Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c31/362202.25c4ba.pdf
PDF · 91.78 KB
No categories available
3Tdo/23/2010
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 23/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského
v trestnej veci obvineného B. K. pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248
ods. 1, ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) a iné,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-2T 187/03, na neverejnom zasadnutí
v Bratislave 22. septembra 2010 o dovolaní, ktoré podal obvinený proti uzneseniu Krajského
súdu v Trnave zo dňa 12. decembra 2006, sp. zn. 3Tos 127/2006, takto
rozhodol:
Podľa § 382 Tr. por. per analogiam dovolanie obvineného B. K. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. PN-2T 187/03, podľa
§ 60 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov vyslovil, že obvinený B. K.
sa v skúšobnej dobe neosvedčil, a preto trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Piešťany zo dňa 1. decembra 2003, sp. zn. 2T 187/03, v trvaní 2 (dva) roky,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky, vykoná. Podľa
§ 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený sťažnosť.
Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 12. decembra 2006, sp. zn. 3Tos 127/2006,
podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a súčasne podľa § 50 ods. 4
Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyslovil, že obvinený B. K.
sa v skúšobnej dobe neosvedčil, a preto trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Piešťany zo dňa 1. decembra 2003, sp. zn. 2T 187/03, v trvaní
2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky, vykoná.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal obvinený dovolanie
bez uvedenia konkrétneho dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
V dovolaní obvinený namietal, že jemu ani jeho obhajcovi nebolo doručené
predvolanie na verejné zasadnutie Krajského súdu v Trnave vo veci podanej sťažnosti voči
rozhodnutiu Okresného súdu v Trnave o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe. Rovnako mu
nebolo doručené ani následné rozhodnutie krajského súdu, ktoré podľa jeho názoru teda
nemôže byť právoplatné a vykonateľné. Vzhľadom na uvedené sa obvinený domáhal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa
12. decembra 2006, sp. zn. PN-2T 187/03 a vydal nové uznesenie o osvedčení sa v skúšobnej
dobe podľa § 52 ods. 2 Tr. zák.
K dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave, ktorá
navrhla, aby najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 382 Tr. por. per analogiam odmietol
s poukázaním na ustanovenie § 368 ods. 1 Tr. por., nakoľko obvinený podal dovolanie voči
rozhodnutiu, voči ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.
Najvyšší súd ako súd dovolací po preskúmaní veci dospel k záveru, že podaný
mimoriadny opravný prostriedok nie je možné akceptovať.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým
bola vec právoplatne skončená.
Trestný poriadok nevymedzuje síce pojem vec právoplatne skončená, ale z výkladu
jeho ustanovení § 368 až § 392 je logický záver, že uvedený pojem napĺňajú len rozhodnutia
týkajúce sa merita veci, teda rozhodnutia, ktorým sa končí trestné stíhanie obvineného
ako celok. Odporovalo by logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by
mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné
rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo
rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne
rozhodnutie.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok má v trestnom procese výnimočné
postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne
rozhodnutie, ktorých zákonnosť a dôvodnosť je posudzovaná v celkovom kontexte
pri rozhodovaní in meritum, resp. sú následkom takého rozhodovania.
Dovolaním teda je možné napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej
(368 ods. 1 Tr. por.), ktorým je
1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol
mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania;
2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby;
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania;
4. uznesenia o postúpení veci inému orgánu;
5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia;
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania;
7. uznesenie súdu o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania;
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v obmedzenom rozsahu - § 334
ods. 4 Tr. por.;
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku
alebo uzneseniu uvedenému sub 1 až 7.
V rozhodovanej veci teda dovolanie obvineného B. K. nebolo podané
vo veci, v ktorej procesná strana môže tento mimoriadny opravný prostriedok podať.
Keďže v rozhodovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 368 a § 371
Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
B. K. podľa § 382 Tr. por. per analogiam odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. septembra 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová