárom. Nesprávnym konaním odvolacieho súdu je veriteľ ukrátený o peniaze, ktoré

predstavujú trovy konania o úschove, pretože zložiteľ je oprávnený si všetky náklady spojené

s omeškaním veriteľa započítať s plnením, ktoré je dlžný veriteľovi. Napadnutým uznesením

tak odvolací súd spôsobuje škodu aj veriteľovi. Odvolaciemu súdu vytkol, že svojím

rozhodnutím popiera základný princíp súdnej úschovy, ktorým je umožniť splniť dlžníkovi

svoj záväzok, a teda chrániť svoje práva. Namietal, že súdy vôbec nevzali do úvahy

nesplnenie povinnosti príjemcu, týkajúcej sa nahlásenia zmeny osobných identifikačných

údajov. Takýto postup a rozhodnutia súdov, nie sú ojedinelé v konaniach o jeho návrhoch, sú

v rozpore s právnou úpravou konania o úschovách a majú nepriaznivý dopad na jeho

postavenie. Zložiteľ považuje rozhodnutie dovolacieho súdu o jeho dovolaní za dôležité,

„pretože jedine Najvyšší súd Slovenskej republiky môže svojím rozhodnutím a vydaním

prípadného stanoviska vo veci úschov, usmerniť slovenské okresné a krajské súdy tak, aby

rozhodovali o návrhoch na úschovu v súlade s a neodnímali

zložiteľovi (a určite aj mnohým iným zložiteľom) možnosť konať pred súdom a neporušovali

právo zložiteľa na spravodlivú súdnu ochranu.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok

prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí, kde dovolanie je

prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania zložiteľa z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ( druhá veta ), neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

V občianskom súdnom konaní môže dôjsť k viacerým nesprávnostiam. Občiansky

súdny poriadok počíta s možnosťou, že súd v konaní nerozhodne vecne správne alebo

sa dopustí procesných pochybení; v nadväznosti na stupeň závažnosti pochybenia súdu (jeho

dôsledkov na procesné práva a povinnosti účastníkov konania)

upravuje jednotlivé možnosti ich nápravy aj v dovolacom konaní. Najzávažnejšie procesné

vady považuje za dôvod, ktorý pri splnení ostatných zákonných podmienok zakladá

prípustnosť dovolania v každom prípade výskytu takejto vady (viď ). Iné

procesné vady (viď ) považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý

možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale prípustnosť

dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (viď § 241 ods. 2 písm. c/

) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie

prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá, lebo

spôsobuje „len“ vecnú nesprávnosť rozhodnutia, nie však jeho zmätočnosť. Dovolanie je

v týchto ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu,

a preto ani zohľadniť vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva občiansky súdny

poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaní na súdne pojednávanie

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali

( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Zo spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci súdy v prípade zložiteľa nerešpektovali

niektoré z týchto práv. Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by nezachovali rovnosť účastníkov

konania alebo že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnili.

O vadu v zmysle ide len vtedy, ak išlo o nesprávny procesný

postup, ktorý sa prejavil v konaní znemožnením realizácie niektorých procesných práv

účastníka. Ako už ale Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v uznesení z 27. novembra

1997 sp.zn. Obdo V 56/98, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 125/1999, za odňatie možnosti konať

pred súdom treba považovať znemožnenie uplatňovania konkrétnych procesných práv, ktoré

by inak ako účastník pred súdom mohol uplatniť a z nich bol v dôsledku nesprávneho postupu

súdu vylúčený; prípustnosť dovolania podľa citovaného ustanovenia ale nemožno extenzívne

vykladať v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide o faktickú meritórnu rozhodovaciu

činnosť súdu.

Pokiaľ by aj teda odvolací súd vychádzajúc z nesprávneho právneho záveru rozhodol

o odvolaní zložiteľa nesprávne (dovolací súd z tohto hľadiska nepodrobil jeho rozhodnutie

svojmu prieskumu) rozhodol by vecne nesprávne. Ako už ale bolo uvedené vyššie, samotná

vecná nesprávnosť nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Vydaním vecne nesprávneho

meritórneho rozhodnutia súd ani v tomto prípade zložiteľovi neodňal možnosť pred súdom

konať v zmysle Procesnú prípustnosť dovolania povinného preto z tohto

ustanovenia nemožno vyvodiť. Pokiaľ teda v danom konaní došlo k nesprávnosti tejto

povahy, nie je možné ju napraviť v konaní o dovolaní podanom v zmysle

Pokiaľ zložiteľ považuje rozhodnutie dovolacieho súdu o jeho dovolaní za dôležité,

„pretože jedine Najvyšší súd Slovenskej republiky môže svojím rozhodnutím a vydaním

prípadného stanoviska vo veci úschov, usmerniť slovenské okresné a krajské súdy tak, aby

rozhodovali o návrhoch na úschovu v súlade s a neodnímali

zložiteľovi (a určite aj mnohým iným zložiteľom) možnosť konať pred súdom a neporušovali

právo zložiteľa na spravodlivú súdnu ochranu“, treba uviesť, že odvolací proti svojmu

uzneseniu nepripustil dovolanie v zmysle ustanovenia Zákonná

úprava prípustnosti dovolania je kogentná a teda v prípade, že odvolací súd nevysloví

prípustnosť dovolania, ako je tomu v danej veci, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či

inak ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj napr. R 38/1993).

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie zložiteľa je neprípustné, a preto ho odmietol

( v spojení s ). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý

bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol sa dovolací súd zaoberať rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová