Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ndob/57/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C.T., s.r.o., Š., H.,

zastúpeného JUDr. J.K., advokátom, Advokátska kancelária N., M. proti žalovanému:

JUDr. A.K., advokát, Advokátska kancelária L., správca konkurznej podstaty úpadcu C.H.,

a.s., H., Š., o zaplatenie 6 345 280 Sk, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Košiciach pod sp.

zn.

, o mimoriadnom dovolaní, podanom generálnym prokurátorom Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. mája 2008, č. k.

104 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2009,

č. k. -182, po podaní mimoriadneho dovolania, vedenom na Najvyššom súde

Slovenskej republiky pod č. k. V 3/2010, o návrhu na vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci v dôsledku spochybnenia jeho nezaujatosti, takto

rozhodol:

Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Peter Dukes nie je

v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

vedenej pod č. k. V 3/2010.

V ostatnej časti uplatnenej námietky konanie z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e:

V súdenej veci 1 MObdo V 3/2010, v ktorom sa prejednáva mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora v 5-člennom dovolacom senáte, navrhovateľ prostredníctvom svojho

právneho zástupcu podaním adresovaným predsedovi Najvyššieho súdu SR zo dňa

28.07.2010 podal námietku zaujatosti voči sudcovi Najvyššieho súdu SR JUDr. Petrovi

Dukesovi a spol.

V námietke uviedol, že ako právny zástupca žalobcu C.T., s.r.o. v súlade s ust. § 15a

vznáša námietku zaujatosti voči všetkým sudcom konajúceho senátu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

V uvedenej veci podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne

dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. mája 2008, č. k.

104 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2009, č. k.

-182 a generálny prokurátor nepožiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia. Podľa názoru navrhovateľa ide o neobvyklý a neštandardný postup najvyššieho

súdu. Z praxe by vedel poukázať na množstvo prípadov, kde lehoty by mohol počítať

na týždne až mesiace odkedy súd rozhodol, následne vyhotovil rozhodnutie a doručil

účastníkom konania. V tomto prípade toto všetko najvyšší súd stihol v lehote 3 dní. Vystáva

otázka, prečo najvyšší súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku tak rýchlo, a to aj

napriek tomu, že generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní o odklad nepožiadal a nejde

ani o verejný záujem.

Z uznesenia najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti rozsudku zo dňa 20. júla 2010

je zrejmé, že návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podal žalovaný

a nie generálny prokurátor. V odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedená lehota, že kedy

žalovaný podal takýto návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Opäť to

vzbudzuje množstvo otázok a pochybností, ktoré pravdepodobne potvrdzujú neobvyklú

rýchlosť konania Najvyššieho súdu.

Uznesenie najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti rozsudku nie je vôbec

odôvodnené tak, ako to vyžaduje zákon a súdna prax. Neobstojí len všeobecné zdôvodnenie

dovolacieho súdu, že v prejednávanej veci sú dané dôvody pre vyhovenie takého návrhu

žalovaného. Súd, ktorý rozhoduje o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, tak musí

do odôvodnenia rozhodnutia uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré odkladá vykonateľnosť

rozsudku. V tejto súvislosti poukázal aj na konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 8. októbra 2009, sp. zn. -18. Týmto rozhodnutím ústavný súd

prijal sťažnosť na ďalšie konanie a súčasne odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu

v Bratislave. Na 10. strane tohto rozhodnutia ústavný súd poukázal na konkrétne dôvody,

pre ktoré odložil vykonateľnosť rozsudku.

V súlade s týmto oznámil, že o dôvode námietky zaujatosti som sa

dozvedel dňa 23. júla 2010, kedy mi bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa

20. júla 2010, ktorým súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku. Z uvedeného

vyplýva, že námietka zaujatosti je podaná v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 15 dní,

odkedy sa účastník mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Slovenskej republiky

zo 16. augusta 2002, sp. zn. ) základné princípy nezávislosti súdnictva vyjadrené

v znamenajú, že súdne konania a rozhodnutia navonok

majú byť nielen objektívne a nestranné, ale objektívnymi a nestrannými majú byť aj navonok.

Uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti vzbudzujú navonok dôvodnú

pochybnosť o objektívnom, nestrannom a spravodlivom rozhodovaní predsedu senátu

najvyššieho súdu JUDr. Petra Dukesa a všetkých členov senátu.

Je nesporné, že existujú pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodovania

konajúceho senátu najvyššieho súdu, ktorému predseda JUDr. Peter Dukes. Tento predseda

vydal uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. júla 2010, sp. zn.

1 MObdo V 3/2010-21, ktorým rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku do rozhodnutia

o mimoriadnom dovolaní. Toto rozhodnutie vydal, vyhotovil a doručil neuveriteľne rýchlo,

všetko za 3 dni, nejde pritom o verejný záujem. Aby zahmlil situáciu, tak do odôvodnenia

rozhodnutia ani neuviedol dátum, kedy žalovaný podal návrh na odloženie vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie nie je vôbec zdôvodnené. Neobsahuje žiadne

konkrétne skutočnosti, ktorý by odôvodňovali takéto rozhodnutie. O odklad vykonateľnosti

rozhodnutia nepožiadal navrhovateľ, t. j. generálny prokurátor, ale žalovaný. Mimoriadne

dovolanie môže podať len Generálny prokurátor SR a nie žalovaný.

Uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti vzbudzujú dôvodnú pochybnosť

o objektívnom, nestrannom a spravodlivom rozhodovaní predsedu senátu najvyššieho súdu

JUDr. Petra Dukesa, vrátane všetkých členov senátu, ktorí majú rozhodnúť o mimoriadnom

dovolaní Generálneho prokurátora SR v právnej veci žalobcu, č. 1 MObdo V 3/2010.

Iný senát Najvyššieho súdu SR príslušný na rozhodovanie o vylúčení z prejednávania

a rozhodovania sudcu ( posledná veta ) skúmal, či sú splnené podmienky

na rozhodovanie o vznesenej námietke zaujatosti a ostatné okolnosti. Predmetnú námietku

zaujatosti podal účastník, zastúpený advokátom (JUDr. J.K.). Z toho dôvodu súd nemá

povinnosť pri plnení svojich úloh poskytovať procesné poučovanie ( ). Napriek tomu

k postupu uvedeného advokáta sa treba vyjadriť, keď aj formou upozornenia k tomu,

čo uviedol.

Samotné podanie, ktorým bola vznesená námietka zaujatosti, bola adresovaná

predsedovi Najvyššieho súdu SR, teda orgánu správy súdu. Takto podávané podania

len zbytočne zaťažujú súd. Námietka, ktorou spochybňuje účastník nezaujatosť sudcu, musí

spĺňať podmienky a úpravu uvedenú v zákone. Táto úprava je vymedzená v § 14 až § 16

K tomu treba dodať, že je nevyhnutné, aby si príslušný advokát citované ustanovenia

prečítal a pokiaľ ich vykladá tak, ako to urobil vo svojom podaní, aby sa obrátil na osobu

práva znalú a riadil sa jej pokynmi.

To isté platí pri posudzovaní odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dovolacím súdom

( ). Ustanovenie , zavedené do nášho právneho poriadku novelou

, , s účinnosťou od 28.11.2008, nedotýka sa doterajšej úpravy

v už uvedenom V tejto súvislosti bude potrebné, aby si právny zástupca nechal

vysvetliť, ktoré rozhodnutie súd môže vydať len na návrh, ktoré aj bez návrhu, aký je medzi

tým rozdiel, ktoré rozhodnutia je treba odôvodňovať.

Podané námietky proti sudcovi JUDr. Petrovi Dukesovi nemajú ani len uvedený

zákonný dôvod, naopak sú uvedené okolnosti, ktoré nemôžu byť dôvodom vylúčenia

z pojednávania a rozhodovania veci, preto súd tohto sudcu z konania nemohol vylúčiť.

Pokiaľ ide o namietanie iných nekonkrétnych sudcov, takýto spôsob zákon nepozná,

neboli teda splnené podmienky konania, preto v tejto časti súd konanie zastavil (§ 104 ods. 1

).

Na záver k podaniu súd považuje za potrebné uviesť, že zo strany advokáta

ide o dehonestujúce podanie nielen pre sudcu, ale aj príslušný súd, znižujúce ich autoritu,

vyplývajúce z absencie odbornosti advokáta, ktorý by naopak mal viesť účastníkov práve

opačným smerom, teda k upevňovaniu autority sudcov a súdov.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová