Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/417/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu Ing. O., bytom V., zastúpený Bc. D., bytom V., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, Kuzmányho 8, Košice o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRP.83-6/DI-1-2007, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4. júna 2009 č. k. - 29, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 4. júna 2009 č. k. -29 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRP.83-6/DI-1- 2007. Uvedeným rozhodnutím žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach – okolie, zo dňa 28.4.2008 č. p. ORP-P-870/DI-SK-2006 zmenil vo výroku tak, že vypustil text uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia (okrem lehoty na plnenie) a nahradil ho textom „Podľa zákona SNR

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom na vyhlášky MV SR č. , ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, je Ing. O. povinný uhradiť trovy konania vo výške 500,--Sk“. Ostatné časti predmetného rozhodnutia o priestupku zostávajú nezmenené.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia

a postupu správneho orgánu v rozsahu a dôvodoch uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade s o zákonom o priestupkoch a v správnom konaní jeho žalobu preto žalovaný podľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie.

Rozsudok prvostupňového súdu pokladal za nesprávny, nezákonný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, vzhľadom na to, že súd sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosti (námietkami) uvedenými v súdnom konaní, jeho rozhodovací postup nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a riadne vysvetlený a jeho právne posúdenia (závery) podobne ako aj skutkové zistenia sú nesprávne. Žalobca uviedol, že v odôvodnení rozsudku na strane 3 krajský súd poukazuje na to, že úlohou krajského súdu nie je dopĺňať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, pričom sám tento súd tak nekoná, keďže na strane 5 svojho rozsudku vysvetľuje a dopĺňa napadnuté rozhodnutie správneho orgánu tým, že uvádza dôvod zmeny rozhodnutia, ktorý mal a mohol uviesť iba správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia a ďalej podáva možný logický výklad rozhodnutia, ktoré by malo byť pre každého účastníka zrozumiteľné bez akýchkoľvek výkladov, ak bolo vydané podľa zákona. Podľa jeho názoru je preto potrebné zdôrazniť, že žalobca namietal nesprekúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, keďže napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení neobsahovalo ani jednu vetu, z ktorej by bolo zrejmé, aký bol dôvod zmeny výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu zo strany žalovaného. Okrem toho súd nesprávne posudzuje vadu výroku napadnutého rozhodnutia, ktorou je neurčenie lehoty na plnenie v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku ako chybu v písaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nemôže byť pre svoje vady, zmätočnosť a nezrozumiteľnosť riadnym exekučným titulom, žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 3.9.2008, sp. zn. KRP-83-6/DI-1- 2007 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom žalovaný je povinný mu nahradiť trovy konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal v medziach podaného odvolania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu podľa v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

Podľa o premávke na pozemných

komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu spáchania priestupku (ďalej len „“) vodič autobusu a vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3.500 kilogramov smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km/hodinu. Na diaľnici a na ceste pre motorové vozidlá vodič autobusu smie jazdiť najviac 50 km/hodinu a vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3.500 kilogramov rýchlosťou najviac 130 km/hodinu.

Podľa o priestupkoch v znení

platnom a účinnom ku dňu spáchania priestupku (ďalej len „) priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí povolenú rýchlosť stanovenú vo všeobecne záväznom právnom predpise o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou. Podľa za priestupok podľa ods. 1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 7.000,--Sk a zákaz činnosti do jedného roka ( ).

Občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku ako aj navrhovateľovi,

ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a/, b/, c/ alebo j/ uloží sa povinnosť uhradiť štátu trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom ( ).

Podľa § 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. v znení platnom a účinnom ku dňu spáchania priestupku (ďalej len „“) paušálna suma trov konania o priestupku je 500,--Sk.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu mal za preukázané, že dňa

5.10.2006 o 17.01 hod. cestným radarovým rýchlomerom RAMER 7CCD-U bola na štátnej ceste 1/50 smerom od Rimavskej Soboty na Rožňavu smer vozidla príjazd na stanovisku 1/50 Brzotín nameraná rýchlosť motorového vozidla EVČ: K. značky R. rýchlosť 124 km/hodinu, pričom v tomto úseku je

povolená rýchlosť 90 km/hodinu. Pri zastavení osobného motorového vozidla vodičom bol t.j. žalobcu, ktorý na mieste samom nesúhlasil s nameranou hodnotou. Čas merania, nameraná rýchlosť ako aj evidenčné číslo, typ vozidla je preukázaný fotodokumentáciou číslo snímky z radaru č. 000271. Na ústnom pojednávaní dňa 16.7.2007 žalobca ako to vyplýva z obsahu zápisnice uviedol iba to, že nie je si vedomý svojho priestupku. Až v odvolaní z 15.8.2007 resp. 27.5.2008 uviedol, že v motorovom vozidle mal aj spolujazdca, s ktorým sa striedali pri šoférovaní a že na danom úseku motorové vozidlo mal šoférovať spolujazdec, pričom žiaden dôkaz o tom, aj podľa názoru odvolacieho súdu, nepredložil. Aj odvolací súd jeho námietku považuje za účelovú, nakoľko žalobcovi nič nebránilo, aby už v správe o výsledku objasňovania priestupku dňa 5.10.2006, ktorú podpísal, neuviedol, že on nebol vodičom motorového vozidla v danom úseku, pričom od začiatku namietal iba to, že nesúhlasí s nameranou hodnotou, teda tým aká mu bola nameraná rýchlosť.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, keďže rýchlosť bola meraná cestným

radarovým rýchlomerom typu RAMER 7 CCD-U nie je možné presne a konkrétne určiť, kde bola žalobcovi nameraná rýchlosť 124 km/hodinu, keďže ide o radar, ktorý je pripojený na automobil, ktorý je v pohybe. Je však možné určiť úsek, kde sa rýchlosť merala. Sám žalobca uznáva, že bol zastavený pri obci Brzotín, ako vyplýva z pripojenej fotodokumentácie (protokolu) zo dňa 5.10.2006, nameraná rýchlosť bola o 17,01 hod. stanoviska 1/10 Brzotín, tak aj podľa názoru súdu je nesporné, že rýchlosť bola nameraná tak, ako je uvedená aj v správe z objasňovania priestupku z 5.10.2006 smerom od Rimavskej Soboty na Rožňavu pred obcou Brzotín.

Podľa o policajnom zbore v znení neskorších

predpisov policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov. Pokiaľ policajný orgán použil na odhaľovanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vyššie uvedený merač rýchlosti jazdy na pozemnej komunikácii, postupoval v súlade so zákonom a dôkaz takto získaný treba považovať za dôkaz získaný zákonným prostriedkom. Účelom a technickým vybavením vyššie uvedený merač rýchlosti slúži na plnenie úloh policajného zboru uložených mu v , a Z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného nedošlo k ukráteniu práv žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že žalobca si musí uvedomiť, že cestná premávka je regulovaná právnymi normami, ktoré sú záväzné pre všetkých. Nedodržanie stanovených povinností ako aj prekročenie rýchlosti ustanovenej dopravnou značkou je dôvodom na postih za dopravný priestupok.

Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, ktorý namietal nepreskúmateľnosť

rozhodnutia správneho orgánu, keďže napadnuté rozhodnutie vo svojom

odôvodnení neobsahovalo ani jednu vetu, z ktorej by bolo zrejmé, aký bol dôvod zmeny výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu zo strany žalovaného súd uvádza, že táto námietka ani podľa odvolacieho súdu nie je opodstatnená, keďže žalovaný len z dôvodu odvolania žalobcu vypustil vo výroku vetu „týmto konaním nie je dotknuté právo poškodeného na náhradu škody v občianskoprávnom konaní“. A v časti o povinnosti zaplatiť trovy konania len upresnil § 1 písm. a/ t. j. paragraf vyhlášky, ktorá upravuje paušálnu sumu trov konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takéto menenie výroku nerobí tento výrok nezrozumiteľným, nepreskúmateľným ani nevykonateľným. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že aj druhý výrok „Ostatné časti predmetného rozhodnutia o priestupku zostávajú nezmenené“ taktiež nemožno považovať za nezrozumiteľný a nevykonateľný a zmätočný, a to z dôvodu, že zo slovného spojenia „zostávajú nezmenené“ možno logicky dospieť k tomu, že ostatné časti rozhodnutia sa potvrdzujú. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná iba o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto správne krajský súd v súlade s ustanovením na takúto vadu konania neprihliadol.

Neopodstatnená je aj námietka žalobcu týkajúca sa neurčenia lehoty

na plnenie, keďže vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia je táto lehota na plnenie pre žalobcu nesporne určená lehotou do 30 dní od právoplatnosti prvostupňového správneho rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery

považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci žalovaným i krajským súdom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s veta druhá ako vecne správny potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením veci a dôvodmi krajského súdu ( ), súc viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ( v spojení s veta prvá ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením a veta prvá , tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko neúspešný žalobca právo na náhradu trov odvolacieho konania nemá a žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 22. septembra 2010

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth