Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f12/382276.9dce57.pdf
PDF · 119.87 KB
No categories available
1Ndob/57/2010
Najvyšší súd 1 Ndob 57/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C.T., s.r.o., Š., H.,
zastúpeného JUDr. J.K., advokátom, Advokátska kancelária N., M. proti žalovanému:
JUDr. A.K., advokát, Advokátska kancelária L., správca konkurznej podstaty úpadcu C.H.,
a.s., H., Š., o zaplatenie 6 345 280 Sk, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn.
9 Cbi 129/2005, o mimoriadnom dovolaní, podanom generálnym prokurátorom Slovenskej
republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. mája 2008, č. k. 9 Cbi 129/2005-
104 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2009,
č. k. 5 Obo 85/2008-182, po podaní mimoriadneho dovolania, vedenom na Najvyššom súde
Slovenskej republiky pod č. k. 1 MObdo V 3/2010, o návrhu na vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci v dôsledku spochybnenia jeho nezaujatosti, takto
rozhodol:
Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Peter Dukes nie je
v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
vedenej pod č. k. 1 MObdo V 3/2010.
V ostatnej časti uplatnenej námietky konanie z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e:
V súdenej veci 1 MObdo V 3/2010, v ktorom sa prejednáva mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora v 5-člennom dovolacom senáte, navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podaním adresovaným predsedovi Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.07.2010 podal námietku zaujatosti voči sudcovi Najvyššieho súdu SR JUDr. Petrovi
Dukesovi a spol.
V námietke uviedol, že ako právny zástupca žalobcu C.T., s.r.o. v súlade s ust. § 15a
O.s.p. vznáša námietku zaujatosti voči všetkým sudcom konajúceho senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.
V uvedenej veci podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne
dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. mája 2008, č. k. 9 Cbi 129/2008-
104 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2009, č. k.
5 Obo 85/2008-182 a generálny prokurátor nepožiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia. Podľa názoru navrhovateľa ide o neobvyklý a neštandardný postup najvyššieho
súdu. Z praxe by vedel poukázať na množstvo prípadov, kde lehoty by mohol počítať
na týždne až mesiace odkedy súd rozhodol, následne vyhotovil rozhodnutie a doručil
účastníkom konania. V tomto prípade toto všetko najvyšší súd stihol v lehote 3 dní. Vystáva
otázka, prečo najvyšší súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku tak rýchlo, a to aj
napriek tomu, že generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní o odklad nepožiadal a nejde
ani o verejný záujem.
Z uznesenia najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti rozsudku zo dňa 20. júla 2010
je zrejmé, že návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podal žalovaný
a nie generálny prokurátor. V odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedená lehota, že kedy
žalovaný podal takýto návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Opäť to
vzbudzuje množstvo otázok a pochybností, ktoré pravdepodobne potvrdzujú neobvyklú
rýchlosť konania Najvyššieho súdu.
Uznesenie najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti rozsudku nie je vôbec
odôvodnené tak, ako to vyžaduje zákon a súdna prax. Neobstojí len všeobecné zdôvodnenie
dovolacieho súdu, že v prejednávanej veci sú dané dôvody pre vyhovenie takého návrhu
žalovaného. Súd, ktorý rozhoduje o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, tak musí
do odôvodnenia rozhodnutia uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré odkladá vykonateľnosť
rozsudku. V tejto súvislosti poukázal aj na konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 8. októbra 2009, sp. zn. II. ÚS 326/09-18. Týmto rozhodnutím ústavný súd
prijal sťažnosť na ďalšie konanie a súčasne odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu
v Bratislave. Na 10. strane tohto rozhodnutia ústavný súd poukázal na konkrétne dôvody,
pre ktoré odložil vykonateľnosť rozsudku.
V súlade s § 15a ods. 2 O.s.p. týmto oznámil, že o dôvode námietky zaujatosti som sa
dozvedel dňa 23. júla 2010, kedy mi bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa
20. júla 2010, ktorým súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku. Z uvedeného
vyplýva, že námietka zaujatosti je podaná v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 15 dní,
odkedy sa účastník mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Slovenskej republiky
zo 16. augusta 2002, sp. zn. Ndt 58/02) základné princípy nezávislosti súdnictva vyjadrené
v čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky znamenajú, že súdne konania a rozhodnutia navonok
majú byť nielen objektívne a nestranné, ale objektívnymi a nestrannými majú byť aj navonok.
Uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti vzbudzujú navonok dôvodnú
pochybnosť o objektívnom, nestrannom a spravodlivom rozhodovaní predsedu senátu
najvyššieho súdu JUDr. Petra Dukesa a všetkých členov senátu.
Je nesporné, že existujú pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodovania
konajúceho senátu najvyššieho súdu, ktorému predseda JUDr. Peter Dukes. Tento predseda
vydal uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. júla 2010, sp. zn.
1 MObdo V 3/2010-21, ktorým rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku do rozhodnutia
o mimoriadnom dovolaní. Toto rozhodnutie vydal, vyhotovil a doručil neuveriteľne rýchlo,
všetko za 3 dni, nejde pritom o verejný záujem. Aby zahmlil situáciu, tak do odôvodnenia
rozhodnutia ani neuviedol dátum, kedy žalovaný podal návrh na odloženie vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie nie je vôbec zdôvodnené. Neobsahuje žiadne
konkrétne skutočnosti, ktorý by odôvodňovali takéto rozhodnutie. O odklad vykonateľnosti
rozhodnutia nepožiadal navrhovateľ, t. j. generálny prokurátor, ale žalovaný. Mimoriadne
dovolanie môže podať len Generálny prokurátor SR a nie žalovaný.
Uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti vzbudzujú dôvodnú pochybnosť
o objektívnom, nestrannom a spravodlivom rozhodovaní predsedu senátu najvyššieho súdu
JUDr. Petra Dukesa, vrátane všetkých členov senátu, ktorí majú rozhodnúť o mimoriadnom
dovolaní Generálneho prokurátora SR v právnej veci žalobcu, č. 1 MObdo V 3/2010.
Iný senát Najvyššieho súdu SR príslušný na rozhodovanie o vylúčení z prejednávania
a rozhodovania sudcu (§ 16 ods. 1 posledná veta O.s.p.) skúmal, či sú splnené podmienky
na rozhodovanie o vznesenej námietke zaujatosti a ostatné okolnosti. Predmetnú námietku
zaujatosti podal účastník, zastúpený advokátom (JUDr. J.K.). Z toho dôvodu súd nemá
povinnosť pri plnení svojich úloh poskytovať procesné poučovanie (§ 5 O.s.p.). Napriek tomu
k postupu uvedeného advokáta sa treba vyjadriť, keď aj formou upozornenia k tomu,
čo uviedol.
Samotné podanie, ktorým bola vznesená námietka zaujatosti, bola adresovaná
predsedovi Najvyššieho súdu SR, teda orgánu správy súdu. Takto podávané podania
len zbytočne zaťažujú súd. Námietka, ktorou spochybňuje účastník nezaujatosť sudcu, musí
spĺňať podmienky a úpravu uvedenú v zákone. Táto úprava je vymedzená v § 14 až § 16
O.s.p. K tomu treba dodať, že je nevyhnutné, aby si príslušný advokát citované ustanovenia
prečítal a pokiaľ ich vykladá tak, ako to urobil vo svojom podaní, aby sa obrátil na osobu
práva znalú a riadil sa jej pokynmi.
To isté platí pri posudzovaní odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dovolacím súdom
(§ 243 O.s.p.). Ustanovenie § 243h O.s.p., zavedené do nášho právneho poriadku novelou
OSP, zákonom č. 484/2008 Z. z., s účinnosťou od 28.11.2008, nedotýka sa doterajšej úpravy
v už uvedenom § 243 O.s.p. V tejto súvislosti bude potrebné, aby si právny zástupca nechal
vysvetliť, ktoré rozhodnutie súd môže vydať len na návrh, ktoré aj bez návrhu, aký je medzi
tým rozdiel, ktoré rozhodnutia je treba odôvodňovať.
Podané námietky proti sudcovi JUDr. Petrovi Dukesovi nemajú ani len uvedený
zákonný dôvod, naopak sú uvedené okolnosti, ktoré nemôžu byť dôvodom vylúčenia
z pojednávania a rozhodovania veci, preto súd tohto sudcu z konania nemohol vylúčiť.
Pokiaľ ide o namietanie iných nekonkrétnych sudcov, takýto spôsob zákon nepozná,
neboli teda splnené podmienky konania, preto v tejto časti súd konanie zastavil (§ 104 ods. 1
O.s.p.).
Na záver k podaniu súd považuje za potrebné uviesť, že zo strany advokáta
ide o dehonestujúce podanie nielen pre sudcu, ale aj príslušný súd, znižujúce ich autoritu,
vyplývajúce z absencie odbornosti advokáta, ktorý by naopak mal viesť účastníkov práve
opačným smerom, teda k upevňovaniu autority sudcov a súdov.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová